Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení v druhom čítaní. O tomto návrhu, ktorý pán minister predložil teda v mene vlády, sme už mali pomerne rozsiahlu všeobecnú politickú rozpravu v prvom čítaní. A nemá asi význam preto nejakým spôsobom doslovne opakovať tie argumenty, ktoré tam padli, ale má význam, tak ako aj pán minister vytiahol zo svojej strany to, čo on považuje za kľúčové argumenty, tak asi má význam sa vrátiť k niektorým tým kľúčovým argumentom aj zo strany našej. Takže dovoľte mi možno uviesť niektoré veci opäť na pravú mieru, ale mám potom aj jeden konkrétny pozmeňovací návrh popri iných, ktoré budú prednášať kolegovia neskôr, v druhom, v druhom čítaní.
Takže ako pán minister v úvodnom slove povedal, dnes na Slovensku centrá voľného času sú financované tak, a spolu aj s ostatými školskými zariadeniami vrátane materských škôl, že tieto peniaze dostávajú obce, v ktorých deti navštevujú tieto centrá voľného času. To znamená, že peniaze sa rozdeľujú tam, kde je služba skutočne vykonávaná, a to je základný princíp dnešného financovania školských zariadení. Tento návrh ho mení na princíp, podľa ktorého dostane obec, kde má dieťa trvalý pobyt, aby s ním, tak ako pri niektorých iných prostriedkoch, ktoré obec dostáva z dane z príjmu fyzických osôb, naložila podľa vlastného uváženia. Z týchto dôvodov sa musím veľmi výrazne nestotožniť a až protestovať proti tým slovám, že táto novela akýmkoľvek spôsobom posilní práva detí, ich komfort, ich voľný čas, alebo ich zlepšenie. Koniec koncov, nielen ja, ale predpokladám, že asi všetkých ostatných 149 poslancov, a myslím, že aj vy, pán minister, na niektoré z mailových adries ste dostali tie tisíce protestných mailov od ľudí, ktorí v tých centrách voľného času buď pracujú, alebo tam tie deti majú.
To znamená, ak, ak netrpia nejakým kolektívnym pobláznením, je otázka, prečo si nemyslia, že tá vaša novela prispieva k napĺňaniu práv dieťaťa, prečo si myslia pravý opak? A to, prečo si myslia ten pravý opak, je pomerne jednoduché. Ako už bolo zdôraznené v prvom čítaní, na Slovensku dnes pôsobia centrá voľného času v 244 obciach a mestách. Na Slovensku máme 2 891 miest a obcí, z toho vyplýva, že finančné prostriedky už nepôjdu tým 244, ale pôjdu všetkým 2 891 mestám a obciam, takže pôjdu aj 2 647 obciam, kde nie sú zriadené takéto školské zariadenia. Ak sa zákon schváli, tieto obce budú mať na výber, či, medzi troma možnosťami. Použiť tieto peniaze na niečo iné, zriadiť si vlastné centrum voľného času, alebo sa teda dohodnúť s inou obcou, s inými obcami, ktoré tie centrá majú, a posielať im takéto prostriedky. Nemusia byť ideologicky zaslepení, koniec koncov, toto ani nie je ani veľmi ideologická otázka, si myslím, to je skôr otázka záujmov jednotlivých skupín, aby sme pochopili, že pravdepodobnosť číslo tri, teda pravdepodobnosť dohody s inými obcami je skôr nepravdepodobná, a to hneď z dvoch dôvodov.
Prvý dôvod je, je naozaj veľmi vážna finančná situácia, ktorej mnohé obce čelia. Už minimálne 10 rokov, možno aj dlhšie, sa hovorí o potrebe procesu municipálizácie, o potrebe zefektívnenia celej, celej siete, ktorú tu máme. Každá vláda to verbálne povedala, žiadna vláda to zatiaľ nespravila, výsledkom čoho je, že, že najmä v malých a stredných obciach je veľmi vysoké percento príjmov obce pohlcované už dnes administratívou obce. Nie preto, že by starosta alebo jeho sekretárka a nejaký drobný aparát si dávali neprimerané peniaze, hoci to sa niekedy môže výnimočne stávať. Máme také prípady, ale je to asi výrazne maličká menšina. Ten skutočný problém je jednoducho v tom, že keď máte obec s 500 obyvateľmi, s 800 obyvateľmi, tak jednoducho ten príjem, ktorý dostane obec aj z vlastnej dane aj z dane z príjmu fyzickej osoby, je tak maličký, že aj veľmi skromne platený starosta, často na tretinový úväzok aj s tretinovou sekretárkou, zožerie z toho rozpočtu 20, 30, 40, niekedy aj 50 percent.
To znamená, že, a to chcem zdôrazniť, aby to naozaj zaznelo, že myslím si, že táto debata nemala byť teraz o ataku na starostov, nielen preto, že majú svoj mandát od ľudí, ale myslím si, že sa snažia svojho mandátu zhostiť čo najlepšie v rámci tých tlakoch, ktorým čelia. Len musíme brať do úvahy tie tlaky, ktorým čelia a v rámci ktorých musia oni nejakým spôsobom prežiť. Takže preto jeden dôvod, prečo si myslím, že pravdepodobnosť toho, že by ďalej pokračovali obce vo financovaní centier voľného času mimo svojho obecného územia v nejakom veľkom rozsahu, je práve to, že budú, v rámci finančných problémov, ktorým čelia, bude takmer neodolateľné lákadlo tie peniaze si nechať. Druhý ten problém, ktorý je, je ale problém praktický. Dovolím si uviesť príklad, zhodou okolností súkromného centra voľného času, ale ja v tomto naozaj nerozlišujem medzi súkromnými, verejnými a akýmikoľvek inými, podstatný je výsledok. Súkromné centrum voľného času Pohoda má viac ako 5 tisíc detí v 300 krúžkoch z Košíc vrátane Luníka IX a okresu Košice-vidiek, spolu 52 miest a spádových obcí. Podľa inšpekcie bola napríklad pobočka vo Vyšnom Hrušove ako vynikajúca a príklad pre ostatné centrá voľného času.
Zriaďovateľ tohto centra bude musieť po novom žiadať 52 starostov, aby mu prispeli, ak chce vôbec udržať dnešný stav. Viete si predstaviť ten transakčný administratívny náklad toho, aby sa on dohodol s 52 starostami? Keby rovno všetci teda povedali, že hoci naozaj máme vážne finančné problémy, obetujeme tie eurá a dáme ich na naše deti vo vašich krúžkoch, čo to preňho bude znamenať a aká je pravdepodobnosť, že sa naozaj so všetkými päťdesiatimi dvoma dohodne? Myslím si, že tá pravdepodobnosť je naozaj veľmi, veľmi nízka. To znamená, to sú základné problémy, pre ktoré tento návrh nepovedie k posilneniu práv dieťaťa, ako nám povedal na začiatku pán minister, ani k ich rovnosti, ale naopak, k tomu, že mnohé deti, ktoré dnes krúžky majú, ich mať nebudú, a mnohé centrá voľného času, ktoré dnes existujú, buď zaniknú, alebo v zásade budú musieť zredukovať svoju ponuku. To sú dva praktické dôsledky. A pán minister, ak túto novelu schválite bezo zmeny, rád, o rok si môžeme pozrieť, či teda sa splnili tieto dve predpovede. Tá predpoveď, ešte raz ich zopakujem, je, že centrá voľného času navštevuje menej detí ako predtým a ponuka týchto centier je obmedzenejšia ako predtým. To sa dá naozaj zmerať, môžeme sa k tomu o rok vrátiť, ak to schválite a nevypočujete žiadnu z našich, z našich pripomienok.
Druhá vec, ktorú by som k tomu chcel ešte povedať, je, že, a to som naozaj v prvom čítaní tiež vysvetľoval, že ten dnešný systém nie je náhodný, on nie je výsledkom nejakého nedomysleného kroku. Ten systém sme presadzovali spolu s pánom, vtedy ministrom, Froncom, ktorý tu dnes sedí, môže to potvrdiť, on ako minister školstva bol, samozrejme, hlavný, povedal by som, hlavné baranidlo, ale dovolím si povedať, že som mu už vtedy pomáhal aspoň trochu, práve preto, že už vtedy ZMOS aj ministerstvo financií tlačili na to, aby obce dostali tie peniaze podľa trvalého bydliska, mohli s nimi naložiť voľne. A len tlak poslancov školského výboru vtedy tomu zabránil spolu s tlakom ministerstva a prijal sa tento mechanizmus, ktorý funguje dodnes, ktorý bol kompromisom. Ten mechanizmus určite nie je dokonalý, mechanizmus má svoje problémy, ale je lepší ako tá alternatíva, ktorá už bola vtedy tlačená a ktorú vy dnes tlačíte opäť. A to ma vedie naozaj k prekvapeniu, ktoré som už v prvom čítaní vyjadril a na ktoré som ale nedostal odpoveď, že ja chápem, prečo obce na toto tlačia, najmä tie malé, ktoré nemajú, a stredné, ktoré nemajú svoje vlastné centrá voľného času. Ja dokonca chápem, prečo ministerstvo financií takéto niečo podporuje, pretože ak sa toto nestane, ministerstvo financií bude pod obrovským tlakom, aby riešili finančné problémy obcí inak, z iných zdrojov.
To znamená, ZMOS má jasný záujem, legitímny záujem, ministerstvo financií má jasný záujem, legitímny záujem, pokiaľ za legitímny záujem považujeme to, že oni strážia štátnu kasu a ako od už roku '90 pamätáme si pána vtedajšieho ministra Klausa: "Nemám, nedám." Ale aký je záujem ministra školstva na tom, aby menej detí navštevovalo centrá voľného času a bola menšia ponuka centier voľného času, to mi stále uniká. A pokiaľ nie ste nejakým spôsobom zavádzaný buď svojimi politickými kolegami, alebo svojimi úradníkmi. Pán minister, ja som už v prvom čítaní hovoril, že vy sa odvolávate stále na podvody a na zneužívanie toho dnešného systému, a myslím, že tu nebol z opozície jediný človek, čo som ja počúval tú rozpravu, nech ma opraví vo faktických, ktorý vám nepovedal, že s tým naozaj treba niečo robiť a že keby ste priniesli riešenie tohto, tak vám tu všetci zatlieskame. A zároveň sme vám aj to isté povedali, že zas liečiť chorobu pacienta tým, že ho zastrelím, a tým zastavíme šírenie, nie je riešenie. Akokoľvek je to z technokratického pohľadu riešením. Takže z tohto, z týchto dôvodov ja by som apeloval na to, aby sme zmenili tento návrh. My sme také návrhy predkladali vo výbore, všetky boli odmietnuté, návrhy predložené opozíciou, predložíme ich dnes znovu. Chcem vás požiadať, nielen pána predkladateľa, ale najmä kolegov zo SMER-u, ak je vám tak proti srsti schváliť tie naše protinávrhy, beriem, ale predložte nejaký svoj. Nenechajte to schváliť takto, ako to je, lebo keď to schválite úplne takto, ako to je, tak to naozaj bude zle. A to teraz hovorím úplne mimo nejakej straníckej politiky, hovorím, keď tá zásluha má zostať v SMER-e, že SMER to upravil, nech to tak je, musím sa priznať, že až tak mi to tie žily netrhá, ale nech sa to zmení, nech to neschválime v tej dnešnej podobe.
Nuž, toľko, toľko k tomu návrhu ako takému. A dovoľte mi k tomu istému zákonu predniesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa netýka tejto témy, ale týka sa inej témy, ktorá hýbe dnes verejným životom, a to je štrajk učiteľov. Samozrejme, mzdové požiadavky učiteľov, ktoré pán minister, pokiaľ viem, teraz rieši vlastne s inými kolegami vo vláde a ktoré, teda ak sa majú zohľadniť, sa musia zohľadniť v štátnom rozpočte, asi by nemalo žiadny zmysel okrem populizmu predkladať tu teraz nejaký návrh na zvyšovanie taríf. Hoci, samozrejme, parlament môže zákonom tie tarify zvýšiť, ale tarify bez finančného krytia sú len prázdnym gestom. Takže preto tam, pán minister, myslím si, že je úplne legitímne počkať na štátny rozpočet a na to, na to, s čím príde vláda, a o tom môžeme potom debatovať, že či je to vhodné, nevhodné, ale určite by som nepovažoval za správne, aby sme dnes v tomto bode my vám tu predkladali zákonné zvýšenie taríf. To sa môže, to sa môže naozaj vo výnimočných prípadoch, ak by, ak by vláda úplne zlyhala, čo ešte ten prípad nie je. Ale odborári, minimálne nové školské odbory majú aj iné požiadavky, ktoré sú netarifného pôvodu a jeden z nich, na ktorom sme sa my dvaja aspoň nedávno dokonca zhodli, ak si pamätám správne, v diskusii bola požiadavka posilnenia postavenia učiteľov v rade školy.
Ten argument, ktorý, ktorý tieto odbory používajú, je ten, že, že, ak riaditeľ vie, že v rade školy má silného partnera zloženého vo výraznejšej miere ako dnes aj z pedagogických zamestnancov aj nepedagogických zamestnancov, tak by som povedal, to lákadlo moci, to lákadlo samoderžavia bude oveľa menšie, ako keď, keď vie, že ho zvnútra školy nikto takto nekontroluje, alebo že tá kontrola je ponechaná len na zriaďovateľa. Preto si dovolím predložiť návrh pozmeňovacieho návrhu, ktorý by, keďže ste otvorili tieto zákony, nevkladám, samozrejme, žiadny nový článok, ktorý by túto požiadavku riešil, a riešil by ju nasledovným spôsobom. Zvýšili by sme o jedného zástupcu, zástupcu pedagogických zamestnancov, takisto by sme ale zvýšili o jedného zástupcu aj rodičov, pretože si myslím, že ten balans medzi rodičmi a pedagógmi by mal zostať zachovaný. A toto by sa stalo tak, že by sme znížili počet zástupcov zriaďovateľa. To je aj návrh vlastne, pokiaľ viem, učiteľov, na koho úkor sa to má diať. A dovoľte mi vysvetliť, prečo je to podľa mňa návrh správny, a nielen tá časť, komu pridávame, s tým predpokladám, že až taký problém nebude, teda pokiaľ som, pokiaľ som sledoval tú debatu, ktorú sme mali spolu. Ale môže byť otázka, prečo uberáme práve zriaďovateľovi. A dovoľte mi to len uviesť pre tých kolegov, ktorí sa tomu detailne nevenujú, že zriaďovateľ má svoje mimoriadne silné kompetencie upravené nezávisle od členstva svojich, svojich zástupcov v rade školy. Zriaďovateľ má kompetenciu odvolať riaditeľa školy v prípade, že kontrola zistí porušenie všeobecne záväzných predpisov. To znamená, kedykoľvek zriaďovateľ kontrolu pošle, ona zistí, že riaditeľ porušil zákon, zriaďovateľa môže na druhý deň odvolať, a dokonca ten zákon, priznám sa, že teraz neviem, kto tam písal toto ustanovenie, či Ficova vláda, Dzurindova vláda, je to aj jedno, ale to ustanovenie je veľmi dobre napísané, lebo hovorí, že takýto riaditeľ sa ani nemôže uchádzať opätovne o funkciu.
To znamená, že aj keby si rovno celú radu školy kúpil, ak zriaďovateľ, by som povedal, zablokuje cez porušenie zákona, tak riaditeľ je, je odstavený. Myslím si, že toto je mimoriadne silná právomoc zriaďovateľa, ale teda, samozrejme, v súlade aj s jeho ekonomickou zodpovednosťou za, za fungovanie škôl a školských zariadení pod jeho kuratelou. Takže ja s tým súhlasím a toto podporujem, ako to dnes v zákone je, a práve preto si myslím, že počet zástupcov už priamo v rade školy, kde sa už rozhodujú operatívne otázky školy, nie je až taký podstatný a, samozrejme, my navrhujeme ich tam ponechať, len navrhujeme, aby zostali namiesto štyroch dvaja. To znamená, toto je návrh, ktorý sa snaží vyjsť v ústrety požiadavke učiteľov, a chcel by som poprosiť, hovorím to tu aj otvorene, že vnímam to naozaj skôr ako vypočutie hlasu zdola, nie ako nejakú originálnu iniciatívu zo strany, či už mňa, alebo mojich kolegov zo všetkých opozičných strán, ktorí tento návrh podpísali a ktorým by som chcel týmto za to poďakovať, aj pani Jane Žitňanskej, aj pánovi Richardovi Vašečkovi, aj pánovi Poliačikovi, aj pánovi Hrnčiarovi. Takže opozičné kluby alebo minimálne ich niektorí zástupcovia venujú, aj pánovi Froncovi, ktoré na tomto pracovali, sa zhodli. A teraz vypočuj ten hlas zdola, otázka je skôr na vás, že či vy vypočujete tento hlas zdola, nám je len sprostredkovaný. Ja pevne verím, že, že v rámci tej, ono sa hovorí o novej politickej kultúre, ja v rámci, by som povedal, hovorenia pravdy, by som povedal, že jemne sa vyvíjajúcej politickej kultúre, to by bolo možno presnejšie, ale teda v rámci tejto jemne sa vyvíjajúcej politickej kultúry by som chcel veriť, že sa nám aj v rezorte školstva už podarí schváliť nejaký návrh, ktorý dodala opozícia a ktorý teda nie je prašivý len preto, že sa pod neho podpísali poslanci, ktorí sedia odtiaľto napravo, a nie odtiaľto naľavo. Toto je ten pozmeňujúci návrh, teraz mi už dovoľte len teda prečítať aj technicky, keď som ho zdôvodnil.
Takže k čl. II. Bod 1. V čl. II, 47. bode sa v § 25 ods. 5 slová "dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov" nahrádzajú slovami "traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov", slová "štyria zvolení zástupcovia rodičov" sa nahrádzajú slovami "piati zvolení zástupcovia rodičov" a slová "štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa" sa nahrádzajú slovami "dvaja delegovaní zástupcovia zriaďovateľa".
Bod 2. V čl. II, 47. bode sa v § 25 ods. 6 písm. a) slová "dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov" nahrádzajú slovami "traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov", slová "traja zvolení zástupcovia rodičov" sa nahrádzajú slovami "štyria zvolení zástupcovia rodičov" a slová "štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa" sa nahrádzajú slovami "dvaja delegovaní zástupcovia zriaďovateľa".
Dovoľte len pre vysvetlenie uviesť, že tá parita medzi rodičmi a zamestnancami školy tam je, lebo okrem pedagógov je tam aj jeden zástupca nepedagogický. To znamená, že je to štyri plus jedna, päť zástupcov zamestnancov školy a päť zástupcov, je tam stále zachovaný ten balans, pričom ako ešte ustanovenie, možno sa mýlim, neviem, či pán minister Fronc, alebo pred ním, stále platí to, že žiadna skupina sama osebe netvorí väčšinu rady školy, to znamená, že nehrozí, že by si samo osebe mohla uzurpovať tú moc, stále sa musia zástupcovia aspoň dvoch z tých troch reprezentantov dohodnúť, aby čokoľvek, čokoľvek presadili. Takže tú základnú logiku rady školy, ktorá si myslím, že je dobrá, ktorú podporujeme, sme zachovali, ale vypočuli sme hlas zdola a snažili sme sa teda učiteľom takto vyjsť v ústrety.
Dovoľte mi teda ešte na záver opäť raz poďakovať kolegom z opozície za pomoc a podporu, dovoľte mi povedať aj vopred, že budú tu ešte predkladané viaceré iné pozmeňujúce návrhy k samotným centrám voľného času, ktorých som tiež veľmi hrdým spolupodpisovateľom, a dúfam, že budú podporené, a dovoľte mi požiadať teda aj pána ministra aj kolegov zo SMER-u, aby naozaj aspoň v niektorých veciach zvážili ten spoločný a verejný záujem, ktorý nás má spájať.
Ďakujem veľmi pekne.
