8. schôdza

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň. Poprosím vás, poprosím vás, začínam schôdzu. Otváram štvrtý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali panie poslankyne a páni poslanci Gabriel Csicsai, Stanislav Kubánek, Jozef Mikuš, Juraj Miškov, Mária Ritomská, Viera Tomanová, Magdaléna Vášáryová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Otto Brixi a Dušan Galis.
Ako sme si schválili zmenu programu, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh zákona má tlač 262. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 262a.
Teraz prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je urýchlená potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98 z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.
Dňa 12. decembra 2010 uplynula podľa čl. 40 ods. 1 rámcovej smernice o odpade transpozičná lehota určená na prevzatie rámcovej smernice o odpade do právneho poriadku a vzhľadom k tomu, že táto smernica do dnešného dňa nebola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, podala Európska komisia proti Slovenskej republike v júni 2012 žalobu na Súdnom dvore Európskej únie. V záujme nepredlžovania absencie transpozície rámcovej smernice o odpade a vzhľadom na reálnu hrozbu značnej hospodárskej škody v dôsledku podanej žaloby sa tento návrh predložil v skrátenom legislatívnom konaní.
V tomto návrhu zákona je ďalej vytvorený právny rámec pre transpozíciu smernice 2011/97 z 5. decembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/31 o skládkach odpadov, ktorej obsah by mal byť premietnutý do vykonávacieho predpisu, a tiež sa ním novelizuje zákon č. 119/2010 o obaloch, a to v súvislosti s nevyhovujúcou transpozíciou smernice o obaloch.
V návrhu zákona sa navrhuje vypustenie § 23 ods. 4 z platného zákona o odpadoch v nadväznosti na riešenie odôvodneného stanoviska, ktorým je Slovenskej republike zo strany Komisie vytýkané obmedzenie vývozu a prepravy nebezpečného odpadu na zhodnotenie.
Požiadam vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste prerokovali a schválili tento zákon.
Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pán minister.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 263 zo 17. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 262), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorsky výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorsky výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 - 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 262) schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 o odpadoch, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pod č. 59 z 18. októbra 2012. V citovanom uznesení výboru má samotný výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána Mikuláša Hubu z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Nech sa páči, ujmite sa slova.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nechcem dopodrobna opakovať svoje kritické výhrady ku skutočnosti, že sme nútení rokovať o tomto dôležitom návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, hoci sme si povinnosť, ktorú tento zákon konečne reflektuje, mali splniť už pred dvoma rokmi. Ak sa k tomu predsa len vraciam, je to len z praktických dôvodov, že tento umelo vyvolaný časový stres mal negatívny dopad aj na skutočnosť, že sme návrhy, ktoré tu spolu s kolegom Feckom predkladáme, nestihli prerokovať na našom výbore, a preto ich predkladáme touto cestou, teda s podpismi 15, či v našom prípade 17 poslancov.
Odpadová problematika, ako všetci vieme, je obrovská a veľmi kontroverzná. Dalo by sa o nej hovoriť dlho, ale v tejto chvíli vás od toho ušetrím. Napriek tomu, čo všetko pozitívne sa v tejto oblasti za uplynulých 20 rokov na Slovensku urobilo, som nútený konštatovať, že za vyspelými krajinami zaostávame prakticky vo všetkých kľúčových oblastiach, od prevencie až po spôsoby hospodárenia s odpadmi, od stále ešte veľmi nízkeho podielu separácie a recyklácie až po absurdne vysoký podiel skládkovania, ktoré je nielen znehodnotením potenciálnej druhotnej suroviny, ale zároveň spôsobuje aj veľké množstvo problémov od hygienických cez ekologické, krajinárske až po estetické. A to nehovorím o tisíckach čiernych skládok a všade prítomných pet fľašiach. Ja viem, že je to veľký problém a je to problém, možno povedať, všade v rozvinutom svete, ale ak ho dokážu pomerne uspokojivo riešiť inde, musíme to dokázať aj my a som rád, že aj touto transpozíciou nás do toho Európska únia núti.
O rastúcom záujme o odpadovú problematiku svedčia aj tisícky pripomienok k návrhu veľkej novely zákona alebo nového zákona o odpadoch, ktorý teda návrh predčasom ministerstvo predložilo a následne ho muselo práve pre túto záplavu pripomienok stiahnuť. Bolo by to veľmi pozitívne, keby tento obrovský záujem svedčal o tom, že tu všetci tí, alebo veľká väčšina tých zúčastnených subjektov a pripomienkovateľov tohto návrhu zákona mala naozaj cieľ zlepšiť tú situáciu s odpadmi na Slovensku. Žiaľ, pravda je skôr opačná. Obávam sa, že väčšina tých pripomienok je vedená skôr zištnými záujmami subjektov, ktoré profitujú z odpadovej problematiky a chcú z nej profitovať ešte viac. Ja tým nechcem povedať, že odpad, narábanie s odpadom sa nemá stať predmetom biznisu, do istej miery je to, naopak, dobré, ak tu bude fungovať konkurenčné prostredie, ak naozaj bude to zaujímavý biznis. Pred 20 rokmi sme volali práve po tom, aby si podnikateľské alebo potenciálne podnikateľské subjekty, keďže vtedy sa ešte len tento sektor na Slovensku znova obnovoval, uvedomili, že aké obrovské možnosti táto oblasť v sebe skrýva. Na druhej strane, ak tu máme súboj lobistov o to, kto viac vyťaží z tejto problematiky, a nie súboj myšlienok toho typu, ako pomôžeme tejto krajine zbaviť sa tohto novodobého moru, pretože naši predkovia odpad v tejto podobe prakticky nepoznali a všetko, čo vyprodukovali, sa vrátilo do istého reťazca, čiže fungovali v podstate bezodpadovo, tak ako fungujú ešte stále niektoré kultúry v krajinách tretieho sveta. Aj keď, bohužiaľ, aj tam sa to rýchlo mení smerom k horšiemu. Tak tento stav príznačný pre posledné desaťročia je naozaj alarmujúci.
Naozaj Slovensko zaostáva. My sme si dali vypracovať aj veľmi komplexnú komparatívnu štúdiu Porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie tuná v Parlamentnom inštitúte. Je to veľmi zaujímavé, ale aj veľmi depresívne čítanie. Takže tým chcem povedať, že my ako inštitúcia, ktorá má za cieľ presadzovať alebo ktorá má povinnosť, nie za cieľ, presadzovať celospoločenské záujmy, by sme nemali podliehať týmto tlakom, aj keď niekedy tie tlaky sú vedené skôr snahou možno aj dočasne pomôcť obyvateľom miest a obcí, aby nemuseli tieto zvýšené nároky na riešenie odpadovej problematiky znášať, ale je to naozaj len odsúvanie problému a zväčšovanie toho problému.
Preto sme aj prišli s troma návrhmi, ktoré nie sú možno zásadného charakteru, ale veríme, že v duchu tejto filozofie, ktorú som sa tu snažil prezentovať, môžu vylepšiť tento návrh zákona. Teda dostávam sa už k podstate veci. Podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Feckom, sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: V § 18 ods. 7 sa na konci pripája táto veta, citujem: "Oznámiť, že na nehnuteľnosti bol uložený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinná aj iná osoba ako vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. Takáto osoba je účastníkom konania podľa odseku 8." Koniec citátu.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Teraz stručné odôvodnenie: V praxi je oznamovateľ často jedinou osobou, ktorej skutočne záleží na tom, aby bol odpad umiestnený na určitej nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch odstránený. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť oznamovateľovi byť účastníkom konania, ktoré v súlade s § 18 ods. 8, doterajší teda § 18 ods. 7 zákona, začne obvodný úrad životného prostredia s cieľom zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu na tejto nehnuteľnosti. Doterajšia prax preukázala, že príslušné úrady nie sú ochotné sa vecou zaoberá, pokiaľ je oznamovateľom iná, teda tretia osoba ako vlastník, správca alebo nájomca pozemku, čo možno považovať za prístup v rozpore so zákonom o odpadoch. Takýto prístup príslušných úradov možno odstrániť práve tým, že sa oznamovateľovi nelegálnej skládky odpadu prizná postavenie účastníka konania, čo je jedným z cieľov tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Teraz druhý návrh. V čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) druhom bode sa slovo "50 %" nahrádza slovom "75%".
Dôvodom tohto nášho návrhu je to, že pôvodná hranica 50 % uvedená v návrhu zákona nie je podľa nášho názoru dostatočná, ak má Slovensko splniť svoje medzinárodné záväzky a znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov zavedením separovaného zberu týchto odpadov. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2010 zníži množstvo skládkovaných, biologicky rozložiteľných odpadov na 70 %, do roku 2013 na 50 % a do roku 2020 na 35 % celkového množstva takéhoto odpadu vyprodukovaného v roku 1995.
Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh je ten, že v čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) sa vypúšťa tretí bod.
Odôvodňujeme to tak, že návrh zákona nezohľadňuje, či sú náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi efektívne vynaložené a či je systém odpadového hospodárstva ekonomicky hospodárny. Nie je tiež jasné, či sa bude výška nákladov preukazovať, a tak nemožno vylúčiť ani prípady zneužívania navrhovanej výnimky zo strany samospráv s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaviesť systém triedeného zberu. Navyše navrhované znenie tretieho bodu upraveného v § 39 ods. 18 písm. b) znamená, že prakticky všetky väčšie mestá by po nadobudnutí účinnosti novely zákona mohli zrušiť už zavedený separovaný zber odpadov. Návrh zákona tak nielenže by nepomohol splniť medzinárodný záväzok Slovenskej republiky týkajúci sa zníženia množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov, ale umožnil by zrušiť aj už zavedené systémy triedeného zberu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tak ako sme boli predkladatelia, tak dúfam, že snaha každého poslanca je, aby sa daný zákon skvalitňoval, a myslím, že jak som aj v prvom čítaní povedal v rozprave, tie naše skládky, ktoré tu máme, ktorých je viacej ako 20-tisíc, pričom jedna skládka, to už je to, čo je už nad metrom kubickým, pritom máme 1 929 environmentálnych ťažkých záťaží, ktoré nám tu ostali, z toho je 190 zhruba v katastrofálnom stave. Tak dúfam, že sa aj poslanci v parlamente preberú a budeme sa snažiť sa s tým vysporiadať, ako nám to Európska únia prikazuje, keď teda hovoríme, že sme demokratickí a ctíme si zákony. Takže dúfam, páni kolegovia, kolegyne, že aj táto naša novela, ktorú predkladáme, doplňuje a skvalitňuje predložený vládny návrh, a dúfam, že ju podporíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem. To boli písomne prihlásení poslanci. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Takže do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Grečková, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme, by sa menil a dopĺňal takto:
V čl. I za bod 31 sa vkladá nový bod 32, ktorý znie: V § 18 ods. 3 písm. o) sa za slovo "vykupovať" vkladajú slová "odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pozostávajúci z kanalizačných poklopov alebo ich častí, krytov kanalizačných vpustí alebo ich častí a iný".
Ďalšie body sa následne prečíslujú.
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zákona je zakázať vykupovanie odpadu z farebných kovov alebo iný kovový odpad, ktorý pozostáva z kanalizačných poklopov alebo ich častí, alebo to, čo pripomína ich časti, a krytov kanalizačných vpustí alebo ich častí. V súčasnosti v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) zákona o odpadoch platí, že ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, je povinný vykupovať odpad z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí iba od správcov pozemných komunikácií a, samozrejme, podnikateľských subjektov, ktorí s nimi pracujú na zmluvnom základe.
Túto novelu som ešte v 2008. podávala ja s kolegami.
Zákon o odpadoch v § 18 ods. 3 písm. o) zakazuje vykupovať kovový odpad iným spôsobom. Za porušenie uvedenej povinnosti je príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť pokutu od 7 do 16-tisíc eur, pričom ak sa to zopakuje dvakrát, tak môže na tri roky pozastaviť činnosť takémuto podnikateľskému subjektu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh reaguje na prax. Za účelom získania peňazí v praxi dochádza ku krádeži poklopov. Myslím si, že to všetci vnímame, všetci vieme a zároveň tam dochádza častokrát k ohrozeniu života najmä u malých detí.
Na základe uvedených dôvodov navrhujem absolútne zakázať vykupovať odpad z kanalizačných poklopov vcelku aj z ich jednotlivých častí. Mohlo by sa zdať, že to môže spôsobiť problém environmentálny, že čo sa stane s poklopmi, ktoré bude chcieť napríklad Správa ciest odniesť do zberu. No po komunikácii s riaditeľmi Správy ciest neodnášajú poklopy do zberu, len ich doplňujú, tie ukradnuté. Takisto aj ako viceprimátorka mesta u nás som si zisťovala, či sme niekedy odniesli nejaký poklop do zberu. Neodniesli. Vždycky len doplňujeme tie ukradnuté, a ak by sa náhodou nejaký našiel, tak si myslím, že to železo sa dá vždycky, vždycky použiť napríklad do základov, kde sa aj tak kupuje, aby sa základy vystužili.
Ďalšia táto zmena, ktorú navrhujem, si vyžiadala, samozrejme, ešte legislatívnotechnickú úpravu, a to v čl. I, kde sa za bod 43 vkladá nový bod 44 , ktorý znie, že v § 19 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová "z kanalizačných poklopov, krytov a kanalizačných vpustí", aby sa nám dostali von z paragrafu, kde sú obmedzenia pre ich vykupovanie iba od Správcov ciest a od tých, ktorí pracujú s nimi na zmluvnom základe.
Ďakujem za pozornosť.