7. schôdza

Ja len veľmi krátko. Je to paradoxné, pretože ja som svoj profesionálny život začal v televízii, ale možno o to viac rád by som všetkým odporučil vynikajúcu knihu jedného amerického autora, keďže nesmieme ako ústavní činitelia robiť reklamu, tak jeho meno nepoviem, ale názov je Štyri dôvody, prečo nepozerať televíziu. A je to vynikajúca kniha, ktorá vyšla v češtine. Môžete si ju vygoogliť a odporúčam ju každému, kto sa touto témou zaoberá, aby si ju prečítal. Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, vystúpil v rozprave ako posledný.
Spravodajca. (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Chvíľočku len počkáme, aby technici si reštartovali zariadenie, poprosili ma o to. (Hlasy v sále.) Môžeme pokračovať v rokovaní, áno, dobre.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 191, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 182.
A teraz prosím pána ministra Marka Maďariča, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Jednoducho povedané, prijatím predloženého návrhu zákona sa ponechá v platnosti existujúci systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom.
Navrhovaná úprava sa predkladá s cieľom zachovať nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa, ktorá by bola do veľkej miery ohrozená v prípade, ak by hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu, pričom táto verejnoprávna inštitúcia by bola od neho existenčne závislá. Navyše, Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti. A preto by mala byť verejnosťou taktiež financovaná. Je dôležité zachovať vzájomnú väzbu medzi divákmi a poslucháčmi Rozhlasu a televízie Slovenska a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorá sa vytvára práve tým, že samotní poslucháči a diváci sa prostredníctvom platenia úhrady priamo podieľajú na financovaní služby, ktorá im je určená.
Navrhuje sa tiež, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady iba pre jedného verejnoprávneho vysielateľa, nie je opodstatnená. Verejnoprávny vysielateľ je oprávnený použiť príjmy z úhrady a príjmy z pokút za nezaplatenú úhradu výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a príjmy z úhrady aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.
Návrh zákona stanovuje sadzbu úhrady, ktorá je pre platiteľa podľa § 3 ods. 1 písm. a) stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Predkladaným návrhom zákona sa taktiež ustanovujú podmienky, za ktorých je platiteľ úhrady oslobodený od povinnosti platiť úhradu alebo mu vzniká nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu.
Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
Na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie vyberateľ úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje.
Obsahom návrhu zákona je tiež úprava povinností vznikajúcich jednotlivým subjektom v súvislosti s vedením evidencie platiteľov, ako aj úprava postupu vyberateľa úhrady pri vymáhaní nezaplatenej úhrady. Vyberateľ úhrady je povinný okrem prípadov ustanovených návrhom zákona uplatňovať si nárok na zaplatenie úhrady na súde. Ďakujem.

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslankyni Viere Mazúrovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode potreby novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 182 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností pána poslanca Matoviča, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita pána poslanca Krajcera. A ešte je písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Richard Sulík za klub Slobody a solidarity.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, zjednodušene povedané, bavíme sa o zástrčkovom zákone alebo o zákone, ktorý na základe odberu elektrickej energie ľuďom, ktorí odoberajú elektrickú energiu, prikazuje platiť koncesionársky poplatok za používanie alebo za príjem signálu alebo príspevok na to, že máme na Slovensku slovenskú televíziu a slovenský rozhlas. A to ani nehovorím o tom, že asi 10 %, približné odhady sú tu od 7 % do 11 %, ľudí na Slovensku vôbec nemá prístup k takémuto signálu. Ale teda majú túto povinnosť.
Bol som zvedavý, čím pán minister odôvodní takýto kotrmelec, by som povedal, názorový alebo kotrmelec v predvolebných sľuboch. A celkom to bolo zaujímavé. Až pomaly som sa z toho smial, keď medzi prvými slovami povedal, že vlastne ak necháme súčasný stav, tak hrozí ohrozenie nezávislosti RTVS, lebo že v prípade ak bude RTVS platená iba zo štátneho rozpočtu, vlastne hrozí ohrozenie nezávislosti, a že preto je lepšie ponechať koncesionárske poplatky. A ja potom mám iba takú rečnícku otázku, pán minister: Dnes máte pocit, že RTVS je nezávislá alebo že vlastne politici nerozhodujú o tom, kto RTVS bude viesť? Pred pár týždňami sme v tejto sále alebo v Národnej rade volili generálneho riaditeľa RTVS. A zvolila si ho väčšina v tejto sále, čiže politická väčšina. Čiže politici rozhodli o tom, kto bude viesť RTVS. Aký väčší dôkaz závislosti RTVS od politiky potrebujeme, keď tento na vlastnej koži sme tu pred pár chvíľami zažili. Čiže ja nevidím absolútne žiadny rozdiel medzi tým, ak väčšinovo toto plénum rozhodne, kto bude generálny riaditeľ RTVS, a takisto ak väčšinovo toto plénum rozhodne o štátnom rozpočte s jednou položkou, ktorá by bola určená pre RTVS. Čiže myslím si, že toto je iba také zastieranie alebo taká zásterka, za ktorú by ste sa chceli schovať, že idete chrániť vlastne nezávislosť tohto médiá alebo verejnoprávnych médií na Slovensku, ale v skutočnosti naozaj nie je v tom, bohužiaľ, žiaden rozdiel. Naďalej aj šéf RTVS, aj výška sumy, ktorú by vlastne štát poskytol RTVS, v obidvoch prípadoch aj za súčasného zákona, aj za vášho zmeneného zákona, naďalej to bude o tom, že toto médium je svojím spôsobom vďačné svojej existencii či personálne alebo finančne politikom a politickej situácii. Inak povedané, bohužiaľ, bude zohľadňovať vždy vedenie RTVS pravdepodobne to, ako dopadnú voľby, že politické strany neodolajú pokušeniu si dosadiť človeka, ktorý im bude vyhovovať.
Tiež som sa celkom zasmial, keď som si prečítal dôvodovú správu. A tam je taká vetička, že tento zákon vôbec neovplyvní podnikateľské prostredie. Potom asi ho nečítali tí úradníci, ktorí ho potom asi písali, lebo vieme, že v zákone je napísané, že platia nielen obyčajní ľudia alebo tí, ktorí majú zástrčku, bežní smrteľníci, ale aj každá jedna firma, ktorá má zástrčku, takisto koncesionárske poplatky, a to nie malé. Takže vzhľadom na to, že týmto vlastne zavádzame znova v podstate už zrušené koncesionárske poplatky, tak logicky zase, tak sedliackym rozumom mi pripadá, že tak to asi je, že keď raz nejaká firma nemusí platiť koncesionárske poplatky a zrazu na základe vášho zákona tie koncesionárske poplatky, a to nie malé, bude platiť, tak je to vplyv na podnikateľské prostredie. A netvárme, že by vlastne týmto nebol žiaden vplyv na podnikateľské prostredie alebo zavedenie tohto zákona by nemalo naň žiaden vplyv.
Čo mi najviac vadí na tomto zákone, tak to je, po prvé, to, že ide naozaj o flagrantné porušenie predvolebného sľubu strany SMER. Pred voľbami ste sľúbili, že ľuďom v prvom rade z tých bilbordov, z tých tisícok bilbordov, ktoré na Slovensku ste mali, istoty. Ale ak istoty sú tie, že vlastne im zavediete poplatok, ktorý predošlá vláda zrušila, tak nejako mi to znova nejde dokopy.
Možno pre vás alebo milionárov či v strane SMER alebo medzi sponzormi 4,64 eura mesačne nič neznamená, v podstate vy tu vidíte takúto malinkú sumu, že vlastne pre vás to vôbec nič neznamená. Takisto si myslíte, že to tak vnímajú aj tí ostatní ľudia. Ale vzhľadom na to, že tento zákon naozaj je takou, by som povedal, najnespravodlivejšou daňou, ktorú na Slovensku máme, lebo neexistuje žiadne nezdaniteľné minimum, to znamená, že absolútne chudobný človek aj ten absolútne bohatý platia rovnako, čiže 4,64 eura, tak nemali by ste zabúdať naozaj na tých najchudobnejších, pre ktorých 4,64 eura alebo v bývalej mene 140 Sk znamená celkom slušný peniaz. Čiže v prvom rade nie je to v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi o istotách, ktoré ste dávali ľuďom, v druhom rade je to v príkrom rozpore s vyjadrením Roberta Fica, ktorý povedal, že ak budete robiť nejaké opatrenia, tak sa dotknú iba tých najbohatších. A vyslovene to po voľbách špecifikoval, že vaše opatrenia sa dotknú iba tých 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. A ja sa pýtam, či máme na Slovensku tmu, či 88 % ľudí nemá elektriku a tým pádom nebude platiť koncesionárske poplatky, lebo naozaj touto logikou, ak považujem slová Roberta Fica za pravdivé alebo by som mal predpokladať, že premiér nebude klamať, že keď raz idete postihnúť negatívne 12 % ľudí, tých najbohatších, v žiadnom prípade nepostihnete tých 88 %, tých chudobnejších. A keďže poplatky koncesionárske platia ľudia, ktorí majú prístup k elektrike, to znamená, že 88 % ľudí na Slovensku elektriku nemá. Vtedy by boli vlastne slová Roberta Fica v súlade s tým, čo teraz predkladáte. Ale, znova, v niečom tu je problém a niečo tu nesedí, a to, že ste jednoducho ľudí oklamali. Oklamali ste ich pred voľbami, sľúbili ste im istoty, sľúbili ste, že budete robiť opatrenia iba na úkor bohatých ľudí a budete chrániť chudobných. A Robert Fico klamal v tom, že vaše opatrenia sa dotknú len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, toto opatrenie sa dotkne každej jednej rodiny možno okrem pár rodín v drevených chatrčiach, ktoré nemajú zavedenú elektriku a ešte dodnes si svietia sviečkou alebo petrolejkou. Čiže toto opatrenie sa nieže dotkne iba 12 %, ale dotkne sa 99,9 % ľudí. A to nikdy v živote sa nebude rovnať 12 %, čo nám sľúbil Robert Fico pred voľbami. Každopádne všetci títo ľudia, ktorých som spomenul, sa vyzbierajú približne na 90 mil. eur ročne. To nie je malý peniaz, to je 2,7 mld. korún v starej mene. A tieto peniaze naozaj nebudú iba z vriec tých najbohatších.
Z týchto dôvodov nedokážem tento zákon v žiadnom prípade podporiť, a to, ešte raz hovorím, z dôvodov tých, ktoré by ste si mali chrániť vy z vašich predvolebných sľubov. Alebo je to v rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi. Čiže preto, že vlastne zavádzate niečo, čo je v rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi, nedokážem za tento zákon hlasovať.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, to, o čom ste hovorili pred chvíľou tak veľmi vierohodne, je vyslovene z hľadiska môjho taká vaša legislatívna anarchia. A teraz ja nechcem, aby ste na to reagovali zase tými svojimi veľmi silnými slovami, ako to máte vo zvyku, teda „keď nie dedko, tak babka alebo keď niekto štyri, tak vy osemnásť“, aby to teda malo svoju údernosť. Ale ja naozaj by som chcel, aby ste sa zamysleli nad tým, čo ste povedali.
Vy ste hovorili o tej napr. mašinérii, ktorá zvolila nového riaditeľa slovenskej televízie a slovenského rozhlasu. Prečo ste takto nevystúpili vtedy, keď bol prijímaný zákon pána Krajcera? Prečo vtedy ste nekritizovali tú voľbu riaditeľa? Prečo ste vtedy nemali toľko výhrad, koľko ich máte teraz? Dnes sa tvárite, ako keby ste v tomto parlamente boli skutočne len týždeň. Ale, pán poslanec, už aj vy máte svoju minulosť a na to netreba zabúdať, už aj vy ste zodpovedný za nejaké návrhy zákonov, ktoré ste podporili, už aj vy sa nájdete v tých menoslovoch tých poslancov, ktorí hlasovali za návrh alebo proti návrhu. A za to beriete presne takú istú zodpovednosť. Čiže tým, čo vy dnes hovoríte, vy kritizujete vlastne sám seba v tejto chvíli. Ja sa pýtam: Prečo sa nebavíme radšej odborne o probléme, ktorý predkladá návrh ministra kultúry, ale odborne, nie z hľadiska nejakej politickej sily a istej sily argumentácie, ale formálnej, nie obsahovej? Čiže poprosil by som trošku sa vráťme k tomu meritu veci.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, zhodujem sa s kritickým názorom predrečníka na znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov. Zároveň som realista a viem že SMER – SD si aj tento svoj zámer presadí. Takže vychádzam z tohto realistického scenára.
A chcem sa vyjadriť k určitej protihodnote, ktorú by som za to očakával. Uvedomujem si tiež, že parlament nie je ten, kto by mal v prvom rade rozhodovať o programovej skladbe verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Na druhej strane sme tí, ktorí volia riaditeľa RTVS a ďalšie relevantné orgány. A tak by sme nemali rezignovať na našu možnosť, ale aj povinnosť ingerovať aj týmto smerom. Ak už teda chceme od našich ľudí, aby platili koncesionárske poplatky, mali by sme im spolu, samozrejme, s manažmentom verejnoprávnych médií garantovať adekvátnu protihodnotu, a to protihodnotu v podobe, že verejnoprávne médiá budú produkovať kvalitnejší program ako médiá súkromné.
Čo mi okrem iného v našich verejnoprávnych médiách chýba. Spomeniem z toho aspoň tri veci. Prvou z nich je investigatívny žurnalizmus. Uvediem tu len jeden príklad. Pred 20 rokmi sme mali kvalitnú environmentálnu investigatívu v podobe relácie EKO ďalej. Dnes nič podobného nemáme. Tiež boli časy, keď sa inteligentný humor a satira na obrazovkách zjavovali. Dnes ich prakticky postrádam. A, po tretie, je to preberanie a šírenie kvalitných diel, ktoré sa prezentujú na rôznych filmových a iných prehliadkach na Slovensku a zároveň sa zo záhadných dôvodov na naše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak okrem toho, čo povedal predrečník pán poslanec Matovič na margo v súvislosti s novo obnoveným zavedením koncesionárskych poplatkov, chcem taktiež vyjadriť svoju nevôľu, pretože si myslím, že okrem prísľubov, ktoré boli dané vo voľbách, žiada režim úhrad týchto poplatkov aj väčšie rozlíšenie, väčšiu adresnosť vo vzťahu k tým, ktorí napríklad televíziu vôbec nesledujú a dokonca nemajú ani televízny prijímač. Súvisí to s tým čo povedal aj pán minister. Sú to štyri dôvody, prečo nepozerať televíziu. Takže ja registrujem čoraz väčšiu skupinu obyvateľov, divákov, ktorí o televíziu, a to klasickú produkciu, nemajú záujem. A preto tiež sa prikláňam k tomu, že ak teda máme s takouto naliehavosťou hovoriť o potrebe novo obnovenia zavedenia koncesionárskych poplatkov, rovnako spolu s tým sa zamýšľajme čoraz viac nad tým, aké hodnotné informácie prostredníctvom televízie a rozhlasu obyvateľom sprostredkovávame. Ďakujem.