7. schôdza

Ten, kto poskytuje peniaze, a to chcem tu reagovať, ten vykonáva kontrolu. Je to vyhradené v kompetencii samosprávy. Opakujem, ten princíp subsidiarity tu existuje a nemôžete žiadať, aby štát vstupoval do tejto, do tejto problematiky. A opakujem znovu, na základe takto vykonanej kontroly môže obec a VÚC rozhodnúť. Je to v kompetencii tá kontrola predovšetkým tých, ktorí na to tie práva v zmysle zákona a zákonov, ktoré tu boli prijímané v minulosti, v plnej miere môžu využívať. Poplatky v zariadeniach môže zo zákona vyberať všetci, bez rozdielu zriaďovateľa. Takže nenapadajme tento problém, tento problém tu neexistuje, pretože každý môže si vybrať tie poplatky. A je od toho, či verejná, cirkevná, alebo súkromná, súkromné centrum povedzme voľného času to vyberá, alebo nevyberá. Musím vám povedať, že predovšetkým verejné a cirkevné to nevyberajú.
Niekoľko ešte poznámok všeobecných, ktoré tu odzneli a ktoré pri mojej reakcii v záverečnej reči treba spomenúť. Začnem predovšetkým s návrhmi, ktoré tu predložili poslanci v rámci pozmeňovacích aktivít v druhom čítaní pléna Národnej rady. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku, poviem otvorene a zdôvodním aj, prečo s tým návrhom nesúhlasím. Navrhovaný spôsob financovania centier voľného času, ktorý tu predkladajú, nerieši najväčší problém v ich financovaní a to neohraničuje množinu detí, na ktoré sa budú obciam poskytovať finančné prostriedky. Tento návrh by mal opäť značný dopad na financovanie, čo tu bolo povedané, materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl a ďalších školských zariadení. Je jeden koláč peňazí, jeden balík peňazí a ktorý treba takýmto spôsobom prerozdeľovať. Ministerstvo v súčasnosti poskytuje školám a školských zariadeniam, ktoré poskytujú záujmové vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích poukazov na dieťa 29 eur, to viete veľmi presne, za 60 hodín záujmového vzdelávania. V poslaneckom návrhu sa navrhuje poskytnúť obci na dieťa v centre voľného času 173 eur za 33 hodín vzdelávania, minimálne za 33, začíname od tohto čísla. Toto možno požadovať za značné neúmerné. Navrhované zmeny v § 9d zákona 597/2003 Z. z., to je zbierať údaje o počte detí v centrách voľného času vo veku od 5 do 25 rokov, nie je možné v súčasnosti realizovať, nakoľko podrobnosti zberu, pretože tento zákon, ktorý ste vy navrhovali, tieto zmeny, môže byť realizovaný až v roku povedzme 2014, pretože tieto údaje a tieto povinnosti musia byť zverejnené zriaďovateľom a ministerstvom a ministerstvo to musí oznámiť zriaďovateľom do 31. 8., napr. v roku 2012 alebo v roku 2013, alebo v roku 2014.
Ale čo je najpodstatnejšie, vy ste sa pýtali, prečo nefunguje rezortný informačný systém? Nuž ja vám odpoviem, opýtajte sa jedného poslanca, ktorý tu momentálne nie je, ústavu informácií prognóz v školstve, pretože už sa tam minulo 12 mil. eur a ja som túto aktivitu zastavil, pretože pán môj predchádzajúci minister a predchádzajúci minister do toho investovali tých 12 mil. eur, a konkrétne pán Jurzyca, aby som bol konkrétny, investoval ďalších 4,5 mil. eur a viete, čo ja z toho ja mám? Ja nemám z toho ani logo, ani logo, ako je aspoň z nástenkového tendra, ani logo, a preto som urobil kontrolu hĺbkovú, veľký audit a ľudia, ktorí niesli za to zodpovednosť aj v minulosti a ktorí tam možno ešte sedia niektorí aj teraz, lebo ostatní, vrátane pána riaditeľa - odtiaľ zdrhol ešte pred príchodom na ministerstvo, budú za to niesť skutočne morálnu zodpovednosť. (Potlesk.) Pretože nie je možné, aby rezortný informačný systém nefungoval za 12 mil. eur, už to dávno mohlo byť nabehnuté v rámci modulov, v rámci testovania a pán Jurzyca podpísal dohodu cez pána Baranoviča, že tu bude funkčné k 31. 12. 2011. A ja som prišiel na rezort po troch mesiacoch a nebolo nič funkčné, nebolo nič odovzdané a peniaze išli do luftu.
Návrh pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej - navrhuje sa vyňať z pravidiel rozdeľovanie výnosu dane obciam neštátne centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Ja tento návrh v podstate, keď budeme riešiť komplexne tieto problémy, považujem za dobrý, ale treba ho nejakým spôsobom ukotviť v rámci zákonov a zákonodárnych noriem, ktoré existujú na Slovensku a nemôže to riešiť len takto vytrhnutie. S návrhom nemôžem súhlasiť v tom zmysle, konkrétne k tomuto návrhu zákona, nakoľko okrem neštátnych centier špeciálno-pedagogického poradenstva poskytujú služby v tejto oblasti aj štátne. Ja nemôžem, viete čo ja sa nepozerám na to či to je štátne, či to je neštátne, či to je cirkevné, súkromné, alebo verejné, ale pre mňa akým spôsobom sa tieto veci, služby plnia a nemôžu mať jedny nadštandardné podmienky a druhí nebudú mať žiadne podmienky. Každý rodič môže s dieťaťom navštíviť viackrát akékoľvek centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, to je štátne, a to ľubovoľný počet týchto školských zariadení a nemusí za služby ani nič platiť, ani nič platiť.
Návrh pána poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého - navrhuje sa zmena zloženia rady školy. Nuž treba povedať, že tento návrh je pre mňa absolútne neakceptovateľný, i keď chceme tie veci meniť, ale musíme sa vzájomnej dohodnúť, pretože jeho návrhom zo 7 členov rady školy, kde mali byť pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí zamestnanci, rodičia na strednej, napr. aj na strednej škole, aj žiak školy, sa zvyšuje o ďalších dvoch, bude ich deväť a zriaďovateľ bude mať len dve miesta. Nuž tak potom, ak sa niekto rozhodne a keď riaditeľ školy bude chcieť skvalitňovať, skvalitňovať proces a bude to požadovať od pedagógov a bude to tlačiť aj na detí tých rodičov, aby sa lepšie vzdelávali, tak ho odvolajú, spoja sa a odvolajú toho riaditeľa, ktorý chce kvalitu, efektivitu, len preto, že žiada kvalitné vzdelávanie, že žiada dochádzku do práce a že žiada ďalšie veci, ktoré sú prirodzené. (Ruch v sále.) Ja hovorím o tomto, že, viete, keď má zriaďovateľ má tam dve miesta a naviac ešte u odborných škôl, to jedno miesto bude patriť zamestnaneckých organizáciám, lebo musia sa vyjadriť k tomu, tak je to absolútne neprípustné, aby bolo len jedno miesto pre zriaďovateľa tých jednotlivých škôl, to ja absurdné. (Potlesk.) Ale hovorím, budeme sa s tým zaoberať v rámci zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý pôjde do parlamentu budúci rok a budeme o tých veciach veľmi vážne hovoriť, pretože sa musíme dohodnúť, lebo ja si uvedomujem, že najmä a predovšetkým to zastúpenie by tam mal mať jeden učiteľ naviac, to si ja uvedomujem, ale ako to budeme riešiť, ja sa naozaj chcem dohodnúť so všetkými, aj s asociáciami, ktoré reprezentujú jednotlivé školy, aj so samosprávami, aj so zástupcami rodičov, lebo naozaj toto treba riešiť komplexne a nie takto vytrhnuté.
Návrh pána poslanca Národnej rady Richarda Vašečku - navrhuje sa, aby elokované pracoviská, ktoré v súčasnosti už vykonávajú činnosť v oblasti výchovy a vzdelávania nemuseli predkladať doklady, ktorými sa potvrdzuje, že priestory vyhovujú hygienickým, bezpečnostným a požiarnym požiadavkám. No a poviem teraz, prečo s tým nesúhlasím. Pre školu a školské zariadenie v súčasnosti platí, že priestory kde sa vykonáva výchovno-vzdelávacia činnosť, musia vyhovovať hygienickým požiadavkám - je to jedno, či sú to elokované, alebo či sú to riadne pracoviská - a predpisom týkajúcim sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisom o ochrane pred požiarmi, to sa týka každého rovnako. A ja nemôžem dať žiadnu výnimku v tejto oblasti, pretože mi ide o tie deti a o tých učiteľov, či vychovávateľov, ktorí v týchto zariadeniach pôsobia. Ja nemôžem v niektorých oblastiach zavrieť oči nad tým a spôsobiť epidémiu v tom regióne, aj o tomto musíme hovoriť, aj toto je ten problém, ktorý treba riešiť.
Návrh pána poslanca Národnej rady Martina Fronca - navrhuje zmenu trvania garancií v rámci originálnych kompetencií, tých 88 % neohraničiť rokom 2015, ale od roku 2013. Garancia spočíva na poskytnutí týchto prostriedkov poskytujúcich obcou, VÚC-kou na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a na dieťa materskej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obci a VÚC. Týka sa to aj neštátnych zariadení, to je celkom prirodzené, osobitne ich. S návrhom súhlasím, nakoľko návrh nebude mať dopad aj na verejné financie, ale vytvára ten priestor dlhodobo, tú stabilitu v tomto priestore, aby nikto nemohol to meniť z roka na rok a nebol by tento princíp stabilný, a nazvime ho v podstate, ktorý vytvára istý kľud aj pre tie neštátne zariadenia v tejto oblasti.
Návrh pána poslanca Národnej rady pána Igora Hrašku - on hovoril ohľadom toho a to sa tu viackrát objavilo s tým rokom alebo platnosťou, čiže by to malo byť na 1. 7. 2013, ale my máme fiškálny rok a ten sa viaže (Ruch v sále.), no ale bolo to tu povedané všeobecne, pretože viete ten problém existuje v jednej veci, že originálne kompetencie idú v rámci rozpočtu štátneho a už teraz ministerstvo financií pozitívne pripravuje návrh vyhlášky, ktorá jasne stanoví tie kritériá, vychádzajúc z tohto zákona k tomu 1. januáru, aby sa skutočne jednotlivým zariadeniam nekrivdilo, aby sa preklenul tento problém, aby sa tieto veci vyriešili. Vy hovoríte o vyhláškach, ja hovorím o zákone, ale ona tá vyhláška sa bude odvolávať na zákon a jeho platnosť, pretože aj v rámci rozpočtu treba jasne zadefinovať, v ktorých oblastiach v tých originálnych kompetenciách, financiách, ktoré prichádzajú na podielové dane, treba veci zabezpečiť a ministerstvo financií to môže práve prostredníctvom tejto vyhlášky.
Posledný návrh z vašej strany, vlastne predposledný, lebo sa vyjadrím aj k návrhu pána poslanca Blanára, vy tu navrhujete pán poslanec, hovorím k vám, pán Hraško, navrhujete vypustiť navrhované kritériá, podľa ktorých sa môže územná samospráva rozhodovať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, napr. pre centrá voľného času, alebo ďalšie veci, ktoré ste tam v podstate navrhli. A ja vám teraz poviem, prečo s tým nemôžem súhlasiť. Návrhom kritérií pre územnú samosprávu na rozdeľovanie výnosu dane obciam, napr. pre centrá voľného času sa umožňuje zohľadniť špecifiká záujmového vzdelávania t. j. na jednu hodinu záujmového vzdelávania, hovorím o jednej hodine záujmového vzdelávania, ktoré poskytne obec centru voľného času menej ako na dve hodiny záujmového vzdelávania, ktoré centrum voľného času poskytne dieťaťu. Zvyšuje sa tým efektívnosť vo vynakladaní finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie. Mne naozaj ide o to, aby, viete že môj pôvodný návrh, hovorili sme o tom, ale to je otázka diskusie aj do budúceho roku, aj budúcich rokov, že by som si vedel v budúcnosti predstaviť, aby obce boli viazané, koľko majú dať zdrojov práve do školstva, ale to je otázka vyjednávania a to nie je jednoduché za päť mesiacov vyriešiť, ale mojím cieľom je istým spôsobom tieto veci stabilizovať. Ale musím povedať, že sú rozdielne obce a sú rozdielne mestá, kde je to v podstate zabezpečené viacej nadštandardne, a sú obce a mestá, kde sa to, samozrejme, stáva, že to ide pod ten limit. Viete rigiditu ja v tejto oblasti až neuznávam, ja sa chcem v podstate v tejto oblasti dohodnúť a musím znovu povedať, že poznám primátorov a starostov, pre ktorých je školstvo to najdôležitejšie, čo môže byť a tvrdia veľmi často na verejných vystúpeniach, že keď zanikne škola alebo školské zariadenie, tak zanikne aj obec. A takto si myslím sa riadi väčšina starostov a primátorov, opakujem väčšina starostov a primátorov a za tých desať rokov, ako sa preniesli kompetencie na obce a mestá a na regionálne samosprávy, musím povedať, často bez peňazí, so zadĺžením, mnohé školy a školské zariadenia skutočne revitalizovali z vlastných podielových daní a obecných daní a pomohli týmto školám prežiť. A toto je pre mňa v podstate kritérium, s ktorým sa stretávam a ktoré vysoko hodnotím. Sú aj výnimky, to ako v oblasti štátu, tak ako v oblasti samospráv, tak aj v oblasti súkromných škôl alebo súkromného sektoru, sú aj výnimky, ale hovorím väčšina, prevažná väčšina skutočne chápe školu ako jeden z podstatných fenoménov pre tú obec, aby tá obec mohla žiť, aby tie deti mohli tú školu navštevovať, aby sa mohli vytvárať kultúrne aktivity, športové aktivity a väčšina starostov, aj, samozrejme, členov samosprávy poslancov, to takto chápe. Takže s týmto, by som povedal, rigidným rozhodnutím a návrhom nemôžem súhlasiť a opakujem, mám záujem o tých veciach diskutovať pri príprave budúcich zákonov, ktoré sú v pláne, čo sa týka zákon o financovaní školstva na kvalitu, nielen na žiaka, zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý bude úplne nový, musíme ísť do nového zákona, to vám hovorím otvorene, duálneho systému, tak som sa dohodol s pánom ministrom Fialom v pondelok tento týždeň na rokovaniach, že mnohé zákony budú takmer zhodné s Českou republikou, a budeme spoločne, pretože žijeme v jednom regióne, mnohé zákony pripravovať a budeme vytvárať aj nadnárodné stoly, kde sa o týchto veciach bude diskutovať. Či sa to týka regionálneho školstva, či sa to týka vysokého školstva, či sa to týka vedy, výskumu, či sa to týka športu a mládeže. Čiže tu hľadáme spoločnú reč a ja, keď som ho počúval, tak ja som myslel, keď mi vysvetľoval problémy, ktoré má v súčasnom českom školstve, že úplne s tými jeho názormi musím súhlasiť, lebo sú to veci, o ktorých ja často hovorím a ktoré aj teraz v súčasnosti k odbornému školstvu a prirodzene aj k teraz, čo sa týka financovania škôl v tejto oblasti, aj my pripravujeme a nachádzali sme zhodu, on konzervatívny politik a politológ, konzervatívny politológ takto to vníma bývalý lektor Masarykovej univerzity, že naozaj sa za posledných desať rokov v tom neoliberalizme urobili veľké škody v našom školstve či v českom, ale aj v slovenskom, aj v školských zariadeniach. Všetko sa nechalo na nejaký voľnobeh a tieto problémy treba, samozrejme, vyriešiť.
Napokon, čo je podstatné a čo by som tu chcel povedať, vážené dámy, vážení páni k návrhu pána poslanca Blanára, považujem ho za dobrý, spresňujúci a naviac požadujem aj jeho plnú podporu. Samozrejme, aj s tým opatrením, že sa bude osobitne hlasovať o spoločnej správe, aby sa v podstate tie jeho návrhy, ktoré menia a spresňujú niektoré oblasti v tejto, v tomto jeho návrhu aj vo vzťahu k tejto novele zákona, aby boli akceptované a realizované. Ešte raz, veľmi pekne ďakujem a pevne verím, že nájdeme spoločnú zhodu v mnohých veciach, i keď cesty môžu byť rôzne, moja cesta smeruje ku kvalite, a som presvedčený a tak aj žijem a takto aj vnímam, že tento zákon bude, novela zákona prinesie kvalitu v našom školstve. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca, dovoľte, aby som urobil niekoľko poznámok k úvodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Keďže som o tomto zákone hovoril aj v prvom čítaní a hovoril som aj to úvodné slovo, som mal aj v rámci výboru školského a, samozrejme, aj v rámci výborov, ktoré ma vypočuli a mali k tomuto návrhu zákona rokovanie, a napokon aj v gesčnom výbore, budem sa, zamerám sa len na niektoré konkrétne body.
Zámerom predkladanej novely je po prvé prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce, zvýšiť počet absolventov stredných odborných škôl, zvýšiť záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách, podporiť štúdium v študijných odboroch a v učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet absolventov a po ďalšie reagovať na riešenie situácie v prípade nadbytočných študijných odborov, o ktorých absolventov trh práce nemá záujem, samozrejme, dôležitou súčasťou je, aby boli zverejňované informácie a uplatnenia absolventov stredných škôl, participácia zamestnávateľov na tvorbe analýzy a prognóz vývoja na trhu práce, rozšírenia subjektov, ktoré budú členmi krajských rád pre odborné vzdelávanie, ustanovenie povinností, samosprávnym krajom vytvoriť v spolupráci so svojimi partnermi regionálnu stratégiu výchovy a napokon, ako aj ďalšie objektívne merateľné kritéria zapracované v spoločnej správe, výborov Národnej rady, kde sú uvedené konkrétne veci, na základe ktorých sa bude rozhodovať predovšetkým oblasť odborníkov, tak z verejného, štátneho, či súkromného, alebo cirkevného školstva a prirodzene prenášame tieto povinnosti nie na úradníkov, aby rozhodovali, tak ako rozhodla jedna úradníčka teraz podľa starého zákona v Nitrianskom samosprávnom kraji, ale aby o tom rozhodovali piliere demokracie, a to sú regionálne parlamenty. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 25. júla 2012 č. 119 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 121) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v uznesení č. 16 zo 6. septembra 2012 odporúča návrh zákona schváliť a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 71 zo 4. septembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v uznesení č. 30 zo 6. septembra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 28 z 5. septembra 2012 odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV. spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto návrhoch v bodoch 1 až 9 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení podceňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 11. septembra 2012 uznesením č. 33. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo a, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele v druhom čítaní. Okrem určitého všeobecnejšieho stanoviska si dovolím následne aj preniesť niekoľko pozmeňujúcich návrhov.
Novela, ktorú vám vláda predložila a o ktorej dnes rokujeme obsahuje viacero návrhov, ktoré sú dôležité a o ktorých treba diskutovať. A viem, že aj po diskusii s kolegami v opozícií sa k ním vyjadríme, preto si dovolím v záujme neduplikovania sústrediť sa na jeden z nich, ten, ktorý ja osobne považujem v tej novele za najpodstatnejší. A to je návrh, ktorý chce dať právomoc vyšším územným celkom, teda samosprávnym krajom, aby rozhodovali o tom, ktoré školy vrátane cirkevných a súkromných, ale aj verejných môžu a nemôžu otvárať prvé triedy, teda v podstate zákon, ktorý samosprávnym krajom umožní zatvárať školy. Aby sme to povedali úplne, úplne ľudovo, teda konkrétne stredné školy, aby sme boli presní. Myslím si, a to sme aj mali aj v prvom čítaní, že tak ako je ten návrh predložený, je veľmi zle pripravený a je nebezpečný a tie dôvody vychádzali z toho, že v pôvodnom návrhu, ktoré nám vláda predložila bolo konkrétne napísané: "VÚC určuje všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu počet tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách, analýzami a prognózami o vývoji trhu práce." V prvom čítaní sme sa, myslím, viacej pokúsili presvedčiť pána ministra, že tento návrh nie je dobre urobený hneď z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že organizovať sieť stredných škôl podľa toho, čo úradníci odhadnú, sa stane na trhu práce o 5 rokov, nie je ani prakticky možné a nie sú na to ani kvalifikovaní, uviedli sme, uviedol som aj ja osobne niekoľko príkladov zo sveta, ako sa o to pokúšajú a s pomerne akými chabými výsledkami a hlavne sme teda vysvetľovali, že keďže škola vychováva deti na nie na 5 rokov, ale na 40 rokov, tak oveľa dôležitejšia je celková kvalita vzdelávania, ktoré tie deti v škole dostanú, ako to, ako konkrétny odbor, ktorý študujú, ktorý v mnohých prípadoch o 10-20 rokov už ani na trhu práce nemusí existovať, ako to vidíme aj v súčasnosti pri dnešných ľudoch v strednom a mladšom strednom veku.
To znamená, nenamietali teda sme, aspoň ja za seba nenamietal proti potrebe sieť meniť, sieť optimalizovať, ale namietal som proti tomu, aby sa optimalizovala na základe nekvalifikovaných a prakticky ale nemožných krátkodobých predpovedí vývoja trhu práce.
A druhá vec, ktorú som namietal, viem, že viacerí namietali, bol ten spôsob, pretože ten spôsob nie je odborný v tom návrhu, ale je politický. Rozhoduje o tom teda trojpätinová väčšina v zastupiteľstve a je legitímna otázka, kedy má byť rozhodovanie politické a kedy má byť odborné, a tak ako nikto z nás, keď je chorý, nejde na miestnu organizáciu SMER-u alebo aj SDKÚ sa spýtať, čo má robiť, ale ide k lekárovi a keby nejaká miestna organizácia skúsila určovať alebo aj miestny VÚC, akú liečbu má použiť na svoju chorobu, tak, myslím si, že by sme sa všetci zhrozili a takisto sú potom otázky politické, napríklad, či chceme vyššie dne, alebo nižšie dane, kde, samozrejme, má to tiež svoj odborný rozmer, ale nakoniec sa o tom musí rozhodnúť politicky, pretože o tom je naša demokracia.
To, čo, to, čo som sa pokúsil v tom prvom čítaní povedať a zdôrazním aj dnes, je to, že rozhodovanie zastupiteľstva VÚC a teraz je ľubovoľne mne je jedno, aké je jeho zloženie je v prvom rade politické a na to tam to zastupiteľstvo je, ak dávame niečo do pôsobnosti zastupiteľstva, chceme, aby sa o tom rozhodovalo politicky, a to v prípade siete škôl nie je veľmi správne. Myslíme si, že sieť škôl a takéto rozhodovanie o tom, čo, ktoré školy majú a nemajú perspektívu by sa politicky nemalo robiť a malo by sa robiť odborne. To sme povedali v prvom čítaní a pán minister, nechcem ho citovať, lebo priznám sa, že nepamätám si ten presný výrok, ale vo svojom vystúpení reagoval na to, že v nejakej miere sa bude snažiť reagovať aj na takéto pripomienky a zvážiť, čo je na nich možno racionálne a čo nie.
V druhom čítaní vo výbore školskom pani kolegyňa Obrimčáková, sediaca tu po mojej pravej ruke, ako spravodajkyňa zákona predložila pozmeňovací návrh, ktorý okrem toho, čo už v zákone doplnil určité konkrétne kritéria, na základe ktorých by sa myli vyššie územné celky rozhodovať, mňa to potešilo hneď z dvoch dôvodov a ja som za ten návrh vo výbore hlasoval pani poslankyne a ten návrh je dnes v spoločnej správe výborov. Potešilo ma to, jeden dôvod bol ten, že konečne vôbec pribudli kritéria, to znamená, že zvýšila s miera objektívnosti aj právnej istoty zriaďovateľov škôl, žiakov, učiteľov, rodičov, že nie ako sa dohodnú poslanci vo VÚC-ke jeden rok tak, druhý rok onak, ale podľa aj určitých kritérií by to tak malo byť objektívnych. To znamená, ten kto je dobrý, nebude sa musieť báť, či si to vie vybaviť, alebo nevie si to vybaviť. A druhá výhoda, ktorá z toho bola, bolo, že tie kritériá naozaj odišli od úzko poňatého chápania trhu práce, krátkodobého trhu práce ako rozhodujúceho činiteľa našej vzdelávacej sústavy k určitému komplexnejšiemu chápaniu, kde sa berie do úvahy aj kvalita školy, jej výsledky od olympiád cez prospech, cez celoštátne testovanie, úspešnosť na vysokých školách, úspešnosť na trhu prácu. Teda trh práce zostáva, ale je jeden z viacerých indikátorov posúdenia kvality školy v tomto návrhu. Všetko toto sa mi páčilo, preto som to aj podporil.
Musím však konštatovať, že stále zostáva jeden základný problém a pokiaľ sa nám ho nepodarí v tomto druhom čítanie vyriešiť, tak aj tento dobre mienený "pozmeňovák" pani poslankyne Obrimčákovej nedosiahne svoj účel. A ten problém je rozhodovací proces. Rozhodovací proces totiž zatiaľ zostáva nedotknutý a ten rozhodovací proces je v návrhu zákona asi nasledovný. Vyšší územný celok svojou väčšinou prijme všeobecne záväzné nariadenie, ktorým rozhodne. On povie, škola "A" otvorí triedu, škola "B" neotvorí triedu. Je to veľmi konkrétne nariadenie. Vyšší územný celok podľa toho návrhu, ktorý predkladá pani Obrimčáková by mal vziať do úvahy aj tie kritériá, ktoré sú tam popísané, ale neexistuje nejaký spôsob, ako to overiť, preskúmať, resp. prípadne, že sa to nestane, to zvrátiť. Jediný spôsob, ktorý tam je, je povedané, že pán minister môže vo verejnom záujme, môže, schváliť aj ďalšie triedy. Nie sú tam ani pre pána ministra žiadne ďalšie kritériá, kompetencie, procesy, nič tam nie je popísané. Je to taký ten spôsob dobrého cára, ktorý teda môže zasiahnuť, keď uznáva za vhodné. To znamená, že to, k čomu dospejeme bude, že vyšší územný celok rozhodne, rozhodne podľa svojich, nakoniec politických kritérií, keďže je to politické rozhodnutie politického orgánu zastupiteľstva a v prípade, že to nevypáli najlepšie, napr. mediálne alebo politicky, alebo že daná škola má mocného sponzora, alebo svojho mocného kmotra, tak dobrotivý pán minister môže zvážiť a môže teda tiež bez akéhokoľvek procesu rozhodnúť, že tak predsa len týmto ešte nejakú triedu otvorím. Takto je to v tejto chvíli v spoločnej správe a v pôvodnom návrhu zákona.
Priznám sa, že ak niečo charakterizovalo túto republiku 22 rokov, s nejakými menšími prestávkami aj spätnými chodmi, najmä za vlády Vladimíra Mečiara, tak to bol práve posun od viery v dobrotivého cára a dobrých krstných otcov v prospech jasných pravidiel a objektívnych kritérií. Nie vždy tá cesta bola jasná. Niekedy sme sa z nej vracali. Ale ak si pozriete, čo sa stalo, tak táto cestu tu bola. Dnes, dnes ju ideme zvrátiť a ideme to nechať na dobrotivých cárov a dobrotivých krstných otcov a hoci väčšinou tí ľudia, ktorí chcú využiť nejaký zákon, si väčšinou počkajú na jeho schválenie, predtým než začnú využívať jeho kompetencie spôsobom, ktorý sa verejnosti páčiť nebude, tak niektorí úradníci možno aj politici sú natoľko dychtiví po tomto zákone, že už sa prezradili trošku aj dopredu. Máme príklad z vyššieho územného celku v Nitre, kde už vyšší územný celok, odbor školstva napísal tejto súkromnej odbornej škole v Kollárove, aby neprijímala silnoprúdových mechanikov s odôvodnením, že ponuka uvedených programov v regióne prevyšuje dopyt žiakov aj trhu práce, hoci firmy z regiónu tvrdia opak. To znamená, že dokonca, ak by sme akceptovali, pán minister, váš pôvodne úzky pohľad na úlohu strednej školy len vo vzťahu k okamžitému dopytu trhu práce, tak ani tam to nesedí. Keby novela platila a keď novela bude platiť, tak rozhodnutím vúckarského zastupiteľstva toto bude posvätené, rozhodnuté. A možno nechtiac, ale o to úprimnejšie situáciu pomenoval aj môj kolega pán Goga, ktorý tu sedí s nami a je členom školského výboru, ale je aj teda v školskej komisii tejto župy, ktorý pre Hospodárske noviny doslova povedal, dovoľte mi citovať: "Podľa neho si VÚC-ka vie uvedomiť, kde má dobré školy a pokiaľ teda rozhodne, že táto škola je dobrá, že tie odbory sú perspektívne pre VÚC-ku, tak určite si otvorí a bude presadzovať predovšetkým svoje vlastné školy na úkor, bohužiaľ, aj súkromných škôl." Ďakujem, pán kolega, že ste to pomenovali veľmi presne a otvorene, a povedzme si ešte raz, čo to znamená. Znamená to, že tam, kde VÚC-ka uvidí, že niečo funguje v súkromnom alebo v cirkevnom sektore, tak namiesto toho, aby to podporovala, logicky to bude chcieť stiahnuť pod seba, ja teraz len parafrázujem pána kolegu Gogu, pokiaľ jej to čo len trochu prejde u dobrotivého cára pána ministra, tak teda ich zavrie, alebo ich postupne obmedzí a otvorí si vlastné. Že nejde o fikciu, hovoria informácie z Košického kraja, kde vo väzbe na bilingválne stredné školy, gymnáziá, už tiež dostali tieto jedno či cirkevné, alebo súkromné signál od niektorých predstaviteľov VÚC, že majú zvažovať, čo do budúcnosti, lebo VÚC-ka si takéto ide otvoriť sama a, prirodzene, teda potom obmedzí tie súkromné a cirkevné.
To znamená, máme proces, kde vďaka pani Obrimčákovej, a za to jej chcem ešte raz poďakovať, sú zapracované určité kritériá, ale keď sa VÚC-ka na tie kritériá vybodne alebo keď ich aplikuje povrchným spôsobom, alebo keď tam niečo napíše, a to niečo aj nemusí zodpovedať pravde v prípade konkrétnej strednej školy, dnes v tom zákone nie je proces, ako sa môže daný zriaďovateľ a daná škola brániť. Jediný proces je dostať sa k dobrotivému pánovi cárovi ministrovi. Preto nemôžem podporiť tento... (Ruch v sále. Krátka pauza.)
Pán minister, prosím vás, neskáčte mi do reči, dobre? Vy taký zákon navrhujete. Ja tento zákon nepodporujem. Ja nie som za to, aby ani poslanci vo VÚC-ke, ani SMER-u, ale ani SDKÚ mohli takto rozhodovať bez kontroly. Mne je to úplne jedno, z ktorej strany sú. Ja na rozdiel od vás neposudzujem poslancov podľa toho, z ktorej sú strany a nechcem im dať systémovú možnosť, aby mohli politicky rozhodovať o tejto téme bez kontroly a bez jasných kritérií.
A teraz k záveru. To znamená napriek tomu, že vo výbore pani poslankyňa Obrimčáková tento návrh vylepšila a my sme to, ak sa pamätám, skoro celá opozícia aj podporili, tak treba povedať, že sme zatiaľ podporili len tupý nôž. Tupý nie preto, že tá samotná časť by bola zle napísaná, tie kritériá sú fajn, ale preto, že kritériá sú len tak vplyvné a mocné, ako je proces ich vymáhania. Inými slovami, ak napíšete kritériá, ale keď ich nikto nedodrží, nie je možno s tým nič robiť? Tak kritériá sú nanič. To znamená, neberte to osobne, pani poslankyňa, ale ten váš návrh je len polovica cesty a bez nej spadneme z toho nedostavaného mosta do priepasti rovnako ako bez neho.
Preto si dovolím predložiť návrh, ktorý by to doriešil a ktorý keby sme schválili, tak si myslím, že by veľmi výrazne sa toto vylepšilo, pretože by sme nezostali odkázaní len na dobrotivú vôľu a svojvôľu politických orgánov, ale by sme ich prinútili trošku sa aspoň tomu venovať poriadnejšie. Konkrétne ten návrh je nasledovný:
Doplniť v čl. I. v 9. bode § 3 ods. 2 tak, aby znel:
"(2) Na návrh zriaďovateľa (odkaz 6a) strednej školy ministerstvo školstva preskúma, či samosprávny kraj pri určovaní počtu tried prvého ročníka stredných škôl podľa § 4 ods. 2 písm. c) primerane vyhodnotil a zohľadnil kritériá uvedené v § 4 ods. 2 písm. c).
Ministerstvo školstva vyhovie žiadosti zriaďovateľa (odkaz 6a) strednej školy o zvýšenie počtu tried prvého ročníka, ak
a) samosprávny kraj kritériá primerane nevyhodnotil alebo primerane nezohľadnil, alebo
b) rozhodnutie samosprávneho kraja nie je z iných dôvodov preskúmateľné."
Dovolím si len pozmeňovať na záver tohto pozmeňujúceho návrhu, že to je návrh vo vašej filozofii. Myslím v tom význame, že on akceptuje vôbec tú právomoc VÚC-ky rozhodovať o tom. On sa len snaží zabezpečiť primeraný kontrolný proces. To znamená, že to nie je zákon, aký by sme tu presadzovali možno my, keby sme teraz boli, situácia obrátená. To je návrh, ktorý akceptuje, že vy máte dnes parlamentnú väčšinu, máte vládnu zodpovednosť, rozhodli ste sa to riešiť týmto spôsobom aj s jeho rizikami. V poriadku. Nie sme tým nadšení, ale hovoríme, že aspoň dotiahnite váš vlastný nápad do konca. To je celé. To znamená, že nie je to nápad, ktorý by nejakým spôsobom filozoficky odporoval tomu, čo už bolo povedané. Je to len jeho, povedal by som, konkrétne a jasné a právne záväzné zhodnotenie. Z tohto dôvodu si dovolím požiadať o jeho podporu poslancov všetkých politických klubov.
Dovoľte mi okrem tohto návrhu predniesť ešte ďalšie dva, ktoré sa týkajú predložených zákonov. Tieto návrhy boli už predložené na výbore školskom, kde pánom ministrom boli odmietnuté s takými zdôvodneniami, ktoré sa priznám, som celkom nevedel pochopiť. Ale možno pán minister medzičasom a niektorí ho k tomu, dokonca musím povedať, že som mal pocit, že aj vecne sme sa na nich zhodli, len možno je nejaký problém s formou, prípadne s predkladateľom. Ale práve preto si ich dovolím predložiť znovu a chcel by som poprosiť, aby sme o nich debatovali, pretože toto sú návrhy v oboch prípadoch, ktoré nemajú žiadny ideologický charakter, a preto si myslím, že by nemuseli byť predmetom nášho vzájomného politického súboja.
Ten prvý návrh je k čl. IX, kde navrhujeme za bod 2 vložiť nové body 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 11 ods. 5 znie:
"(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. g) až s) sa vedie v písomnej podobe alebo elektronickej podobe na formulároch, ktorých obsah schválilo a zverejnilo ministerstvo školstva.".
4. V § 11 ods. 11 znie:
"(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 písm. a), b), c) a d) sa vedie v písomnej podobe alebo elektronickej podobe na formulároch, ktorých obsah schválilo a zverejnilo ministerstvo školstva."
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
2. Za bod 31 sa vkladajú nové body 32 a 33, ktoré znejú:
"32. V § 108 ods. 1 v časti vety pred bodkočiarkou sa za slová "po predložení písomnej žiadosti" vkladajú slová "alebo elektronickej žiadosti" a slovo "tlačiva" sa nahrádza slovom "formulára".
33. V § 108 ods. 1 v časti vety za bodkočiarkou sa za slová "písomnú žiadosť' vkladajú slová "alebo elektronickú žiadost'" a slová "s tlačivom" sa nahrádzajú slovami "s formulárom". Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu je umožniť školám, aby svoju pedagogickú dokumentáciu viedli elektronicky, nielen papierovo, ako je to dnes. Situácia je taká, že školy dnes väčšinou už vedú dokumentáciu elektronicky, len práve na požiadavku zákona ju už musia aj pravidelne tlačiť, čím spotrebujú veľké množstvo papiera. Tento predkladaný návrh umožňuje to, aby tie, ktoré vedú papierovo a chcú viesť papierovo, ďalej viedli. To znamená, nejde nikoho nútiť, kto nemá počítače alebo nechce to dať do počítačov, aby to v nich viedol. Samozrejme, ak chce niekto mať papierové knihy, je to plne v jeho kompetencii. On len umožní tým školám, ktoré nechcú tlačiť každý týždeň, každých pár týždňov, aby to mali v elektronickej podobe a tlačili z toho len pre vlastné archívne potreby vtedy, keď to uznajú za vhodné. A tento návrh nemá žiadne negatívne finančné dopady na nikoho, pretože toho, kto sa nechce zmeniť oproti dnešku, k ničomu nenúti a má pozitívne dopady na tých, ktorí dnes používajú elektronickú formu a sú zákonom nútení popritom používať aj papierovú, že takto nútení nebudú. To znamená, že tento návrh má pozitívny finančný dopad na rozpočty škôl. A ako taký, si myslím, že by sme ho mohli podporiť. V prípade, že je predkladateľ neakceptovateľný, pán minister, teším sa ako ho predložíte vy v nejakej ďalšej literácii.
Ďalší pozmeňovací návrh, posledný, sa týka už aj trošku známejšej kauzy, aj keď nielen jej, martinského šesťročného gymnázia, kde máme nasledovnú situáciu. Pred mnohými rokmi sa na martinskom gymnáziu zriadil experimentálny program šesťročného vyučovania na gymnáziu ako experiment popri existujúcich štvorročných a osemročných gymnáziách. Tento experiment pokračoval dlhé, dlhé roky. Netrúfam si posúdiť, či ten čas je primeraný, alebo príliš dlhý, ale v každom prípade jedného dňa jeho experimentovanie skončilo, tak ako aj skončí, samozrejme, raz musí. Ministerstvo školstva následne, už aj pod vedením nového ministra, argumentuje, že kombinácia odborných a politických dôvodov nesúhlasí s tým, aby takáto forma školy bola súčasťou riadneho školského systému. Danými slovami, aby sme na Slovensku mohli nám vznikať okrem štvorročných gymnázií, osemročných gymnázií, aj šesťročné gymnázia. Keďže nie som hovorcom pána ministra, nebudem opakovať jeho argumenty, on ich určite povie sám dostatočne výrečne, prečo to tak nechce. Ale ja poviem za seba, že nemám problém s tým toto rozhodnutie rešpektovať. Teda, ak súčasný minister nechce okrem štvorročných a osemročných mať aj šesťročné po Slovensku ako možnosť pre zriaďovateľov si zakladať, je to jeho právo. Čo je mne, ale ľúto, je, že súčasný zákon pri ukončení experimentálneho overovania neumožňuje, umožňuje len dve cesty reálne. Jedna cesta je zavrieť aj ten experiment, ak teda sa nešíri ďalej, alebo ho šíriť do systému ako celku. Pán minister tým, že ho nechce šíriť do systému ako celku, a preto aj odmietol návrh kolegov Poliačika a Hrnčiara, ktorí tu predkladali, myslím, o jednu alebo dve schôdze dozadu, aby sa z toho stal systémový prvok. Tak tým pádom vlastne odcudzuje tú šesťročnú formu na tomto gymnáziu na zánik. Tento návrh, jeho cieľom a úmyslom je nájsť určitú strednú cestu a povedať, že ak ministerstvo nechce, aby nejaká konkrétna inovácia sa šírila ďalej z akýchkoľvek dôvodov, nemusia byť na ňu peniaze, nemusí v danej dobe ideologicky vyhovovať alebo jednoducho sú iné priority v tej chvíli, v poriadku. To je právo tých, ktorí majú legitímny mandát, ale prečo ničiť každú inováciu ešte aj tam, kde sa zabehla a zjavne existuje bez zásadnejších problémov už viac ako desaťročie.
To znamená chceme ponúknuť tretiu možnosť. A dokonca chcem povedať, že to nedávame ani ako povinnosť. Dávame to ako možnosť a ministerstvo školstva mohlo pri ukončení experimentálneho overovania mohlo povedať, že ďakujeme, nechceme z toho robiť systémovú inováciu, ale zároveň vy fungujete fajn, zjavne je tu dopyt, je to kvalitné, je to fajn, ak si myslíme, že individuálne to je fajn, len nechceme z toho robiť systém, vy môžete takto ďalej pokračovať. Priznám sa, že zdá sa mi to ako veľmi ústretový kompromis voči tomu, aby sme aj tých, ktorí robia experimenty nedostávali do situácie, kde pokiaľ si nedokážu presvedčiť a vylobovať to, že ich experiment môže byť uplatnený na celom Slovensku neskôr, aby čelili v podstate neskoršej eutanázii, ak to tak môžem povedať, lebo to je ten dnešný systém. Že buď vyhráte majstrovstvá sveta alebo, alebo, alebo príde na vás ministerstvo školstva so smrtiacou injekciou. Myslím si, že tá zlatá stredná cesta, my povieme, nie ste majster sveta alebo my to z politických dôvodov naozaj šíriť nechceme, ale žite ďalej, lebo ste splnili tieto nevyhnutné kritériá, latky, ktoré musíte, samozrejme, ak nesplnia, tak ich zavriete, to vám tam nechávame. Ale ak sú kvalitní, prečo ich zatvárať?
Z tohto dôvodu si dovolím predniesť nasledovný pozmeňovací návrh, opäť k článku IX.
Bod 1. Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 14 sa vkladá nový odsek 13, ktorý znie:
"(13) Ministerstvo školstva môže na základe výsledkov a experimentálneho overovania rozhodnúť, že predmet experimentálneho overovania uplatní len v tej škole alebo školskom zariadení, kde sa experimentálne riadenie", overovanie, pardon, tam je preklep, prepáčte mi, overovanie "vykonalo". Tam nastala technická chyba. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Takže toto je posledný pozmeňovací návrh, ktorý si dovolím predniesť v rozprave. Dovoľte mi, ešte vopred povedať, že takisto podporujem aj pozmeňujúce návrhy, ktoré prednesú ostatní kolegovia z opozície - pán Vašečka a pani Žitňanská, myslím, že aj pán Fronc sa chystá, ktoré sme, ktoré sme spolu prerokovali.
A dovoľte mi na záver trošku politicky, lebo zatiaľ som sa snažil viac odborne tomu venovať, že opozícii sa dnes často vyčíta, že je rozbitá, že sa nevie zjednotiť, že nemá vlastné pohľady, návrhy, že je valcovaná tou kompaktnou 44-percentnou väčšinou, aj keď táto veta by asi maturitu z matematiky nezvládla, ale je napriek tomu politicky pravdivá. Preto si dovolím upozorniť na to, že tieto školské zákony dokázali to, čo tvrdíte, že sa nedá, a to je zjednotiť opozíciu. Pod tým návrhom, ktorý som predložil ja, ale aj pod tými návrhmi, ktoré predložia kolegovia ostatní, pán Vašečka, pani Žitňanská, pán Fronc, myslím, že niečo aj pán Poliačik chystá, ten tu nie je, sú v drvivej väčšine podpísaní všetci zástupcovia, teda nielen všetkých klubov ale aj, nazvime to novotvarov, a nových iniciatív. A sú pod ňou podpísaní práve preto, že sme chceli zdôrazniť, že bez ohľadu na možno aj osobné niekedy vzťahy, bez ohľadu na rôzne názory, tieto veci sú natoľko jasné a zrejmé pre nás, že sa na nich dokážeme bez väčších problémoch zhodnúť naprieč, naprieč opozíciou. Je to snaha dať taký signál vám, pán minister, že ja úplne chápem a beriem, že nie všetko, čo opozícia povie, hoci aj vecne by to mohlo byť správne, sa prijíma. Ale skúste zvážiť, či keď naozaj sme sa dokázali zjednotiť na toľkých veciach a toľkých aj konkrétnych alternatívach k tomu, čo navrhujete, teda nielen kritika, ale aj alternatíva, či naozaj sa medzi tými všetkými bodmi nenachádza aspoň niekoľko, ktoré by ste, ktoré by ste prijať mohli. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja som pôvodne ani nechcela reagovať, ale keďže ste spomenuli Košický samosprávny kraj a túto informáciu, že ide obmedzovať alebo rušiť cirkevné, alebo akékoľvek gymnázium, tak som si túto informáciu hneď išla telefonicky overiť na odbore školstva. A musím jednoznačne povedať, že úplne zavádzate. Absolútne zo strany Košického samosprávneho kraja, som poslankyňou Košického samosprávneho kraja, som túto informáciu nemala, nepočula, ani o nej vôbec nič neviem, ani na odbore. Takže neviem, odkiaľ máte takúto informáciu, že ju pokladáte ako za fakt. A druhá vec je, ba práve naopak, Košický samosprávny kraj uvažuje o tom, že v rámci takej, po po racionalizácii a tom všetkom, čo bude súvisieť s novým návrhom zákona, chcú rozšíriť ich zastúpenie cirkevných a súkromných škôl, pri vytváraní tej regionálnej stratégie odborného vzdelávania. A už som to tuná raz spomínala. Košický samosprávny kraj bol hádam jeden z prvých samosprávnych krajov, ktorý pristúpil k racionalizácii a začínal s vlastnými triedami, s vlastnými školami, ktoré sú v jeho pôsobnosti a tie najprv rušil, obmedzoval alebo akokoľvek ináč opravoval tak, aby boli čo najoptimálnejšie fungované z hľadiska vzdelávania, dostupnosti aj žiakov a nie naopak, že by zašiel od súkromných alebo cirkevných škôl. Takže vaša informácia o tom, že v Košickom samosprávnom kraji sa ide obmedzovať, rušiť alebo akokoľvek zasahovať do cirkevných alebo súkromných škôl je úplne, úplne zavádzajúca, lebo ako som povedala, teraz som si to overovala priamo na odbore školstva Košického samosprávneho kraja a oni s nikým ani nerokovali, ani nerozprávali, ani vôbec. Boli úplne prekvapení z tejto informácie, ktorú ja som im od vás ako chcela deklarovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel podčiarknuť a podporiť tri body z vystúpenia pána poslanca Beblavého. Jedna z nich je elektronizácia, a teda debyrokratizácia školstva a je to naozaj hrozné. Čiže dajme možnosť tam, kde to už funguje, aby, aby naozaj nebola povinnosť tieto veci zbytočne prevádzať v zbytočnej miere do tej papierovej podoby. Prihováram sa za ten pozmeňujúci návrh. Oceňujem ho ako učiteľ.
Druhá vec je otázka experimentov a týkajúcich sa aj šesťročných, šesťročnej formy, aj v prípade martinského gymnázia. Naozaj je zle, keď ľudia vložia energiu a elán do niečoho, čo sa rozvíja, čo je životaschopné, a potom preto, že máme len čierno-biele videnie, tak musíme to zaraziť alebo chceme to zaraziť.
A tretia vec je naozaj, by som chcel zvýrazniť spoluprácu medzi opozičnými klubmi a stranami na tejto veci. Nejde nám o nejaký politický kapitál, ale je to naozaj odborná vec. Chceme pokračovať v tej spolupráci, pretože máme aj osobné skúsenosti zo školstva a vidíme tieto veci nielen nejak ideovo, ale práve aj komunikujeme s verejnosťou aj širokou, aj odbornou a chceme tieto veci presadiť pre dobro školstva a pre dobro našich detí. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, budem sa bližšie venovať vo svojom vystúpení vašim argumentom, aby som ich vysvetlil. Ale teraz mi dovoľte, aby som aspoň jeden taký postoj uviedol. Podľa toho, čo ste povedali, v postate váš predseda strany a súčasný župan Bratislavského samosprávneho kraja robí absolútne všetko zle, politicky dokonca a pochopil som aj z toho to, že v podstate asi vy ho v najbližších voľbách, keď bude kandidovať, nepodporíte. Pretože to robí zle a preto nechcete, aby tieto kompetencie mohol vykonávať. Čiže spýtajte sa ho, aký je jeho názor, lebo pokiaľ ja mám informácie, on práve naopak podporuje tieto aktivity, ktoré sú v tomto zákone. Tak možno asi máte schizofréniu vo vašej strane, ale to už nechám na vás a na posúdenie vašich kolegov, ale bližšie vám odpoviem na mnohé argumenty vo svojom vystúpení. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som tak voľne možno aj trošku nadviazal, my sme rozprávali predtým o zákone, o základných školách, sme sa rozprávali tu o centre voľného času - tá zlá obecná samospráva. Teraz rozprávame o ďalšom zákone - tá zlá regionálna samospráva. Tí nevedia nič, tí úradníci, zastupiteľstvo, starostovia, poslanci VÚC-ky, komisie, len niekedy mi pripadá, len ten dobrý pán polyhistor, pán Bublavý vie všetko. Myslím si, že netreba hneď všetko hádzať do jedného vreca a myslím si, že aj na VÚC-kach, aj na obciach, aj mestách, sú aj schopní ľudia. Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi, pán poslanec, aby som zareagoval na vaše slová, kde ste, citujem: "Rozhodovanie o školách, resp. sieti škôl vo vyššom územnom celku je čisto politické." Po vašej, po vašej ľavici sedí jeden z poslancov vyššieho územného celku a skúste sa ho opýtať, akým spôsobom pri racionalizácii škôl vo Vyššom územnom celku v Bratislave pristupujú poslanci. Dovolím si tvrdiť a som o tom presvedčený, je to čisto len z hľadiska hospodárskeho, to znamená, aby vedeli zabezpečiť chod školy, že je nedostatok finančných zdrojov. Čiže pokiaľ máte takýto pohľad na túto problematiku, tak naozaj je treba si pozrieť a zúčastniť sa pár zasadnutí vyššieho územného celku, poprípade si naštudovať podklady, ktoré aj váš pán predseda, pán župan dáva na schvaľovanie. Ďakujem.

Prepáčte, samozrejme, nejde o nič, o život. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som len nepriamo chcel reagovať na to, k čomu ma vyzval pán kolega Beblavý, ale moja reakcia pre médiá súvisela predovšetkým s tým, čo sa udialo na výbore, na informáciu ohľadom nejakého listu zaslaného vedúcemu odboru školstva Nitrianskeho samosprávneho kraja pre súkromnú školu a moja reakcia bola v podstate iba odpoveďou na to, čo sa tam udialo na výbore, s tým, že nikdy sme neprerokovali na komisii školstva niečo podobné v tom obsahu, ako ste povedali, a zároveň, samozrejme boli to aj prenesené slová pani vedúcej odboru školstva pre médiá, ktorá sa k vám hlási, takže potom neviem, že či tá schizofrénia naozaj vo vašej strane je taká veľká, alebo nie, ale naozaj chcem povedať, že nič také sme my na výbore školskom, resp. na komisii školstva neprerokovali. Ďakujem.