8. schôdza

V prvom rade by som chcel povedať, že nesúhlasím s kolegom Matovičom a sa mi to zdá nesprávne, ten prístup, ktorý tu vyjadril, že, pán minister, my sme ochotní vykompenzovať vám toto, čo vám utečie z tohto hazardu, zvýšením akejkoľvek dane, my to podporíme, akúkoľvek daň. Ja si myslím, že to je nesprávny postoj. Ja si myslím, že SMER by mal konečne začať šetriť, a nie zvyšovať dane. A tam sú rezervy.
Ale súhlasím s kolegom Matovičom, že jednoducho celý ten zákon, to je vlastne taká bublina, taká dymová clona. A to podstatné asi vystihol pán Matovič správne, že vlastne vy ten hazard opäť chcete umožniť, lebo viete, že tie referendá nebudú úspešné.
A, pán minister, ja si vás celkom vážim. A keď chcete, aby som si vás vážil, tak naozaj nechajte to na rozhodnutí tých obecných a mestských zastupiteľstiev, lebo to je prehľadná finta, ako to jednoducho každý zbadá, že chcete sa zastrieť referendom, ale viete, že to nebude úspešné. A jednoducho netreba to na nešťastí ľudí. A ja poznám rodiny, ktoré sú zničené. V každej dedine sú takí ľudia, ktorí tam nahádžu celú výplatu. A jednoducho nemali by sme im to nejakým spôsobom uľahčovať. Naozaj majte citu. Keď si zvoláte svojich poradcov, ušetríte na výdavkoch štátnej, verejnej správy, ale neberte takto peniaze, to nie je fér. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Myslím, že najsprávnejšia poznámka alebo myšlienka v tomto tvojom prejave, Igor, bola, aby sme išli skutočne zaviesť jednotné pravidlo, ktorým by sme sa touto otázkou zaoberali.
Bolo tu ďalšími rečníkmi spomínaných množstvo úskalí, ktoré vedú k boju proti tomu, aby sa u nás gambling a používanie hazardných hier zneužívalo. Sú vypuklé problémy, ktoré si spomínal. Myslím si, že existuje len jedna zodpovednosť štátu, a to uviesť jasné pravidlo.
To, čo je v tomto návrhu nebezpečné, dokonca je, že môže vzniknúť niekoľko „právnych režimov“, ktoré budú musieť byť ešte odobrované referendom. Ak aj by prišlo k tomu, že ministerstvo financií by si chcelo nejakým spôsobom odobriť to, že zavádza, myslím si, v počte dva počítače, výherné automaty na území samospráv, ktoré môžu byť odobrené alebo nemusia byť odobrené referendom, toto nie je správny prístup. Tuná by mal niekto odrobiť si robotu trošička poriadnejšie a zamyslieť sa nad tým, aký je záujem štátu v tejto oblasti.
Takisto bol spomínaný spôsob, že existuje možný gambling aj cez internet. Je to jedno z najviac rastúcich odvetví vôbec, ktoré na internete je. A neexistuje na to súčasná žiadna právna úprava cez celú Európu. Snažili sa v tejto veci urobiť niečo vo Francúzsku, niečo v Taliansku. A keďže sa tomuto nevenujeme na globálnejšej, možno európskej alebo celosvetovej úrovni, tak ani on line sa nedá urobiť. Tak skúsme zamyslieť sa nad tým, aby aspoň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vašečka.

Dobre, ďakujem pekne za slovo. Ja by som ešte dokončil tú myšlienku, ktorá hovorí o tom, že napriek tomu on line hranie je podstatne malou časťou toho a zatiaľ stále veľkú väčšinu tu tvoria výherné automaty.
Ja by som chcel upozorniť na to, čo tam Igor naznačil, že je to jednak otázka sociálna, že oberá naozaj chudobných a núdznych ľudí, a je to teda otázka aj závislosti. Tá vec je zlá. Nie je to zlá hra, ale zlá je tá závislosť, s ktorou sa to spája. A, ako hovoria odborníci, je horšia ako mnohé iné závislosti. Netreba porovnávať, či je lepšie piť alkohol, byť notorikom alebo gamblovať, aj jedno, aj druhé je zlé. Ja by som zacitoval jeden výrok z tlače, že cieľom vlády je, aby ľudia, ktorí sú v núdzi, svoje peniaze nehádzali do automatov. To je veľmi pekné, len problémom, že to nie je napísané o našej vláde, ale o vláde nejakého iného štátu, ktorá prikročila k tomu, aby radikálne obmedzila takýto biznis, a, ďalej, že sa objavili vážne národnobezpečnostné riziká v súvislosti s tým. Tiež z osobnej skúsenosti môžem povedať, poznám napr. aj prípad tej Lomničky a Podolínca, ale aj ďalšie prípady v svojom blízkom okolí, kde skutočne to spôsobuje veľké problémy. A ja som veľmi privítal ešte ako občan štátu, a nie ako poslanec, že bol prijatý za minulej vlády zákon, ktorý to obmedzoval. A som tomu tlieskal. A teraz som veľmi, veľmi znepokojený, že takáto vec sa ide uvoľňovať, navyše veľmi právne pochybným spôsobom, ktorý naozaj nie je jednoznačný. A myslím si, že to spôsobuje zmätok a nie je to v žiadnom prípade riešením tejto situácie. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

Dovolím si reagovať vlastne na prvého, na Tóna Martvoňa. Tóno, povedal si na začiatku, že budeš reagovať čisto odborne. No a zdalo sa mi trošku, že si práve išiel úplne opačne na to, lebo povedal si, že väčšina hazardu na Slovensku prebieha cez internet. To nie je tak, na to sa opýtaj pána ministra financií.
A potom si povedal tak, že vlastne keď zakážeme automaty, tak tí ľudia to budú hrať cez internet. Ja ti iba poviem jedno, že v tej Lomničke mnohí ľudia nemajú elektriku a o tom internete, si myslím, že tým pádom iba snívajú a ten počítač by si tam veľmi ťažko hľadal. Práve ide o to, že hracie automaty sú nástroj, ako dostať sociálne dávky od sociálne odkázaných, a tá najjednoduchšia, najneprístupnejšia forma na to. Ak by ďalšou formou na to bolo internetové stávkovanie, tak ver tomu, že možno jeden z päťdesiatich sociálne odkázaných z tej Lomničky by si dal tú robotu a išiel niekam za nejaký počítač za bielym kamarátom si zahrať na internete a niečo si zastávkovať cez internet. Určite, cesta úplného zákazu hracích automatov by bola cesta, ako doslova v tomto prípade chrániť tých ľudí pred pokušením dostať sa zo situácie, v ktorej sú, lebo mnohí z nich nestávkujú alebo nehazardujú preto, lebo sú závislí, ale preto, lebo chcú sa dostať zo situácie, v ktorej sa nachádzajú. A nejako tak naivne tomu veria, že to dokážu, lebo jeho kamarát vyhral, tak skúsi vyhrať aj on. Jednoducho podliehajú v čase čerpania sociálnych dávok takému davovému správaniu. A potom naozaj na to doplatia práve tie deti, konkrétne v tej Lomničke, kde ich je 1 200 v jednej jedinej dedine, ktoré nemajú čo jesť, lebo tatko minie peniaze v hracích automatoch.

Nech sa páči, pán poslanec Beblavý. (Reakcia navrhovateľa: „Ja by som rád odpovedal.“)
Ospravedlňujem sa, pán poslanec. Pán minister sa hlásil ešte predtým. Takže máte prednosť, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. No ja by som najprv vysvetlil dôvod zmeny v oblasti VZN, všeobecne záväzného nariadenia. Keď si pozriete históriu legislatívneho procesu z dielne ministerstva financií, tak si všimnite, že rezort financií neinicioval zmenu v tomto paragrafe, že ten, kto sa ozval v tejto agende, bol orgán, ktorý sa volá Generálna prokuratúra. Čiže zásadná pripomienka Generálnej prokuratúry v rámci medzirezortného pripomienkového konania bola a smerovala k tomu, že dnes platná legislatíva má protiústavné prvky. Reagujem tým na úsmev niektorých poslancov z KDH. Ani my sme nevyhoveli zásadnej pripomienke Generálnej prokuratúry, ale nasledovala Legislatívna rada vlády, ktorá sa stotožnila s týmto právnym názorom. A na pôde Legislatívnej rady vlády vznikol tento návrh, ktorý je dnes v znení, tak ako ho vidíte v návrhu novely zákona. Čiže neberte to ako nejaký náznak alibizmu z mojej strany. Ale ako iniciatívny prvok z rezortu financií nebol sa montovať do právomocí samospráv. Toto je proste výsledok kompromisu, ako sa na to dívam zľava alebo sprava, ja nie som, chvalabohu, právnik, som na to celkom hrdý, ale výsledkom je, že miestne referendum, nehnevajte sa, pán poslanec Vašečka, hovoríte o netransparentnom riešení, je zatiaľ považované za najvyššiu formu demokracie, hej, voľby, na základe ktorého ste vy aj ja a ostatní sme dostali do parlamentu. Je to forma zastupiteľskej demokracie. Je to najvyššia forma demokracie. Za krátkej existencie terajšieho znenia zákona vznikli už isté podozrenia. Viete, nevytvárajme teraz dojem, že múdri otcovia miest, hlavne malých obcí sú tí najspravodlivejší, proste najčestnejší a najneúplatnejší na zemeguli. Viete veľmi dobre, že to tak nie je.
Zoberte si zopár príkladov. Nehovorím o Lomničke, to je zrejme svetlý príklad novely. Ale sú iné prípady. Sú prípady, kde sa zakázal nejaký hazard, ale uvoľnil sa ako medúza. Dané mesto alebo obec objal iný spôsob hry, kasína napríklad. A viete, nie sú len kasína, kde sa chodí v smokingu a s manžetovými gombíkmi. Sú aj kasína, kde vás proste pustia v rifliach, nie čistých a nie celých. Proste spĺňa to legislatívne parametre. Ale je to proste taký istý spôsob, také isté miesto, kde môžete míňať peniaze a hazardovať so svojou budúcnosťou. Miestne referendum je podľa mňa dobrý výsledok kompromisu toho, čomu sa hovorí reflektovanie názoru ľudí. Referendum reflektuje to, čo ľudia chcú. Samozrejme, môže mu predchádzať kampaň. Ak chcete dostať ľudí k urnám, aby hlasovali, tak treba urobiť kampaň. A to je proste téma, o ktorej môžu rozhodnúť ľudia tým, že proste zdvihnú svoje zadky a pôjdu hlasovať v referende o tom a že rozhodnú sa o tom, že v danej obci a v danom meste nechceme mať hazard.
Všimnite si ešte ďalšiu malú zmenu. V tejto zmene hovoríme, že keď má byť zákaz hier, tak sa to má týkať všetkých hier, nieže tej firme, ktorá sa nám nepáči alebo nám nie je ochotná dať nejaký kickback, to zakážeme, ale inej to proste povolíme. Keď hovoríme o tom zákaze, tak to má byť o všetkých hrách. Je to malé vylepšenie, snáď uznanie aj z druhej strany.
Takže v prvom rade nie je to iniciatíva rezortu, je to naprávanie právnej neistoty, ako to bolo povedané, práve zavedené predchádzajúcou novelou, ktorá, a veľmi si dobre na to pamätám, vznikla nie v odbornom prostredí na rezorte financií, vtedy vedenom mojím hlavným oponentom Ivanom Miklošom, ale ako poslanecká iniciatíva v klube alebo v niekoľkých kluboch v tomto parlamente.
Nezdieľam tú náladu toho, že povýšenie rozhodnutia formou referenda je teraz úplné uvoľnenie, navrátenie sa do pôvodného stavu. Ja neviem, z čoho proste vychádzate, že piati, šiesti, dvadsiati traja zástupcovia mesta alebo obce rozhodujú zodpovednejšie, ako vedia ľudia rozhodnúť v referende, špeciálne v malej obci, ako je napr. Lomnička, kde sa o tom rozhodnúť určite vedia. Takže toto je základná výhrada.
Ak tu bol nejaký vyjadrený nekonečný obdiv Viktorovi Orbánovi k jemu rozhodnutiu. No možno budem špekulovať. Áno, došlo zo dňa na deň, ako to býva v jednej z čarovných krajín v Európe, k zákazu prevádzkovania klasických výherných automatov. Ale formuje sa možno pod vplyvom nejakého lobingu zákon tzv. internetového hrania, ktorý by prevádzkovali niektoré podnikateľské skupiny v danej čarovnej krajine. Možno v tej čarovnej krajine sa rozbieha veľký nadnárodný biznis, tzv. eurokasíno, ktorému by možno celkom vyhovovalo, keby konkurencia bola vyhladená napr. zákazom takejto činnosti. To môže byť tiež motívom. Neviďme veci čierno-bielo, rozhodne v tej čarovnej krajine.
Takže ja neprijímam výhrady zo strany ani Lojza Přidala ani pána Vašečku z toho pohľadu, že touto zmenou textu zákona sa všetky bariéry hraníc teraz akože strácajú a nekorektný biznis dostáva zase zelenú.
Ja vítam debatu na tému morálnosti a nemorálnosti takéhoto biznisu, ale ten biznis, gambling, je legálny. V tejto krajine je legálny, marihuana nie je legálna, pritom ju vysoké percento mladých ľudí vo veku nad 15 rokov používa, pretože sa správame pokrytecky v tejto krajine. Ale gambling je legálny, dokonca štát prevádzkuje legálny gambling. A dokonca ho prevádzkuje ako monopol a má z neho nemalé peniaze. Tak otvorme veľkú debatu na tú tému, či gambling áno alebo nie.
Ale jedna zo základných výhrad Generálnej prokuratúry, nad ktorou sa usmievajú niektorí poslanci KDH, a základnou výhradou Legislatívnej rady vlády, nad ktorou snáď sa usmievať nemusíme, je to, že sa nedá zakázať základné právo. A medzi základné právo, ústavné právo, patrí aj právo podnikania. A gambling je súčasťou legálneho podnikania v tejto krajine.
A ja po skúsenostiach z rokov 2006 až 2010 a po tejto krátkej skúsenosti v tomto roku vyhlasujem úplne zodpovedne, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú veľmi sofistikovaný a regulovaný gambling na rozdiel od iných krajín, napríklad krajín na západ od nás, napríklad v Českej republike, a že sa ho stále snažíme niekedy krokmi vpred a niekedy nejakým krokom vzad regulovať viac a viac sofistikovanejšie.
Ak ste hovorili o internetových hraniach. Áno, je to proste fenomén, ktorý si môžu dovoliť v Spojených štátoch zakázať zo zákona, pretože vlastnia, majú priamy kontakt na takzvané domy, ktoré ovládajú kreditné karty, čiže kreditný biznis ako taký. V Európe tá možnosť zatiaľ nie je. A nie je to síce väčšinový druh hrania, ale to množstvo peňazí v internetových hrách sa zväčšuje. A robí to veľký problém ako konkurencii, tak aj štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS, pretože zatiaľ nevieme zakázať to, aby sme regulovali internet ako taký, aj keď na tejto procedúre pracujeme, tak ako na nej pracovala predchádzajúca vláda.
Vy navrhujete prohibíciu. Neviem, či sú dobré príklady z Európy a zo sveta, keď bola prohibícia na akýkoľvek druh činnosti ľudského správania. Ale uznávam, že je úplne legitímna debata aj o tom, že prohibícia je možná. Zatiaľ sme sa, myslím si, väčšinovo v našej spoločnosti nezhodli na tom, že ak sú negatívne externality z nejakého druhu správania, a sú skoro z každého ľudského správania, tak to, ktoré nevieme zvládať, zo zákona zakážeme. Zatiaľ sme sa na tom väčšinovo nedohodli. Ale úplne legitímne prijímam názory, debatu na tú tému, že sa dá aj tak udiať. Nevnímam to ale ako momentálne väčšinový názor ani v politickej reprezentácii krajiny, ale ani ako väčšinový názor spoločnosti ako takej. Ďakujem.

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Matovič, Přidal, Viskupič, Poliačik, Vašečka, Žitňanská, Hufková, Kamenický, Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Matovič.