7. schôdza

Ďakujem. Vzhľadom k tomu, čo odznelo v rozprave, som zachytil dva body. Prvý bol ten historizujúci moment toho, akým spôsobom usádzanie komunity Rómov má historické pozadie. Predrečník spomínal, že sa to ťahá od Márie Terézie. Myslím si, že čím viacej budeš na tento fakt poukazovať, tým viacej bude verejnosť vedieť, že tento problém nevznikol včera, pred sto rokmi, ani pred dvesto, ale nesie sa celou históriou. A dokonca si myslím, že si mohol kľudne označiť to, že problém vznikol tým, že sme sa na území Slovenska potýkali s riešením rómskej otázky takým spôsobom, že sme ju vytesňovali na pozemky, ako si spomínal, nevysporiadané a obce a štát pristupoval k problému tak, že sa odsúval.
Druhá časť, kedy si pomenoval tvojimi slovami kompletný alebo nekomplexný návrh, o ktorom rokujeme, ja túto výhradu poznám. Myslím si, že riešenia okrem zbúrania alebo zákazu výstavby nových čiernych stavieb na týchto pozemkoch je jedna vec mince. Preto ja asi tento návrh podporím, samozrejme, s výhradou a možno aj v spolupráci s predkladateľmi. Ak tento návrh bude mať podporu v druhom čítaní, sa pozrieť na to, čo s ľuďmi, ktorí si takýmto spôsobom bývanie nevedia zabezpečiť, a toto návrh nespomína.
Preto to, čo si spomenul, že je málo ambiciózny, je pravda. K spôsobu prezentácie sa nebudem vyjadrovať, ale viac-menej zdieľam tvoj názor.
Ďakujem.

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. Áno, pán Pollák, máte pravdu, to s tým buldozérom v tej osade bolo také trochu nehodné vážnosti tejto problematiky. Na druhej strane chápem to ako snahu upútať verejnosť a nevnímal by som to nejak ďalej dramaticky, každý si volí prostriedky, ktoré sa k nemu hodia. Ale myslím si, že jedna chyba vo vašich úvahách je tá, že vy vlastne vravíte, no dobre, poďme riešiť problém s rómskymi chatrčami, ale zároveň vyriešme aj nejakým zvláštnym alebo nelegálnym spôsobom postavený hotel pána Širokého. No, to je asi, ako poďme riešiť sociálnu situáciu na Slovensku, keď prestanú umierať deti v Etiópii. Jednoducho musíme sa rozlúčiť s tým, že vyriešime všetko naraz, a poďme riešiť to, čo riešiť vieme. To, na čo tie prostriedky sú, možnosti sú a tam, kde je, skrátka, najväčší, najväčší problém. A z tohto pohľadu je správne, že takýto návrh je na stole. Kolegyňa Nicholsonová sa vyjadrí potom aj k samotnému obsahu.
Ďalšia vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že nestačí jeden návrh. Toto nie je prípad povedzme daňového systému, kde stačilo dôjsť s jednou pomerne veľkou vecou, a to rovnou daňou, zvyšok sa tomu prispôsobil a táto jedna idea výrazne posunula slovenskú ekonomiku. Nie je to tak. Tu neexistuje tá jedna veľká myšlienka. Tu, skrátka, to bude súbor desiatok opatrení a toto, ten problém čiernych stavieb je zaručene jedna z nich. Možnože ten návrh má nedostatky, ale vo svojej podstate si myslím, že stojí za to, o ňom diskutovať. A ako vravel aj Ľudo Kaník, dá sa vylepšiť. A to ja nemám, veď počuli sme to v mojich predošlých faktických, ja nemám problém skritizovať SDKÚ, ale tu si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Pollák.

Ďakujem. Na úvod by som chcel povedať pánovi Novotnému, že nie som splnomocnencom, zatiaľ, tak nemusíte ma zatiaľ titulovať týmto, týmto, týmto titulom. (Reakcia z pléna.) Okej. Hovoril som o tom, že, nie, hovoril som o tom, že to hovorili vaši voliči. Ja viem, že môj názor vám nemusí byť dobrý alebo v podstate nemusíte sa stotožňovať s mojím názorom, ale s voličmi by ste sa mali stotožniť a hovorili to vaši voliči, že spôsob, akým ste prezentovali tento zákon, nebol hoden teda vašej strane.
Nemyslím si, že práve ja som ten, ktorý nebude podporovať dobré návrhy z dielne SDKÚ. Nakoniec s Ľudom Kaníkom sme už debatovali o mnohých teda veciach a celkom v podstate v niektorých veciach si dokážeme rozumieť. Takže nemyslím si, že ja som práve ten, ktorého ste označili, že nepodporí dobré návrhy z SDKÚ. A v tejto téme, ktorá sa ma dotýka osobne ďaleko viac ako všetkých vás ostatných, si myslím, že podporím každú rozumnú vec, ktorá pomôže vysporiadať sa s týmto problémom, ktorý trápi Slovensko už niekoľko rokov alebo desať rokov.
A vrátim sa k tej komplexnosti alebo nekompletnosti tohto zákona. Stále si to myslím ako. Musíme mať oveľa väčšie ambície, ako máme doteraz. Nemôžeme teda len myslieť na ďalšie chatrče, musíme mať výraznú ambíciu vo vzťahu k riešeniu stavu, ktorý dnes využívajú mnohí divadelníci na upútanie pozornosti. Ak takúto ambíciu nemáme, tak sme potom zbabelí všetci, vrátane SDKÚ, vrátane nás, vrátane všetkých, ktorí sedíme v parlamente. Náš parlament musí mať ambície vyriešiť tento problém.

Navrhovateľ má teraz slovo podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za udelenie slova. Nechcem vstupovať do tej rozpravy nejako veľmi často, aj keď to neznamená, že ešte nevstúpim, ale špeciálne musím teraz povedať tak, že, Peter, už ťa musíme brať ako splnomocnenca, lebo vieme, že budeš. Takže ber to ako prejav úcty a vážnosti k tomuto inštitútu, ktorý budeš zastávať, aj to, že naozaj mne vôbec nevadí, naopak, že práve ty budeš tou osobou, ktorá bude splnomocnencom, a zo strany SDKÚ - DS určite poskytneme všemožnú podporu a pomoc pri riešení problémov, s ktorými sa budeš potýkať.
No a keď si teda vystúpil, tak kvôli tomu si dovolím hneď zareagovať, lebo vzdávam tým naozaj aj vážnosť, alebo chcem dať tú vážnosť tej pozícii dvojjedinej, ktorú teda budeš mať v blízkej budúcnosti.
Chcem najprv povedať a usmerniť tú debatu, aby sme naozaj neodbehli do vedľajšej cesty alebo vybehli do koľaje, v ktorej nie sme. Ja viem, že to bude zvádzať, že to je jednoduchšie nás onálepkovať, onálepkovať SDKÚ - DS z rôznych negatívnych úmyslov a motivácií. A to by som bol nerád, pretože tým sa prestaneme baviť o podstate tohto návrhu. Bavme sa teda o podstate.
Ty si začal tým, čo určite je veľmi zaujímavý materiál, ktorý mapuje historické korene prítomnosti rómskeho etnika na Slovensku. Tento návrh zákona ale vôbec nemá ambíciu, ani nechcel mať ambíciu, a to zdôrazňujem a podčiarkujem 250-krát, vyriešiť nahromadené problémy rómskeho osídlenia na Slovensku od Márie Terézie podnes. To naozaj nie je možné. Z tohto nás nálepkujú buď povrchnejšie médiá, ktoré veľmi rady z toho spravia senzáciu, alebo tí, ktorí to prevezmú od tých médií.
Tu mi nedá, Richard Sulík, len takú poznámku, to naozaj si vari myslíš, že my keď sme robili tú tlačovku, že tam bol nejaký buldozér? Lebo ty si povedal, že s tým buldozérom v osade to nebolo dobré. Preboha, to snáď nie! (Smiech rečníka a smiech v sále.) To snáď nie! Tam žiadny buldozér, samozrejme, nebol, ani nič podobné. Ale to len ilustruje, ako nás vedia zviesť na úplne vedľajšiu, nesprávnu a slepú koľaj rôzne bulvárne alebo aj nebulvárne médiá, ktoré onálepkujú poctivú a dobrú snahu nejakými negatívnymi konotáciami a označeniami.
Začul som, že podstata tohto návrhu je dobrá. No tak sa poďme naozaj o ňom baviť. To, či sa niekomu páčilo, že jedna, jedna z tlačoviek sa odohrala v teréne preto, aby bolo vidno, že čo znamená, aké výsledky prináša neustála a trvalá tolerancia budovania nelegálnych čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Ale veľmi by som chcel zdôrazniť, že tlačovky na túto tému, s týmto istým obsahom, o tomto istom zákone, s tými istými slovami bolo päť za dobu existencie návrhu tohto zákona. Tie štyri sa odohrali v štandardných priestoroch buď Národnej rady, alebo kancelárie SDKÚ - DS, to nikomu nevadilo, hovorili sme ale o tom istom, vážené dámy, vážení páni. Tak bavíme sa o podstate, o probléme, o návrhu na riešenie tohto problému, alebo preto, že nechceme riešiť problém, tak budeme hľadať výhovorky, že preto ho nemôžme podporiť, lebo ste ukázali realitu? My sme tam nevytvorili žiadne kulisy. My sme tam nenahnali žiadnych komparzistov, ktorí by mali vyvolať negatívny dojem neexistujúcej reality. My sme len ukázali, ako je to naozaj.
Viete, ako sa označuje konanie a správanie sa, ktoré hovorí, že o istých veciach sa nepatrí hovoriť, aj keď vieme, že existujú a sú zlé, ale v slušnej spoločnosti sa o nich nehovorí? Takýto spôsob myslenia a konania od nepamäti, v slovenskej literatúre je mnohokrát zachytené, sa volá meštiacka morálka. Snáď nebudeme podliehať takémuto spôsobu videnia?! Ale, áno, keď ukážeme pravdu, povieme, pravda je takáto, poďme ju riešiť, ale hnev sa koncentruje na to, že chybou nebolo to, čo sa navrhuje riešiť, ale to, čo sa ukázalo ako realita, tak to je meštiacka morálka.
Tento návrh zákona, zdôrazňujem opäť, nerieši staré existujúce čierne stavby, nech sú postavené kdekoľvek, či na cudzích, alebo na iných pozemkoch, pretože to je naozaj historický a vážny problém. Ale dáme podporu všetkým dobrým riešeniam, ktoré budú tento problém riešiť, ale je nám jasné, že to si žiada čas, a nie som si ani dnes celkom istý, či to riešenie, ktoré sa bude hľadať, nakoniec bude aj úspešné. Lebo je to naozaj ťažký problém. Ale ako som povedal, bez prvého kroku, bez toho, aby sme zastavili budovanie nových čiernych stavieb, a na cudzích pozemkoch predovšetkým, sa nikam nedostaneme. Pretože kým prídeme k tomu záverečnému riešeniu, tak vznikne ďalších niekoľko stoviek nových čiernych stavieb. A ten problém nám naozaj narastie.
Veď tu vidím zástupcov samosprávy, Mišo Bagačka, povedz, veď ty si primátor Hnúšte, ja som z Hnúšte, narodil som sa tam, vyrástli sme spolu. Veľmi dobre ten problém poznáme. Budeme sa mu naďalej prizerať? Alebo povieme občanom tejto krajiny, áno, ideme ho riešiť. Slová nestačia. Slová už teraz nestačia. Tých problémov a prázdnych slov už ľudia počúvali naozaj dosť.
SDKÚ - DS, bolo povedané, Peter, povedal si, že nemá gule, keď predkladá takýto návrh zákona, a že chceme na seba len upútať pozornosť. Tak ja ti poviem, že SDKÚ - DS má gule a vždy ich mala. Pretože - pre osvieženie pamäte, až si to niekto nepamätá - v roku 2002 som nastúpil na pozíciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a to je obdobie, kedy sme prišli nebojácne s ráznymi riešeniami v sociálnom systéme a v ďalších oblastiach, ktoré zaviedli do systému poriadok. Možno neboli dokonalé, a určite neboli dokonalé, a bolo by ich treba rozširovať, zušľachťovať a ďalej ísť tou cestou. Ale vtedy začalo platiť, že pracovať sa oplatí, že poberať sociálne dávky nie je výhodnejšie ako robiť, vtedy vznikli aktivačné práce. Pamätáte sa, ako ľudia, ktorí dovtedy len sedeli doma a čakali na výplatný termín a išli si na poštu pre sociálne dávky, sa zrazu objavili v uliciach a pracovali? To bol ten zlomový okamih. A mali sme gule to presadiť a mali sme gule aj nastoliť poriadok, keď sa to niekomu nepáčilo a keď si myslel, že rabovaním zastaví túto zmenu a že vládu vyľaká. Tak až mi niekto hovorí, že SDKÚ - DS niekedy nemalo odvahu a schopnosť robiť razantné a zásadné opatrenia, tak jednoducho je mimo.
Naše návrhy sa nedotýkajú len rómskych osád. V mojom úvodnom slove, keď si ho pozorne pozriete, ani raz nepadlo slovo Róm. Naše návrhy, či tento, alebo ktorýkoľvek iný, sa vždy dotýkajú absolútne všetkých, ktorí nedodržiavajú zákon alebo ktorí vykonávajú takú činnosť, ktorá je predmetom tohto zákona, bez ohľadu na farbu pleti, etnikum, národnosť, majetkové pomery, všetko. Tento zákon, pokiaľ bude schválený, sa dotýka všetkých stavieb, alebo čohokoľvek, postavených na cudzích pozemkoch. Na cudzích pozemkoch. To znamená, napríklad viem, že taký problém existuje, aj megaboardov, ktoré v Bratislave sú postavené na obecných pozemkoch bez stavebného povolenia. Aj tieto budú musieť byť na základe žiadosti majiteľa pozemku nekompromisne a hneď odstránené. Dnes sa s tým samosprávy nevedia vysporiadať roky. Roky. Takže tento návrh zákona rieši naozaj všetko a zavádza rovnosť pred zákonom. Pretože nikto, ako som povedal, nikto nemôže mať výhodnejšie postavenie, keď sa na neho pozrie zákon a keď tento človek porušuje zákon.
Takže toľko v mojom vstupe v reakcii na budúceho splnomocnenca, pretože naozaj tento problém je vážny a ďalšie zákony, ktoré dnes ešte budeme preberať, sú také naväzujúce, a chcem, aby sme tomu venovali dôslednú pozornosť, chcem, aby sme sa vyhli populizmu, chcem, aby sme sa vyhli nálepkovaniu, chcem, aby sme spojili sily, naozaj, aby sme sa tu nenapádali, nehľadali cesty, ako na tom zarobiť politické body, pretože všetci, od vládnej väčšiny po opozíciu, najväčšie body získame u obyvateľov Slovenska, keď tento problém začneme riešiť. Keď o ňom prestaneme rozprávať, ale naozaj nebojácne, razantne ho budeme riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickými poznámkami osem poslancov, posledný pán poslanec Mičovský. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Páni poslanci, panie poslankyne, skôr než dám slovo pánovi poslancovi Pollákovi, ja by som vás chcela upozorniť, že sme v parlamente a v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste zvažovali slová, ktoré používate vo svojich prejavoch, pretože práve poslanci Národnej rady by sa mali starať o čistotu jazyka, čiže nepoužívajte slová 5. cenovej skupiny v krčme, kde sa používajú. Skutočne vás chcem poprosiť, zvažujte svoje slová. (Potlesk.)
Pán poslanec Pollák.

Ďakujem. To, Ľudo, nemusíte, ja viem, že si nepovedal nič s prezentáciou, v tej tvojej prezentácii tohto návrhu v súvislosti s Rómami. Stačilo urobiť jednu tlačovku v osade a všetci vieme, že teda o čo vám predovšetkým išlo.
A ambíciou nás všetkých, vrátane SDKÚ, vrátane Obyčajných ľudí, vrátane teda SMER-u, musí byť teda to, aby sme sa postavili zodpovedne k tejto problematike a tohto problému, ktorý si teda ty dnes otvoril.
Ja si myslím, že nemôžme vyťahovať len čerešničky na torte a teraz hovoriť iba ľahko riešiteľné veci, ale musíme sa teda začať zaoberať aj tými ťažko riešiteľnými vecami, ktoré dnes otravujú spoločnosť.
A k tomu slovíčku, ktoré som použil ako z 5. cenovej nejakej krčmy, tak ho nepoužijem teraz, ale použijem tak, ako mi teda Jofo Viskupič našepkáva, že odvahu. Veď, Ľudo, je zbabelé podľa mňa postaviť sa v osade, je málo odvážne a povedať o tomto zákone a prezentovať tento zákon. Fakt si myslím, že SDKÚ musí mať odvahu, ak chce takýto zákon prezentovať a otvoriť, postaviť sa pred Širokého hotelom a povedať, že všetky nelegálne stavby, ktoré sú na Slovensku, sú na cudzích pozemkoch, sú prúserom. A toto, toto ste neurobili.

Pán poslanec Viskupič.