7. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za tú ponuku, že nám poskytnete nejaký materiál, ktorý ste si dali vypracovať a bol vám doručený po podaní vášho pozmeňujúceho návrhu. Zároveň ja si dovolím zacitovať ešte raz možno z iného materiálu. A to bola vaša dôvodová správa, kde ste uvádzali vlastne tie dôvody. A aby to bolo teda jasné, poviem, čo ste hovorili, že vaša úprava zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni v jednom momente, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy. Neviem, dúfam, že dostatočnú odbornú rovinu napríklad poslanec Jano Mičovský bude mať. Sú to veci, ktoré vyrušujú laickú verejnosť. A hovoríme o tom všetci predrečníci aj predkladatelia, že mali by sme zabezpečiť to, aby sme vytvorili také prostredie, že ľudia budú tráviť slobodne voľný čas v lesoch, či už na bicykli alebo na koni alebo pešo.
K tomu, že sme spomínali dve roviny nezmyselnosti v udeľovaní zákazov aj v nevykonateľnosti tohto zákona. Musím sa priznať, že z fyziologických dôvodov som nebol na celom vašom vystúpení. Ale ja som tam nezachytil ani jednu zmienku o tom, že tento váš pozmeňujúci návrh bol nejakou mierou vykonateľný počas päťročnej doby platnosti. Ak disponujete iným štatistickým údajom, opravte ma. Ďakujem.

Pán poslanec Droba.

Pán kolega Lebocký, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja vnímam les ako fenomén, ako niečo, čo tu odjakživa bolo, a ľudí, ktorí žijú v týchto kútoch sveta, ako ľudí, ktorí s tým lesom vždy mali veľa dočinenia, ktorí z toho lesa mali prospech, osoh, či už vo forme plodín, dreva, rekreácie a podobne. Takže predkladaným návrhom sledujem určitú rovnováhu.
Neodsudzujem poľovníkov. Nejdem vám tvrdiť nič o poľovníckej loby. Myslím si, že aj keď určitá poľovnícka loby existuje, tak skôr je to o tom, že sa budete snažiť vidieť tie argumenty nás predkladateľov.
Cyklisti z môjho pohľadu do toho lesa patria, tak ako tam patria hubári, ako tam patria chodci, ako tam patri kone, ako tam patrí každý slušný človek, ktorý sa tam správa podľa nejakých pravidiel. Myslím si, že by sa patrilo alebo slušalo tento návrh posunúť do druhého čítania. Určite tam budem veľmi rád akceptovať pozmeňujúce návrhy, ktoré ten náš pôvodný návrh vylepšia.
Čo sa týka súkromných majiteľov, ktorých ste spomínali, tak tam nesúhlasím, lebo ak súkromný majiteľ si neželá pohyb osôb alebo bicyklov po svojom lese, tak im to môže jednoducho zakázať značkou alebo si môže svoj majetok ohradiť. Ja som veľmi citlivý na to, ak by sa zasahovalo do súkromného vlastníctva. Takže na toto sme tiež mysleli.
A na záver sa možno chcem spýtať, vy máte naozaj veľa voličov, myslíte si, že oni nejazdia na bicykloch? Ja si myslím, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré fakt robíme pre ľudí. A nesnažte sa nejakým spôsobom tých ľudí diskriminovať. Skúsme sa nad tým zamyslieť a posuňme to do druhého čítania. Ďakujem.

Pán poslanec Mikloš.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lebocký, no ja som presvedčený, že to bol prejav lobizmu.
Ale nie o tom chcem hovoriť, nie to je podstatné, nielen vám chcem vysvetliť, prečo je ten zákon nevykonateľný. On sa nedá vykonať, ale dajú sa na základe neho šikanovať ľudia. A vysvetlím vám to v skratke, prečo aj doteraz vlastne nebol uplatnený, ale šikanovať ľudia sa dajú. Je to preto, že v zákone máte napísané, že na koni alebo bicykli sa môže jazdiť len po lesných cestách alebo vyznačených trasách, inak je to pod pokutou 5 000 korún. Tých trás vyznačených je minimum, ale problém je v tom, čo to je lesná cesta. Lesnú cestu máte zadefinovanú v slovenskej technickej norme 73 6108, kde sú lesné cesty primárnej a sekundárnej siete. Len problém je v tom, že v tom lese to nikde označené nie je. Darmo aj vy si kúpite normu, norma, mimochodom, stojí 34 eur, zadarmo ju nedostanete, a darmo by ste si ju aj kúpili, darmo by ste išli s ňou do lesa, lebo problém je v tom, že v lese to označené nie je. Vyznačené lesné cyklistické trasy sú, samozrejme, ale vy nemáte šancu vedieť, či zákon porušujete alebo neporušujete. Tým pádom preto je ten zákon nevykonateľný. A preto ktokoľvek, lesná stráž vás tam chytí, môže vás šikanovať, lebo vy neviete dokázať, či ten zákon porušujete alebo neporušujete. Preto on de facto vykonateľný nie je, ale napriek tomu je škodlivý, pretože je tu všeobecné ovzdušie, v ktorom sa zakazuje niečo a v ktorom sa umožňuje štátnej moci šikanovať ľudí bez toho, aby vedeli preukázať, či zákon porušujú alebo neporušujú, takýto zákon je totálne nezmyselný, pretože, opakujem, aj keby ste tú normu mali, aj keby ste ju mali v ruke, vy neviete, či zákon porušujete alebo neporušujete, pretože v lese tie cesty označené nie sú. A keď to budete vysvetľovať tým 1,5 metra, tak neviem, či ste už boli v lese.

Pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem poďakovať poslancovi a súčasne kolegovi lesníkovi Tiborovi Lebockému za to, že skutočne fundovane a veľmi jednoduchou formou tu oboznámil plénum, tých, ktorí tu boli, o tom, v čom je skutočný problém.
Len k jednej veci sa zmienim, čo vravel pán poslanec Tibor Lebocký, a síce o tom porovnaní s okolitými štátmi, s ktorými skutočne sa tu môžeme porovnávať. Nemôžeme sa súčasne porovnávať ani s Nórskom, Švédskom, s tak rozľahlými lesnatými krajinami, ale s takými Maďarmi, Nemeckom, so susedným Českom, tam je to v poriadku. Podľa jeho vystúpenia a dôkazového materiálu je jednoznačné, že čo sa týka verejnosti a vstupu do lesa, voľného pohybu občanov, máme skutočne nadštandardnú legislatívu.
Odmietam tvrdenia, tak ako som to robil aj počas minulého funkčného obdobia, že ľuďom zabraňujeme vstup do lesa. Veď už som tu raz zdôrazňoval, že predovšetkým terciárna lesná sieť, zvážnice, sú to odvozné lesné cesty približovacie, idú priamo v lese. Čiže ja neviem, akému pohybu tu bránime ľuďom, ktorí majú možnosť cyklisticky športovať na zdravom vzduchu na priestore, resp. na dĺžke väčšej, ako je dĺžka rovníka, t. j. na dĺžke väčšej ako 40 000 kilometrov. Ďakujem.

Pán poslanec Lebocký, reakcia.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. No v prvom rade sa chcem všetkým poďakovať za tie vystúpenia, resp. reakcie na moje vystúpenie boli, dá sa povedať, pokračovaním prezentácie vašich predstáv a vašich presvedčení, ktoré zazneli v rozprave.
V každom prípade chcem povedať na tvoju adresu, pán kolega Frešo, že zjavne si buď nedával pozor, alebo nechcel si vnímať to, čo som povedal, že pokúsim sa o pragmatické hodnotenie alebo vyváženie všetkých odborných a politických argumentov, ktoré boli prednesené v rozprave. Zjavne u teba tá politická rovina je posunutá niekde inde. A snažíš sa ju presadiť aj tým, že sa snažíš niečo povedať aj k odbornosti. Ale poprosím ťa, nechaj tieto veci. Šuster nech sa drží svojho kopyta, lebo obyčajne potom to dopadne nie celkom dobre.
A, nakoniec, som presvedčený, že som vás svojím vystúpením presvedčil o tom, že ste skutočne nemali urobenú takú podrobnú analýzu, ktorá by vás oprávňovala na to, aby ste celý tento problém takto do takejto miery „vybičovali“.
Pán poslanec Mikloš uviedol, že sú to nezmyselné zákony. Spytujem sa, pán poslanec Mikloš, neboli ste možno tu, keď som hovoril o vyhodnotení tých 22 alebo 23 zákonoch Európskej únie, všetky tie, kde sú uvedené tie isté citácie ako v našom zákone slovenskom o lesoch, sú nezmyselné, nezmyselný je ten český, nemecký, všetky tie sú nezmyselné? Dobre, tak potom to riešme na úrovni Európskeho spoločenstva.
A úplne na záver. Nieže budú môcť ľudia sa pohybovať po lesoch alebo nieže im to bude umožnené, voľný čas, oni môžu, páni, nemúťte tu, nepleťte alebo proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Do rozpravy pán poslanec Frešo.