7. schôdza

Vážený pán poslanec, ako som uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku, zvýšenie finančného ohodnotenia pedagogických zamestnancov je prvou prioritou rezortu školstva v rokovaniach s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva vykonalo všetky úsporné opatrenia požadované ministerstvom financií, napríklad desaťpercentné krátenie prevádzkových výdavkov a päťpercentné krátenie osobných výdavkov zamestnancov rezortu, okrem zamestnancov regionálneho školstva a vysokých škôl, aby prispelo na vytvorenie priestoru na pokrytie spomenutých prioritných výdavkov. Pre úplnosť uvádzam, že osobné náklady zamestnancov regionálneho a vysokého školstva tvoria takmer 70 percent z rozpočtu kapitoly školstva v časti Štátny rozpočet, pričom napríklad osobné výdavky a výdavky na prevádzku všetkých ostatných organizácií rezortu sú menej ako 2 percentá.
Aj keď sa snažíme výdavky týchto organizácií maximálne znižovať, dosiahnuté úspory nemôžu podstatnejšie ovplyvniť platy učiteľov, na to sú jednoznačne potrebné dodatočné zdroje. Súčasne pripravujeme racionalizáciu školskej siete v rámci efektívneho využívania finančných prostriedkov v spolupráci so zriaďovateľmi našich škôl. Existujúci ukazovateľ o počte žiakov na jedného učiteľa má každým rokom klesajúcu tendenciu, čo je prirodzeným odrazom populačného vývoja a demografickej krízy. Preto v rámci školskej štvorpartity, kde majú zastúpenie zriaďovatelia, odborári a zamestnávateľské zväzy, prerokujeme návrhy na zefektívnenie financovania školstva tak, aby normatívy neodrážali len kvantitatívny ukazovateľ na jedného žiaka, ale sledovali aj kvalitu školy, úspešnosť vzdelávacieho a výchovného procesu a odrážali aj vzdelanostnú úroveň a schopnosť absolventov uplatniť sa na trhu práce. Uvedený problém chceme riešiť veľkou novelou zákona o financovaní školstva.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Pán poslanec, chce položiť doplňujúcu otázku? Nechce položiť, ďakuje. Ďakujem pekne, pán minister.
Šiestu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorého zastupuje pán minister Počiatek, a otázka znie:
"Vážený pán minister, podľa vášho názoru, v akom stave je v súčasnosti euro a eurozóna?"
Nech sa páči, pán minister, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi vás informovať o súčasnom stave v eurozóne. Za posledných niekoľko týždňov sa na úrovni členských štátov eurozóny prijala rada veľmi dôležitých opatrení. Veríme, že tieto rozhodnutia prispejú k trvalej stabilite našej spoločnej meny. Najviditeľnejším aktérom Európskej únie bola počas leta Európska centrálna banka. Jej nový program pre nákup dlhopisov problémových krajín eurozóny, naviazaný na prísne plnenie reformného programu v rámci európskeho stabilizačného mechanizmu, mal výrazne upokojujúci efekt na kapitálové trhy v Európe.
Takýto krok bol nevyhnutný na zachovanie transmisného kanálu, ktorým ECB kontroluje inflačné ciele v eurozóne, a preto jednoznačne spadal pod mandát Európskej centrálnej banky. Na základe júnového summitu Európskej rady, Európska komisia predstavila 12. septembra návrh jednotného bankového dohľadu pre ECB, po ktorom by európsky stabilizačný mechanizmus mohol získať právomoc na priame rekapitalizácie bánk. Súčasne sa vedú vecné diskusie o spoločných mechanizmoch na rezolúcie bánk, ako aj garancií depozitov, a teda o bankovej únii ako takej. Sme presvedčení, že týmito opatreniami sa nám podarí spoločne odstrániť prepojenie medzi dlhmi bánk a štátov a v budúcnosti sa tak vyhnúť záchranám bankového sektora s pomocou finančných prostriedkov daňových poplatníkov.
Ďalšou veľmi významnou udalosťou je rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o spustení európskeho stabilizačného mechanizmu, ktoré je však podmienené tým, že prípadné budúce navyšovanie imania tohto mechanizmu nebude možné bez súhlasu jednotlivých členov ESM a že národné parlamenty zúčastnených strán budú informované o operáciách ESM. Tieto podmienky boli zabezpečené spoločnou deklaráciou o interpretácii súdneho rozhodnutia, ktoré bude podpísané a následne sa stane právne záväznou pre všetky akcionárske krajiny ESM, a nielen pre Nemecko.
V rámci fiškálnej situácie začíname pozorovať postupné vyrovnávanie makroekonomických nerovnováh medzi štátmi eurozóny. Periférne krajiny zaznamenávajú znižovanie platov a zvyšovanie konkurencieschopnosti, čo by malo ďalej prispieť k odstraňovaniu príčin menovej krízy. Ozdravné programy problematických krajín postupujú napred a príklad Írska, ktoré sa v júli začalo opätovne čiastočne financovať na kapitálových trhoch, je dôkazom toho, že pôžičky z európskych záchranných mechanizmov neboli vyhodenými peniazmi. Kríza však v žiadnom prípade nie je zažehnaná, eurozóna je naďalej, alebo eurozóna aj naďalej čelí hospodárskej recesii a nezamestnanosti na hranici 11,3 percenta. Situácia je dnes ale významne optimistickejšia než pri poslednom vystúpení ministra financií na túto tému v pléne. Pevne verím, že množstvo práce, ktoré nás momentálne očakáva, nás opäť posunie o krok bližšie k stabilnej ekonomickej a finančnej situácii v Európe.
Ďakujem za slovo, skončil som.