8. schôdza

Pán kolega Kaník, za prvé, vôbec by som na vašom mieste nepoužíval pojmy ako spravodlivosť a solidarita. To vy absolútne bez akéhokoľvek krytia morálnej argumentácie tieto termíny používate. To je také ako: v stredovekej filozofii na to existoval termín flatus voci - záchvev zvuku. To nemá nič spoločné s nejakým argumentom, len také niečo z vás vyšlo bez akéhokoľvek významu. Z hľadiska rastu: Viete, odvolávať sa na rozvojové štáty, ja neviem, či vám to už nepríde blbé, na štáty typu Trinidad a Tobago a Mauricius. Ja neviem. Ja si teda budem určite radšej brať príklad od vyspelejších štátov a vy ste ich nazvali, že sú vyspelejšie štáty, ako od nejakých ľudožrútov z Afriky, pán kolega. Budem si brať príklad od Švédska napríklad, a Švédsko, ak by som vás mohol upozorniť, Švédsko je krajina, ktorá v tridsiatych rokoch patrila k tým najchudobnejším na svete. A vtedy prišli sociálni demokrati k moci s koncepciou folkhemmet, Per Albin Hansson sa volal vtedy ten premiér, a došli práve s veľkou redistribúciou, veľmi silnou redistribúciou s progresívnymi daňami, pán kolega. A vďaka tomu naštartovali ten ekonomický rast. A to platí aj pre nás, pretože aj vy môžete prilákať ten kapitál dvomi spôsobmi. Už som to raz spomínal. Buď tým, že teraz vytvoríte čo najlepšie daňové prostredie pre tých špekulantov, dáte im nízke dane, alebo tým, že nastavíte kvalitné školstvo, kvalitné zdravotníctvo, stabilné kvalitné sociálne prostredie, súdne, vymáhateľnosť práva a tak ďalej, ale na to, aby ste to nastavili, tak potrebujete peniaze, aby ste zaplatili sestričky, lekárov, učiteľov, sudcov, a tak ďalej. Odkiaľ ich zoberiete? Jedine cez redistribúciu, pán kolega. Tak to robia vo Švédsku, tak to robia v tej západnej Európe, tak to nerobia v Kongu, ale vašou inšpiráciou je očividne Kongo. Už to povedal kolega Beblavý. Rovná daň nijakým spôsobom nepomáha rastu. Je to čistý marketing. Áno, marketing to možno bol. Ale v prvom rade to bol biznis, pán kolega. V 2004 roku tí, ktorí mali najviac, sa im znížila daň z 32 percent na 19. Brutálne na tom zarobili. Bol to biznis.

Ďakujem veľmi pekne. Po tej zemepisnej ukážke skúsme naspäť k tomu zákonu samotnému. Ja by som sa povenoval tej časti, čo pán kolega Kaník hovoril o tom, že aký to bude mať vplyv na to, či ľudia budú chcieť investovať, alebo investori budú chcieť investovať na Slovensku, alebo nebudú chcieť investovať na Slovensku. No, ak prídeme k tomu, že budeme mať vysoké dane, tak je úplne logické, že keď si môžu vybrať okolitú krajinu s nižšími daňami, no, tak budú to veľmi vážne zvažovať. S tým, že ja upozorním na všetky tie konotácie, ktorých sa tu dovolávajú niektorí kolegovia socialisti, že ako sa to robilo v histórii ináč. No, my máme dnes Európsku úniu a veľmi ľahko s takmer úplne, s nulovým úsilím môžete presunúť sídlo firmy, alebo rovno celú firmu a máte voľný pohyb tovaru, služieb a ľudí. To znamená, že nie je pravda, že máte nejaký izolovaný systém a že keď my na Slovensku sa rozhodneme zaviesť vysokú daň, tak tu všetci zostanú a budú ju tu platiť. To jednoducho už pravdou nie je. Čiže to je ignorovanie kontextu.
Naspäť k tomu, čo sa stane, keď tú daň budeme zvyšovať, respektíve budeme deformovať rovnú daň. Stane sa to, že nebudeme atraktívni pre investorov, či zvonka, alebo aj pre malých a stredných podnikateľov tu na Slovensku. A naviac, pokiaľ by došlo k takému nešťastiu, ako je harmonizácia daní v rámci Európskej únie, dostali by sme sa do situácie, a to bola otázka, taká rečnícka, pána poslanca Kaníka, že čím by sme konkurovali. No, Ľudo, ja ti poviem, čím páni socialisti už budú konkurovať. Nízkymi a lacnou pracovnou silou. Nízkymi platmi a lacnou pracovnou silou. To bude jediná konkurenčná výhoda, páni socialisti, ktorú ponúkate pri zrušení rovnej dane. Nízke platy a lacnú pracovnú silu. To je jediné, čo vlastne týmto sledujete. A povedzme si to úplne otvorene. Ak budú dane všade rovnaké, to bude jediný argument, s ktorým budete kolenačky chodiť k tým investorom a hovoriť, poďte ku nám investovať, lebo u nás máme lacnú pracovnú silu. Nijakú inú výhodu im neviete ponúknuť. A toto považujem za úplne kľúčové a považujem to za zlú správu pre ľudí práce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, nedá mi, ale lacná pracovná sila bol hlavný argument pravice pokiaľ, počas vášho vládnutia, a hádam uznáte, že tie pravicové vlády tuná vládli skutočne ďaleko viac ako vlády ľavicové, ale o tom nie je príbeh v tejto chvíli. Ja si myslím, že, pán poslanec Kaník, vy ste boli určite viac v opozícii, určite viac v koalícii ako ja. Ja som bol v opozícii a ja som tuná hlavne teda počúval a hovorím, počúvam ako neekonóm, ako občan, ktorého sa to, samozrejme, dotýka a porovnám, kto čo hovorí a aké sú jeho činy, ktoré sa premieňajú aj na nejaké skutky. Viete, ale po tom, čo ste tuná povedali, no tak, ja keď tak spätne rozmýšľam, povedzte mi aspoň jeden jediný rezort, jeden jediný rezort, ktorý fungoval lepšie za pravicovej vlády, ktorý vôbec fungoval za pravicovej vlády. Jeden jediný rezort, pod ktorý sa môžete podpísať, a to sú všetko nielen v tejto chvíli vaše vízie, ale to je pretavené do praktickej, praktickej roviny. Žiadny rezort nefunguje. Všetko krachlo. Všetko krachlo. O tom je kríza. Povedzte mi jeden jediný rezort, za ktorý sa môžete vy podpísať. A teraz ako nebuďme osobní, alebo ako nehrajme sa tuná na nejakých demagógov. Úplne konkrétne. (Smiech v sále.) Smiech, to je málo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kaník, kľudne ste mohli spomenúť aj moje meno, pretože ja viem, že rovná daň na Slovensku nikdy nebola a že sme boli len svedkami rovnakej sadzby dane. Kľudne ste to mohli povedať, ale teraz by som chcela povedať k tomu vášmu vystúpeniu. To, čo hovoríte, pán poslanec, to je nič viac než strašenie ľudí. Vláda veľmi jasne povedala, že bude všetky zásadné opatrenia komunikovať so sociálnymi partnermi, čo aj robí. Je to hlavne zníženie deficitu a odmieta ťarchu konsolidácie niesť na nižšie príjmové skupiny. Naopak, chce zvýšiť solidaritu bohatších. A čo ste spravili vy? Zvýšili ste DPH, zvýšili ste ju pre všetkých, ožobráčili ste ľudí. Vďaka vašej politike bol vlani pokles reálnych miezd o 1,7 %. Ľudia si mohli kúpiť za svoju výplatu menej vecí. Nás zaujíma osud väčšiny ľudí v tomto štáte. Na rozdiel od vás, ktorí podporovali a podporujú len a len bohatých, banky a veľké firmy. Už budúci rok bude rast reálnych miezd a bude to aj vďaka tomu, že DPH sa nebude zvyšovať.
Ďalšou pravdou je, že sa budú zvyšovať dane len jednému percentu najbohatších a najlepšie zarábajúcich. Podľa vás je priemerný pracujúci človek ten, čo má príjem 3 300 eur mesačne? No, ja si myslím, že nie. Pretože priemerná mzda v tomto roku by mala byť 811 eur a tá bude zdaňovaná predsa 19 %. Ako sa to dotkne ostatných zamestnancov, ktorí dostávajú. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. V zásade tri veci, alebo tri okruhy, ku ktorým by som rád nejakým spôsobom vyjadril. Prvý je ten, že ste tam tvrdili, že teda týmto zákonom pripravujeme ľudí o prácu. S týmto by som nesúhlasil, pretože stále sa domnievam, že ten najzákladnejší a najpodstatnejší faktor, či spoločnosť prepustí zamestnancov, alebo nie, je ten, že či je daná spoločnosť schopná v dnešnom stave alebo v dnešnej globálnej kríze umiestniť svoje výrobky a svoje služby na európskych, respektíve svetových trhoch. Toto je absolútne najpodstatnejší a najkľúčovejší moment z hľadiska toho, či sa spoločnosť rozhoduje udržať svoju zamestnanosť a pokračovať vo výrobe.
Ďalšia vec, toľkokrát diskutované investičné stimuly, respektíve zahraniční investori. Podľa štúdie Global Competitiveness Report 2012 - 2013, ktoré realizovalo svetové ekonomické fórum spolu s podnikateľskou alianciou, sú dane na Slovensku až šiestym najpálčivejším problémom Slovenska. Predtým je ix, mnoho kritérií, medzi ktoré patrí korupcia, byrokracia, infraštruktúra a tak ďalej. To znamená, ja nehovorím, že dane nemajú svoju váhu. Isteže majú, ale netreba to teraz stavať do polohy, že zvýši sa daň o 4 % a jednoducho sem nepríde žiadny investor. V tejto polohe to podľa mňa určite nie je. A posledná poznámka. Veľakrát ste, alebo viackrát ste použili termín atentát na hospodársky rast. Ja si myslím, že jediný atentát, ktorý ste aj úspešne vykonali, bolo vaše pôsobenie na finančnej správe a v tejto súvislosti ten rozvrat, ktorý ste tam spôsobili.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Kamenický, no, samozrejme, že ide o sadzbu. Vy ju rapídne zvyšujete. Vy rapídne zvyšujete dane pre všetky firmy bez rozdielu veľkosti na Slovensku. A tým ich staviate do horšej pozície a Slovensko do horšej pozície oproti všetkým okolitým krajinám.
Pán Blaha, viete, vy sa stále tak staviate do polohy, že ste majiteľ pravdy. Pán Blaha, nevyrušujte, pán Sulík, pána Blahu, keď hovorím. Nedávajú pozor. Takže už len poviem toľko. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Hovorí o pánovi poslancovi Blahovi.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Dáte mi čas potom nadstavený? Potom poprosím o nadstavenie času, ale už sa nebudem venovať pánu Blahovi. Len poviem, že vy sa strašne radi staviate všeobecne do polohy, že ste sociálni. Ale nie ste sociálni, pretože všetky tieto opatrenia sú nesociálne. Vy ste len socialistickí, a to je veľký rozdiel. Je to presne tak, ako povedal pán poslanec Frešo. Vy, v rámci vašej sociálnosti tu naozaj zostaneme len pri tom, že udržať ľudí na nízkej cene práce, pretože nič iné táto krajina nebude vedieť ponúknuť. A to je veľmi úbohé, smutné a strašné.
Pán Jarjabek, ktorý pôsobil najprv ako poslanec HZDS, tak, aby nás tu nepoučoval stále o tom, čo tu bolo, čo stálo na začiatku krízy, keď HZDS predalo všetky strategické podniky a podpísalo sa pod tým všetkým, tak ja vám poviem, ktorý rezort. Keď som ja pôsobil na jednom z tých rezortov, tak začínal som s 18 % nezamestnanosťou a doviedli sme ju až pod 10 %. Zaviedli sme druhý pilier, ktorý dal ľuďom, všetkým na Slovensku, do ich osobného vlastníctva viac než 5 mld. eur do dnešného. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženej novele zákona o dani z príjmov z dielne ministerstva financií a predpokladám, do značnej miery i spriazneného Inštitútu pre finančnú politiku.
Z dielne ministerstva financií a z dielne Inštitútu pre finančnú politiku v poslednom čase prichádzajú samé dobré správy pre občanov Slovenskej republiky. Najskôr to bol v lete, predpokladám z týchto zdrojov iniciovaný balík zákonov, noviel, zákona o sociálnom a zdravotnom poistení, zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Pripomeňme si, že sporitelia vďaka takto schválenému zákonu si sporia na dôchodok o viac ako o polovicu menej, čiže je veľmi otázne, aké dôchodky bude mať súčasná mladšia a stredná generácia. Zaviedli sa odvody z dohôd, s čím sú spokojní určite všetci dohodári, pretože predsa budú mať vyššie dôchodky, ale aké budú mať vyššie dôchodky, to ja ešte raz sa pokúsim vysvetliť, keď na to príde ten čas. Dokonca budú mať dohodári aj nemocenské poistenie, čo ako zistili v Sociálnej poisťovni, čo ich čaká, tak Sociálna poisťovňa je hore nohami, a máme tu poslanecký návrh zákona, ktorý sa snaží tie najväčšie lapsusy odstrániť, pretože nie vždy je to o tom, že keď zavediete vyššie odvody, alebo vyššie dane, tak štátny rozpočet získa vyššie príjmy. Niektoré prípady sú také triviálne, že vám to dokáže každý, kto sa tejto sfére trošku pohybuje, že to môže sa vyvŕbiť úplne naopak, a tak sa stalo a stane sa aj pri nemocenskom poistení z dohôd. Živnostníci sa dočkali so svojím vrelým súhlasom zvýšenia svojich odvodov, čiže zvýšil sa minimálny vymeriavací základ na odvody, lebo budú mať vyššie dôchodky, takže budú platiť o 25 eur mesačne viac, 80 % živnostníkov, je to vyše 200 000 ľudí, bude platiť o 25 eur mesačne viac, o 300 eur ročne viac na odvody a zvyšok tých 20 % živnostníkov, ktorí platia odvody z vyššieho ako z minimálneho základu, tak ten, kto vie počítať, tak si ľahko spočíta, že u nich ste vlastne zdvojnásobili odvody z doterajších v prepočte 23 % zo základu dane na 46 % zo základu dane, takže takisto veľmi potešiteľná správa. Ďalej tu máme zákon o zdravotnom poistení, ďalšízákon o zdravotnom poistení, ďalšia novela, ktorá bude platná od 1. januára 2013, ktorou sa zvyšujú odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku z doterajších 10 na 14 %. Ale čo je ešte horšia správa pre majiteľov eseročiek, akcionárov, tak sa zvýši vymeriavací základ pre platenie odvodov na zdravotné poistenie z doterajších v podstate 27 tisíc eur na 141 tisíc eur, neviem, či je to päťkrát viac, ale pre tých, ktorí majú podnikanie dobre rozbehnuté, zabehnuté firmy a skutočne, majú z toho určitý profit, určitý zisk, tak pre nich takáto správa je priam zúfalá.
Pripomeniem ešte, že mení sa nám aj Zákonník práce, to je téma, ktorá sa dostane do tejto snemovne o pár hodín, a tie zmeny, ktoré tam sú, rozhodne nepomôžu podnikateľskému prostrediu, je tam deklarovaná pomoc zamestnancom, ja tam vidím, vnímam veľkú pomoc odborovým centrálam, ale v každom prípade, tieto zmeny nepomôžu podnikateľskému prostrediu, či už sú to drobné firmy, stredné, alebo väčšie. A rozhodne zamestnanosti na Slovensku nepomôže ani zvýšenie minimálnej mzdy, ktorú vláda schválila prednedávnom na 337 eur 70 centov, pretože takisto to je ďalšia kvapka k tomu, aby ľudia, ktorí doteraz ešte mali prácu za tú minimálnu mzdu, pretože mohli byť jednoducho radi v tých ťažkých regiónoch východného, stredného Slovenska, že aspoň takúto prácu mali, tak je dosť možné, že to bude posledná rana istoty pre firmy, ktoré kvôli tomuto svoj biznis na Slovensku zabalia, a tak ako Delphi v Senici aj ďalší, presťahujú sa niekde ďalej na východ. Áno, nebudeme zásobárňou lacnej pracovnej sily, ale budeme mať viac nezamestnaných, to je výsledok. K tomu všetkému prichádza zákon o dani z príjmov, jeho novela, ktorou sa zvyšuje pre firmy sadzba dane z 19 na 23 % a zavádza sa progresívne zdanenie pre fyzické osoby novou 25-percentnou sadzbou. Najskôr k tej najdôležitejšej zmene, za ktorú považujem zvýšenie sadzby pre právnické osoby z 19 na 23 %. Treba to vnímať jednoducho v kontexte. Keby to bolo len zvýšenie sadzby dane z 19 na 23 % odôvodnené tým, že potrebujeme zdroje do štátneho rozpočtu, tak by sa to dalo možno s prižmúrením očí ešte ako tak akceptovať. Dobre, zvykli sme si, že socialistická vláda nevie šetriť, zvykli sme si na to, že deficit štátneho rozpočtu jednoducho bude riešiť len a len zvyšovaním daní a rôznych poplatkov, odvodov, redukciou druhého piliera, ale keby to bolo len o tom, o tých 23 %, tak by sa to snáď zniesť dalo, ale, bohužiaľ, je to spojené s ďalšími opatreniami, niektoré som vymenoval, niektoré tu menovať nebudem, povedali to už moji predrečníci. Pre tých, ktorí sú trošku slabší v matematike, skúsim popísať, že čo toto zvýšenie daní spolu so zvýšením odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku vlastne bude znamenať z pohľadu majiteľa povedzme typickej menšej slovenskej eseročky, v podstate rodinného podniku, kde je možno niekoľko zamestnancov, sú tam zamestnaní príbuzní, deti a majiteľ má z tejto eseročky 10, možno 20 tisíc eur ročne zisk. Doteraz to bolo tak, že zo 100 eur zisku spoločnosť zaplatila 19 %, 19 eur daň a ďalej zaplatila v prepočte 10-percentné odvody z toho, čo zostalo, z tých 81 eur. Odvody na zdravotné poistenie, čiže ten majiteľ spoločnosti, ktorý si zobral ten zisk pre vlastnú potrebu, dal 19 % štátu na dani, 8 %, 8 eur na zdravotné poistenie, spolu to bolo 27 eur. Zostalo mu zo 100 eur 73. Po Novom roku, po Novom roku zvýšenie sadzby dane na 23 % znamená, že zo 100 eur zisku mu odíde na dani 23 eur, zostane mu 77 a z tých bude musieť platiť 14 % na zdravotné poistenie, čo je ďalších 11 eur, čiže zostane mu zo 100 eur 66, zo 100 zarobených eur mu zostane 66, 34 zo 100 odvedie štátu na dani a poistnom na zdravotné poistenie. Dnes je to 27 eur, po Novom roku to bude 34, čiže je to 25-percentný rozdiel, samozrejme, plus o 25 % viac zaplatí, nehovorím o percentuálnych bodoch, hovorím o 25 % zvýšení, toho, čo majiteľ eseročky bude musieť po Novom roku dať štátu. To je dosť razantné zvýšenie a pre mnohých majiteľov eseročiek to bude znamenať zvažovanie, čo a ako ďalej. Pritom hovorím o naozaj, o malej eseročke, kde ten zisk je tých 10-, alebo 20-tisíc ročne. Keby som hovoril o majiteľovi eseročky, ktorý zarobí možno 50- alebo 100-tisíc ročne, tak tam to zvýšenie, ten rozdiel je ešte väčší, pretože doteraz platil zdravotné poistenie len z 27-tisíc eur, po Novom roku bude platiť možno až zo 141-tisíc eur, ak je skutočne úspešnejší. Čiže tam ten percentuálny nárast dane a poistného je omnoho vyšší ako 25 %. Čo to bude znamenať pre majiteľov eseročiek? Pán minister, ste pragmatik, viete chladnokrvne uvažovať, čiže zvážte si, čo spravia títo majitelia eseročiek. Je na to jednoduchý recept, ak ho nepoznáte, ja ho prezradím, aby sa zbavil poistného na zdravotné poistenie, tak vybaví si zdravotné poistenie v cudzine. Napríklad v Českej republike, alebo v Maďarsku, podľa toho, kde má bližšie, alebo v Rakúsku. Nie je to žiadny veľký problém, pretože máme tu smernice Európskej únie, ktorá rieši tieto veci a ktorá hovorí o tom, že občan členskej krajiny Európskej únie, je zdravotne poistený v tej krajne, v ktorej vykonáva zárobkovú činnosť, prioritne činnosť zamestnanca. Takže majiteľ bratislavskej eseročky si povedzme nájde spriaznenú dušu niekde na Morave, keď nenájde, tak si tam založí pobočku a zamestnaná sa na tej Morave, možno formálne, ale zamestná sa. Vybaví si český zdravotný preukaz, stane sa českým poistencom a odvody na sociálne a zdravotné poistenie bude platiť v Českej republike podľa českej legislatívy. To znamená, keď on povedzme svojich stotisíc v podieloch na zisku zinkasuje, je stále Slovák, má stále slovenské občianstvo, stále žije aj s rodinou v Bratislave, ale je zamestnaný v Brne, a preto má české zdravotné poistenie. Jednoducho, takýto občan z tých svojich 100-tisíc žiadne odvody zo zisku platiť nebude. Čiže ušetrí z tých 100-tisíc 14-tisíc eur. Neviem, či mu to bude stáť za to, aby tých 14-tisíc eur takto ušetril, aby si vybavoval to zdravotné poistenie, ale keď si povie, že áno, tak nám jednoducho takto odíde zo Slovenska, a obávam sa že, ak nezostane len pri tom, ale ak Domicil svoje eseročky prenesie tiež do toho Brna, tak potom Slovenská republika príde nielen o zdroje zo zdravotného poistenia, ale príde aj o všetky ďalšie zdroje, ktoré by nám ten Slovák inak nechal tu na Slovensku. Dane a ďalšie odvody a tak ďalej, a tak ďalej. Ale to už nemusím rozvíjať. To je asi zrejmé. Ja som tu už, tuším vo faktickej poznámke, povedal, že zároveň takýto spôsob zavedenia podielov na zisku, pán minister, preberám to s vami preto, lebo pani ministerka Zvolenská, nech sa na mňa nehnevá, zrejme aj do týchto vecí príliš sa nestarie a berie to, čo ste pripravili v Inštitúte finančnej politiky, takže preto túto tému rozoberám teraz tu a s vami. Čiže, ja by som sa vrátil k tejto téme. Ak takýmto spôsobom sa zvýši zdravotné poistenie z podielov na zisku, tak to skutočne, to nie je, to nie sú 2 %, to nie sú 3 %, to je významná nová záťaž takýmto podnikateľom, ktorí bežia v takomto formáte. Zamestnávajú, samozrejme, na Slovensku ľudí, lebo to už sú firmy, ktoré majú nejakých tých zamestnancov, a hrozí, že ak sa presťahujú do toho Brna, tak pár ľudí tu príde o prácu, čiže bude to mať, bude to mať jednoducho ďalšie dôsledky. Je mi to veľmi ľúto, ale toto všetko sa môže stať. Dobre. Prejdime k téme samotného zákona a rád by som sa dotkol niektorých ustanovení, ktoré moji predrečníci tu nejako veľmi nespomenuli, ja viem, sme v prvom čítaní, takže by sme nemali ísť do nejakých detailov, ale ja do tých detailov pôjdem, a to s tým úmyslom, aby si vaši úradníci trošku možno vypočuli to, čo tu poviem, lebo nebudem za nimi chodiť osobitne, však na to sme tu v parlamente, a možno ich to primäje k tomu, aby do druhého čítania pripravili oni sami niektoré pozmeňovacie návrhy, ktorými by mohol byť prípadne zákon o čosi lepší. Prvá vec, ktorú poviem, je zmena zdanenia pre príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ktoré sú dnes zdaňované zrážkovou daňou, § 43. Navrhujete, aby tieto príspevky na základe rozhodnutia samotného autora mohli byť zdanené nie zrážkovou daňou, ale aby mohli byť zdanené podľa § 6 ods. 2 písmeno a) na báze samotného daňového priznania. Vtip je tu totižto v tom, že rušíte doterajšiu možnosť, respektíve doterajší postup pri zdanení týchto príspevkov, keď sa od príjmu odpočítali 40-percentné paušálne výdavky a zdaňoval sa len ten zvyšok s tým, že po novom spravodlivo sa bude odpočítavať príspevok do umeleckých fondov, ale stráca sa možnosť odpočítania paušálnych výdavkov. Ak teda ten autor chce využiť možnosť odpočítania paušálnych výdavkov, bude musieť použiť novonavrhovaný postup, podľa ktorého sa dohodne s vydavateľom, že to zdanenie berie na seba, že si to zdaní v daňovom priznaní, v ktorom si potom bude môcť paušálne výdavky v limite, o ktorom ešte budem hovoriť, odpočítať. Čiže toto vyzerá na prvý pohľad ako korektné, ale, ale toto je obvykle problém chápania vecí na jednotlivých rezortoch, že vidím si len svoj piesoček a nevidím ďalej. Totižto, ak ten autor si tie svoje príjmy zdaní takýmto spôsobom, čiže v daňovom priznaní, aby využil paušálne výdavky, bude sa ho týkať povinnosť platiť z týchto honorárov odvody, sociálne, zdravotné poistenie. Ak túto možnosť nevyužije, tých paušálnych výdavkov, to znamená, zdaní mu to vydavateľ, tak v takom prípade odvody platiť nebude. Dobre, môže to byť korektné z určitého uhla pohľadu, ale výsledok je ten, neviem, či to zástupcovia médií vnímajú a vedia, že v konečnom dôsledku všetci píšuci autori budú jednoducho platiť viac, pretože buď si to nechajú zdaniť u vydavateľa, ale zaplatia v prepočte o 40 % vyššie dane, lebo si neodpočítajú paušálne výdavky, alebo si tie paušálne výdavky síce odpočítajú tak ako doteraz, ale budú platiť 35-percentné odvody z toho príjmu. Čiže nachystali ste pre nich v podstate takú malú tichú nenápadnú pascu, o ktorej možno nikto ani tak príliš nevie, ale tak dúfam, že ma médiá sledujú a že sa vás potom pán minister na prípadné detaily a vaše úmysly v tomto spýtajú.
Dobre. Prejdime ďalej. Paušálne výdavky. Čudujem sa, že moji kolegovia, možnože som nedával pozor, vôbec túto tému neotvorili, tak rád by som pripomenul, že súčasťou tejto novely je navrhované obmedzenie paušálnych výdavkov na sumu 5 040 eur ročne, ktorá sa teda dotkne tých daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania vyššie ako približne 12- až 13-tisíc eur, tam už pocítia tieto dopady. A ja netvrdím, že sme to nechceli urobiť napríklad aj my, takisto sme chceli obmedziť paušálne výdavky ale vy robíte vlastne to, že robíte úplne všetko na širokom fronte. Zvyšujete odvody, zvyšujete minimálne základy, zvyšujete vymeriavacie základy, zvyšujete maximálne vymeriavacie základy, obmedzujete paušálne výdavky, zvyšujete sadzby daní, čiže všetko to, čo sa len dá zdvihnúť, upraviť, zrušiť, zodvodniť ešte, zvýšiť, tak všetko, kde len človek pozrie, tak tam vidí, ako to ide hore. Čiže v tom je ten trošku rozdiel medzi našimi zámermi, keď napríklad ja som rokoval so živnostníkmi asi v tom duchu, dobre, pristúpili na obmedzenie paušálnych výdavkov s tým ale, že sa na druhej strane ponúklo zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pri odvodoch. Alebo druhá ponuka znela, ponechať súčasný minimálny základ, čiže platili by tie minimálne odvody tak, ako doteraz, 200-tisíc živnostníkov, ale paušálne výdavky by boli obmedzené až na sume okolo 6000 eur ročne. Vy ste aj zvýšili minimálne základy, aj ste stiahli paušálne výdavky naraz, a to dokonca vraj za súhlasu živnostníkov, čo sa mi nechce veriť. Šikovní ste vyjednávači zrejme.
Pokiaľ ide o paušálne výdavky. nebudú si môcť uplatniť paušálne výdavky tí, ktorí majú príjmy z prenájmu nehnuteľností. Takže  celý čas počúvame o tom, že tieto zmeny v daniach zasiahnu len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Čiže babička, ktorá prenajíma nejakú svoju nehnuteľnosť, nejaké pozemky napríklad, ktoré má niekde, možno prenajíma nejaký dom, ktorý zostal po dedovi, ja neviem, nechcem tu vymýšľať nejaké úplne nezmyselné príklady, ale skrátka ľudia, ktorí naozaj majú hlboko do vrecka a ktorí si teraz prilepšili príjmom z prenájmu nejakej nehnuteľnosti, tak zase, zrušením paušálnych výdavkov budú mať v prepočte o 40 % vyššiu daň. To je dôsledok. Alebo budú naháňať nejaké bločky, budú vymýšľať, že aké mali výdavky, neviem, či to je ten správny cieľ, ku ktorému by sme sa mali dostať, aby sa daňový systém takto komplikoval pre všetkých, pre tých ľudí aj pre daňové kontroly, pre sám celý systém. Čiže ľudia, ktorí majú príjem z prenájmu, budú vlastne platiť o 40 % vyššie dane ako doteraz.
No a prejdime k tej populárnej nezdaniteľnej časti na manželku a na manžela. Áno, treba šetriť, treba sa pozrieť, kde sú ešte rezervy v nejakých daňových výnimkách, v daňových výhodách, ja som to už vo faktickej poznámke povedal, tu mám väčší priestor trošku sa o tomto rozhovoriť. Čiže, v našom daňovom systéme od roku 2004 je zavedený pojem nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Nemám presne v hlave tú sumu, ale je to nejakých približne 3600 eur ročne. Približne 300 eur mesačne. Čiže nejaký daňovník má príjmy povedzme 5000 eur, má základ dane, zarába niekde v nejakej fabrike, 5000 eur má po odrátaní odvodov, takže 3600 sa mu odpočíta ako nezdaniteľná časť a zdaňuje sa mu len zostávajúcich 1400. Čiže tu vlastne princíp rovnej dane je popretý, pretože neplatí 19-percentnú daň zo svojich príjmov, ale platí 19 percent len z tej sumy, ktorá mu zostane po odrátaní nezdaniteľnej časti. Čiže je to isté daňové zvýhodnenie ľudí, ktorí zarábajú, ale zarábajú málo. Je to aj motivačné, aby pracovali, ak si má niekto vybrať medzi prácou a povedzme tým, že bude poberať dávky v hmotnej núdzi, tak je určite motivačné, ak vie, že pri tom príjme na úrovni 3600 eur po odrátaní odvodov vlastne žiadnu daň platiť nebude. Čiže je to pre neho trošku výhodnejšie, ako keby sa tá daň platila, lebo potom ten skok medzi dávkami a príjmom z práce by bol jednoducho menší. To je, to je asi jasné. Čiže tento spôsob zdanenia a táto určitá daňová výhoda má svoje opodstatnenie. Manželia, dvojica, žijú spolu, sú manželia, vychovávajú deti a tak ďalej, tu platí princíp zavedený od roku 2004, podľa ktorého, ak jeden z tej manželskej dvojice nedokáže si vyčerpať túto daňovú výhodu sám na seba, pretože jeho príjmy sú veľmi nízke napríklad, alebo dokonca žiadne, tak v takom prípade to dočerpanie tej daňovej úľavy na manželského partnera prechádza na toho druhého partnera. Čiže napríklad muž zarobí povedzme 5000 eur po odrátaní odvodov ročne, odpočíta si 3600 a zdaňuje 1400, ale dajme tomu, že jeho manželka v danom momente, v danom roku nemá prácu, alebo nie, nech má prácu, ale len časť roka, alebo na nejaký kratší úväzok, alebo na dohodu, a ona zarobí 2000 eur, takže ona tých svojich 3600 jednoducho nemá ako využiť, lebo zarobí len 2000. V takom prípade, tých nevyužitých 1600 eur prechádza na jej manžela a on si spolu uplatní vlastne ako keby 3600 na seba, 1600 na manželku, to je 5200, a keďže má príjmy 5000, tak neplatí dane on vôbec. A tak je to správne, pretože ako keby boli jedna osoba. To je dobre, to je dobrý princíp. A teraz tento princíp ideme vlastne zrušiť, pretože presne v takých prípadoch ako som povedal, že tá manželka síce pracuje, ale na nejaký kratší úväzok, alebo na dohodu, tak nespadá ani do jednej z tých troch kategórií, pretože deti už majú viac ako 3 roky, neopatruje žiadneho príbuzného a, samozrejme, nie je ani náhodou evidovaná na úrade práce, pretože sa snaží pracovať, je aktívna, má aspoň tú prácu na čiastočný úväzok, alebo na dohodu, čiže nie je evidovaná, nechce byť evidovaná na úrade práce, chce si zarobiť. Tak takejto rodine zoberieme teraz túto daňovú výhodu, pretože sa nezmestila ani do jednej z tých troch navrhovaných kategórií. To je úplne nespravodlivé a demotivujúce. A so sociálnosťou, alebo niečím takýmto, to nemá absolútne nič spoločné.
Pokiaľ ide o tú sociálnosť, tak pripomínam, že pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti na manželku, ak tu padali príklady, že bohatí ľudia si to predsa nemajú, nemusia uplatňovať, načo im to je, veď predsa sa stačí pozrieť do zákona. Tam si nájdete, že pri príjme manžela, ktorý presahuje 176,8-násobok životného minima, sa nezdaniteľná časť na manželku kráti, respektíve nie je vôbec, pretože to je princíp takzvanej milionárskej dane. To by sme mali ako poslanci aspoň trošku, aspoň z počutia poznať. Takže takzvaní bohatí manželia naozaj sa u nich tá nezdaniteľná časť na manželku neuplatňuje už teraz, pretože majú príjem rádovo tých 33-, 34-tisíc eur ročne a vyšší. Takže tam nepotrebujeme nič škrtať, lebo tam už škrtnuté jednoducho je. Takže pri tomto spôsobe sprísnenia uplatňovania nezdaniteľnej časti na manželku to vlastne znamená, že tie manželky, ktoré si privyrábajú napríklad na dohodu a zarobia možno 100, 150 eur mesačne, si na seba uplatnia tú 100-, 150-eurovú daňovú výhodu, ale ten zvyšok si nebude môcť uplatniť ich manžel, čiže ten rozdiel oproti súčasnosti je, že tá rodina príde na vyššej dani okolo 30, 40, možno 60 eur mesačne, bude platiť tá rodina vyššiu daň. Pripomínam, že ak niekto pracuje na dohody, dnes ešte môže byť evidovaný na úrade práce, čiže tam tá podmienka, ktorú nasadilo, nastavilo ministerstvo financií, ak je manželka evidovaná na úrade práce, tak sa môže uplatniť, táto podmienka tam síce je, ale ministerstvo práce dalo do pripomienkového konania novelu zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorej nebudú môcť byť evidovaní ako nezamestnaní na úradoch tí, ktorí pracujú na dohody. Čiže takéto manželky, ktoré sa snažia privyrobiť si prácou na dohodu, inú prácu nevedeli zohnať, budú po Novom roku, respektíve po prvom apríli, keď bude účinnosť tohto zákona o službách zamestnanosti, budú vyradené z evidencie na úrade práce, čiže ich manželia si po skombinovaní všetkých týchto zmien, ich manželia si nebudú môcť uplatniť to daňové zvýhodnenie na svoje manželky pracujúce na dohodu. To je veľká chyba, pán minister.
To isté sa týka manželiek, ktoré pracujú na nejaký kratší úväzok. Zarobí okolo 200 eur mesačne, má kratší úväzok, lebo buď lepšiu prácu nezohnala, alebo preto, lebo možno väčšia rodina, tak je pri deťoch, ale tie deti už sú staršie ako tri roky, takže smola. Tak ako pán kolega Zajac niekoľkokrát opakovane dnes pripomínal, sú to prípady, kedy tá manželka je invalidná dôchodkyňa, čiže nepracuje, poberá invalidný dôchodok v pomerne nízkej výške a dnes sa tá daňová výhoda dá využiť z pohľadu jej manžela pracujúceho, po Novom roku to nebude. A ja k tomu ešte pridávam študentky. Manžel pracuje, manželka je študentka, študuje. No tak, dieťa ešte nemá, pozerám, čo tu ešte je, peňažný príspevok za opatrovanie nepoberá, študuje a evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, samozrejme, nie je, lebo študuje. Aj keby chcela byť neviemako evidovaná, tak ako študentka byť evidovaná nemôže. Čo s nimi? Zase. Takéto mladé rodiny, kde manželka študuje, doplatia na odobratie tejto daňovej výhody. A to je potom 60 eur mesačne. Poďakujú sa vám, naozaj.
Nie je ďalej technicky vyjasnené, čo v prípade, ak tá manželka bude spĺňať to zaradenie do niektorej z tých troch kategórií nie celý rok, ale časť roka. Čiže keď už to tam aj takto, pán minister, necháte, tak poprosím, aby vaši úradníci zlepšili technicky text, aby bolo zrejmé, že čo v prípade, keď povedzme manželka je pol roka evidovaná na úrade práce. V akom prípade vtedy má ten manžel nárok na to daňové zvýhodnenie, či ho vôbec má, či v alikvótnej výške, či nemá, aby to bolo ľuďom jasné.
Ďalej, nepovažujem za správne to, aby sa zmenilo určenie takzvaného vlastného príjmu manželky. Poviem, o čo ide. Dnes, teda takto, trošku zo širšia, aby to bolo jasné, o čom hovorím. Tá nezdaniteľná časť na manželku je približne vo výške 3600 eur. Ak má manželka nejaký takzvaný vlastný príjem, svoj príjem, tak tá nezdaniteľná časť je rozdiel medzi 3600 eurami a jej vlastným, takzvaným vlastným príjmom. Napríklad jej príjem je 2000 eur, ako som už hovoril v príklade, tak tá nezdaniteľná časť na manželku je potom 1600 eur. Dnes to funguje tak, že keď sa určuje ten vlastný príjem manželky, tak sa od príjmu manželky odpočítavajú jej odvody, či už povinné, alebo dobrovoľné, alebo takzvané poistenie na zdravotné poistenie samoplatiteľa. Čiže keď povedzme ten môj príklad modifikujem a manželka, ktorá má príjem tých 2000 eur, si okrem toho zaplatila, dajme tomu ešte 500 eur na dobrovoľné poistenie, tak potom podľa dnešného zákona ten vlastný príjem o tých 500 eur znížime, je potom 1500 a to daňové zvýhodnenie nám narastie. Vy navrhujete, aby sa dobrovoľné poistenie a poistenie, ktoré si platí samoplatiteľ, od vlastného príjmu neodpočítavalo. Ja chápem, pán minister, že je to možno detail, ktorý vy nesledujete, ale poprosím znova, vaši úradníci nech sa nad týmto zamyslia, pretože je to diskriminácia tých, ktorí sú dobrovoľne poistení, a diskriminácia tých, ktorí si platia ako samoplatitelia poistné na zdravotné poistenie, lebo zo zákona to poistenie platiť musia, tak nerozumiem, prečo by sa pri stanovení takzvaného vlastného príjmu manželky toto nemalo zohľadňovať.
Ďalej, pokiaľ ide o daňový bonus, no, veľmi odvážny návrh ste predložili, keď ste povedali, že daňový bonus by mal byť obmedzený len na deti do devätnástich rokov veku. Celé Slovensko spozornelo, že toto už prestáva byť sranda, pokiaľ ide o to zdanenie, ktoré sa má týkať len dvanástich percent najbohatších ľudí, pretože na vysokých školách nám, samozrejme, študuje množstvo študentov z rodín, kde nepatria do tých horných desaťtisíc. Takže týchto by ste jednoznačne poškodili. Čiže som veľmi rád, že pragmatické uvažovanie zvíťazilo a že daňový bonus sa v tomto meniť nebude, ale predsa len je tu určitá zmena. Nebudú sa brať do úvahy takzvané pasívne príjmy, čiže príjmy podľa § 6 odsek 3 až 5, čiže je to síce možno malá skupina ľudí, malá skupina daňovníkov, ale sú takí, ktorí o daňový bonus takýmto sprísnením prídu úplne, či už sú tie deti ich malé, alebo dvadsaťpäťročné.
Dostávam sa do záveru svojho vystúpenia. Chcel by som sa ešte na záver spýtať na dva problémy a bol by som rád, keby zase úradnícky aparát na ne pozitívne reagoval pre druhé čítanie. Aby som tie pozmeňováky nemusel písať sám, lebo v poslednom čase ma to nejako prestáva baviť, aj tak mi neprechádzajú, neschvaľujete mi to. Radšej nech to napíšu úradníci.
Čiže prvý problém je tento. Zamestnanecká prémia, pozornejší kolegovia, kolegyne si možno spomenú, že keď som vystupoval pri zákone pána ministra Richtera, keď sa teda zavádzali odvody z dohôd, tak som sa pýtal, prečo v tom balíku tých letných, tých prázdninových zákonov nie je aj taká zmena zákona daní z príjmov, ktorá by zrušila obmedzenie pri poskytovaní zamestnaneckej prémie takzvaným dohodárom. Poviem, o čo ide. Zamestnanecká prémia je vlastne záporná daň, ktorá sa vypláca na základe ročného zúčtovania daňového priznania takým daňovníkom, ktorí majú príjem relatívne nízky, v podstate nižší ako minimálna mzda. Je to suma, teraz nepoviem presne z hlavy, niekde medzi, okolo 120 - 130 eur ročne. Čiže pre tieto skupiny ľudí to zase nie je zanedbateľná čiastka.
Jedna z podmienok na priznanie tejto zamestnaneckej prémie je, že dotyčný daňovník nemal príjmy z dohôd, že nemal žiadne príjmy z dohôd. Tak to bolo doteraz zavedené v zákone o dani z príjmov a logika bola tá, že, no dobre, ak teda príjmy z dohôd mal a nebude čerpať túto daňovú výhodu, tak to nečerpá preto, lebo z dohôd sa predsa neplatia odvody a tým pádom on je už zvýhodnený tým neplatením odvodov. Čiže malo to takúto určitú vnútornú logiku.
No, lenže to sa nám zmenilo. Z odvodov z dohôd sa už odvody platiť budú. Čiže takáto logika už naozaj nemá, nedáva žiadny zmysel, a preto si myslím, že táto podmienka pre priznanie zamestnaneckej prémie by zo zákona mala byť odstránená. Čiže aj ten, kto mal príjmy z dohôd, by nemal stratiť nárok na zamestnaneckú prémiu, ak spĺňa ostatné v zákone pomerne prísne špecifikované podmienky. Čiže poprosím, aby sa na to aparát pozrel.
No a potom ešte jedna naozaj veľmi technická vec, ale taká, ktorá znepríjemňuje život ľuďom, najmä v tomto období, kedy tisícom ľuďom chodia nedoplatky z ročného zúčtovania z príjmov podľa § 8 z ostatných príjmov, to sú rôzne výhry, náhodné, príležitostné príjmy, z ktorých sa po novom musí platiť zdravotné poistenie. Ide tu o to, že povedzme z príležitostných príjmov zdaňovaných podľa § 8 sa po novom platí zdravotné poistenie, teraz to vlastne prvýkrát sa v praxi prejavilo. Čiže nejaký občan, ktorý mal povedzme príjem príležitostného charakteru alebo príjem z toho, že predal nejakú nehnuteľnosť, musel to zdaniť, alebo výhru, ktorú musí zdaniť podľa § 8, tak v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu zdravotná poisťovňa z tohto príjmu vyrubuje poistné a má nedoplatok, ktorý musí zaplatiť. Tento nedoplatok na poistnom je de jure daňový výdavok. Daňový výdavok, ktorý ten občan má právo si premietnuť do svojho daňového priznania a znížiť si tak svoje budúce dane. Technicky to je dnes tak, že ak si chce ten daňový výdavok daňovník uplatniť, lebo teda zaplatil ten nedoplatok na ročnom zúčtovaní na zdravotné poistenie, tak musí podávať dodatočné daňové priznanie za ten predchádzajúci rok. A to je, neviem, či to najlepšie riešenie, a myslím si, že bolo by treba nájsť riešenie iné, aby to bolo výdavkom povedzme na základe rozhodnutia toho samotného občana, roka, v ktorom ten nedoplatok musel zaplatiť. Ale to nechajme na ten aparát, aby sa s tým trošku pohral. Len chcem, aby táto myšlienka tu zaznela a aby sme trošku po tej administratívnej stránke upustili od možno nie celkom logicky vyžadovaných ustanovení, alebo nárokov na daňovníkov.
Takže hor sa do platenia vyšších daní. Za všetkých, ktorí sa zaoberajú daňovým poradenstvom, môžem povedať, pán minister, že vám všetci veľmi pekne ďakujú. Odkazujem takýto odkaz. Skutočne všetci daňoví poradcovia, auditori sa tešia na budúci rok, pretože ich klientela utešene narastie a v ich mene sa chcem teda poďakovať, že ste takto im zabezpečili prácu a aj vyššie príjmy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Mihál jasne zdokumentoval, že to nie je len tento zákon, ktorý sťažuje podnikanie na Slovensku, a teda tvorbu pracovných miest. Doslova poukázal na to, že pre malé podnikanie a zvlášť spoločnosti s ručením obmedzeným sa zvyšujú náklady o 25 %. Chcem zdôrazniť, že práve títo podnikatelia sú tí, ktorí najviac doplatia na zvyšovanie daní a zhoršenie podmienok. Hovoril o paušálnych výdavkoch.
Tu chcem upozorniť na návrh, ktorý sme opakovane predložili a ktorý považujem za riešenie, a to je zavedenie licencií pre živnostníkov, ktorý by nahradil takisto zníženie paušálnych výdavkov, tak ako to navrhuje vláda v súčasnom návrhu zákona o dani z príjmov. Takže som presvedčený, že zavedenie licencií by bolo riešením pre malé podnikanie, ktoré momentálne je najviac postihnuté týmto zákonom aj ďalšími zákonmi, ktoré predkladá dnešná garnitúra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem reagovať tuná na predrečníka, pána kolegu Mihála. Áno, minimálna mzda môže zhoršiť v regiónoch skutočne ako podmienky zvyšovania teda tej minimálnej mzdy. Aj teraz v mnohých regiónoch Slovenska je problém s prácou. Bude ešte väčší. Naozaj, tí zamestnávatelia tým, že budú mať zvýšené náklady, tak pre mnohých to bude problém zamestnávať mnohých zamestnancov.
Rovnako zvyšovanie dane z 19 na 23 %, veď sme to už tuná tak aj spomínali, tak firmy sa budú skutočne správať ako racionálne a pôjdu do zahraničia, do susedného, či už Česka, Poľska, možno Maďarska. Rovnako noví investori, ktorí budú zvažovať, do ktorej krajiny majú ísť, Slovenská republika nebude tou krajinou, do ktorej sa rozhodnú investovať. Paradoxom je to, že keď sa dane zvyšujú, príjem do štátnej pokladnice sa zníži. To sú naozaj overené fakty. Niekedy naozaj to pripadá také smiešne, že hovoríme o tom istom, a každý nejako inak presviedča tú druhú stranu, že čo je dobré a čo je správne.
Naozaj je potrebné zamerať sa na konsolidáciu, ktorá by priniesla úspory. Toto mi stále chýba tuná, kde by sme hľadali na to, ako znižovať výdaje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Mihál, no máte jednu veľkú výhodu. Vy stále môžete hovoriť, že toto sme chceli spraviť, toto sme chceli spraviť, ale sme to nestihli. Iste by, samozrejme, s vami v tejto chvíli súhlasil a určite súhlasí aj pán poslanec Kaník, ktorý bol v nejakých štyroch, piatich stranách, ak si to dobre pamätám, možno v šiestich, opravte ma, pán poslanec, však vy ste začínali s ................................ na Slovensku tuná, čo je tých päť, šesť strán, všade ste rozprávali, všade ste rozprávali to isté. Ale v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Mihál, viete, Kaníkovci vždy prosili, tak ako prosia zákerne teraz, oni prosili to HZDS, aby s nimi spolupracovalo, a boli ochotní urobiť čokoľvek. To bolo množstvo stretnutí, množstvo stretnutí, hovorím v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Mihál, aby som isté veci osvetlil, aby nám to teda bolo jasné, kto tu s nami sedí, hej, v týchto laviciach. Ľudia, ktorí prosili, ktorí skutočne prosili a zákerne prosili, tak ako zákerne prosia teraz a nedovolia, no preto som, samozrejme, aj z toho HZDS musel odísť, preto, lebo s takýmito ľuďmi sa naozaj nedá politicky spolupracovať. (Smiech v sále.) A pán poslanec Mihál, no, povedzte, viete si dobre predstaviť spoluprácu s takýmito Kaníkovcami? S takýmto Kaníkom? No viete si vy predstaviť spoluprácu? Keď už toho toľko nahovorili tuná historicky, ako čo sa nedá nielen napísať, ale ani počúvať.
Ďakujem za pozornosť.