7. schôdza

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem za slovo. Ja osobne zasa, po tom, čo som mal možnosť si pozrieť nejaké štúdie, mne sa tento návrh zákona pozdáva. Nesúhlasím s pánom Kuffom, že, v podstate aj teda s kolegom Brixim, že v podstate, ak by sa stala nejaká zrážka, kde cyklista má 0,5 promile a vodič, tak že ako sa bude zisťovať. Nebude sa zisťovať podľa toho, kto mal 0,5 promile, ale bude sa zisťovať dôvody zrážky, či dostal šmyk, či zle zabočil, odbočil, či dal signalizáciu, či nedal. Čiže na to sú súdni znalci, ktorí to vedia zistiť alebo by mali zistiť ten dôvod tej zrážky.
Zároveň by som aj uviedol to, že tá tolerancia minimálnej hladiny v krvi, toho etanolu, no je namieste, lebo sú štúdie, kedy nafúkate prvých 15 až 30 minút, napr. keď užijete kvapky proti kašľu, dobošku, napr. Milu, kvapky do nosa a dokonca som zistil na internete, to aj dokázali, ešte aj vodu z ostrekovačov, keď si ostriekate predné sklo, tak prvých 15 minút nafúkate normálne. Čiže fakt treba sa nad tým zamyslieť, že prečo by som ja mal prísť o vodičský preukaz len preto, že používam často ostrekovače na predné sklo a potom ma zastavia policajti a dajú mi fúkať. Normálne si to dajte na YouTube - ostrekovače a nafúkanie - a normálne je to tam dokázané, že nafúkali. Čiže ja, mne sa táto myšlienka zasa pozdáva a je tu fakt na mieste, že ako to nastaviť. No a myslím si, že aspoň podľa môjho názoru, aspoň by sme mali občanom dopriať aspoň to jedno pivo, keď už idú na tom bicykli, keď už idú z roboty alebo tak. Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Štefan povedal, že je za to, aby tu bola istá rovnosť, a ja verím, že takto na záver dnešného pracovného dňa neprezradím nejaké štátne tajomstvo, ale istá rovnosť už dávno v kruhoch, v dopravnej polícii na Slovensku existuje. Predkladatelia hovorili niečo o tom, že sú tu určite dosť také fyziologické dôvody na to, aby bol obsah alkoholu zistený aj v prípadoch, keď človek alkohol nepožije. A práve v tom chcem spomenúť to tiché tajomstvo, ktoré už veľa rokov funguje v radoch dopravnej polície, ak človek nafúkal, taký majú pokyn interný, do 0,3 promile a nepovie, že pil, on povie, že: "Som nepil," má 0,3 - proste cukrovka alebo nejaký iný dôvod - tak skutočne vtedy sa nikdy pokuta a ani žiadne postihy nerobili. Takže ja si myslím, že práve pri tom by bolo treba ostať. Ozaj, neexistuje tu žiadne nebezpečenstvo, že by človek, ktorý nepil a mal tam nejaké do 0,3, že by mal z toho mať nejaké problémy. Takže riešenie v tomto smere by som nepodporil a bojím sa, že otváranie Pandorinej skrinky s tým, že istá skupina ľudí by si mohla trošinka vypiť, by bolo otvorením tej skrinky alebo vypustením takého džina z alkoholickej fľaše, ktorý by sa nám možno pri tom naturele, ktorý my tu máme, nemusel oplatiť. Takže pre nejaké roky by som ešte s týmto počkal.

Ďakujem a, pán Hrnčiar, vy ste sa až po prihlásili. Teraz nebudete. Môžete reagovať kedykoľvek ako predkladateľ, ale ukončíme faktické poznámky.
Takže reakcia na faktické, nech sa páči. (Krátka pauza.) Pána poslanca Kuffu zapnite, prosím vás.

Ďakujem za slovo. Trošku sme sa tak zasmiali. Ďakujem aj za tie faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Naozaj na to YouTube, to by som si mal asi pozrieť, že ako sa môžem opiť, keď si ostriekam predné sklá. Dúfam, že to nie je nemrznúca zmes, ktorá sa pridáva do českého alkoholu a že aj oslepnem zároveň. To už neviem. Ja skôr som chcel ako v tej rozprave povedať to, že ak teda máme byť ako tolerantní, tak voči všetkých účastníkom cestnej dopravy. Teda ja by som navrhoval, aj tuná pánovi Hrnčiarovi, aby to bolo rozšírené na všetkých účastníkov. Nemôže to byť len nejaká skupina uprednostnená, keď sú to aj len cyklisti. Potom by som aj chodcom mohli takisto, hej, pranierovať prechádzanie cez prechod pre chodcov alebo po chodníku, po krajnici idete mimo obce a takisto, hej, ste účastníkom cestnej dopravy, ale nemáte ten dopravný prostriedok. Teda tam tie riziká sú. Ale myslím si, že mohli by sme byť tolerantní. Myslím si, že mám morálne právo sa v tejto veci nejak zastať ako tých, ktorí naozaj sú fajnšmekri a, neviem, si dajú pri obede pohárik vínka alebo to jedno pivo. Ja som totálny abstinent, takže v podstate ja sa prihováram za skupinu, ktorá možno mne až nie je nejak tak extra veľmi blízka, ale skôr si myslím, aby cez to všetko ako kolega, keď to povedal, že čo všetko sa skúma pri dopravných nehodách, ale aj alkohol je jedna z vecí, ktorá sa takisto skúma. Aby tam nebol ten rozdiel medzi tým, tak ty si mal nula a ten mal 0,5 alebo čo mal 0,6, tak, aby to bolo stanovené potom pre tých všetkých účastníkov ako dopravy. Môžme o tom ešte diskutovať mimo. Ďakujem pekne. Do toho druhého čítania sa môžme ešte nachystať

Ďakujem, pán poslanec. Necháte si na zajtra? Áno, dobre. Takže týmto ukončujem dnešný deň rokovania. Ešte by som vás ale chcela poprosiť o jednu vec. Prišla nám požiadavku, či budeme teda mať ochotu 21. 9., to je zajtra, o 9.00 hodine by prišiel guvernér Národnej banky predniesť správu o stave a vývoji finančného trhu. To znamená, že žiada o predradenie bodu. (Prejav všeobecného súhlasu.) Áno, takže všeobecným súhlasom. Začíname týmto bodom a potom sa bude pokračovať návrhom pána Hrnčiara. Ďakujem pekne. Pekný večer.

vymazať

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec, podpredseda Ján Figeľ, poslankyňa Mária Janíková, Magda Košútová a Viera Mazúrová.

Pristúpime teraz k prerokovaniu

Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.

Správa je uverejnená ako tlač 110 a správa výboru ako tlač 111a.
Teraz poprosím guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol.
Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu za rok 2011. Vzhľadom na vaše pracovné povinnosti v júni, ktoré boli extrémne, sa preložila správa na dnešné rokovanie, čiže zároveň sa trošku ospravedlňujem, že tie údaje sú už staršieho typu, staršieho dáta. Na vládu už predkladáme teraz v bankovej rade schválenú správu za I. polrok 2012, takže na záver by som možno dve-tri vety povedal aj aktuálnejšie.
Pokiaľ ide o správu za rok 2011, tak na stabilitu finančného sektora vplývalo pomerne veľa faktorov. Vo viacerých prípadoch išlo o nové a špecifické trendy, ktoré prichádzali z externého prostredia a súviseli najmä s dlhovou krízou štátov eurozóny. Väčšina sektorov domáceho finančného trhu zaznamenala najmä v druhom polroku 2011 pokles aktív alebo výrazné spomalenie rastu. V druhom polroku sa spomaľoval aj medziročný rast ziskovosti. Celkovo možno povedať, že vývoj v externom prostredí stabilitu nášho finančného sektora na Slovensku skôr zhoršoval ako zlepšoval.
V prípade bankového sektora na Slovensku možno 2011 rozdeliť na dve odlišné obdobia. V prvom polroku pokračovali pozitívne trendy ešte z roku 2010, najmä v prvom štvrťroku bolo zaznamenané zlepšovanie ekonomického vývoja na Slovensku aj v zahraničí. V tomto období došlo aj k určitej stabilizácii na globálnych finančných trhoch. Na konci prvého polroka sa objem nových úverov na bývanie už priblížil predkrízovým úrovniam. V tom istom období po niekoľkých rokoch stagnácie alebo poklesu začalo výraznejšie ožívať aj financovanie podnikového sektora. Prvý polrok bol silný aj z pohľadu ziskovosti bánk, keď ešte koncom júna bankový sektor dokázal medziročne zvyšovať ziskovosť o takmer 90 percent. Úplne odlišná bola situácia druhého polroka, kedy sa začali stupňovať negatívne trendy, najmä v externom prostredí, a to prevažne v eurozóne.
Vývoj vo viacerých štátoch eurozóny bol ovplyvnený kombináciou troch rizík. Dlhovou krízou štátov, spomaľovaním, respektíve poklesom ekonomického rastu a stabilitou bankových sektorov v jednotlivých krajinách, pričom každé z uvedených rizík rozdielnou mierou vplývalo aj na finančný sektor na Slovensku. Dominantná bola najmä dlhová kríza, ktorá ku koncu roka 2011 dosiahla svoj vrchol v podobe rozšírenia na takmer všetky štáty eurozóny. Finančný sektor na Slovensku pocítil túto fázu krízy najmä prostredníctvom investícií do slovenských štátnych dlhopisov. Riziko je potrebné vnímať najmä v kontexte výrazného vystavenia voči tejto skupine aktív. Niektoré banky zaznamenali negatívny dopad na ziskovosť a kapitálovú primeranosť z precenenia štátnych cenných papierov.
Druhým externým rizikom, ktoré ovplyvnilo domáce banky, bolo spomalenie ekonomického rastu eurozóny, ktoré sa postupne prenášalo aj na domácu ekonomiku. V priebehu celého druhého polroka 2011 boli revidované predikcie ekonomického rastu na Slovensku na rok 2012 smerom nadol. Úroveň zlyhaných úverov v bankovom sektore síce nezaznamenala výrazný nárast, ale zastavil sa pokles podielu zlyhaných úverov, čo je jeden z ďalších indikátorov rastu kreditného rizika. Objem zlyhaných úverov výrazne nestúpol ani v prvých piatich mesiacoch roku 2012. Stúpol ale objem úverov, ktoré zaznamenali určité omeškanie.
Druhý polrok priniesol aj výrazné oslabenie ziskovosti v bankovom sektore. Na finančnú pozíciu bánk mala vplyv aj pokračujúca zvýšená konkurencia v sektore domácností. Tá sa prejavovala najmä pri úrokovej politike. Úrokové sadzby najmä pri dlhodobejších termínovaných vkladoch a pri fixáciách pri úveroch na bývanie sa len v malej miere odvíjali v súlade s určitými fundamentami a pohybovali sa skôr na úrovniach priaznivých pre klientov bánk. Sadzby na vklady mierne poklesli, ale zároveň klesali aj sadzby na úvery, čiže v roku 2012 naďalej pokračuje pokles márž bánk. Napriek negatívnym trendom, ktoré vplývali na banky v roku 2011, bol bankový sektor aj v roku 2011 zdravým a stabilným. Už spomínané riziká, ktorým bol sektor vystavený, boli pokryté jeho veľmi dobrou finančnou pozíciou. Napriek tomu, že rast ziskovosti bankového sektora sa v druhom polroku spomaľoval, celkový zisk za rok 2011 bol približne o tretinu vyšší ako za predchádzajúci rok. Zároveň významnú časť tohto zisku plánujú domáce banky ponechať vo forme vlastných zdrojov. Bankový sektor už na konci roka 2011 zaznamenal rast kapitálovej primeranosti, ktorá na konci decembra dosahovala 13,4 percent. Dominantnú časť tohto tvorí najkvalitnejšia zložka vlastných zdrojov, tzv. tier1. Bankový sektor ani v roku 2011 neopustil tradičný model založený na orientácii na domácu ekonomiku a riziká. Banky na Slovensku na rozdiel od bankových sektorov iných štátov vykazujú relatívne silnú pozíciu v likvidite.
V životnom poistení pokračoval trend mierneho rastu poistenia z roku 2010. V neživotnom poistení došlo k obratu, keď mierne vzrástlo poistné a to takmer vo všetkých odvetviach. Situáciu ťahalo najmä poistenie majetku. Ziskovosť poistného sektora zaznamenala v roku 2011 výrazný medziročný nárast. Hlavným ťahúňom ziskovosti bol technický výsledok v životnom aj neživotnom poistení, ktorý prekonal aj zhoršenie finančného výsledku z dôvodu prebiehajúcej krízy. V prvom štvrťroku 2012 ziskovosť poistného sektora medziročne poklesla o 23 percent.
Pokiaľ ide o dôchodkového sporenie na Slovensku, spoločnou črtou bol pozvoľný prírastok počtu sporiteľov. Z hľadiska prírastku objemu spravovaných aktív sa však tieto dva sektory pomerne líšili. Kým čistá hodnota majetku fondov druhého piliera pokračovala v lineárnom raste predošlých období, objem aktív doplnkových fondov sa zvýšil oproti minulosti iba tretinovým tempom. Tento rozdiel bol do veľkej miery spôsobený faktorom výkonnosti v neprospech sektora doplnkového dôchodkového poistenia, kde fondy v priemere nominálne prerobili 2,6 percenta. Súviselo to s rozdielnym rizikovým nastavením portfólií, ktoré vyplývali najmä z odlišného vystavenia voči akciovým nástrojom. Záujem o nové indexové fondy, ktoré umožňuje legislatíva vytvárať od 1. 4. 2012, je relatívne nízky. Po zlepšení výkonnosti v prvom štvrťroku 2012 sa opätovne prejavujú negatívne trendy.
V sektore kolektívneho investovania prevládali v roku 2011 prevažne negatívne trendy. Spravovaný majetok v sektore klesol o 15 %, redemácie boli koncentrované do druhej polovice 2011 s výrazným maximom v auguste. Pokles sektorovej čistej hodnoty aktív ešte umocnila v priemere záporná výkonnosť podielových fondov, ktorá bola dlhodobo v mínuse najmä pri akciových fondoch a fondoch fondov.
Dovolil by som si na záver ešte niekoľko údajov zo správy za prvý polrok 2012, ktorú sme schválili na bankovej rade. Pokiaľ ide o prvý polrok 2012, tak celý domáci finančný sektor pomerne výrazne pociťoval dlhovú krízu v 2011, ale v prvých šiestich mesiacoch 2012 bol bezprostredný vplyv krízy miernejší. Poklesol negatívny vplyv priamych dopadov prostredníctvom cien štátnych dlhopisov, ktoré v prípade domáceho finančného sektora tvoria hlavné prepojenie na zahraničné finančné trhy. Na druhej strane pokračovali nepriame dopady dlhovej krízy prostredníctvom spomaľovania ekonomického rastu v eurozóne a pokračujúcej neistoty na zahraničných finančných trhoch.
Samotný vývoj slovenskej ekonomiky, ktorý je podstatný najmä pre stabilitu bankového sektora, bol pomerne priaznivý v prvom polroku tohto roku. Z pohľadu bánk je dôležité, že ekonomický rast na Slovensku bol v prvom polroku 2012 natoľko silný, že neznižoval schopnosť klientov bánk uhrádzať svoje záväzky. Na druhej strane ekonomický rast nebol natoľko robustný, aby podporil tempo rastu úverov podnikom a domácnostiam, ktoré sa naďalej spomaľovalo.
Celkovo aj pod vplyvom spomínaných trendov zaznamenal slovenský finančný sektor v prvom polroku 2012 oživenie, keď väčšina sektorov zaznamenala výraznejší rast aktív, ako tomu bolo v druhom polroku 2011. Pri vývoji ziskovosti sa prejavili špecifiká jednotlivých sektorov. Bankový sektor a sektor poisťovní po minuloročnom výraznom raste zaznamenal medziročný pokles rentability vlastných zdrojov. Na druhej strane rentabilita stúpla v sektore kolektívneho investovania a dôchodkového sporenia.
Ďakujem za pozornosť.