7. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním sme pripravili, aby sme posilnili práva občanov, aby sme posilnili kontrolné mechanizmy a zabránili potencionálnemu zneužívaniu tak citlivého nástroja spravodajských služieb ako aj polície, ako je práve odpočúvanie. Novela reaguje na dlhodobý problém, ktorý na Slovensku máme. Ak sa vám nepáči slovo problém, môžeme hovoriť o nedostatku. Mám na mysli nedostatočnú kontrolu nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Navrhujeme riešenie komplexné, navrhujeme riešenie, ktoré je zároveň aj razantné. Navrhujeme nové práva pre občanov. Navrhujeme posilnenie inštitútu parlamentnej kontroly.
Skôr, než sa ozvú námietky, či nejdeme priďaleko, chcem upozorniť, že sme preštudovali prax členských krajín Európskej únie aj Spojených štátov. Nenavrhujeme nič, čo by sa vymykalo praxi, ktorú ponúkajú alebo poznajú aj inde.
Vážené kolegyne, kolegovia, vieme, že používanie informačno-technických prostriedkov je nevyhnutným nástrojom bezpečnostných orgánov každého štátu. Musíme si byť zároveň vedomí toho, že by ale malo ísť vždy až o krajnú možnosť. Vždy v každom jednom prípade, lebo v každom jednom prípade nasadenie takýchto odposluchov atakuje ústavné práva občanov, a to až za ich hranicou. Nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v demokratickom štáte by nemala byť bežná rutina, aby štátny orgán získal nejakú informáciu, ktorú môže získať aj iným spôsobom. Nemôže to byť zjednodušenie práce orgánov štátu pri každom náznaku podozrenia. Nasadenie týchto takzvaných ITP musí byť naozaj poslednou a krajnou možnosťou.
Pokiaľ ide o všeobecne zákonné pravidlá nasadzovania informačno-technických prostriedkov, dnes ich máme na Slovensku také, aké sú štandardnými aj pre všetky demokratické štáty, keď tak môžem povedať. To, čo ale podľa môjho názoru nezodpovedá demokratickým štandardom, je úroveň a účinnosť ich kontroly. Hovorím zo skúsenosti člena, v minulom volebnom období aj predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť. Zákon, ktorého novelu dnes prerokúvame, zveril tomuto výboru kontrolu nad najcitlivejšou oblasťou týchto informačno-technických prostriedkov, a to odpočúvaním. Aká je ale prax? Štátne orgány s právom odpočúvať dodajú dvakrát ročne tabuľky s číslami. Ak tieto tabuľky a čísla sú v zhode aj pri krížovej kontrole, kontrolná činnosť sa považuje za vybavenú a splnenú. Ak tento výbor niekedy nejakú hlbšiu kontrolu vykonával, bolo už neskoro a išlo len o hasenie obrovského problému zrelého rovno pre orgány činné v trestnom konaní.
Nemáme však nedostatky iba v účinnej kontrole, a to aj v porovnaní s inými štátmi. Pri všetkých nasadeniach informačno-technických prostriedkov, s výnimkou tých, ktoré sa vedú v trestnom konaní, sú občania prakticky bezmocní. Ich právo brániť sa na súde, svoje ústavné práva, je naozaj len z roviny teoretickej. Prečo? No preto, že pri dodržiavaní dnes platných zákonov sa nemajú vôbec šancu dozvedieť, že vôbec odposluchy proti nim boli nasadené. A kde niet žalobcu, niet ani sudcu.
Zároveň chcem povedať, že táto novela nevychádza z nejakej apriornej podozrievavosti voči bezpečnostným orgánom, ktoré toto prevádzkujú. Podporujem silné, funkčné a efektívne bezpečnostné orgány štátu. Nebudem vyvolávať dojem, že polícia, spravodajské služby alebo iné štátne orgány neoprávnene a hromadne nasadzujú odposluchy proti bezúhonným občanom. Toto nie je reštriktívny zákon proti bezpečnostným službám alebo bezpečnostným orgánom tohto štátu. Naopak, mal by pomôcť aj im.
Jedným z cieľov novely zákona je aj to, aby efektívna kontrola a väčšie práva občanov vrátili dôveru bezpečnostným orgánom. Je úplne jedno, či občania, médiá alebo aj politici majú oprávnený pocit, že sa u nás odpočúvanie zneužíva, alebo je takýto pocit prehnaný. Aby mohli bezpečnostné orgány v demokratickom štáte dobre plniť svoje úlohy, musia mať dôveru občanov. Jediný spôsob ako zabrániť zneužívaniu a zároveň jediný spôsob ako obnoviť dôveru v bezpečnostné zložky štátu v tejto veci, je zaviesť kontinuálnu a trvalú kontrolu. Namiesto toho, čo máme dnes, a síce, že prakticky žiadna kontrola neexistuje.
Teraz k hlavným návrhom, teraz k hlavným bodom navrhovanej zmeny. Návrh ruší možnosť nasadiť informačno-technické prostriedky bez súhlasu sudcu. Dnes zákon umožňuje nasadiť tieto ITP bez súhlasu sudcu aj v prípadoch, keď môžem zacitovať, "ak vec neznesie odklad". Domnievame sa, že pri dnešných technických možnostiach komunikácie nemôže byť problém získať povolenie sudcu prakticky okamžite. Tento návrh nesmeruje k tomu, aby sa obmedzili možnosti bezpečnostných orgánov. Smeruje k tomu, aby sme zrušili výnimky, ktoré v dnešných časoch nemajú také technické opodstatnenia, ako mali napríklad v čase vzniku zákona.
Návrh zavádza, a to už je ďalší bod, návrh zavádza povinnosť štátnych orgánov informovať občana o tom, že proti nemu boli odposluchy nasadené, a to do jedného roka od ukončenia nasadenia týchto prostriedkov. Toto je inštitút, ktorý už niekoľko rokov poznáme a funguje v Trestnom poriadku, ale iba pre prípady, že odposluchy boli nasadené voči občanovi v trestnom konaní. Náš návrh takúto povinnosť iba rozširuje pre vlastne všetky prípady nasadenia informačno-technických prostriedkov pre všetky orgány štátu, ktoré takúto právomoc majú. Zmyslom tohto inštitútu je, aby sa občania vôbec dozvedeli, že proti nej by boli, proti nim boli nasadené odposluchy, aby v prípade, že to považujú za neoprávnené a sú presvedčení o porušení ich práva, aby sa mohli domáhať satisfakcie súdnou cestou. Aj na Slovensku už existujú rozhodnutia Ústavného súdu, že nasadenie ITP voči občanovi malo, nebolo nevyhnutné, preto nebolo v súlade so zákonom. A teda boli porušené jeho ústavné práva. Ibaže takýchto prípadov je menšina, kedy sa majú občania vôbec možnosť dozvedieť o nasadení ITP podľa Trestného poriadku v trestnom konaní. Toto právo občanov sa netýka ani, ani všetkých policajných odposluchov a už vôbec sa netýka nasadzovania informačno-technických prostriedkov ďalšími štátnymi orgánmi. Takýto inštitút, teda povinnosť štátnych orgánov informovať občana dodatočne o nasadení ITP, takýto inštitút existuje s rôznymi lehotami v rôznych krajinách, aj s oveľa kratšími lehotami, ako navrhujeme my. Samozrejme, zavádzame možnosť, aby v odôvodnených prípadoch takýto občan, ktorý je podozrivý z páchania nejakých prečinov proti republike a prípadne už presahuje mieru, ktorá ide do trestnoprávnej, aby v takýchto odôvodnených prípadoch občan nebol informovaný o tom, že voči nemu takéto prostriedky nasadené neboli. Ale opätovne, muselo by to byť iba na základe žiadosti a riadneho zdôvodnenia orgánu, ktorý odposluchy nasadzoval, a znovu len so súhlasom sudcu.
Návrhy, ktoré som teraz uviedol, posilňujú práva občanov. Ide o práva, ktoré majú občania v demokratických štátoch. Umožňujú občanom brániť sa pred súdom v prípadoch, ak sú presvedčení, že štátny orgán porušil ich ústavné práva. Zároveň ale, a to je možno ešte dôležitejšie, vytvárajú tlak na štátne orgány, aby k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov pristupovali mimoriadne obozretne. Jednoducho pri fungovaní takéhoto systému si dvakrát premyslia, či naozaj je nevyhnutné, aby týmto spôsobom získavali nejakú informáciu, pretože tak budú robiť s vedomím, že občania nebudú voči ich konaniu prakticky bezmocní.
Teraz prejdem k návrhom, ktoré sa týkajú priebežnej stálej kontroly. Navrhujeme ponechať kontrolnú kompetenciu tak, ako je to dnes v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačných technických prostriedkov, teda Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady, ale chceme zvýšiť jeho právomoci. Pravdaže sme brali vážne aj riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovorím o pokušení zneužívať utajované skutočnosti. Máme tu však významný precedens, parlamentný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Jeho členovia sa dostávajú k veľmi citlivým osobným údajom a informáciám. Za roky jeho fungovania som však ani v zákulisí nepočul, ani som nečítal, že by došlo alebo dochádzalo k úniku informácií pri jeho kontrolnej práci. Náš návrh zároveň navrhuje obmedziť priamu kontrolnosť, činnosť výboru na pracovnú skupinu z poslancov výboru pre obranu a bezpečnosť - bola by to úzka pracovná skupina v zastúpení politikov opozície i koalície - a tak minimalizovať riziko úniku informácií. Jej členovia si napokon budú vedomí, že pri akomkoľvek úniku informácií budú v prvom podozrení vždy konkrétni ľudia.
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver mi dovoľte ešte tri poznámky, aby som predišiel niektorým otázkam.
Po prvé, toto nie je nejaký chvíľkový opozičný nápad. Tento zákon sme dôkladne pripravovali v minulom volebnom období na základe vtedajšej a musím povedať koalično-opozičnej zhody, že potrebujeme silnejšie inštitúty kontroly nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Prinajmenšom vo vtedajšom výbore pre obranu a bezpečnosť panovala silná zhoda aj silná politická vôľa presadiť takýto zákon a iba pád vlády a predčasné voľby znemožnili jeho predloženie už vtedy.
Po druhé, keď sme s kolegyňou pani Žitňanskou nedávno ohlásili, že zákon predložíme, zo strany vládnych predstaviteľov sa ozvalo, že takto sa vec riešiť nedá, vraj zvýšenú kontrolu prinesie nový zákon o spravodajských službách, vraj treba počkať. A toto považujeme ale za silné nedorozumenie. My tu v tomto návrhu riešime pravidlá komplexne pre všetky informačno-technické prostriedky. Túto oblasť rieši zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, a nie zákony o spravodajských službách. Ak teda chceme riešiť kontrolu a práva občanov komplexne systémovo, potom to môžeme urobiť iba práve novelou tohto zákona, pretože informačno-technické prostriedky sa nedotýkajú iba spravodajských služieb.
No a po tretie chcem povedať, ako navrhovatelia sme pripravení diskutovať. Možno, že v druhom čítaní dospejeme k lepším čiastkovým riešeniam, ak také budú. Viaceré zmeny, ktoré navrhujeme, je možné modifikovať bez toho, aby sa dotkli iných. Za návrhom si stojíme tak, ako je preložený.
Chcem vás však všetkých kolegov a kolegyne upozorniť, že kvôli jednému detailu netreba zavrhnúť celý návrh. A chcem tým povedať, že v prvom čítaní rozhodujeme iba o tom, že či si želáme zvýšiť kontrolu nad nasadzovaním ITP, alebo necháme veci tak, ako sú, teda prakticky bez kontroly. O čom teda budete hlasovať? O čom rozhodneme? Rozhodujeme o tom, či budú tí, ktorí navrhujú nasadenie odposluchov voči občanom, a tí, ktorí o tom rozhodujú, teda sudcovia, či budú naďalej písať a schvaľovať žiadosti s pocitom, že ich nikto nemá možnosť skontrolovať. Že ak formálne naplnia zákonom určenú procedúru, jedni niečo spíšu a druhí opečiatkujú, nikto zvonku tohto systému nemá právo skontrolovať, či tí prví žiadali nasadiť odposluchy primerane a tí druhí s nimi súhlasili so znalosťou konkrétneho prípadu. Vaším postojom k tejto novele zákona môžeme uistiť občanov, že všetci títo ľudia budú pracovať s vedomím, že ich rozhodnutia sú sledované, kontrolované a preskúmateľné súdom. Že kontrola prestane byť bezzubá a občan prestane byť bezmocný.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.