7. schôdza

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem vám, pán poslanec, pán primátor, za vaše vystúpenie v obidvoch tých kauzách, o ktorých ste hovorili. Áno, táto kauza začína byť porovnateľná svojím rozsahom, významom a protizákonnosťou s odvolaním alebo zbavením poslaneckého mandátu poslanca Gauliedera, s tým, čo sme zažili v deväťdesiatych rokoch. Toto nie je prvýkrát, keď máme problém s prezidentským úradom, bez ohľadu na to, kým bol obsadený. Preto som členkou petičného výboru, pretože ja toto považujem za najzávažnejší prípad porušovania právnej istoty nielen občanov, ale aj Slovenska ako právneho štátu.
Ste sa pýtali, ako je možné, že niektoré kauzy, niektoré veci, niektoré dovolania sú riešené behom pár hodín, že jednoducho pár hodín trvá, kým dostanete vyrozumenie Najvyššieho súdu, než zareaguje pán prezident. Týmto sa treba zaoberať, ako je možné, že tu sa asi dvíhajú telefóny a niekto určuje.
My všetci veľmi dobre vieme, že pokiaľ by bolo v záujme politickej strany SMER, aby bol právoplatne zvolený prokurátor vymenovaný, tak táto strana má páky, táto strana podporila a veľmi vehementne podporila druhé zvolenie prezidenta Gašparoviča. Zrejme to nie je v záujme politickej strany SMER. A práve preto máme pri priamo volenom prezidentovi jedinú možnosť, a to pýtať sa občanov, či sú spokojní s takýmto stavom.

Ďakujem.
Písomne do rozpravy prihlásená je ešte pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie sú to asi celkom oddeliteľné veci, ten fakt, že Generálna prokuratúra nemá svoju hlavu, a samotná táto správa, o ktorej jednáme.
Ja som na prvé výročie zvolenia nového generálneho prokurátora napísala blog. Bola to taká krátka trošku ironická úvaha. A tak mám pocit, že sa to hodí aj teraz. Preto si dovolím vykradnúť samu seba, lebo veď plagiátorstvo samého seba vraj nie je plagiátorstvo, tak si to môžem dovoliť. A použijem niečo z tohto blogu na úvod svojho vystúpenia, samozrejme, s malou úpravou, pretože od 17. júna 2012, teda odo dňa prvého výročia zvolenia nového generálneho prokurátora uplynul predsa len nejaký ďalší čas.
Takže, ak dovolíte, updatovaná krátka satirická úvaha na tému, ako ide život na Slovensku. Dnes 26. septembra 2012 je to presne rok, tri mesiace a deväť dní, čo Národná rada zvolila a prezident nevymenoval docenta Čentéša za generálneho prokurátora. A čo sa vlastne stalo? Nič sa vlastne nestalo, pretože život na Slovensku ide ďalej. A na čo nám je vlastne generálny prokurátor, keď život na Slovensku ide aj bez neho? Tak stojí otázka. Navrhujem preto zrušiť funkciu generálneho prokurátora. Načo nám je táto funkcia, keď to ide aj bez nej? Bez neho ušetríme jeden funkcionársky plat, prezident nebude musieť čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, Ústavný súd sa nebude musieť trápiť, ako rozhodnúť. Celkom sa mi páči táto idea. Dá sa v nej pokračovať v takomto tóne. Veď načo nám je prezident, ktorý nepodpisuje? Ušetríme bez prezidenta ďalší funkcionársky plat. Môžeme ísť ďalej. Načo nám je Ústavný súd, ktorý nerozhoduje? To je už kopa funkcionárskych platov bez týchto sudcov. No len ďalej už to začína byť nebezpečné, dámy a páni, tu v tejto sále, pretože tá ďalšia otázka je: Načo sú nám poslanci? Ten návrh na zníženie počtu poslancov na stole bol vlastne málo, treba nás zrušiť úplne. Ale potom to už začína byť nebezpečné, pretože tá ďalšia otázka je, či vlastne potrebujeme demokraciu. A tu končím so svojou satirickou úvahou.
A prejdem radšej k správe, o ktorej dnes rokujeme.
V správe som si s potešením prečítala, že prokuratúra funguje riadne aj bez generálneho prokurátora (Potlesk.), v žiadnom prípade nie je ohrozená odbornosť rozhodovania prokuratúry tým, že zatiaľ nebol vymenovaný generálny prokurátor, a to práve vďaka tomu, že prokurátori sú profesionáli, ktorí rozhodujú nezávisle od politickej situácie, v ich rozhodovaní je zaistená stabilita, zákonnosť a právna istota, pán kolega. Takže keď som si prečítala toto v správe, tak znova sa mi natíska otázka: Načo je nám vlastne generálny prokurátor?
Ale predsa len, začítala som sa aj ďalej. A čítam ďalej: „Pri hodnotení roku 2011 z pohľadu činnosti prokuratúry je potrebné konštatovať, že toto obdobie bolo pre prokuratúru mimoriadne zložité. Dňom 1. februára 2011 uplynulo funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi JUDr. Trnkovi a do konca roka 2011 nebol ustanovený nový generálny prokurátor,“ a teraz podčiarkujem, „hoci prebehlo niekoľko pokusov o zvolenie kandidáta na túto funkciu v Národnej rade.“ Tak ja už viem, na čo potrebujeme nového generálneho prokurátora. Potrebujeme ho na to, aby si prokuratúra všimla, že jeden z týchto niekoľkých pokusov o zvolenie bol úspešný, a to ten, ktorý sa stal 17. júna 2011.
Myslím, že potrebujeme generálneho prokurátora aj na to, aby po rokoch správa o prokuratúre bola možno trošku menej komentovanou štatistikou a vybehla trošku zo zabehaných koľají a bola viac analytickou, obsahovala viac pasáží, v ktorých sa vyhodnocujú jednotlivé inštitúty trestného práva a ich účinnosť, pretože aj pre poslancov, ktorí rozhodujú v konečnom dôsledku o trestnej politike tým, že rozhodujú o tom, čo je trestné a ako sú jednotlivé trestné činy sankcionované, by takáto správa dala lepší obraz o práci prokuratúry a o problémoch trestnej politiky.
Myslím, že pre poslancov by bolo veľmi užitočné, keby tak, ako to dnes robí správa na naozaj iba niekoľkých miestach, sme sa na viacerých miestach dočítali, áno, pokiaľ ide o analýzy a vyhodnotenie účinnosti jednotlivých trestných inštitútov, dočítali sme sa napríklad aj takéto veci, a teraz hovorím s úplnou vážnosťou, pretože myslím si, že je úlohou správy toto hovoriť poslancom. A teraz to odcitujem: "Niekoľkoročné uplatňovanie § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ale i ustanovenia § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, rozumej to, čo má pracovno-politický názov Ficov farmársky zákon, aby sme vedeli, o čom hovoríme v tomto prípade, neprispelo k zníženiu drobných krádeží v obchode, prípadne z pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho, prípadne lesného pôdneho fondu. Tieto ustanovenia neodradili osoby v minulosti postihnuté za priestupok, prípadne osoby dopúšťajúce sa drobných krádeží na veciach nachádzajúcich sa na uvedených pozemkoch od ďalšieho protiprávneho konania. Uvedené ustanovenia Trestného zákona neúmerne zaťažujú orgány činné v trestnom konaní a súdy. Natíska sa otázka, či doterajší spôsob dokazovania pri uvedených trestných činoch na ich vzhľadom vynaloženým náklady, ktoré v prevažnej miere niekoľkonásobne prevyšujú škodu spôsobenú trestnými činmi, je účelný. Zrejme by bolo vhodné v rámci legislatívnej zmeny upraviť dokazovanie a celé trestné konanie tak, aby bolo možné uplatniť super skrátené konanie i bez účasti prokurátora, a to tak, že policajt po tom, čo na mieste činu zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že tento trestný čin spáchala konkrétna trestná osoba, túto predvedie pred službukonajúceho sudcu, ktorý následne rozhodne o vine a treste páchateľa.“ Áno, naschvál som vyňala túto pasáž, a to preto, že myslím si, že tento typ analýzy potrebuje od prokuratúry parlament počuť.
Ale vrátim sa k tomu, prečo potrebujeme generálneho prokurátora. Myslím si, že potrebujeme generálneho prokurátora aj preto, aby nám dal niekto informáciu aj o tom, ako sa uplatňuje zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pretože v tejto správe som sa o tom veľa nedočítala. Áno, myslím si, že potrebujeme generálneho prokurátora aj na to, aby sme sa dozvedeli o tom, na základe akých kritérií sa rozhoduje o podávaní mimoriadnych dovolaní. Áno, myslím si, že potrebujeme nového generálneho prokurátora aj na to, aby sme mali prokuratúru, ktorá nekomentuje prácu polície spôsobom, ktorý hraničí s politickým hodnotením, tak ako je to v tejto správe, ale viac sa zameria na hodnotenie práce prokuratúry, pričom dostaneme sa napríklad aj k informácii, či vôbec a koľko robí Generálna prokuratúra komplexných previerok na podriadených prokuratúrach, lebo to je nástroj, ako vyhodnotiť prácu jednotlivých prokuratúr. Áno, som presvedčená o tom, že potrebujeme generálneho prokurátora.
Na záver by som rada poďakovala každému jedného prokurátorovi, ktorý si riadne vykonáva svoju prácu, pretože, áno, je predsa úplne samozrejmé, že neistota ohľadom vedenia prokuratúry musí mať a má vplyv na riadenie a fungovanie prokuratúry. Voči týmto prokurátorom, ale hlavne voči občanom, ktorí majú nárok na riadne fungujúci štát a štátne inštitúcie vrátane prokuratúry, a to tiež treba povedať, máme my, politici, v najvyšších ústavných funkciách dlh a zodpovednosť za to, že prokuratúra nemá od 1. februára 2011 generálneho prokurátora. Ale zároveň musím povedať, že jeden rok, tri mesiace a deväť dní, to je zodpovednosť, ktorá, žiaľ, patrí prezidentovi Slovenskej republiky.
A keď už hovorím o zodpovednosti, možno to sem nepatrí, ale pod dojmom dnešného rozhodnutia vlády cítim potrebu povedať aj toto. Ja viem, čo si myslí o nevymenovaní zvoleného prokurátora predseda vlády, viem, čo si o tom myslí prezident, pretože nekoná, ale vôbec netuším, čo si o tejto situácii myslí ten člen vlády, ktorý má k tejto téme najbližšie. A to je minister spravodlivosti. Preto sa pýtam, aj keď možno zbytočne: Tak, pán minister Borec, potrebujeme generálneho prokurátora? I keď po tom, čo dnes vláda odvolala troch členov Súdnej rady, troch renomovaných právnikov, aby ich nahradila ľuďmi zo sudcovského prostredia, možno preto, že tie voľby členov Súdnej rady volených sudcami až tak úplne tomu pánovi Harabinovi nevyšli, tak to treba vykompenzovať, možno ani nečakám už žiadnu odpoveď od ministra spravodlivosti. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem za slovo. Áno, my sme tu teraz čím ďalej, tým viacej, panie poslankyne, konfrontovaní tým, že máme síce priamo ľudom voleného prezidenta, ale priamo ľud nemôže konať, ak pán prezident koná svojvoľne. A to ešte sme svedkami začínajúceho rozhovoru o rozšírení právomocí prezidenta. Kde sme sa to ocitli, keď nie sme schopní prinútiť ani pána prezidenta, aby si vykonal svoje ústavné právomoci a ešte budeme diskutovať o tom, že by mal ešte viacej mať právomocí, aby mohol viacej pohŕdať Ústavou Slovenskej republiky?
Pán zastupujúci generálny prokurátor sa veľmi pobavil, keď ste navrhli, aby sme nemali generálneho prokurátora. Dúfam, že, samozrejme predpokladám, ste to mysleli ako humor, ale viem si predstaviť, že by sa mnohí veľmi potešili, pretože im zrejme tento stav vyhovuje.
Ja sa teda pýtam: Kto čoho sa tak bojí, ak by pán docent Čentéš nastúpil do funkcie generálneho prokurátora? Kto sa tak veľmi bojí, ak by sa dostal na toto miesto? Čo tam môže nájsť? Aké spojenia môže rozrušiť? Možnože nebude toľko mimoriadnych dovolaní alebo mnohých iných rozhodnutí, nebude to také jednoduché a ľahké, ako o tom hovoril dnes primátor Martina.
Takže ďakujem veľmi pekne aj všetkým tým, ako vidieť, v strane SMER táto debata nenašla žiadny záujem, sedí tu z nich naozaj minimum ľudí, zrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, aj za ten možno smutno-smiešny úvod. Sama ste ho nazvali ako iróniu alebo až satiru, ktorá pomenováva súčasný stav toho, že nemáme generálneho prokurátora Slovenskej republiky vymenovaného do úradu.
Vyvolali ste úsmev aj na tvári zastupujúceho a v súčasnej funkcii predkladateľa tejto správy. A táto situácia je skôr vhodná na smiech cez slzy.
Tiež sa pýtam, komu tento stav vyhovuje, a možno aj v tom duchu troška odľahčenom sa pána predkladateľa možno spýtam, ako sa pracuje bez šéfa, ako sa pracuje bez človeka, ktorý má priamu a v tomto prípade aj politickú a vôbec zodpovednosť pred ľuďmi, ktorí nominovali a voľbami vyjadrili vôľu, aby v poslaneckej snemovni sedeli konkrétni ľudia a títo ľudia zvolili generálneho prokurátora. Aký iný režim by mal v demokratickej krajine fungovať? 79 poslancov vyjadrilo vôľu a legitímne zvolilo generálneho prokurátora, akým spôsobom sa teda pracuje na Generálnej prokuratúre a komu vyhovuje to, že obrovské kauzy a tuná sa spomínajú mimoriadne dovolania, sa dejú pod rúškom toho, že nikto nie je za ne zodpovedný. Váš úrad, pán zastupujúci generálny prokurátor, nevedie človek, ktorý by mal zodpovednosť. Ja sa pýtam, ako môžete do správy uviesť, že ho vlastne ani nepotrebujeme, lebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tým sme ukončili rozpravu rečníkov, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ďakujem. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, k tejto prokuratúre som to mal dlhšie na jazyku a aj niečo poviem.
My sme pána zastupujúceho generálneho prokurátora, alebo by som teda správne tituloval, prvého námestníka Generálnej prokuratúry pána Tichého mali aj u nás na výbore, kde sme sa teda rozprávali o tejto správe. A ja som sa ho spýtal teda na začiatku, či si myslí, že ak by strelili do psa z dvoch metrov, tým spôsobili mu 40 vnútorných, 70 vonkajších rán, to znamená urobiť z neho rešeto, že je možné nevšimnúť si, že ho trafili. Pán Tichý potvrdil, že sa mu to nezdá, že tak určite by si to mal všimnúť, že trafil. Tak bol som rád, že sme sa na tom začiatku naladili na spoločnú vlnu, lebo potom som pokračoval v tom príbehu. Nuž by ste neverili, že na Slovensku sa nájde prokurátor, ktorý tomu uveril, áno, okrem policajta, ktorý tomu tiež uveril. A ja neviem, či sme na tom tak úboho, že na mojom psovi budem demonštrovať, že kam sme sa to dopracovali, ale asi je to tak. Takže skúsim ten príbeh trošku dopovedať, podľa mňa o čom svedčí.
Celý problém môjho psa Zipa je v tom, chudák, že on nevie vypovedať. Toto psíča nevie vypovedať, je dobrý pes, na chleba ho natriete, dobrý pes, je tam, kde je, výborný pes. Vadil niekomu, nuž strelil. A tie fotky obehli, myslím, aj tuná bol niekto, Martin Poliačik, myslím, to tu, mal ich, bolo vidno, ako vyzeral ten pes. Vyzeral úboho, už sme robili nad ním kríž, ale prežil. Ale ten príbeh pokračuje. A pokračuje v tom, čoho vlastne sme schopní alebo kam sme sa to dopracovali, že kto všetko v tejto krajine má okrúhlu pečiatku, kto všetko je sa ochotný a schopný pod niečo podpísať. Viete, ten policajt, ktorý zaznamenával ten prvotný stav, ja nechcem vás tu zaťažovať celým tým príbehom, ja len z toho niečo vypichnem, videl teda akúsi situáciu. A sa ma spýtal, či budem prístupný, ja ani neviem, ako sa to právnicky volá, na nejaký zmier, hej, s tým. A ja vravím, že ja nechcem robiť problémy, teda i keď ma to hnevá, a že mi možno to bude stačiť, ale že proste náklady, lebo o tom šetrení som hovoril, budem požadovať. Čiže to bola taká tá informácia. Ale potom sa to zvrtlo. Potom niekto prišiel a povedal: „Ja to vybavím, ja to všetko vyriešim.“ Možno povedal, že tu s nami kývať nebude nejaký Hlina, čo nám tu chytil zlodeja osemkrát súdne trestaného. Neviem, možnože si spomínate na ten prípad človeka, čo chodil vykrádať autá, bol osemkrát súdne trestaný. My sme ho museli chytiť. My sme ho odovzdali polícii, o polhodinu uplával, normálne pomaly, ešte mal aj sprievod, ako ho pustili. Som rád, že vtedy vtedajší minister vnútra zareagoval tak, ako zareagovať mal. Už vtedy asi moje problémy v nejakom rajóne začali s tým, že s nami tu nejaký Hlina cvičiť nebude. Čiže niekto si povedal: „Strelil, dobre mu tak, ešte to blbé psisko prežilo.“
A ideme teraz na to. Takže ten obvinený, alebo ten, kto to urobil, vypovedal, zopakujem, dokonca by som to vám vedel prečítať, nechcem vás zaťažovať, že pes sa k nemu blížil, strelil raz, ako sa blížil, keď prvýkrát strelil, boli štyri metre, potom teda viete, strelíte raz, tam je nejaké obdobie, a teraz on už približne z dvoch metrov strelil, nevšimol si, či trafil. Výsledky tej streľby som vám povedal. On to tvrdil, že však to je v poriadku. Ten obvinený môže tvrdiť, že nebo je modré a že pán Frešo rozpráva po čínsky. On to môže tvrdiť. Otázka stojí, či sa s tým ten vyšetrovateľ, ten, kto má tú okrúhlu pečiatku, stotožní. No stotožnil sa s tým. Policajt sa s tým stotožnil. Mne to uznesenie o zastavení prišlo. Ja kukám na to a vravím, že však to nie je normálne, že však to prišlo z Marsu alebo zo Stupavy. No tak, viete, druhá možnosť bola správna. Tak zo Stupavy mi to prišlo. Teraz vravím, aké sú možnosti. No tak môžete sa odvolať. Nuž som sa odvolal, a to ešte horšie, do Malaciek. A to je presne to, že z Malaciek mi prišla odpoveď, že sa zamieta moje odvolanie ako neodôvodnené.
Vážení, ja tu nechcem vás zaťažovať tým, o čo tam šlo, že komu ten môj pes vadí a tí poľovníci akí tam sú a nie sú ja neviem. Ja len hovorím o tom, o blbosti, arciblbosti, ktorá tam je, ktorú potvrdil aj tuná pán prvý námestník, že to je arciblbosť. A niekto sa s ňou stotožnil a ju uznal a zamietol. Tak, viete, to chúďa moje psíča, ten Zipo, sa stáva exemplárnym prípadom toho, kam sme sa dopracovali, čoho sme schopní v tejto krajine vydať za pravdu. A ja som možno trošku tvrdšia nátura, že ja sa na to pýtam a neviem čo. Ale teraz rozmýšľam nad nejakým bedárom, chudákom niekde zo Sniny alebo neviem skade, že čo s ním, keď sa dostane do súkolia moci, je schopný tento systém urobiť, ako je ho schopný zlomiť a zničiť v záujme niekoho, v záujme niečoho, aby mu to teda ukázali, kto je v tejto krajine pánom.
Pán prvý námestník mi sľúbil vtedy na tom výbore, že mám mu doniesť náležitosti ohľadom toho, aby si to pozrel. A viete, ja nebudem to teraz analyzovať. A v zásade ho aj vyzývam, verím teda, že mi odpovie, na odpoveď, že čo zistil také klasické ako tuná pri tých zákonoch, že keď chce niekto malú novelu, tak sa hovorí, že budeme to riešiť komplexne. Ja teraz hovorím, že niekto podpísal takú blbosť. Tak poprosím vás, pán prvý námestník, nehovorte mi, že to vnímate v nejakej komplexnosti, tam nemáte čo vnímať v komplexnosti, tam máte vnímať to, či sa stotožním s tým, že niekto strelí z dvoch metrov a povie, že netrafil, lebo to bola obhajoba toho človeka. Len on tvrdil, že použil zbraň v krajnej núdzi. A to bola jeho obhajoba, hej, že proste on ju použil v krajnej núdzi. No už aj keby to bola pravda, tak jeho povinnosťou bolo to okamžite hlásiť. On to hlásil až o tri dni, už keď to bolo na Markíze. A dôvodom teda, prečo porušil ustanovenia ja neviem zákona o zbraniach a strelive, bolo to, že si neuvedomil, či trafil. Viete, že toto klamstvo povedal, toto použil na to, prečo si nesplnil tú povinnosť. Takže keby sme odhliadli úplne od všetkého, čo tam oni tvrdia a čo nie je pravda, tak minimálne mal dostať 50 eur pokutu za to, že si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona o zbraniach a strelive, podľa môjho laického názoru, a nie urobiť to tak, že s tým Hlinom, alebo s tým niekým, vykýva. Tak tuná nikto s nami cvičiť nebude.
Pán prokurátor JUDr. Ján Mihal, teraz tie informácie, ešte nejakú tú imunitu mám, čiže tu poviem, údajne je členom dynastie, my sme sa dopracovali až k takémuto niečomu. Čiže pán Mihal je prokurátorom v Malackách, jeho brat je prokurátorom v Pezinku, jeho otec, myslím, je sudcom v Trnave a mama je sudkyňou v Trenčíne, proste niekde. Proste všetci, čo majú ruky, nohy v tej rodine, sú v súdnictve našom. Všetci títo asi robia proste tú prácu s tým plným presvedčením o hlbokej spravodlivosti a správnosti ich konania a chudák pes nevie vypovedať, to je vybavené a chudáka zlomíme. Chudák sa nemôže sťažovať. Tuná veľkí ľudia, poslanec Národnej rady biedi, chudák, biedi tu, normálne sa dovoláva toho, čo teraz, že mu chceli zavesiť dlh na mesto Martin vo výške miliardy, ja som o tom prípade nevedel, teraz to len zľahka analyzujem, že na Generálnej prokuratúre uznali, že je dôvodné mimoriadne dovolanie na právnu istotu práv cyperskej firmy na základe už x rozhodnutí iných súdov. Nuž keď tak veľmi záleží Generálnej prokuratúre na právach cyperských firiem, ono, my s tými cyperskými firmami tu máme svoje skúsenosti, však to ono vieme, tomu som sa venoval minule, tuná cyperských firiem je dosť veľa, dosť veľa, by som povedal, dosť často sa s nimi stretávame, ktovie, v čom tkvie to čaro cyperských firiem, prečo tak ten Cyprus je taký obľúbený? Je to nejaká klíma? Alebo ja neviem, čo to môže byť. Viete, pýtam sa, lebo sa s cyperskými firmami stretávame pri mýte, teraz ťažiari sú poväčšine z Cypru a teraz aj nejakí dovolávači sú z Cypru aj, myslím, Loto alebo ten TIPOS boli z Cypru. Proste do toho Cypru, ja neviem, asi sa asi pôjdem pozrieť. V živote som tam nebol, pôjdem sa tam pozrieť, aby som videl, v čom je čaro Cypru a v čom je čaro, že teda Generálna prokuratúra uznala, že je teda nevyhnutné, aby táto cyperská firma mala tú právnu istotu, a prečo ten môj chudák pes, ktorý prežil, chvalabohu, nepožíval žiadnu ochranu. Že však čo to je jeden pes? To už nehovorím o tom, že to bolo celé vedené ako poškodzovanie cudzej veci, nechcem to analyzovať, ja chcem povedať, aby to nevyznelo zle, lebo myslím, že to za to stojí, tento Zipko, tento môj pes, potom bola taká sučka, čo učila tie rysy, strelili tú suku. Tie dva psy boli, myslím, dosť silným takým, by som povedal, presvedčovacím prípadom, aby sa menil ten zákon, ktorý upravoval možnosť streľby psov v lese. Ja chcem, uvidím to v rámci mojich možností, aby aj Zipo môj dokumentoval to, kam až obludne sme sa v systéme našej justície a spravodlivosti dostali, pod čo všetko je schopný človek dať svoju okrúhlu pečiatku. Ministrovi vnútra som to ešte nepovedal, lebo to bude samostatné.
Teraz, vážený pán prvý námestník, ja sa spýtam, neviem teda, čo mi odpoviete, ako ste to doriešili. A priznám sa, že neviem, aké vy tu máte možnosti ohľadom tohto pána, ktorý takto proste používa svoju okrúhlu pečiatku. Som zvedavý na to. Možno to nebude ani potrebné. Ale ak nenájdem, by som povedal, adekvátnu odpoveď na tieto úplne jasné skutočnosti, tak urobím taký pojazdný ten cirkus a budem proste chodiť, takú až dramaturgiu spravím po mestách a dedinách a obciach, keď nebudeme mať zasadnutie, aby som ľuďom demonštroval, čo všetko sú schopní policajti a prokurátori podpísať, lebo, viete, tá plasticita je krásna, lebo to je v tej výpovedi, tá výpoveď tam môže byť zväčšená. Teraz tam dáme akože bude streľba, nejakého toho Zipa zoberiem, však nestrelí ho naživo, hej, ale budeme to demonštrovať, teraz, pozrite, aha, z dvoch metrov to bolo, viete, a tým ľuďom budeme ukazovať, čo všetko to bolo, kam sme sa to dopracovali, kam v tom systéme, ktorý chce položiť Martin na kolená, zrekvirovať tam od Matice až po cesty chodníky, ešte aj ten Váh, čo im tečie, im prehradíte, až po nejakého psa zachádza tá obludnosť. Je to naozaj, ako sa hovorí, dovtedy, kým v tých ľuďoch nejako prestane byť chuť to akceptovať. A to nie je dobré pokúšať do poslednej chvíle.
Pán prvý námestník, neberte to osobne. Naozaj preto sa na vás obraciam, lebo ste tam a ste tam najvyšší údajne. Ja tomu moc nerozumiem. Takže keď ste tam najvyšší, tak sa obraciam na najvyššieho. A som zvedavý, čo mi viete povedať o prípade môjho psa, ktorý vlastne nie je prípadom môjho psa, ale prípadom obludnosti našej justície a spravodlivosti. Ďakujem.