8. schôdza

Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť aj v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorý mení zákon o advokácii. A dovoľte mi vystúpiť tiež na podporu kolegyne Žitňanskej.
My sme zvolili taký postup, ktorý možno aj symbolicky bude trošku v rozpore s postupom, ktorý ste zvolili vy, že sme netrieštili tentokrát tie pozmeňujúce návrhy, ale v podstate nechali sme ju, aby predniesla jeden ucelený, a tak ako pán poslanec Kadúc aj ja skôr chcem vysvetliť niektoré jeho aspekty, s ktorými som najviac stotožnený, a preto aj nepredkladám nejaký osobitný svoj, lebo to nie je nevyhnutné. Dovoľte mi sa vyjadriť principiálne k trom veciam. Jedna je dĺžka koncipientskej praxe, druhá je otázka toho započítavania praxe inej a tretia je otázka jedného konkrétneho prílepku, ktoré sa týka Centra právnej pomoci a možnosti zvýšenia nominantov strany SMER zvýšiť svoju, zlepšiť svoju príjmovú situáciu.
Takže začnem advokáciou. Je tu návrh na predĺženie koncipientskej praxe na päť rokov zo súčasných troch. A keďže sa o tom veľa debatovalo, dovolím si byť stručnejší ako v prvom čítaní. Takže dovoľte mi len tak telegraficky, a predsa len zopakovať, lebo oplatí sa fakty zopakovať proti tým, ktorí by s nimi radi nakladali voľnejšie.
Takže návrh predkladá ako jeden zo svojich práve minister, ktorý ho voči ministerstvu presadzoval ešte ako predseda Slovenskej advokátskej komory a kde bol tento návrh pani ministerkou Žitňanskou vtedy jasne odmietnutý. To znamená, že je to zmena, ktorá prišla s novým ministrom a prišla aj s jeho bývalým pôsobením. Tento stav nás dostane na hornú hranicu praxe v rámci krajín Európy. Ministerstvo síce v dôvodovej správe hovorí, že požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedením nie je výnimočná ani v iných členských krajinách, ale prehľad, ktorý sme si dali spraviť ukázal, že to tak nie je. Cyprus a Slovinsko majú prax jednoročnú, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko a Írsko 2-ročnú. Grécko 18-mesačnú. Anglicko, Wales, Škótsko, Belgicko, Holandsko, Švédsko, Lotyšsko, Česká republika, Maďarsko má 3-ročnú, teda takú ako my. Dánsko má 3-ročnú s následnou ročnou požiadavkou asistentúry, vo Fínsku je 4-ročná, v Poľsku môže v závislosti od typu trvať 3 - 5 rokov, vo Francúzsku je to 18-mesačný kurz, v Španielsku ju vôbec nevyžadujú. Mimo EÚ spomeniem Švajčiarsko, kde je to 1- 2 roky, Japonsko, Izrael alebo Čínu, kde je to jeden rok, a spomeniem najväčší právny trh na svete USA, ktorý má nula rokov povinnej praxe. Každý, kto ukončí právo môže ísť na skúšku. Ak ju spraví, je kvalifikovaný advokát. To znamená, že všetky tieto krajiny okrem Rakúska a Litvy sú buď tam, kde sme my dnes, alebo dokonca menej, alebo okolo toho, takže nie je tu žiadny argument toho, že by sa Slovensko vymykalo.
Druhá vec, ktorú treba pripomenúť je, že tento návrh napriek vyjadreniam aj tuto v pléne výrazne pomôže dnešným advokátom, a to tým, že im dočasne obmedzí prílev novej konkurencie a zároveň im trvalo zníži náklady garantovaným prílevom dlhšej lacnej pracovnej sily. To znamená, že je to návrh, ktorý jednoznačne je v prospech advokátov, teda finančný, aj keď som rád, že mnohí advokáti sa aj verejnej vyjadrili, že to nepodporujú, lebo majú na mysli aj verejný záujem, nielen svoj osobný. Koniec koncov to potvrdil aj kolega Martvoň, že cieľom v skutočnosti nie je kvalita, keď na tlačovej konferencii s pánom ministrom povedal, že však musíme uznať, že tých advokátov je fakt veľa, treba s tým niečo robiť. Takže to je ten skutočný motív novely. Advokátov je veľa, treba ich mať menej. Kvalita je len barlička navyše, v skutočnosti nepravdivá, pretože, ako povedal pán poslanec Kadúc, neexistuje žiadny argument komory, ktorý by preukazoval akýmkoľvek spôsobom vzťah medzi dĺžkou praxe a kvalitou. A osobitne to nie je pravda vtedy, keďže komora, ako už bolo povedané, má v rukách skúšku. To znamená, že ak chce sprísniť kvalitu advokátov, môže to naozaj urobiť náročnosťou skúšky bez predĺženia koncipientskej lehoty s tým, že, samozrejme, tí, čo ju nespravia budú de facto musieť byť dlhšie koncipientmi. Takže dosiahol by sa pri nekvalitných účel novely a kvalitní by mohli advokátske povolanie vykonávať.
Hovorili sme v prvom čítaní o negatívnych dôsledkoch pre mladých ľudí, naťahovania praxe najmä pre mladé ženy z hľadiska založenia rodiny, schopnosti získať hypotéku, založiť si domácnosť a využívania ako lacnej pracovnej sily, ktorá je monopolne nútená k tomu, aby pracovala na jednom mieste. To všetko už bolo povedané, vydiskutované. Bolo zaujímavé sledovať, ako na to zareaguje vládna strana. Myslím si, že na túto pomerne tvrdú kritiku cítili aj vládni poslanci potrebu zareagovať. Čo ma prekvapilo, priznám sa, som očakával že sa ako už spomenul pán poslanec Kadúc, že sa urobí taký klasický politický manéver, že dalo sa niečo tvrdé, potom sa to zmäkčí. Tipoval som, či to budú tie štyri roky ako výsledný kompromis, alebo sa niečo iné spraví, čo teda bude môcť byť prezentované ako ústretový krok voči mladým ľuďom, mladým právnikom. Nie je tam nič, dokonca to, čo bolo prezentované na tlačovej konferencii pána poslanca Martvoňa s pánom ministrom, je krok ešte v neprospech mladých ľudí, a to je konkrétny návrh, že koncipient bude musieť preukazovať denný výkaz praxe s tým, že advokát má každý pracovný deň zaznamenať úkony koncipienta. To ja klasický príklad návrhu, ktorý nemá žiadny zmysel, napriek tomu, že dobre znie, lebo pre advokáta a koncipienta, ktorí si svoju prácu vykonávajú čestne a poctivo to pridáva ďalšiu byrokraciu. A pre tých, čo nepoctivo, to bude znamenať, tak ako slávna kniha jázd pri šoféroch, ktorí majú služobné auto, to bude len niečo, čo počas dlhých zimných večeroch bude treba vypĺňať, aby teda byrokracii bolo učinené zadosť podľa hesla - papier znesie človeka.
Takže reakcia na to, že tento návrh dáva mladým právnikom úder do brucha a tí sa voči tomu oprávnene bránia spolu aj s určitou časťou spoločnosti - dať im ešte taký malý pohlavok namiesto nejakého ústretového postoja. Z tohto dôvodu naozaj ja chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili pozmeňovací návrh kolegyne Žitňanskej, ktorá vypúšťa tento krok. To však nie je všetko, o čom by som chcel hovoriť. Chcel by som hovoriť ešte o dvoch veciach, o jednej veľmi stručne. To je naozaj o možnosti započítania praxe. Myslím si, že pani poslankyňa to vyargumentovala veľmi presne. Ten dnešný stav v komore neprikazuje, ako to má robiť. Plne jej ponecháva samosprávnu kompetenciu, ale umožňuje, aby sa počítali aj praxe v rôznych iných justičných častiach justičného a právneho systému. Jej kompletné vypustenie je tak, ako tam je dnes navrhované, myslím si, že je veľmi ťažko, veľmi ťažko obhajiteľné, a zaujíma ma, ako to pán minister bude obhajovať. No chcem zdôrazniť, tu naozaj nejde ani o automatické započítavanie praxe, ani o nevyhnutnosť, ale ide o možnosť to urobiť tak, aby keď niekto píše zákony na ministerstve, vykonáva určité typy súdnej praxe, aby mohol tam z tohto čerpať.
Na záver mi dovoľte však otvoriť novú kapitolu, ktorú teda neotváram ja, ale otvárajú ju kolegovia zo strany SMER-u, konkrétne členovia ústavnoprávneho výboru, ktorých tu niekoľko vidím, takže nebudem hovoriť o nich bez nich a ktorí na rokovaní ústavnoprávneho výboru tam vložili niekoľko, už teda dneska opakovane spomínaných, prílepkov. Dovoľte mi nevenovať sa ústavnoprávnym a procesným aspektom týchto prílepkov, to ponechám ľuďom, ktorí sa tomu venujú.
A dovoľte mi ale venovať sa jednému konkrétnemu prílepku, ktorý okrem toho, že nijak nesúvisí s predmetom zákona, je pomerne škandalózny sám osebe a vychádza z hesla, že dobrá gazdinka a správny poslanecký klub pre euro aj cez plot skočí, to znamená, že nikdy nie je málo peňazí a málo výhod, ktoré vieme svojim prihrať na to, aby sme im nemohli pomôcť. Konkrétne o čo ide. V bode 31 zo spoločnej správy, ktorú teda tam bola vložená na rokovaní ústavnoprávneho výboru, bol otvorený zákon č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. To je zákon, ktorý rieši Centrum právnej pomoci štátnu - rozpočtovú organizáciu. V tomto centre existuje tzv. Rada Centra právnej pomoci, ktorá má šesť členov vymenovaných a odvolávaných ministerstvom spravodlivosti, a táto rada dozerá na fungovanie centra. Čo je pomerne na Slovensku inovatívny model pre rozpočtovú organizáciu, pretože tie sú väčšinou len monokraticky riadené riaditeľom a dohliada na ne maximálne minister. Tu je aj rada, ktorá je orgánom dohľadu a u ktorej bolo doteraz zákonne ustanovené od samotného vzniku, že je to funkcia čestná. Povedal by som tak, že eurachtiví ľudia zistili, že keď je v zákone povedané, že je to čestná funkcia, tak to môže spôsobiť problémy, lebo toto už bolo napísané aj v zákone, napr. o Študentskom pôžičkovom fonde. A keď sa potom nabaľovali členovia rád Študentského pôžičkového fondu, tak sme z toho robili škandál, a aj to vedie k zmene. Dokonca aj k takej, ktorú dnes predkladá samotný pán minister Čaplovič napriek predchádzajúcemu odporu. Takisto sme zistili, že nie vždy to zastaví konkrétnych ľudí. Napríklad Najvyšší kontrolný úrad v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva zistil, že podobná formulácia v prípade tejto organizácie nezastavila deväť členov správnej rady, aby si nevyplatili odmeny ročne vo výške 30-tisíc eur, čo ale nie je nič nové, lebo medzi týchto členov patrí napríklad aj pán Anton Martvoň, patrí tam aj pani Marcela Gbúrová, bývalá poradkyňa pána podpredsedu vlády Čaploviča, je tam aj právnička pána premiéra Zuzana Kupcová a výkonným riaditeľom strediska bol Juraj Horváth v čase prvej vlády Roberta Fica, poslanec Národnej rady za stranu SMER.
Takže, vážení kolegovia, chcem sa vás tu spýtať otvorene, idete si urobiť ďalší takýto zárobkový podnik aj z Centra právnej pomoci, ktorý má právne pomáhať najchudobnejším? Ak áno, povedzte to tu, povedzte to rovno, zdôvodnite si to a vysvetlite to, lebo ja sa priznám, že ja som túto otázku konzultoval s pani exministerkou Žitňanskou, ktorá zakladala toto centrum ešte ako štátna tajomníčka, neskôr ministerka, a ona ma uistila, že výkon tejto funkcie je naozaj taký, že postačuje na neho čestné členstvo. Nie je to výkon, ktorý by vyžadoval každodennú prácu a počas, ak sa nemýlim, šiestich rokov od vzniku centra neboli dôvody ani nebolo toto problémom, takže by ma zaujímalo, že prečo na rokovaní ústavnoprávneho výboru cez iný zákon ste cítili tu tú naliehavú potrebu si tento kšeft vybaviť a či od toho naozaj nechcete ustúpiť, keď je to aspoň trošku, sa to dostalo pod drobnohľad.
Dovoľte mi takisto, ako pani poslankyňa Žitňanská, vyzvať pána ministra, aby vyjadril nesúhlas s tým, aby sa hlasovalo o tomto bode, keďže je to bod, ktorý je nad rámec predkladanej novely. A dovoľte mi záverom teda navrhnúť, v prípade že sa to tak nestane, aby sme tento bod vyčlenili na osobitné hlasovanie, aby mohli aj poslanci strany SMER-u ukázať, aký teda je ich postoj k tejto nenásytnosti niektorých ich kolegov. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem len povedať, že frekvencia tých lobistických zákonov prudko stúpa. Že včera sme tu mali návrh zákona, ktorý hovoril, že dane treba platiť súkromným firmám, kde vlastne štát donúti tých, čo zarobia zaplatiť na účty súkromných firiem 14 %. To je brutálny lobistický zákon. A tuná máme ďalší lobistický zákon. Čiže zo dňa na deň teda už čakám, kedy budú dva denne až tri denne, takže sa nám frekvencia zvyšuje. Ono by bolo dobré, keby tie lobistické zákony mali takú určitú noblesu v sebe, vtedy by to sa možno tak ľahšie dalo zjesť, no tento nemá žiadnu noblesu, a ten včerajší, to bolo brutálne znásilnenie. Čiže to taký môj a taký vonkajší pohľad na to.
A len takú ešte jednu poznámku, že znova teda vidno, naozaj ja oceňujem prípravu pána kolegu Beblavého, aj znova použil to, čo je tu úplne zaznávané v tejto krajine, lebo my máme častokrát o sebe pocit, že sme tí najgeniálnejší a najmúdrejší a nepotrebujeme sa pozrieť ani na pravo, ani na ľavo. Pán kolega si dal tú prácu, že zistil, kde ako sú múdri inde. Tá komparatívna metóda nejakého vyhodnocovania je vcelku funkčná a nemajme v sebe tú ambíciu, že my sme tí múdri. Nikdy, málokedy až nikdy, by som povedal, to nedopadlo v týchto geografických podmienkach dobre, keď stredná Európa a obzvlášť Slovensko chcela byť v niečom úplne špeciálne, čiže ďakujem pánovi kolegovi, že to je naozaj argument nad argumenty, až na úrovni takého argumentačného guľometu, kde sa započúvame do tých zvukov, že ako to v takých, by som povedal, slušných, nie takých "lumpenkrajinách" robia, ako k tomu pristupujú a v zásade zistíme, že k tomu pristupujú ďaleko, by som povedal, férovejšie, ako je tu tento návrh. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, pán poslanec Beblavý, my sme si všimli a dneska vám to aj jeden pán minister povedal, že vy sa dávate do úlohy vševedka alebo pomaly polyhistora. Pre mňa je najkrajšie, keď neadvokát, ktorý v živote nebol koncipientom, ide hovoriť o koncipientskej praxi alebo advokácii. No proste my sme zistili a všímame si, že vy ste proste schopný sa vyjadrovať od jadrovej energie až k vesmíru, ale, žiaľbohu, teraz ste úplne mimo a vôbec tomu návrhu zákona nechápete. Vyjadrím sa k tomu, čo ste tu povedali k tomu Centru právnej pomoci a k tej zmene, čo tam sa objavila. Práve, pán, pán teda Beblavý, ja neviem, ale vy ste si asi predtým nevšimli, že práve zo šiestich členov doteraz v súčasnosti práve štyria boli nominovaní štátnou správou a po tomto, po tejto zmene sa to vyrovná, že budú traja nominovaní štátnou správou a traja mimo štátnej správy. Vám tam asi vadí to slovo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, no vy ste asi zabudli, že to je asi jediná verejnoprávna inštitúcia zriadená na Slovensku na základe medzinárodnej zmluvy s Organizáciou spojených národov. Áno, vadí vám to, lebo vám a vám, vašim podobným s EDEA PARTNERS a od ďalších iných firiem, ktoré to chceli ovládnuť sa to nepodarilo ovládnuť.
No, ja vám dovolím sa upozorniť jednu takú vec, vy tu narábate, že nejaká kontrola NKÚ, že nejaké vyplácanie odmien stredisku bolo nezákonné. No, žiaľbohu, máte zase zlé informácie, ale keď vy idete takýmito informáciami, ja som si tiež našiel blog Petry Vagaskej, ktorá spomína, že údajne vy ste stál za zákazkou 15 miliónov eur na Ministerstve školstva Slovenskej republiky ohľadom projektu Debyrokatizácie a RIS, kde ste ako podpredseda riadiaceho výboru práve sa do tohto zapojili a údajne podľa tohto blogu ste mali napomôcť firme EDEA PARTNERS získať túto zákazku. Čiže keď vy chcete hovoriť o veciach, o ktorých nemáte páru a hovoríte o nejakých domnienkach, tu máte také isté, máte blok Petry Vagaskej - 15 miliónov eur. Vysvetlite toto ako... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. No, ja sa priznám, že hnev a zmätok vo vašom hlase lepšie komentuje vaše slová, ako čokoľvek, čo by som mohol ja povedať. Môj osobný profil a moja integrita sú pomerne známe. Každý, kto ich chce skontrolovať, ich môže. Ja na všetky otázky - na rozdiel od vás - vždy odpovedám. Ja som ani svoju verejnú funkciu nikdy používať nemusel na obohatenie, na rozdiel od vás sa viem dobre uživiť aj bez toho. Ja som úplne v pohode, pán poslanec, ale vy zneužívate svoje verejné postavenie na osobné obohatenie a teraz ste predložili novelu, ktorá to umožní ešte v jednej štátnej inštitúcii, a to je problém. Okolo toho ste nejakým zvláštnym spôsobom prekľučkovali a nič na to nepovedali, čo mi len potvrdzuje, že máme pravdu, a chcem len povedať, že vám neboli moje slová adresované, lebo vy zjavne viete, čo robíte. Moje slová sú adresované vašim 82 kolegom, ktorí nech si rozmyslia, či chcú hlasovať za ďalší Študentský pôžičkový fond a za ďalšie Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a kvôli relatívne malým sumám peňazí privolať hanbu na seba a na svoju politickú stranu. Vám zjavne tá hanba nechýba, ale ja si myslím, že strana SMER je už dneska pomerne diferencovaná. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, ja by som chcel povedať pár slov, pretože naozaj si myslím, že je potrebné reagovať.
Pani poslankyňa Žitňanská tu na začiatku veľmi, by som povedal, intenzívne kritizovala moju činnosť, takže dovolím si odpovedať presne jej štýlom, aby sme si zostali akosi jedna - jedna. Spomínali ste, že moja úloha je zachovávať ticho v justícii a pokoj. Tak s tým by som nesúhlasil, pretože asi nie celkom ste rozlíšili, aký pokoj tuná na mysli niekto má, a my hovoríme o politickom pokoji, nie vecnom pokoji a myslím si, že to je úplne jasné, len niekto to tu chce zamlčať, takže ja to chcem zdôrazniť, naopak. Ide o to, aby v justícii nepokračovala polarizácia politického charakteru, pretože politika do justície jednoducho nepatrí a o to ide. Takže toto, aby bolo všetkým jasné.
Čo sa týka jednotlivých vecí, o ktorých ste hovorili, že nič nerobím, resp. neriešim. Tak ja by som sa chcel spýtať, ako ste riešili vy na rozdiel odo mňa otázku antidiskriminačných žalôb okrem toho, že ste ju podávali, a vstupovali do jednotlivých konaní, tak neviem, čo iného robím ja, pretože ja robím presne to isté. Okrem toho som ponúkol aj sudcom, že pokiaľ zoberú svoje žaloby späť, tak som ochotný sa im ospravedlniť, ale len v tej morálnej, nie vecnej rovine. Tak možno by bolo vhodné, aby ste povedali, čo ste mali na mysli.
Čo sa týka platov sudcov a ich zvyšovania. Tak ja sa pýtam, vy ste ich vo vašom volebnom resp. v minulom období zmrazili? Ale veď predsa je to napadnuté na Ústavnom súde. Tak aké vecné riešenie máte v tejto otázke? Chcel by som to počuť. Ďalej ste spomínali, že otravujem tento parlament zákonom, ktorý tunák asi nejakým spôsobom nepatrí, áno. No, tak ja by som vám chcel povedať, že my keď sme minulý rok o tom rokovali mimo legislatívneho plánu úloh a mimo programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, tak nechceli ste aj vy tento parlament otravovať týmto zákonom?
A potom by som ešte chcel povedať niečo na adresu pána poslanca Beblavého. Spomínali ste, že pani Žitňanská odmietla tento zákon. Tak by som vás poprosil, keďže teraz ste vedľa nej, tak aby ste sa o tom poradili, pretože ja tu mám list, zrejme máte zlé informácie, ja tu mám list zo dňa 11. novembra 2011, kde mi pani poslankyňa ďakovala za spoluprácu. Takže, aby sme to uviedli na priamu a správnu mieru. Takže len toľko. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako alternát na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s druhou revíziou dohody z Cotonou, ktorá predstavuje významný zmluvný nástroj rozvojovej pomoci Európskej únie a jej cieľom je najmä odstránenie chudoby, zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, ako aj postupné zapojenie štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria do svetovej ekonomiky.
Európska únia v rámci svojej rozvojovej politiky dlhodobo podporuje budovanie vzťahov s týmito štátmi. Ich zmluvné zakotvenie našlo svoje komplexné vyjadrenie v dohode z Cotonou z roku 2000, ktorá bola za účelom skvalitnenia a prehĺbenia vzájomnej spolupráce prvýkrát revidovaná v roku 2005. Dnes predkladaná dohoda mení a dopĺňa pôvodnú dohodu s Cotonou po druhýkrát, vychádzajúc zo základného predpokladu, o ktorý sa opiera celá rozvojová stratégia spolupráce a to, že vhodná ekonomická politika povedie k rozvoju najchudobnejších regiónov v Afrike, Karibiku a v Tichomorí. Revidovaná dohoda prináša zmeny a doplnenie v rozvinutých oblastiach spoločenských vzťahov. Zo všetkých možno spomenúť najmä hospodársku, obchodnú a finančnú spoluprácu, ako aj spoluprácu pri ochrane životného prostredia. Osobitná pozornosť je ďalej venovaná otázkam bezpečnosti a bezpečnostných hrozieb, krízového manažmentu, prevencie konfliktov, podpory presadzovania práva, spolupráce v oblasti hraničných kontrol, humanitárnej pomoci či boja proti HIV. Snaha o posilnenie politického dialógu a dôraz na dodržiavanie ľudských práv, princípov demokracie a právneho štátu sú taktiež nesporným prínosom dohody.
Predloženú dohodu podporilo ukončením vlastných vnútroštátnych schvaľovacích procesov doposiaľ 36 krajín, z toho 9 členských štátov Európskej únie. Pre nadobudnutie jej platnosti je však potrebné uloženie ratifikačných listín všetkých členských krajín, ako aj samotnej Európskej únie a najmenej dvoch tretín štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria. V tomto smere je potrebné vnímať ukončenie vnútroštátnej schvaľovacej procedúry a uloženie ratifikačnej listiny Slovenskej republiky ako nevyhnutný predpoklad pre nadobudnutie platnosti dohody.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že druhá revízia dohody z Cotonou je dôležitým prvkom rozvojovej politiky v línii Európskej únie - Afrika, Karibik a Tichomorie. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež, aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou, ktorou sa po druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskych spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a po prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005, tlač 177.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 200 z 3. septembra 2012 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 92 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. októbra 2012 č. 22 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou (tlač 177a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 23 z 11. októbra 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo pani predsedajúca. Dovoľte, aby som požiadal o otvorenie rozpravy z jednoduchého dôvodu, že, ako som už spomínal pri druhom čítaní, smernica, ktorá vlastne je transponovaná do zákona č. 211 má, samozrejme, veľmi blízku alebo teda veľmi konkrétnu, by som povedal, alebo je pod drobnohľadom Európskej komisie a už po ukončení druhého čítania vlastne sa nám ozval zástupca Európskej komisie, že vidí v jednom ustanovení novely infozákona jeden, jednu nepresnosť, ktorú by bolo vhodné upraviť alebo upresniť. Takže,
ide o vyslovene technickú vec a v tomto smere by som chcel požiadať o otvorenie rozpravy. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som k predmetnému bodu programu predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dovoľujem si pozmeňovací návrh o jednom bode predniesť.
Pozmeňovací návrh znie:
V čl. I bod 1. v navrhovanom § 21f ods. 6 sa vypúšťajú slová "inej povinnej osoby".
Toľko pozmeňovací návrh.
Dámy a páni, prosím o schválenie pozmeňovacieho návrhu, ktorý, ako už bolo pred chvíľou uvedené, sa predkladá z dôvodu, aby súhlas s európskou smernicou bol úplný, a to najmä v oblasti, pokiaľ povinná osoba využíva informácie na podnikateľské účely, ktoré nepatria do rozsahu jej verejných úloh, sa na túto povinnú osobu vzťahovali rovnaké povinnosti, ako na ktoréhokoľvek iného žiadateľa o sprístupnenie informácií na účely opakovaného použitia informácií.
Toľko pozmeňovací návrh a prosím o jeho schválenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ešte sa ospravedlňujem, že som trošku meškal, práve pred deviatimi minútami sme končili vlastne celonárodné cvičenie v súvislosti s fiktívnou udalosťou v Jaslovských Bohuniciach, tak som rád, že som to stihol aspoň v tomto čase. Čiže môžeme zhasnúť, áno. Ďakujem pekne.
Dôvodom predloženého návrhu novely zákona o súkromnej bezpečnosti je predovšetkým implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o profesionálnej cezhraničnej prepravnej eurovej hotovosti cestnou dopravou, preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím vlastne zavádzame novú službu v oblasti civilnej bezpečnosti. Primárnym cieľom citovaného nariadenia v nadväznosti na princíp jednotnej meny a z neho vyplývajúcej slobody pohybu hotovosti medzi zúčastnenými členskými štátmi zabezpečiť, aby v rámci eurozóny mali banky, obchodné reťazce a ostatné subjekty narábajúce pri svoje práci s hotovosťou možnosť uzavrieť zmluvu so spoločnosťou zabezpečujúcou prepravu peňažnej hotovosti, ktorá ponúka najlepšiu cenu alebo služby a využívať hotovostné služby najbližšej pobočky Národnej centrálnej banky alebo hotovostného centra, aj keď sa nachádzajú v inom členskom štáte, čo práve možnosť pohľadu Slovenska je pre mnohé oblasti veľmi výhodné.
Ďalšie navrhované zmeny zákona o súkromnej bezpečnosti vyplývajú už z aplikačnej praxe a s cieľom spresnenia doplniť niektorých platných ustanovení a boli zapracované na základe požiadaviek orgánov pôsobiacich na úseku súkromnej bezpečnosti a napríklad ide o úpravu pojmov používaných v zákone, posudzovania spoľahlivosti vzdelávania, skúšok, odbornej spôsobilosti, nahraditeľnosti jednotlivých dokladov, zastupiteľnosti a v niektorých prípadoch, samozrejme, aj dôvody zániku platnosti preukazu odbornej spôsobilosti.
Dovoľte, aby som vás poprosil o podporu tohto zákona. Ďakujem.