7. schôdza

No, poznámku, čo sa týka toho vášho úvodného príbehu tak ho počujem už asi tretíkrát, ale to nevadí. Dovolím si tvrdiť, že naozaj tie položky, ktoré sú aj na strane výdavkov aj na strane príjmov, tak verne zobrazujú ten reálny stav, ktorý vo verejných financiách je, a k niektorým položkám som sa tu dostal v rámci faktickej poznámky vystúpenia pána poslanca Mikloša, vy ste tu vtedy neboli, ale napríklad tá digitálna dividenda, ktorú ste tu viackrát spomínali, tam bol problém v tom, že jednoducho neboli vyriešené legislatívne podmienky na to, aby sa tá dividenda mohla inkasovať tento rok. K tým ostatným položkám naozaj som sa už zmienil predtým, takže nerád by som sa opakoval. Čo sa týka toho druhého pilieru, ktorý sme tu, ktorý ste spomenuli a ktorý sme tu, samozrejme, predtým veľmi dlhodobo a dôsledne riešili, myslím si, že tak, ako bol na začiatku nastavený, tak práve nastavenie druhého piliera bolo, bolo z dlhodobého hľadiska neudržateľné v rámci teda tých výšok odvodu, ako tam boli jednoducho nastavené. Takže z tohto pohľadu si myslím, že tá zmena bola nevyhnutná.
Ďakujem.

O slovo požiadal pán minister financií.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Veľmi krátka reakcia na reakciu. To sa nám stáva s pánom poslancom Kollárom vždy a veľmi často, že on niečo počuje, on si niečo zapíše, on si niečo prečíta a potom to nejakým spôsobom interpretuje, veľmi pokojným, kultivovaným spôsobom, samozrejme. Takže k mojej tlačovej konferencii dnes, ktorú zrejme zhliadol, ja som ju zažil, lebo som na nej vystupoval, na tej tlačovej konferencii, slovo hochštapleri padlo, ale nie v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu, čo sa teda asi dotkol autora rozpočtu, ale v súvislosti s finančnou správou. Pozrite si to a prehrajte si to. A tu si stojím za slovom, že finančnú správu Slovenskej republiky v prvom štvrťroku tohto roku zničili, skolabovali hochštapleri, konkrétne menovaní a, bohužiaľ, z hľadiska zodpovednosti to patrí na triko konkrétnych ľudí, ak chcete, môžem ich aj menovať: pán Krnáč, pán Mikulčík, pán Ďurajka a pán bývalý minister Mikloš. S konkrétnymi následkami ktoré si musíme vylízať dodnes. Čiže nie vo vzťahu k rozpočtu, ale vo vzťahu k finančnej správe.
Prosím. (Potlesk.)

V rozprave s faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo, využívam tú situáciu, kedy pán minister prehovoril. Tuná ja som si pozorne vypočul aj tú prechádzajúcu správu, sú tuná percentá, predpoklady, či ten deficit bude 4,6 percent, či hrozí nám 5,3 percent. Keď nastupovala jedna z prvých slovenských vlád, boli sme na jednom takom milom stretnutí tých prvých poslancov, oni mali vyššiu ambíciu, pán minister, ako máte vy teraz. Oni si povedali, že postavia vyrovnaný štátny rozpočet, pritom to tuná odznelo, že miera nezamestnanosti v tých rokoch bola viac ako 20 percent. Možno to tak laicky ako rozprávam, prepáčte mi to, naozaj, ekonómom nie som, ale skúsme sa zamyslieť nad tým, či by nebola aj táto jedna z ciest. Tak ako to bolo spomínané, že jedna z ciest je zvyšovanie daní a odvodov, ale nezabúdať tu aj na takúto vec, aby sme naozaj aj na tej strane výdavkov znížili výdavky štátu. Tak ako je to v domácnosti, má byť ten rozpočet vyrovnaný a nezodpovedná rodina je tá, ktorá sa zadlžuje. Rovnako by to malo byť aj zo strany štátu.
Ďakujem.

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne za slovo. No, k tej interpretačnej prestrelke čo teraz tu predviedol pán minister Kažimír, mám dve poznámky. Vy ste hovorili dnes na tlačovej konferencii aj o tom, citujem: "Že, áno, budeme musieť aj improvizovať." Také slovo padlo, opäť si ho môžeme prehrať. Ja by som vás poprosil, lebo predpokladám, že určite po skončení rozpravy budete mať ešte nejakú záverečnú reč, keby ste mohli ctenej snemovni vysvetliť, čo máte na mysli pod pojmom improvizovať, či je to naozaj nedostatok profesionality, alebo nedostatok odbornosti, že sa púšťate do improvizácie. A druhá poznámka sa týka toho, že naozaj od slova vláda je odvodené slovo vládnuť. No tak, pokiaľ vládnete od marca, od apríla tohto roku, tak potom vládnite, tak veď je predsa normálne a prirodzené, že vždy sa reálny vývoj ekonomiky, skutočné povyberané príjmy a skutočné rozpočtové výdavky sa vždy budú odlišovať od predpokladov, pri ktorých bol zostavený, rok predtým, alebo na jeseň predtým rozpočet na nasledujúci rok. To je tak v každej krajine bez ohľadu na to, kto vládne, ľavičiari, pravičiari. Ale je tu práve od toho vláda, aby v správnom čase, opakujem, pristúpila k správnym korekciám, aby dostala ten príjmovo-výdavkový mix práve do polohy, aby bola schopná udržať plánovaný deficit pre daný fiškálny rok. Takže poprosím jednak o to vysvetlenie toho slova, čo idete improvizovať a prečo, čo je toho dôvodom. Tak pokiaľ ste vládou, tak vládnite, a príďte konečne s korekciami štátneho rozpočtu.
Ďakujem.

Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Hlina.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, pravdou je, a skutočne, pravdou je u mňa, že nezávidím tuná ministrovi, koniec koncov, som oprostený dvoch základných pocitov bežného Slováka, to znamená závisť a nenávisť, čiže aj kvôli tomu nezávidím, lebo zas mu nezávidím v tej situácii, v ktorej je, že je ministrom financií v krajine, kde od vkusu Číňanov stojí hospodársky rast a ekonomika. Som zisťoval taký problém, že niektoré veci nerozumie, nie všetci pochopia, tak pretože keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayenne, tak sme vystavení obrovskému poklesu hospodárskeho rastu, a zároveň sme aj krajinou, kde si vláda urobila ochrannú známku z rómskeho problému, čiže aj preto je dosť ťažké byť ministrom v tejto krajine, znova dovysvetlím, že naozaj, niekedy mám pocit, že z rómskeho problému má vláda tendenciu urobiť Coca-Colu, a keby sa niekto chcel pridať a trošku pomôcť, tak musí zaplatiť licenčný poplatok na ministerstvo vnútra. Čiže v tejto krajine je naozaj ťažké byť ministrom financií, to uznávam, už poviem ja len také, že ja nie som Nostradamom, som priemerným analytikom a ešte som aj niečo prežil v Číne. A mám pocit, že by bolo zahodno ľuďom povedať pravdu, ono to, čo sme tu aj počuli, to zhoršenie makroekonomickej prognózy, jednoduchými slovami sa dá povedať, bude horšie, tieto ekonomické eufemizmy ja mám celkom rád, lebo že keď, ako poviete, že nemám peniaze, som podkapitalizovaný, ono sa to tak zvykne, tie veci, čarovne nazývať, ľuďom treba povedať pravdu zjednodušene, že najlepší dôchodok, čo sa tu hovorilo o dôchodkovej reforme, najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa, je a bude a lepšie sú kvalitné montérky ako nekvalitný diplom. Čo znova sme tu častokrát svedkom, že študujeme už pomaly v každej druhej dedine, ľudí popletieme, dáme im do rúk takúto pomaly bezcennú A4, a to chlapča, alebo to dievča si myslí, že tisíc eur nástup, auto a telefón k tomu, a keď to nepríde, tak sa cíti urazený na celý svet, aký je nespravodlivý, a nikto nechápe tú genialitu toho, že on vyštudoval vysokú školu niekde na dedine.
Svet naštartoval, znova sa vrátim, ja mám predsa len taký určitý vzťah k tej Číne, ale tam sa dá veľa vecí namodelovať na tej Číne, že svet naštartoval Čínu, že nevie nastaviť, a tak keby sme hľadali už teraz v tom zlom niečo dobré, tak taký príklad vám len poviem, že to je, pekne ho používa, neviem, či som ho už nehovoril, ak som, tak sa ospravedlňujem, že čínština má na problém a otázku ten istý výraz, čo je veľmi zaujímavé, ostatné jazyky majú dva rozdielne výrazy. Čiže problém je rozdielne ako otázka, Číňania majú rovnaké, čiže pre nich je problém otázka a na otázku hľadajú odpoveď. V jednoduchosti sa dá povedať, v Číne nie je nič problém. A naozaj, aj jedno z najpoužívanejších slovíčok, ktoré tam je nie je problém. Mel ven ty. A to je presne to, čo nás zničí, zničí Európu, keď sa tomu nepostavíme, že tá ich schopnosť, improvizácia a toho, že sa s problémami boria, kdežto naopak, Európa ide presne opačným smerom, lebo keby sme znova robili nejaké komparácie, že v čom sú najpoužívanejšie slovíčka, tak v slovenčine by to kľudne mohol byť problém, samostatná kategória, kľudne by to mohlo byť slovíčko štát a dokonca sa nám už teraz veľmi často objavuje úloha štátu. Európanom sa vštepil gén takého socializmu, takého európskeho socializmu, a keď sa ho nezbaví, tak bude skanzenom, po ktorom sa títo Číňania budú voziť, ale iba po vybraných štvrtiach, lebo v tých iných štvrtiach bude taký nepokoj, že sa tam budú báť ísť. Jedna vec je socializmus, očakávania od štátu a druhá vec je absolútne, aj zvrátené použitie finančných prostriedkov, čo znova tu vieme aj demonštrovať, ja to len v krátkosti poviem, investície typu štadión, alebo jeden kilometer diaľnic, ale aj taká investícia, súkromná investícia a la Turkmenistan, najväčšie Audi centrum v Európe. Nuž, viete, to je presne a la Turkmenistan, alebo taký ruský spôsob investovania, že najväčšie a neviemčo, dokazovanie si síl, a neviem, načo Slovensko potrebuje najväčšie Audi centrum v Európe. To je presne to, že kam sme uleteli, a je načase ľuďom povedať pravdu, že dve autá v rodine nie sú demokratickou výsadou a štát im to má pomôcť zabezpečiť. Mladým ľuďom treba povedať, že práca a častokrát aj montérky sú pre život dôležitejšie ako X Factor a chatovanie na nete. Ľuďom treba aj povedať to, že ľudia ako Kollár, a teraz nemyslím pána Kollára zo SaS, ale iného pána Kollára, ktorý zvrátil hodnoty rodiny, je exces a asi aj posledné štádium pred zrútením určitého typu spoločnosti. V kontexte tohto ja nerozumiem, prečo posilňujete socializmus vo vedomí ľudí. Prečo upínate ich pohľad na štát napríklad novelou Zákonníka práce. Sme sa tu o tom bavili, že najhorší možný signál, aký vláda môže vyslať dovnútra, ale hlavne do sveta v tomto prípade, je novelizovať Zákonník práce v protismere. V absolútnom protismere. Keby sme si predstavili, že sedíte na tridsiatom siedmom poschodí v Chicagu alebo Hongkongu, teraz analyzujete, že niekde je krajina v strednej Európe, ktorá mení a posilňuje v tejto dobe, áno, je to pravdou, však to je v poriadku, posilňujete postavenia zamestnancov, tak ten človek, ktorý by teoreticky rozmýšľal nad nejakou iniciatívou, mávne rukou, poďme ďalej, tých krajín je dosť. Keby sme si dali takú porovnávaciu štúdiu, že sedíte, stále v tom príklade zostanem, že sedíte niekde na tom tridsiatom siedmom - tridsiatom šiestom poschodí, analyzujete Slovensko a poviete si, nuž, poďme. Malá krajina, pol milióna ľudí na hrane chudoby s obrovskými problémami, horúci juh a ešte aj vláda, ktorá je schopná v tejto dobe ísť v protismere. No, kto by tam šiel, všakže? A ten, kto tu je, kto by nerozmýšľal nad tým, že by prípadne aj odišiel? Častokrát sú tie investície, ono sa tak hovorí, že dobrý investor je ten, ktorý vie byť do hodiny na letisku. To sa tak chodilo investovať do Afriky. Tam bol základný úspech do hodiny na letisku. Čiže aj tuná máme, teraz tu povedať pravdu, investorov, ktorí do dvoch týždňov vedia byť preč. Takže nepokúšajme, aby nám to neodskúšali, že to naozaj funguje.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľočku len. Chcem sa spýtať, či máte ešte nadlho. Dobre.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Už končím, minútku. Teda, aby to malo, aby niekto nepovedal, že to nemá s tým súvis. Má to s tým súvis. Svet je o produkte. Ak nemáte produkt, nemáte nič. Ak my teraz máme jediný produkt, a to je Porsche Cayenne, samozrejme, hyperbolizujem, tak ešte jeden máme, plus-mínus, čiastočne, keď to pritiahnem za vlasy, a to je pracovná sila, naša pracovná sila. Ak ju však naočkujeme génom socializmu a ešte im dokážeme, že netreba byť najlepší a spravodlivosť je dostupná iba ľuďom, ktorí majú správne čísla v telefóne, tak stratíme ešte aj tento posledný produkt. A na toto riziko oficiálne pána ministra upozorňujem. To len taký príklad spomeniem, že som sedel vedľa takej partie mladých ľudí, nieže by som načúval, ale začul som, o čom sa rozprávajú, a výsledok z toho je: Nuž, vážení, nevsadil by som si, že títo nám zarobia na dôchodky. Naozaj, z toho, o čom sa rozprávali, ako sa rozprávali, nevsadil by som si. Keď som ja bol mladý chalan na Orave, tak u nás bol najväčší hrdina ten, kto už mal v apríli vybavenú brigádu na leto. Teraz je, podľa mňa, najväčší loser ten, kto musí ísť na brigádu. To je zásadný posun. A vy ho posilňujete, vy ho posilňujete v tom, čo tu teraz robil. Chcem odporučiť pánovi ministrovi, pán župan, môžem, nie? Aby zastavil, ak môže, apeloval na Zákonník práce, zrušil kočíkovné, prekopal sociálny systém, ľuďom povedal pravdu a jednoduchšími slovami, hlavne zabezpečil, aby najlepší vyhrávali, a potom ešte poslednú vec, to, čo s tým súvisí, a prípadne pánovi premiérovi povedzte, aby ľudí skúsil, príde čas, keď bude potrebné to kennedyovské - niečo štát pre vás, ale čo vy pre štát. Ale vtedy a na to, aby to ľudia uverili, to musíte byť spravodlivý a tým končím, pán župan, dobre, aby som vás nezdržiaval. Že teda spravodlivosť súvisí teraz aj s aktuálnou vecou, neviem, či včera, či kedy, už sa zvažuje o pridaní stimulov pre firmu Mondi. Ak by ste v nejakej príručke hľadali, že komu nedať stimuly, tak tam kľudne môžete napísať firmu Mondi. Túto firmu už tento štát nastimuloval dosť. Čiže ak má niekto uveriť tomu, že to zvolanie raz bude musieť prísť a budete to potrebovať od tých ľudí, aby to vydržali, aby to vydržali, čo budú musieť vydržať, a aby ten výraz a tá sila a to presvedčenie z tých očí šlo a tá spravodlivosť, tak nemôžete dať firme Mondi stimuly. Takto to naozaj nefunguje. Končím. Nezávidím vám. Situácia je zlá, nie však zúfalá. Obzvlášť, keď budete rešpektovať niektoré fakty, ktoré som tu možno aj spomenul, i keď som hrozným spôsobom zdržal pána župana.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa teraz, kolegyne, kolegovia, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili túto rozpravu k tomuto bodu, teda aj vystúpenie pána ministra, a potom hlasovali. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Takže faktická poznámka, pán poslanec Kaník.