8. schôdza

Pán kolega Číž, ja by som chcel naozaj oceniť tento váš príspevok do diskusie práve preto, že vniesol taký hlbší a hodnotový rozmer do našich debát a trošku priblížil Slovensko týmto spôsobom tým európskym diskusiám. Pretože ja mám skúsenosť z tých európskych fór, tam sa naozaj vedú hodnotové diskusie, kde tí ľudia navzájom poznajú tie knihy tých svojich oponentov. To znamená -  a to isté platí pre vás -  keď vy kritizujete tú pravicu, tak máte načítaného toho Missesa, máte načítaného Nozicka, Hayeka, Rothbarta a tak ďalej.
Ale tuto kolegovia, ktorí kritizujú ľavicu, nemajú šajnu. Tuto kolega Hlina hovorí o Žižekovi. Nemajú šajnu, čo píše Žižek, nemajú šancu, čo píše Cohen, čo píše Habermas, čo píše Rawls, čo píše Dworkin. Nie, oni nečítajú. Oni si vystačia s tými svojimi neoliberálnymi dogmami. A to veľmi ochudobňuje tú našu diskusiu, pretože namiesto naozaj systematického štúdia títo páni iba googlujú, googlujú, vyberú si nejaké neoliberálne mantry a dokola ich opakujú. A nemá to žiadnu analytickú úroveň. A teraz naozaj nechcem hádzať do jedného vreca všetkých, lebo sú tu i ľudia, ktorí majú očividne záujem ( a teraz, pán Hlina očividne je jeden z tých, ktorý má chuť čítať; aj pán Sulík možno bude mať konečne chuť si niečo prečítať, keďže dostal knižku), ale je to strašne málo.
Ja mám pocit, že, a teraz nechcem dehonestovať na Slovensku pravicu, ja si naozaj veľmi silne vážim pravicové názory, vážim si aj toho Hayeka, aj toho Nozicka, polemizujem s nimi, analyzujem ich diela a tak ďalej. Ale na Slovensku si na pravom spektre dnes nie je čo vážiť, ale nie vždy to tak bolo.
Páni kolegovia z pravice, spamätajte sa! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, aj predrečníkovi chcem poďakovať za taký milý exkurz aj do histórie. Naozaj strieľal na nás ako z guľometu.
Niekoľko poznámok som si dovolil urobiť z toho jeho prejavu. Príkladom tu uvádzal európske krajiny, okrem iných Francúzsko, rok 1789, teda Francúzsku revolúciu, že bola kolískou buržoáznej revolúcie, to sú slová, ktoré tu ako spomenul. Áno, mali tu, niesla sa tá revolúcia v hesle a v duchu "bratstvo, rovnosť, sloboda". A okrem iného bolo tuná aj heslo: Rob, čo chceš, všetko je dovolené! Ale tiekli potoky krvi. Toto bolo "rob, čo chceš, všetko je dovolené". Bez zodpovednosti že by si si robil, čo chceš, to nie je možné. A Francúzsko nie je zrovna tou krajinou, ktorá by bola hodná nasledovania. Dovolím si povedať, že dodnes majú problémy práve aj sociálne, aj vďaka týmto postojom, ktoré tuná boli. Teda by som sa veľmi na to Francúzsko, možno ani Holandsko, ktoré bolo spomínané, sú to pre nás vzdialené krajiny aj v tej mentalite.
Nešiel by som tak ďaleko, čo sa týka ako daní, a bolo to v roku 1998 za prvej Dzurindovej vlády, kedy v podstate naozaj kapitálové spoločnosti mali daň 42 percent. Postupne sa to znižovalo na 38, 25 až konečných 19 percent. Naozaj túto históriu, skúsme sa na ňu pozrieť. A čo bolo dobré a čo bolo zlé, skúsme to vyhodnotiť.
Naozaj kapitálové spoločnosti sa správajú prirodzene normálne, ak je tá daň veľmi vysoká a neprimeraná, tak hľadia znížiť ten základ dane, aby ten základ mali čo najnižší. Vedie to potom k rôznym nekalým činnostiam. Daň krvi, tá bola veľmi vysoká, ale to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja tiež chcem ocenil a poďakovať priateľovi Čížovi za hovor bez bumážky, za jeho slová, ktoré nepatria len opozícii, patria nám všetkým tu a myslím aj celému Slovensku, skoro by som povedal celej Európe.
Oceňujem u neho aj to, že je nekonformný a že bol jediný proti strate trestnoprávnej imunity poslancov. To je už iná téma, pripomínam to a do smrti sa mu budem za to klaňať.
Čo sa týka Veľkej Británie, zdá sa mi, že troška ju preceňuje. Spomíname kolónie a ich veľké vykorisťovanie, z ktorého do dnešného dňa žijú. Ten bezbrehý multikulturalizmus, ktorý tam potom kvôli tomu nastal, 30 % rozpočtu Veľkej Británie ide zo špekulácií na burzách. Thatherizmus, pán Klaus bol voľakedy doňho veľmi zaľúbený, sedel som vedľa neho dva roky,  sem priniesol tvrdý manchestrovský kapitalizmus, bezohľadný, dávno prekonaný, ale u nás ešte stále existujúci.
Veľmi sa obávam, že tento kapitalizmus prišiel zo Západu, a my sme na neho neboli pripravení. Ani Západ nebol na tú zmenu pripravený. Napríklad prvú pôžičku MMF, ja som pritom bol, keď som ju videl, tie podmienky, ktoré nám kládli, tak som vedel, že ako to pôjde ďalej, ale teraz je to už zbytočné hovoriť.
Ešte pár citácií. Ján Krstiteľ v Zeffirelliho filme Ježiš hovorí: "Ak sa majú zmeniť kráľovstvá, musia sa zmeniť ľudia." Ľudia sa u nás ešte nezmenili, ich srdcia sa, žiaľ, nezmenili. Gándhí hovorí o chudobe ešte horšie: "Chudoba je najhoršia forma násilia." Ján Pavol II. povedal ešte tvrdšie: "Hlavnou príčinou terorizmu je chudoba."

Vážený pán kolega Číž, nebudem sa vyjadrovať k tej ideológii, ktorú ste predviedli.
Skúsim sa vyjadriť ku konkrétnym veciam, ktoré ste spomínali.Nemôžete zamestnať sesternicu. Pán kolega Číž, myslíte si, že kto zamestnáva na Slovensku drvivú väčšinu obyvateľov? Aj vašu možno sesternicu by mohol zamestnať? No sú to podnikatelia, malí, strední, veľkí. Naozaj na Slovensku mimo automobilového priemyslu je momentálne hospodársky útlm. Naozaj vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, horší Zákonník práce spôsobí to, že zamestnanosť na Slovensku klesne. Možnosť zamestnať sa bude menšia a menšia. Aj tí ľudia, ktorí majú dnes prácu, o ňu prídu.
Ďalej ste spomínali 20-percentné marže v stavebníctve. Pán Číž, spamätajte sa! V stavebníctve pri poctivom podnikaní môžu si len snívať podnikatelia o 20-percentnej marži. Možno za prvej Ficovej vlády tí, čo robili z eurofondov, možno tí mali 20-percentné marže, ale poctivý stavbár takú maržu nemá.
Pýtali ste sa správne v závere svojho vystúpenia, ako zamestnať ľudí, v Gelnici ste spomínali. Ja k tomu pridám Poltár, Sninu a ďalšie okresy, kde je vysoká nezamestnanosť. S kolegom Hudackým na minulej schôdzi sme predkladali zákon na podporu zamestnávania znevýhodnených, dlhodobo nezamestnaných. Bez slovka rozpravy, ani slovo som nepočul od poslancov SMER-u a očakával som, že niečo, sa k tomu vyjadria, bol ten zákon zamietnutý.
Takže áno, štát potrebuje intervenovať tam, kde je to potrebné, som za to. Ale nemôže byť to tak, že SMER na jednej strane hovorí, že mu ide o ľudí a na druhej strane hlasovaním to zamietne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánu Čížovi a chcem sa vyjadrovať k obsahu, nie k nemu, aby to bolo také vecné.
Prvá vec je, Paul Johnson napísal knihu Intelektuálové, kde uvádza životy, záznamy a myšlienky rôznych intelektuálov z rôznych období a z rôznych strán. A jeho záver, aj môj po prečítaní tej knižky, je taký, že keď vytiahnete jednoduchého človeka z davu, máte väčšiu šancu, že dostanete normálnu a zdravú odpoveď, ako keď budete čítať rôznych takýchto intelektuálov. To je prvá vec.
Druhá vec je, že história je podľa niektorých ideológia aplikovaná na minulosť. Myslím, že ste to predviedli. To znamená, že to bola vaša ideológia, podľa ktorej ste si vykladali minulosť, a v takom historickom exkurze ste nám ju predstavili ako argument.
A ďalej ste hovorili o národných záujmoch. Ja vám môžem povedať ako občan, ktorý sa vôbec nechystal angažovať v politike ešte dávno predtým, ako som sa dostal do parlamentu, môžem povedať, že moja skúsenosť a moje okolie to tiež potvrdzuje, že moje záujmy boli najlepšie, alebo ja som bol najspokojnejší s ich zastávaním, boli za dvoch vlád pána Mikuláša Dzurindu a vlády terajšej pravice. Nie za vlády napríklad pána Fica a už vôbec nie za vlády pána Mečiara. A pokladal som za zázrak, že v roku 2010 po druhýkrát nevládol práve pán Fico a že sa podarilo poskladať vládnu koalíciu, ktorá, bohužiaľ, kvôli chybám pravicových strán a chybe aj istej sebareflexie, chýbajúcej sebareflexie skončila tak ako skončila. Dnes je opäť pri moci SMER, ľavica a vidíme dôsledky toho, aj ekonomické. A čo sa týka národných záujmov, ja osobne prežívam to, že národné záujmy zastáva úplne najslabšia a odovzdáva takým spôsobom suverenitu a ústretovosť voči Európskej únie, ako to doteraz nebolo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán kolega Číž, išli ste ako guľomet a bolo skutočne náročné sledovať, či zaznejú aj nejaké múdre myšlienky. Možno aj zazneli, len mne tam nejak nerezonovali, v mojich ušiach.
Ale hovorili ste o dialógu a o diskusii. Áno, tak by sa mali riešiť veci. Tak si najprv urobte poriadok vo svojich vlastných radoch. Vy prídete s hotovými riešeniami, ktoré sú samozrejme potom v rozpravách roznesené na kopytách, lebo sú zlé, škodlivé až devastačné. Tak ukážte, že chcete konštruktívne riešiť problémy! Povedzte mi, koľko pozmeňovákov ste od opozície pustili už za súčasného vášho vládnutia? To boli konkrétne riešenia, keď ste chceli konkrétne riešenia. Ale vy ste ich šmahom ruky zmietli zo stola. Tak o čom tuná rozprávate? O akej diskusii, o akom dialógu?
No a poprosil by som aj kolegov z vašej strany, ktorí reagovali na váš príspevok, aby nehovorili, že terajšia opozícia v privatizácii rozpredala majetok štátu. Vy všetci ste pri tom boli, ale ja som nič neprivatizoval. Takže poprosil by som, treba vážiť slová do budúcnosti, treba hovoriť konkrétne a nie na tých, ktorí sú tuná v poslaneckých laviciach prvýkrát.
No a už len jedna poznámka k diskusii, o tom, čo ste hovorili. Naozaj máte všetko načítané, ale ste tak neskutočne odtrhnutý od reality! Takže by som vás poprosil, že sa spamätajte, lebo vašimi opatreniami privediete Slovensko do hrobu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Číž dokáže vždy rozveseliť, potešiť, pretože jeho prejavy sú skutočne iné.
Nuž, len vám chcem pripomenúť, pán poslanec, že systém, ktorý vy obhajujete, skrachoval. Skrachoval na Slovensku a skrachoval v celej Európe. Systémy, ktoré si nevážili a obmedzovali súkromné vlastníctvo, vždy skrachovali. Systémy, ktoré zvyšovali dane z práce, nikdy neprosperovali. A to idete robiť práve vy teraz týmto zákonom o dani z príjmu, že idete drasticky zvyšovať dane z príjmu. Pán poslanec, toto je cesta do pekla. Takáto cesta povedie Slovensko len a len k úpadku.
Keď ste hovorili o periférii v Európe, na rozdiel od vás si nemyslím, že Slovensko je perifériou. Ja som presvedčený, že Slovensko patrí do najlepších európskych klubov. A všetci vieme, kto k tomu najviac prispel. A vždy budeme presadzovať také opatrenia, aby si Slovensko toto miesto udržalo, na rozdiel od vás. A budeme presadzovať také opatrenia, ktoré prispejú k prosperite, aby sa na Slovensku mali vždy lepšie tí ľudia, ktorí sú slušní, pracovití a aktívni, na rozdiel od zákonov, ktoré presadzujete vy.
Ďakujem.

Dovolím si aj ja zaujať postoj k tomu, čo tu bolo prednesené pánom poslancom. Ja naozaj jeho prejav považujem ako moji predrečníci za veľmi pôsobivý, vášnivý aj plynulý. Avšak v rovine reči sa to naozaj veľmi dobre počúva a dá sa vnímať všetko to, čo rozprávate, akurát váš prejav naozaj je ideologický a je neúprimný, pretože ja vyhodnocujem súlad toho, čo hovoríte, s tým, čo robíte. A všetky tieto reči, tieto slová, ktoré tu boli prednesené, nie sú kryté reálnymi skutkami.
Naozaj aj v tomto parlamente je pripravených mnoho návrhov, ktoré sú ďaleko sociálnejšie v dopadoch, ako tie návrhy, ktoré pripravuje vláda a ktoré vy ako poslanci vládnej strany podporujete, a napriek tomu nie sú schválené. To znamená, pokiaľ váš prejav, vaše slová nebudú súladiť s tým, ako budete konať, takéto prejavy nás veľmi nezasiahnu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám poďakovať za korektné, diskusné príspevky. Vo väčšine mám pocit, že sa mi podarilo urobiť to, že ste registrovali tú esenciu, čo chcem povedať.
K pánovi Hlinovi, no pokiaľ som hovoril o sociálne spravodlivom období do roku ´89, tak iba v tom úzkom zmysle, v ktorom väčšina spoločnosti nebola vylúčená z tej spoločnosti. V tom zmysle som rozprával. Iné veci by mali byť predmetom nejakej ďalšej aj inej diskusie.
K pánovi Hubovi, no, musí mi odpustiť, mám tu jednu poznámku, že obávam, že je veľmi ťažké, aby ekológ jeho rangu mal pocit, že neoliberalizmus, ten, ktorý sa prevádzal na Slovensku, je snom ochrancov prírody. Myslím si, že tam k tomu viacej povedať ako netreba.
Pokiaľ rozprávate o tých majetkových rozdieloch, ich významoch pre spoločnosť a hlavne obrovskú škodlivosť, o tom si dovolím teda povedať svoj názor, ak bude o to záujem pri Zákonníku práce. Tam na to bude primeraný priestor.
No a k pánovi Kuffovi, je pre mňa to nepochopiteľné, keďže v parlamente z opozičných strán sú prakticky všetky kresťanské, hlásia sa nejakým spôsobom ku kresťanstvu. U OĽaNO väčšina, ostatné tri strany, okrem liberálov, teda jediní, ktorí sa z nej, majú dokonca až nadpisy v tom. Existuje niečo, čomu sa hovorí kresťanská sociálna náuka. Pozrite si princípy tejto kresťanskej sociálnej náuky a uvidíte ten obrovský rozpor s tým, čo hlásali kresťanské strany, keď boli vo vláde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Dovolil som si predbehnúť pána ministra, aby som mu nezobral posledné slovo.
Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým tézam, ktoré tu zazneli počas rozpravy. A považujem ich za veľmi dôležité, aby názor aj z inej strany spektra sa ozval. Nielen teda z pravicovej, lebo sme tu počuli, že my sa nevieme k tomu vyjadriť.
Prvá téza, rovná daň je jediný úspešný a spravodlivý daňový model. Chcem upozorniť na to, že rovnú daň majú zavedené krajiny v Európe, ako sú Bulharsko - 10 %, Rumunsko 16 %, Litva 15 %, Estónsko 21 %, Malta 35 percent. Toto sú krajiny, ktoré majú jediný úspešný a spravodlivý model, podľa toho, čo sme tu počuli.
Chcel by som povedať, že väčšina najvyspelejších štátov má progresívny daňový systém a nie je to náhodou. Redistribúciou vláda modifikuje prvotné rozdelenie dôchodku a zabraňuje tomu, aby obyvateľstvo sa rozdelilo na veľmi chudobných a veľmi bohatých. To, čo tu už niekoľkokrát zaznelo, keď tomu chudobnému zoberiete tú istú čiastku ako tomu bohatému, tak ten chudobný skončí so svojimi úsporami tak či tak na nule, ale ten bohatý bude mať nadmieru statkov, ktoré bude vedieť akumulovať a bude jeho bohatstvo rásť. Z toho vzíde jednoznačný stav, kedy, mali sme tu, ja neviem, desať rokov dozadu sme tu mali stav, kedy pár ľudí vlastnilo povedzme HDP niektorých menších krajín. Toto sa stále prehlbuje, to znamená, že dostaneme sa do stavu, kedy, poviem, 5 % ľudí bude vlastniť bohatstvo celej zemegule? Toto je cieľom?
Už aj Aristoteles navrhoval, aby priame dane boli rozdielne pre majetnejších obyvateľov. A jeden z najbohatších ľudí planéty, miliardár Warren Buffett, ktorého určite poznáte, ktorý určite nie je ľavičiar, takisto povedal, že systém, ktorý ho bude zdaňovať rovnako ako jeho sekretárku, nie je určite spravodlivý. Takisto povedal, na rozdiel od toho, čo som tu včera počul z úst pána Sulíka, že Warren Buffett platí len dane, ktoré musí platiť. To znamená, keď mu niekto povie, že nemusíš platiť dane, tak ich proste nezaplatí.
Rovnú daň považujem za piárprodukt pravice, nakoľko tu nejde o to, či je rovná daň pre fyzické osoby alebo pre právnické osoby, ale ide o to, akú sadzbu má daň pre fyzické osoby a akú sadzbu má daň pre právnické osoby.
Téza dva. Vysoká komplikovanosť progresívnej dane oproti rovnej dani. Chcem len pripomenúť, že doterajšia 19-percentná daň z príjmu fyzických osôb zostáva u 99 % osôb naďalej 19 percent. A len u jedného percenta populácie, ktorých príjem je nad 3 300 eur, sa za mesiac táto sadzba zvýši na 25 percent. Z 25 % sa uplatní dokonca len na ten príjem, ktorý je nad tých 3 300 eur mesačne. Preto hovoríme, u fyzických osôb, u 99 % prípadov o jednej sadzbe dani a u právnických osôb sa bavíme o jednej sadzbe dane pre všetky právnické osoby. Preto sa pýtam, čo je na tom komplikované? Neviem.
Ja keď som posledne videl daňové priznania, alebo teda mal som pred sebou, pozeral som sa naňho, nemyslím si, že ani vaša vláda urobila niečo s tým, že by sa tak jednoducho vyplňovalo, ako tu prezentoval pán Štefanec, že tu skomplikujeme niečo, že tí ľudia si nebudú vedieť toto daňové priznanie urobiť sami. To je utópia, že si dnes ľudia na Slovensku vypĺňajú daňové priznania sami. Deväťdesiatdeväť percent prípadov, som presvedčený, že ľudia používajú svojich účtovníkov a daňových poradcov.
Za jednoduchý systém považujem napríklad systém v Kanade, kedy každá osoba je zodpovedná sama za svoje daňové priznanie, ktoré predkladá, môže si ho samozrejme nechať urobiť za poplatok firme, ale je tam sofistikovaný systém, samonavádzací, vysvetľujúci, ktorý v podstate nakoniec dovedie toho človeka k tomu, že to daňové priznanie je správne vyplnené. Ide len o to, aké čísla do tohto daňového priznania tento človek uvedie a za tieto čísla si tento človek zodpovedá. Tomu hovorím jednoduché daňové priznanie.
Nakoľko kolegov z pravice počas rozpravy očividne a pochopiteľne najviac trápila daň z príjmu právnických osôb, chcem sa pri tom trošku zastaviť. Počúvame tu, že zvýšenie dane na 23 % spôsobí nezamestnanosť a nedostatok práce. Priznávam, že zvýšenie sadzby dane je pre podnikateľov demotivačné v určitom zmysle, ale chcem pripomenúť, nezamestnanosť v Európe je už dávno. Keď si pozrieme čísla, nezamestnanosť v roku 2004 priemeru Európskej únie bola cca 8,5 percenta. Bolo to počas konjunktúry, samozrejme táto nezamestnanosť klesala až do začiatku roku 2008, kedy dosiahla cca 7 percent. Od tohto momentu nezamestnanosť v Európskej únii stále stúpa. V Španielsku je dnes nezamestnanosť 25 percent.
To, čo som už tu raz hovoril, že slovenská ekonomika je otvorená ekonomika, závislá na exporte, na vývoji v Európskej únii, a bolo to tu aj spomínané z pléna, že áno, keď dostane Európska únia chrípku, tak tá chrípka sa prenesie aj na Slovensko. To je pravda. Dnes si myslím, že to prepojenie, tá strata zamestnania tých ľudí, ktorí dnes prichádzajú o prácu, nie je zato, že my tu ideme zvyšovať daň na dvadsaťtri percent, ale je to zato, že tieto firmy majú existenčné problémy, a hlavne súvisiace s krízou v Európskej únii, s odbytom a so spotrebou. Môžeme v niektorých prípadoch, týmto firmám môžeme skutočne dať aj nulovú daň, ako spomínal pán Kaník, ale neverím tomu, že firmy, ktoré majú problémy s odbytom, budú vyrábať na sklad zato, že majú nízku daň. Ony totiž nebudú mať čo zdaňovať. Spotreba vo všetkých sférach v dôsledku hospodárskej krízy neustále v celej Európskej únii klesá.
Štvrtá téza, pri ktorej by som sa chcel zastaviť, je, že v dôsledku vyššej dane z príjmov právnických osôb vyberieme menej daní z príjmu právnických osôb. Súvisí to s tým, čo som už povedal. Otvorenosť slovenskej ekonomiky je veľmi veľká. Ak sa nezlepší ekonomická situácia a nestabilizuje sa ekonomická situácia v Európskej únii, skutočne môže nastať situácia, že výber daní bude o niečo horší. Ale práve preto sa čudujem pravici, ktorá kritizuje vládu zato, že si vytvorí finančnú rezervu práve na takéto situácie. Tých 530 miliónov je práve na takéto situácie. Dnes nikto nevie povedať, ako sa ekonomická situácia v Európskej únii vyvíjať bude. To znamená, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia na Slovensku.
Samozrejme, tak ako už avizoval aj pán minister financií, my nie sme zato, aby sme tu mali vysoké korporátne dane. Keď sa konsolidácia podarí a bude, tie výsledky sa zlepšia, tak je tu vôľa samozrejme upraviť tieto sadzby nadol.
Piaty argument, alebo piata téza, daňová harmonizácia v rámci Európskej únie je škodlivá. To som tu počul niekoľkokrát. Myslím si, že treba si uvedomiť, a to mení situáciu a záujmy Slovenska v ekonomickom priestore Európskej únie, že vstupom krajín, ako je Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, a blízkosť Ukrajiny, skutočne túto pozíciu mení. Som presvedčený, že rest at the bottom, tiež to tu bolo spomenuté, to znamená závod až na dno, je škodlivý. V tomto závode sa štáty, ktoré som tu spomínal, začínajú predháňať, kto priláka investorov nižšími daňami. Desaťpercentnú sadzbu dane právnických osôb v Bulharsku a na Cypre považujem za vyslovene škodlivú. Takéto nízke dane, ktorým sa časom budú snažiť ostatné krajiny prispôsobovať, a to nikto nevyvráti, aby nestratili konkurenčnú výhodu, tak ako tu bolo povedané. Áno, tá konkurencieschopnosť, je veľmi dôležitá, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sú určite dampové a neumožňujú štátu primerane financovať verejné služby.
Stanovenie sadzieb dane z príjmu právnických osôb by sa v rámci krajín Európskej únie nemalo stať akciovým výpredajom textilu za ceny, ktoré idú pod výrobné náklady. Firmy by mali mať záujem, aby mali v štáte vybudovanú kvalitnú infraštruktúru, zdravú a vzdelanú pracovnú silu. Len toto im pomôže dosahovať ich plánované zisky, ale to niečo stojí. Myslím si, že Európska únia by mala stanoviť určité spodné limity, to už som tu prezentoval, sadzby dane z príjmu právnických osôb. Pán Sulík tu prezentoval sadzbu povedzme dvadsať percent, ale to je samozrejme na dlhšiu diskusiu. A nemyslím si, že harmonizácia tu bude zajtra. Bude to veľmi dlhá diskusia v rámci Európskej únie, aby sa nedeformoval trh Európskej únie. Ak niektorá krajina Európskej únie bude chcieť mať vyššiu sadzbu dane, ako je spodný limit, tak nech to urobí svojím rozhodnutím. Je to úplne legitímne, ale nemala by ísť pod túto minimálnu sadzbu. Je to potrebné na udržanie kvality verejných služieb, ako som tu už spomínal, a zdravého ekonomického prostredia v rámci Európskej únie.
Pán Kaník spomínal, že najlepšou daňou z príjmu by bola nulová sadzba. Ja sa skutočne len hrozím jednej veci, aby pán Kaník potom neprišiel, že chceme tu mať verejné služby na úrovni Švédska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)