7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, dámy a páni. Hneď na začiatok musím povedať, že tento predložený zákon, táto predložená novela obsahuje v sebe niekoľko zásadných problémov, ktoré ju robia zlou, nepoužiteľnou a škodlivou. A zo samotného predloženého materiálu nie je zrejmý ani skutočný dôvod, na základe ktorého sa ho pani predkladateľka rozhodla predložiť na rokovanie Národnej rady.
Prečo je návrh zlý? Hlavne preto, že je v niektorých ustanoveniach a vo svojich dôsledkoch veľmi pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vysvetlím neskôr. Okrem toho, tento návrh likviduje celý jeden segment podnikania s následnými negatívnymi dopadmi na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, ale aj na príjmy štátu, najmä na príjmy samospráv. Aj to vysvetlím neskôr. Prečo je tento návrh nepoužiteľný? Hlavne preto, lebo konanie podľa neho je v rozpore s dnes platnými právnymi predpismi, uberá niektoré práva účastníkom konania a narušuje základné princípy správneho konania a tým aj právneho štátu. Z jeho jednotlivých ustanovení vyplýva, že je pripravený bez úplnej znalosti problematiky, ktorú sa snaží upravovať.
No a prečo je tento návrh škodlivý? Hlavne preto, že predmet jeho úpravy je neodôvodnený, že neupravuje vzťahy medzi jednotlivými subjektmi práva pre ich lepšie fungovanie, ale naopak, poškodzuje celú jednu veľkú skupinu subjektov práva.
K samotnému návrhu zákona mi dovoľte povedať toľko, že pokiaľ by sme chceli vypátrať, čo je vlastne dôvodom predloženia takéhoto návrhu do legislatívneho procesu, z predloženého návrhu sa to nedozvieme. V predkladacej správe nájdeme napísané toto: "Reklamné, propagačné a informačné zariadenia sprostredkúvajú ponuku najmä tovaru a služieb s cieľom získania zákazníkov (komerčná reklama), pričom ponuky priamo nesúvisia s komfortom, ktorý občan môže bezprostredne využívať ako účastník dopravy na pozemnej komunikácii, alebo nesúvisia so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky."
Z uvedeného citátu by sa teda dalo snáď vydedukovať, že komerčná reklama na reklamných, propagačných a informačných zariadeniach je závadná, avšak, keby išlo o ponuky, ktoré by priamo súviseli s komfortom, ktorý môže bezprostredne využívať účastník cestnej premávky, alebo by súviseli so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, už by závadné neboli. Keďže je nám podsúvaný súvis s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorý v skutočnosti neexistuje, ako neskôr tiež ukážem, možno sa teda domnievať, že dôvodom predloženia predmetného návrhu je to, že reklamné zariadenia sú problémom vo vzťahu k bezpečnosti cestnej premávky.
Tu je len otázka na okraj. Keby obsahom napríklad tých bilbordov nebola komerčná reklama, ale napríklad výzvy typu jazdite opatrne, bol by ich vzťah k bezpečnosti cestnej premávky kladný?
Pokračovanie dôvodovej správy, či už jej všeobecnej, alebo osobitnej časti ďalej neuvádza nič, na základe čoho by sme sa mohli dočítať, aký problém je vlastne potrebné týmto návrhom riešiť. Aký vplyv na nehodovosť propagačné plochy majú, respektíve aké kladné prínosy ich odstránenie prinesie. Zámerne hovorím o ich odstránení, pretože predkladaný návrh je vlastne odstránením celého podnikania v tomto segmente na Slovensku. A ak problém predkladateľ, ak jemne predkladateľ naznačuje, že problémom je to, že, citát: "Výnimkou nie je ani množstvo načierno postavených reklamných a propagačných zariadení, či už v mestách, obciach alebo pri cestách," teda že problémom sú čierne stavby, tak nemôže myslieť vážne, že toto je treba riešiť osobitným predpisom, ktorý postihne všetky reklamné plochy. Bojovať s načierno umiestnenými bilbordami napríklad je naozaj treba, je to potrebné. A naše právo, napríklad stavebný zákon a jeho prípadná úprava, pozná spôsoby, ako by sme to mohli dosiahnuť. Tento právny predpis sa však tejto oblasti nevenuje. Ako som už naznačil, ak by bol tento návrh zákona schválený, dôjde k faktickému odstráneniu jedného celého segmentu podnikania, ktorý na Slovensku existuje dvadsať rokov. Všetky čiastkové problémy, ktoré sa tu vyskytujú, sú riešiteľné čiastkovou úpravou. To, čo však má zaviesť predložený návrh, nie je čiastková regulácia tam, kde sa vyskytli problémy. Je to, ako keby sme si povedali, že v spoločnostiach s ručením obmedzeným sa objavujú daňové úniky, tak zrušíme všetky spoločnosti s ručením obmedzeným. Namiesto aby sme bojovali proti tým daňovým únikom, respektíve v tomto prípade proti tým čiernym stavbám. Predložená úprava sa bude musieť vážne potýkať s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 ústavy v spojitosti s čl. 13 ods. 4 ústavy. Citujem: "Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Ako som už uviedol predtým, z predloženej dôvodovej správy sme sa o cieli, kvôli ktorému sú takéto drastické obmedzenia slobody podnikať navrhované, nedozvedeli. Neviem ani o tom, že by existovali také vážne problémy, že vonkajšiu reklamu je potrebné v podstate zrušiť. A keďže sa v tomto prípade jedná o likvidačný návrh, o taký likvidačný návrh, že v podstate ide zlikvidovať celý jeden segment podnikania na Slovensku vrátane celej zamestnanosti, ktorú generuje. Nie je ani jasné, ako je vlastne v súlade s právom na podnikanie. Predložený návrh sa bude musieť vysporiadať aj s ustanovením čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje vlastnícke právo. Tento článok hovorí, citujem: "Vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Tisíce postavených citylightov v mestách, ale aj iných reklamných plôch má za cieľ svojej existencie prinášať obsah, ktorý poskytuje spotrebiteľom, a výnos z toho vyplývajúci. Súhlasím s tým, že môžeme podrobnejšie a prísnejšie regulovať tento segment podnikania. Avšak ich státie, týchto reklamných plôch, samo osebe nemá význam. Dochádza teda k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva, pretože obsahom tohto práva je, okrem iného, aj používanie plodov a úžitkov vlastnenej veci, v tomto prípade výnosov zo stojacich reklamných plôch. Alebo si naozaj myslíte, že zrušenie 95 percent všetkých reklamných plôch na Slovensku bez adekvátnej náhrady jednoducho vybavíte dvoma slovami? Že skončili ste? S týmto súvisí aj reklama umiestnená na takzvaných citylightoch v mestách. To sú tie menšie reklamné plochy, ktoré sa nachádzajú ako súčasť napríklad autobusových zastávok. Iste ste si všimli práve zastávky mestskej hromadnej dopravy, ktorých steny slúžia ako citylighty, ako reklamné nosiče. Takéto prístrešky sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve reklamnej spoločnosti, pričom ide o obojstranne výhodný vzťah. Mesto má prístrešok na zastávke, spoločnosť má reklamnú plochu. Navyše reklamná spoločnosť je povinná sa o tento prístrešok starať, čistiť ho, opravovať ho, udržiavať ho a tým teda aj prispievať k celkovému vzhľadu verejných priestranstiev miest. Ako vysvetlíte, nie tým spoločnostiam, ale tým mestám a obciam, že následkom tohto konkrétneho návrhu si reklamné spoločnosti odmontujú svoje prístrešky na zastávkach mestskej hromadnej dopravy a odídu s nimi preč? Páni starostovia a primátori, ktorí tu sedíte za všetky strany, budete mať na nové prístrešky, ktoré budete musieť postaviť z vlastných peňazí, ktoré nahradia tie, ktoré rušíte týmto zákonom? A ako vysvetlíte, prípadne zmoknutým obyvateľom vašich miest a obcí, že prístrešok MHD, ktorý tam stál a ktorý bol v poriadku a ktorý oni využívali, tam už zrazu nie je? Opäť sa vrátim k predošlému tvrdeniu. Tento návrh je pripravený povrchne. Nerieši skutočnú podstatu problému, ktorú s reklamnými plochami máme. V častiach doložky vplyvov k tomuto návrhu, vplyv na zamestnanosť a vplyv na podnikateľské prostredie sa uvádza nasledovné: "Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť a ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie."
Dámy a páni, toto jednoducho nie je pravda. Aký vplyv na podnikateľské prostredie tento návrh mať bude, to som vám už vysvetlil. Ak sa tu na Slovensku dvadsať rokov vyvíja jedno celé odvetvie služieb, jedno celé odvetvie podnikania a potom má byť jedným zákonom de facto celé vygumované, neviem, ako sa to dá inak nazvať, určite neplatí, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dovoľte mi uviesť len niekoľko čísiel. Prijatie navrhovaného zákona tak, ako bol predložený, by malo za následok likvidáciu rozhodujúcej väčšiny, až deväťdesiatich piatich percent prevádzkovaných reklamných informačných a propagačných zariadení, a tým pádom aj likvidáciu obchodných spoločností, ktorých predmetom činnosti je prevádzka zariadení vonkajšej reklamy. So zánikom takýchto spoločností, alebo v lepšom prípade s deväťdesiatpäťpercentným obmedzením rozsahu ich podnikania, by nevyhnutne došlo k prepúšťaniu zamestnancov aj k zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, ako i do rozpočtov obcí a miest. Muselo by sa fyzicky a bez náhrady odstrániť a zlikvidovať takmer 25 tisíc reklamných zariadení, a to väčšina pred uplynutím doby ich ekonomickej, fyzickej životnosti. Hodnota, odhadovaná hodnota týchto 25 tisíc reklamných zariadení, ktoré by museli byť okamžite odstránené, prevyšuje sumu 100 mil. eur. Muselo by dôjsť k likvidácii zastávok a prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré sú vo väčšine miest majetkom reklamných spoločností. Mestá by museli nájsť v rozpočte prostriedky na výstavbu približne 1 700 prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré fungujú zároveň ako reklamné plochy, ktoré pre mestá a obce postavili na vlastné náklady prevádzkovatelia reklamných zariadení, a ich celková hodnota dosahuje zhruba 11,9 mil. eur. Okrem toho, že by mestá a obce museli teda vo svojich rozpočtoch nájsť takmer 12 mil. eur, aby obnovili prístrešky mestskej hromadnej dopravy, mestá by museli nájsť v rozpočte každoročne prostriedky na osvetlenie, údržbu a servis týchto nových prístreškov mestskej hromadnej dopravy. A táto suma, odhadovaná hodnota, predstavuje 850 tisíc eur. Presadenie tohto návrhu zákona by malo negatívny mnohomiliónový vplyv na príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtov miest a obcí a to najmä znížením výnosov dane z príjmov všetkých dotknutých firiem, dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní, správnych a iných poplatkov, daní z príjmov prepustených zamestnancov firiem, ktoré by boli zlikvidované, z príjmov štátu, obcí a občanov za prenájom pozemkov a stavieb a podobne. Sú toto pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie? Som rozhodne presvedčený, že nie. Naopak. Sú to negatívne vplyvy, ktoré by v riadne pripravenom návrhu zákona mali byť riadne vyčíslené. V doložke vplyvov sa ešte okrem iného uvádza aj nasledovné: "Je možné predpokladať pozitívny dopad na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky." Takže tu môžeme vystopovať nejakú snahu o odhalenie aspoň drobného pozitívneho vplyvu tohto predloženého návrhu zákona. Ale pozor. Tento vplyv nie je vyčíslený a predkladateľ ho len predpokladá. Teda inými slovami, ide o zbožné prianie, ktoré má slúžiť ako taká dymová clona na zdôvodnenie predloženého obsahu novely. Ale opäť nikde sa nedočítame ani jediné číslo, ani jediný údaj o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ani jediné kritérium, nič, čo by nás mohlo presvedčiť o tom, že tento odhadovaný pozitívny vplyv naozaj nastane. Pozrime sa teda na skutočné fakty. V extraviláne obcí Slovenskej republiky sa v roku 2010 stalo dohromady 6 943 dopravných nehôd. V roku 2011 sa v extraviláne obcí na Slovensku stalo 4 535 dopravných nehôd. Z toho je jasné, že napriek tomu, že počet reklamných plôch sa medziročne nezmenšil a neznížil, nehodovosť na cestách Slovenska mimo miest a obcí výrazne klesla približne o jednu tretinu. Je teda zrejmé, že umiestnené reklamné plochy nijakým spôsobom nevplývajú na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky mimo obcí. Pozrime sa na počet nehôd v intravilánoch obcí a miest na Slovensku. V roku 2010 sa stalo 14 668 dopravných nehôd v intravilánoch miest a obcí. V roku 2011 to bolo 10 456 dopravných nehôd. Tu je ešte viac vidieť, že ani reklamné plochy umiestnené na území miest a obcí, hoci ich počet neklesá, nemajú žiadny vplyv na nehodovosť, teda na zhoršenie bezpečnosti cestnej premávky. Naopak, nehodovosť na cestách miest a obcí Slovenska klesla medziročne o 4 212 dopravných nehôd. Teda o čosi menej ako tretinu. Podotýkam, napriek tomu, že počet reklamných a propagačných plôch sa nijako zásadne nezmenil. Vraciam sa teda naspäť k otázke, aké sú tie predpokladané pozitívne vplyvy tohto zákona na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky? Na základe akých údajov predkladateľ vôbec predpokladá, že takéto pozitívne vplyvy nastanú? Tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú z oficiálnych štatistík a veľmi rád sa o ne podelím, aby sme si mohli povedať, že čo sú naozaj len zbožné priania a aká je skutočnosť. Pritom ešte poviem, že v roku 2011, dokonca podľa štatistík, ktoré sú verejne dostupné, intenzita dopravy medziročne stúpla o 2,5 percenta, ale nehodovosť klesla o 31 percent bez zmeny výraznej počtu reklamných a propagačných plôch. To znamená, tento zákon nebude mať žiaden vplyv na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ale zlikviduje jedno celé odvetvie, napácha škody vo výške viac ako 100 mil. eur, zaťaží rozpočty miest a obcí nákladmi takmer 12 mil. eur na vybudovanie nových prístreškov MHD a spôsobí náklady takmer vo výške 1 mil. eur na ich údržbu, ktorú doteraz mestám a obciam platili reklamné spoločnosti. Keďže považujem po tomto mojom vystúpení za preukázané, že tento návrh je skrz-naskrz škodlivý a nesprávny, podávam v zmysle § 34 zákona o rokovacom priadku procedurálny návrh, aby Národná rada v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovala.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.
Nech sa páči, ďalší prihlásený rečník, pán Andrej Hrnčiar.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem vo svojej rozprave, alebo vo svojom diskusnom príspevku veľmi stručný, nakoľko pán poslanec Chren povedal takmer všetky podstatné veci. Ja som si pozorne prečítal tento zákon a súhlasím s pánom poslancom Chrenom, že je to likvidačná novela zákona pre celé jedno odvetvie biznisu. Súhlasím však aj s pani navrhovateľkou, že stav v niektorých mestách je naozaj kritický a doslova tragický. Ale, a ona to spomína aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, konkrétne budem citovať: "Zákon neuvádzal, ako má postupovať cestný správny orgán v prípade zastavaných území miest, čo nakoniec viedlo k nekontrolovateľnému umiestňovaniu zariadení hlavne v intravilánoch miest." Ja si dovolím nesúhlasiť s týmto tvrdením, pretože, ak je v mestách niekde problém s nadmernou reklamou, tak je to kvôli, a teraz poviem kriticky do vlastných radov, kvôli neschopnosti niektorých samospráv vyrovnať sa s týmto neduhom. Môžem si však dovoliť povedať, že vo väčšine slovenských miest problém s reklamnými nosičmi neexistuje. Ešte kvôli korektnosti mi dovoľte, aby som povedal, vzhľadom na to, že som aj primátor mesta Martin, kde máme podpísanú dlhodobú zmluvu s jednou, exkluzívnu zmluvu s jednou bilbordovou spoločnosťou, ale necítim konflikt záujmov, nakoľko túto zmluvu podpisoval môj predchodca. Konkrétne v meste Martin máme prijaté všeobecne záväzné nariadenia o umiestnení reklamných, informačných a propagačných zariadení. Mesto je rozdelené na viaceré zóny, kde sú presne stanovené podmienky, ktoré sa musia dodržať, aby mohlo byť reklamné zariadenie umiestnené. V centrálnej mestskej zóne, tak napríklad v meste Martin, nenájdete ani jeden reklamný nosič typu bilbord. Každý rok robíme pasportizáciu reklamných nosičov a tie, ktoré sú postavené v rozpore s platným VZN-kom, alebo načierno, dáme odstrániť na náklady tých, ktorí tento nosič postavili. Mestá majú v súčasnosti dostatočné páky a nástroje na to, aby mohli tento stav regulovať. Súčasný zákon je naozaj likvidačný a mali sme tu dnes možnosť počuť pána ministra financií o, hovoril aj o prognózach na budúci rok. Dnes sme sa dozvedeli, že samosprávy dostanú o 70 mil. eur menej, ako sa predpokladalo. Tak na jednej strane ministerstvo hospodárstva uvažuje o tom, že dá súkromnej spoločnosti z Ružomberka investičný, teda stimul, aby sa udržalo 300 pracovných miest, mám taký dojem, že to bolo zverejnené, vo výške 40 mil. eur, a na druhej strane likvidáciou bilbordových spoločností do dvoch rokov ostane na dlažbe viac ako 1200 zamestnancov týchto bilbordových spoločností. Čiže na jednej strane dávame stimul na udržanie 300 pracovných miest a na druhej strane 1200 ľudí jedným šmahom posielame na dlažbu. Ja by som chcel priamo z praxe, názorne, dal som si pripraviť, aký dopad bude mať, ak táto novela prejde v takomto znení, ako je navrhnutá, v praxi pre naše mesto. Dopad na mesto Martin v oblasti propagácie zavedením pásma 80 metrov od osi vozovky v zastavanom území. Z mesta budú odstránené všetky zariadenia, ktoré akýmkoľvek spôsobom informujú občanov o dianí v meste. De facto sú týmto postihnuteľné aj informačné tabule a vývesky pred budovami úradov, kde sú zverejňované informácie mesta v zmysle zákona. Dotknuté budú všetky krátkodobé nosiče, takzvané áčka, ktoré sú využívané mestami na propagáciu regionálnych kultúrnych a športových podujatí. Z miest budú odstránené všetky reklamné nosiče, keďže tie sú umiestňované v blízkosti komunikácií a parkovísk v lokalitách s vysokou frekvenciou pohybu áut a chodcov. Z miest budú odstránené všetky prístrešky mestskej hromadnej dopravy s integrovanou reklamnou vitrínou citylight.
A teraz konkrétne k finančným dopadom pre mesto Martin. Poplatky za povolenie reklamných, informačných a propagačných zariadení, v súčasnosti je to 49,50 eur za plochu. Príjem z nájmu za prenájom pozemkov vo vlastníctve mesta, nájomné za rok 2011 bolo 6 276 eur. Nutnosť postaviť prístrešky MHD na náklady mesta. Dnes stojí v Martine 43 kusov prístreškov. Tie, ktoré sú postavené, cena jedného kusu je okolo 3,5 tisíc eur navyšuje sa o cenu dopravy, montáže, spodnej stavby a povrchovej úpravy, v priemere dosahuje výšku 8 000 za kus. Celková suma investície 270 tisíc eur. Mesto by muselo prevziať náklady na servis, čistenie, revízie a údržbu prístreškov vrátane odstraňovania škôd spôsobených vandalizmom. Predpokladaný ročný náklad ja 500 eur na jeden prístrešok MHD, čiže pri nedostatočnom servise a údržbe hrozí zníženie doby použiteľnosti. Celkový ročný náklad 21 500 eur. Prístrešky MHD sú verejnoprospešné stavby umiestnené na frekventovaných lokalitách. V prípade nehody alebo úrazu nesie vlastník stavby zodpovednosť za škodu vzniknutú z jej prevádzky. Ak mesto nie je poistené voči týmto škodám, ich uplatnenie môže výraznou výškou zaťažiť mestský rozpočet. A to už nehovorím o tom, čo mestám takéto spoločnosti ponúkajú ako bezplatnú propagáciu nekomerčných podujatí organizovaných mestom. Samosprávy sa nachádzajú naozaj v kritickej situácii. Na budúci rok bude ešte horšie, dnes to povedal aj pán minister financií. Bolo rokovanie aj zo ZMOS-om. My naozaj musíme v mestských rozpočtoch hľadať každé euro na to, aby sme mohli žiť, a táto novela zákona bude, bude likvidačná nielen pre bilbordové spoločnosti, ale aj pre mestá, lebo jednoducho nebudeme mať finančné prostriedky na to, aby sme mohli v takomto režime fungovať, aby sme mohli budovať zastávky MHD, upratovať ich, mať náklady na osvetlenie. Mestá by sa museli úverovo zaťažiť a tým by sa zaťažilo a zväčšil aj verejný dlh, čo by malo priamo vplyv aj, samozrejme, na verejné financie. Takže ja ako zástupca klubu MOST-HÍD chcem oznámiť, že my, samozrejme, takúto likvidačnú novelu zákona nemôžeme podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie neregistrujem opäť žiadne faktické poznámky. Prosím teraz poslancov, aby sa prihlásili do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadne prihlášky do rozpravy. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani navrhovateľka?
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja som si urobila niekoľko poznámok, ale keďže mám asi krátky časový úsek, tak budem veľmi stručná. Ja som si prečítala všetky argumenty reklamných spoločností, ktoré som dostala, a predpokladala som aj tie tlaky, ktoré budú a, ktoré budú v radoch opozície z bilbordových spoločností. A dnes pán Chren bol hovorcom niektorých tých bilbordových spoločností. Ja by som chcela poukázať na jeden fakt, ktorý som povedala, ktorý som ohlásila, keď som prišla s týmto návrhom zákona. A jeden fakt je bezpečnosť cestnej premávky a druhý fakt je čisté Slovensko. Pozrime sa na niektoré krajiny, ktoré obmedzili zákaz vonkajšej reklamy, niektoré krajiny, ktoré dokonca zakázali vonkajšiu reklamu. Je to spracované aj v správe parlamentného inštitútu. Dokonca v tejto chvíli rýchlo, dokonca, dokonca je to Nový Zéland, myslím si, že Belgicko, je to niekoľko štátov. Dokonca dnes sa hovorí, Sao Paulo vyhlásilo kampaň čisté mesto. Tam nebude existovať žiadna vonkajšia reklama. Takisto regulácia vonkajšej reklamy je v meste Paríž. Takisto Rio, Rio vyhlásilo to isté, s tým, že tam budú majstrovstvá sveta vo futbale, to isté. Má kampaň čisté mesto a to isté, teraz ja prichádzam s týmto. Dnes vidím, pretože som dostávala veľmi veľa podnetov, že treba regulovať vonkajšiu reklamu, a to, že my dnes hovoríme, že ju treba regulovať, pretože som dostávala podnety v súvislosti, že nie je dostatočná, tá bezpečnosť ukotvenia tých veľkých plôch nie je v súlade so zákonom. To znamená, že, a preto som to ohlásila, je potrebné zrejme prísť zo zákonom o vonkajšej reklame, kde bude presne regulácia vonkajšej reklamy, presne sa bude definovať, čo môže byť dokonca na tej vonkajšej reklame, a to isté, a samozrejme, keďže vonkajšia reklama sa dnes uvádza vo viacerých právnych normách, tak vieme to potom stiahnuť do jednej právnej normy. A to, čo povedal aj pán poslanec Hrnčiar, samozrejme, samozrejme, stavebný zákon, problém čiernych stavieb v súvislosti s vonkajšou reklamou je treba regulovať, a teda striktnejšie dodržiavať a prísť s úpravou v stavebnom zákone. Samozrejme, zastávky, ale ja to nevidím také katastrofické. Je to v mestách, ale viete, ja som poslanec Národnej rady, ja chodím po obciach, a dnes keby ste si pozreli tie obce, majú, ľudia, ktorí čakajú na zástavkách, nie sú zmoknutí, tí, ktorí žijú v obciach. Tiež sú tam zastávky a sú presne také, aké sú v mestách. Pekné prístrešky, ale nie je tam žiadny reklamný bilbord. Nie je tam žiadny reklamný pútač. Takže ja prichádzam s týmto návrhom. Vonkajšia reklama dnes odpútava pozornosť vodičov a hlavne otravuje život občanov Slovenskej republiky. Dnes máme viac bilbordov ako stromov. Pozrite sa smerom na Tatry, dnes je to prezentácia bilbordov alebo Vysokých Tatier. A to, že vyčíslime akýsi dopad, no, ak ste si všimli, ak, nemyslím si, že každý deň a vylepí nejaký plagát, alebo každý mesiac v rámci vonkajšej reklamy. Takže tí ľudia, ktorí tam pracujú mnohí, ktorí lepia tie plagáty, alebo tie pútače, tak sú na dohodu, a stáva sa nám veľmi veľakrát zvykom, že často, že dokonca to vidíte, keď je kampaň, keď je kampaň do Národnej rady, alebo, alebo kampaň v súvislosti s voľbami do vyšších územných celkov akákoľvek, tak sa vám stane, že po ukončení volieb máte ešte dva roky. Dva roky máte kandidátov na reklamných plochách. To znamená, že zrejme nie je až taký záujem o túto vonkajšiu reklamu, čiže ja by som nevidela ten dopad. A práve, práve by som videla to, že práveže reklamné spoločnosti, keďže ponúkajú vonkajšiu reklamu, ktorá dnes otravuje občanov, tak by mali byť kreatívne a mali by ponúkať nejaký nový produkt. Nový produkt pre svojich zadávateľov reklamy. Iba toľko. Ja verím, že moje kolegyne a kolegovia napriek vašim výhradám podporia tento návrh zákona a dostane sa do druhého čítania, do ktorého ohlasujem ešte, keďže som rokovala s niektorými primátormi a starostami miest, prídu ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré upresnia niektorú reguláciu vonkajšej reklamy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ideme pokračovať? Je všeobecný súhlas? (Kladná reakcia pléna.)

Nasleduje teda prvé čítanie o návrhu Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho, Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 204, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 180.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka, predneste svoj návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty ZMAJKOVIČOVEJ, Mariána KOVAČÓCYHO a Ivana VARGU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem teda, keďže je taký čas, veľmi krátka. Účelom predloženej novely zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sprístupnenie vybraných informácií z evidencie vozidiel tretím osobám, čím sa má výraznou mierou prispieť k posilneniu právnej istoty v právnych vzťahoch. V súčasnej dobe s narastajúcim počtom exekučných konaní narastá aj počet prípadov, keď príde k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k ojazdenému motorovému vozidlu, na ktoré bola nariadená blokácia súdnym exekútorom, alebo bol nariadený výkon rozhodnutia, čím dochádza k poškodzovaniu práva právom chránených záujmov kupujúcich takýchto motorových vozidiel. Kupujúci ako účastník právneho vzťahu nemá reálnu možnosť samostatne si overiť informácie o vlastníkovi vozidla, prípadne o prebiehajúcom exekučnom konaní a o výkone rozhodnutia, ktoré zaťažuje vozidlo, a v zmysle § 118 ods. 4 zákona o cestnej premávke bráni k zápisu o zmene držby vozidla, odhláseniu vozidla do cudziny a zmene údajov vlastníkovi vozidla. V praxi preto dochádza k prípadom, že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy sa kupujúci síce stane vlastníkom vozidla, nakoľko v prípade hnuteľných vecí má konštitučný účinok pri nadobúdaní vlastníckeho práva odovzdanie vecí, ale reálne nemá možnosť vykonať, vykonávať oprávnenia plynúce z tohto vlastníckeho práva, pretože orgán policajného zboru nevykoná zápis o zmene držby vozidla, odhlásenie vozidla do cudziny a o zmene údajov o vlastníkovi. V súčasnosti sú verejne prístupné napríklad informácie v katastri nehnuteľností, a tiež sú evidované v notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorých sprístupnenie napomáha k zvýšeniu právnej istoty zmluvných vzťahov a iných právnych vzťahoch. Takže to isté, účelom navrhovanej novely zákona cestnej premávky je sprístupniť verejnosti tie informácie z evidencie vozidiel, ktoré prispejú k posilneniu právnej istoty predovšetkým tých zmluvných vzťahov, ktorých predmetom je dispozícia s vozidlom.
Poprosím kolegyne, kolegovia o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pani navrhovateľka.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 180 z 24. augusta 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrhy zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorsky výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Neevidujem žiadne prihlášky. Uzatváram týmto všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujeme rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

Ukončujem dnešný deň rokovania. Zajtra ráno začíname o 9.00 hodine návrhom poslancov Martina Fecka a Ivana Štefanca.
Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)