7. schôdza

Ďakujem pekne pani predkladateľke. Myslím, že to veľmi dobre vysvetlila, lebo bolo by na škodu veci, keby sme teraz túto diskusiu ukončili alebo zabili tým, že niekomu sa nepáči nejaká konkrétna formulácia, resp. tým všeobecným konštatovaním, že potom raz sa pripraví také úplné komplexné riešenie a kým bude komplexné riešenie dovtedy netreba riešiť nič, lebo nech pripraví či už ministerstvo kultúry alebo ktorýkoľvek poslanecký klub akékoľvek komplexné riešenie, vždy v reáli to bude o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch alebo o konkrétnych návrhoch noviel zákonov, kde sa budeme baviť o konkrétnych formuláciách. Len chcem povedať, že o tom sa treba rozprávať v druhom čítaní, či je to takto dokonalé, či treba ešte niečo pridať alebo ubrať, či to bude fungovať, či to bude vykonateľné v praxi. Veď neraz sme tu diskutovali o takýchto témach. Pamätám si na to, ako sme v Národnej rade diskutovali o tom, čo predkladala pani poslankyňa v blahej pamäti ešte Tóthová z HZDS o tom, aby neboli príliš hlučné reklamy, ktorými sú prerušované filmy, aby ich nebolo tak veľa, aby to malo nejaký limit, aby bol v tom nejaký poriadok. Zjavne sa to nedodržiava. Ale dnes, dámy a páni, diskutujeme v prvom čítaní o tom, či vecne je tento návrh dobrý alebo zlý. A o tom by sme mali hovoriť.
Ja hovorím, že tento návrh je vecne dobrý, a ďakujem pani predkladateľke pani poslankyni Žitňanskej, že s týmto návrhom prišla a že môžeme o tom diskutovať, lebo naozaj upozornila na problém, ktorý je pálčivý a ktorý si vyžaduje riešenie.
A tak ako povedal aj pán poslanec Škripek, toto riešenie neurobia ani morálne autority, ani nejaké pohoršovanie sa na verejnosti alebo celospoločenská diskusia, musíme to urobiť, my, poslanci v Národnej rade, tu zmenou zákona. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia poslanci, po toľkých múdrych myšlienkach už neviem, aby som sa neopakoval, čo všetko poviem, ale upozorním na to, že je veľmi dobré, že tento návrh vznikol. Ale naozaj pokrýva z toho mediálneho balastu, ktorý tu máme, malú podmnožinu. Je dobré, že sme si to všimli, že signál dáme, ale poďme ďalej.
Ja pracujem sám, a je to chyba, že som v tom sám, na zákone o ochrane detí a mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Teraz mi napadlo, že vlastne tento zákon by mal naozaj, robiť nie jeden človek, ale z každého klubu jeden človek, mali by sme si k tomu poriadne sadnúť, lebo tie rôzne ochrany alebo aj represie za porušenie sú v rôznych zákonoch, aj v Trestnom zákonníku. A dať ich nejako dohromady, zmodernizovať ich na úroveň dnešnej doby, to by nebolo zlé. Tak k tomu sa ešte vrátim a teda budem hľadať v každom klube niekoho, kto by sa do tohto pustil.
Samozrejme, s touto novelou plne súhlasím a podporujem ju.
Ďakujem pánu spravodajcovi, s ktorým sme sa nedávno stretli v Pezinku pri veľmi dobrej príležitosti, za podporu tohto zákona, aj výboru pre kultúru, ktorý tiež mal pozitívne stanovisko. Ja keď som sa rozprával o tomto s vysokopostaveným, nechcem bonzovať, kto to bol, členom Rady pre vysielanie a retransmisiu a som sa ho pýtal, čo treba robiť, tak on, zaujímavé, mi povedal, že vlastne toto je prvý krok, tá opona do 15 rokov veku. Takže je to aj v tomto zmysle odporúčanie.
Už tu mnohokrát odznelo, že najmä v komerčných televíziách, ale občas aj vo verejnoprávnych, je veľa, by som povedal, oničoviek, slovenských a amerických seriálov, ktoré prispievajú k tomu, čo povedal aj minister kultúry, k idiotizácii nášho národa a k presadzovaniu, to už nepovedal, antikultúry, ktorú by som nazval drogy, sex, násilie.
Súčasný zákon, ja som bol pri jeho zrode, rok a pol som to mal na starosti, vypracovali sme v Prahe osem jeho verzií, volal sa zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní, naozaj bol veľmi precízne dlhé mesiace veľkou komisiou robený, ja som ho potom predložil do Federálneho zhromaždenia. Bol v roku 1991 schválený, tak tento zákon, ktorý, si myslím, bol celý vnorený do našej legislatívy, možno nejaké novely odvtedy boli, sa sústavne porušuje, áno. V tomto zákone, pokiaľ sa pamätám, je, že programy nevhodné pre vekovú kategóriu do 18 rokov sa nebudú vysielať od 22 hodiny do 6.00 hodiny. Ale vôbec sa tam nehovorí o tom, že tie filmy, ktoré sa vysielajú v tom čase, môžu televízie opakovať na druhý deň ráno, keď choré deti sú samé doma a rodičia sú v práci. To už tu bolo spomenuté.
O dodržiavanie tohto zákona sa stará Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ale pokiaľ viem, a zase to mám od nich, ich pokuty vlastne nikoho nemrzia. Pokiaľ sa realizujú, postihnuté televízie vlastne odvysielajú ďalších päť-desať vysielaní rovnakého obsahu, možno aj horšieho. Skôr by som povedal, že tie pokuty finančné, už to bolo tiež povedané, vlastne nikoho až tak nepália, lebo na reklamách to krásne dotiahnu.
Neviem, ako je to s filmami vo vekovej kategórii do dvanásť rokov. Na to by som rád sa aj opýtal, možno potom v závere, ale problém vidím aj v tom, že to, čo je vhodné do pätnásť a do osemnásť rokov, určujú vlastne samotné televízie, nie nezávislá komisia odborníkov, ktorým nejde o sledovanosť a reklamy, ale o morálku tohto národa, najmä nedospelej mládeže. A myslím, že v budúcnosti by to tak malo byť. Ja pokiaľ sa pamätám, viem, že v Nemecku to bola veľká komisia, ktorú bolo treba ľutovať, lebo musela pozerať všetky filmy, všetky televízie a tak ďalej a potom to hodnotiť. Ale takáto komisia by sa aj nám zišla, záväzná pre všetky televízie, ktoré vysielajú z nášho územia. Iste treba v budúcnosti rokovať aj s Českom, možno aj s krajinami V-4, prípadne Rakúskom, o tomto probléme. Samozrejme, dobre vieme, že stovky vysielaní zo satelitov na nás útočia „zo slobodného neba“ alebo z „televízie bez hraníc“. Proti tejto antikultúre sa ťažko postaví nejaký zákon, aj keď sa o to musíme pokúsiť.
Viac možností vidím vo výchove, v tom, aby si ľudia aj mládež vedela vybrať, aby sa na tento balast pripravila, a proste v znížení sledovanosti tých televízií, ktoré na reklamách to potom pocítia. Je tu, samozrejme, problém internetu, už pán Senko to povedal. Je to tiež vlastne nepokryté, vlastne nič u nás v tomto smere neplatí. Ale to už je iná téma, ale mládež to veľmi rada využíva a to nikto asi nevie, ako to je.
Apropo reklamy. No okrem futbalu toho veľa nepozerám, ale dráždi ma, keď pri filme najmä komerčných televízií päťkrát príde babka do kuchyne, viem, že je reklama. Tak je to absurdné a je to iná téma, ale tiež by sa k tomuto mohlo niečo povedať. Je na to smernica?
Ja si myslím, že veľmi dôležité je, keď sa poruší zákon a ľudia to sledujú, aby sme im ukázali, ako treba niečo napísať, protestovať v novinách, na internete, v blogoch, na facebooku, písať listy. Viem, že na internete je tlačivo, ktoré treba vyplniť, ale ani sám som ho ešte nikdy nevyplnil. Ale proste naučiť to treba ľudí, ako sa to robí. Keď dostanú tieto televízie alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu stovky, tisícky takýchto protestov, tak si možno to lepšie premyslia. Ďakujem.

K pánovi poslancovi na jeho vystúpenie nechce nikto reagovať faktickou poznámkou.
Budeme pokračovať teda prihlásením sa do ústnej rozpravy. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Pekný podvečer všetkým kolegom, ktorí tu prítomní sú v sále. Dovoľte mi, nereagoval som faktickou poznámkou, aby som mohol voľnejšie trošku pár slov povedať.
Chcem poďakovať aj predkladateľke tohto zákona za to, že naozaj máme tuná zákon, ktorý hľadí na to, aby psychický a duševný vývoj detí, ale však aj ten telesný, kdesi napredoval.
K tomu, že sa tu vytvorí tá pomyslená opona, ktorá sa tuná spomína. Naozaj dnešný svet je tak uponáhľaný, že človek alebo ľudia v produktívnom veku sú v práci. A veľakrát nevieme o tom, čo naše deti robia. Skoro každá domácnosť má ten televízor na Slovensku v drvivej väčšine, áno, dokonca niekde sú tie televízne prijímače aj dva-tri. A veľakrát ani nevieme, čo tie naše deti sledujú. Televízor je veľmi silným médiom. Naozaj, dnešná mládež vyrastá pred obrazovkami. Chvalabohu, my sme mali iné šťastie v našich životoch, my sme viac toho času trávili naozaj vonku v pohybe, v športe. Beriem to, že je tu iný svet a je tu elektronizácia, médiá, počítače, ktoré tuná spomínané boli, ktoré, samozrejme, aj cez internet sa tlačia rôzne.
Sú to veľakrát ešte nevhodnejšie programy, ako sú v tých televíziách. Násilie, ktoré je páchané naozaj na tých našich obrazovkách, má veľký vplyv nielen na deti, mládež, ale, dovolím si povedať, presne je to tak, aj na nás samotných dospelých. Myslím si, že navrhovateľka nám to vysvetlí, čo je vhodné a čo nie je vhodné pre deti vo veku do 15 a do 18 rokov a pre starších. Mal som možnosť vidieť možno film taký, kde bolo to označenie, kedysi možno dávnejšie, ja už to neviem ani časovo posunúť, kde bolo uvedené, vo veku od 15 rokov že je možné sledovať ten film. Myslím si, že keby som sedel s deťmi a sledoval ten text a dej, ktorý je predkladaný, tak naozaj by som sa veľmi hanbil, mal by som v tom problém aj ja. Treba sa pozrieť aj na to, čo je naozaj aj vhodné pre tie deti vo veku do pätnásť rokov a do osemnásť rokov. Deti naozaj nevedia rozlišovať, zvlášť keď sú to malé deti, medzi skutočnosťou, realitou a imaginárnym svetom.
Ja dokonca by som povedal, že aj mnohé rozprávky a detské programy sú nevhodné pre deti. V samotných rozprávkach sa deje také násilie, že človek žasne. Sú to kreslené postavy, ale v skutočnosti je to film s dejom. Aj toto je jedna z vecí, na ktorú by som tiež chcel poukázať, že je nevhodná a teda aj zle formuje v podstate ten svet, vnútorný svet tohto dieťaťa.
Naozaj, ako pán minister tuná spomenul, asi naozaj je v obraze, aj tuná to v parlamente povedal, že pán minister odporúča knihu, v ktorej sa spomínajú štyri dôvody, prečo nesledovať televíziu. My už naozaj tých televíznych prijímačov, ktoré máme vo svojich domácnostiach, tak budeme sa báť, že ich v tých domácnostiach vôbec máme, pretože to dieťa, keď príde domov a si zapne televízor, tak nevieme v podstate, čo sleduje.
V závere len chcem ešte raz navrhovateľke poďakovať, že tento návrh zákona je tuná a že je tu predložený. Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Uzatváram rozpravu.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani navrhovateľka. (Reakcia navrhovateľky.) Áno.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A teda ja chcem dať aj taký verejný prísľub, keďže aj pán minister dal verejný prísľub, že vypracuje vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013, ktorá by zaviedla takúto druhú časovú oponu. V prípade ak teda by sa našli hlasy, ktoré by posunuli túto novelu do druhého čítania, ktoré by viacej pozerali na obsah než formu, ktorá údajne teda nie je dobrá, ja si myslím, že je to dobre napísané, ak by teda tieto hlasy posunuli túto novelu do druhého čítania, v prípade toho vypracovania vyhlášky, pričom ak vláda by ju schválila, tak ja veľmi rada potom stiahnem svoj návrh. Ale kým takáto vyhláška nie je vôbec ešte ani napísaná, si myslím, že radšej je lepšie ísť do zmeny tohto zákona. Ja ďakujem všetkým vopred za hlasovanie.