8. schôdza

S faktickými poznámkami osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Jedenásť poslancov, posledný pán poslanec Štefanec. Pán poslanec Senko, faktická?
Poprosím, pán poslanec Senko.
Dajte mu dve minúty, ďakujem.

Áno, pán poslanec, spoločnosti hľadajú systémy, ktoré uspokoja ich vnútorné potreby, potreby spoločnosti ako celku, so všetkými vymoženosťami v priebehu jej vývoja, ktoré dosiahli tak, aby uspokojila čo najviac jej členov.
Samozrejme, že vývoj a rôzne riešenia prinášajú aj protirečenia a iné pohľady na riešenia. Aj my sme sledovali snahy terajšej časti opozície, keď privatizovala, privatizovala aj zdravie, privatizovala aj dôchodkový systém. Tak aj my sme sa dostali, súčasná koalícia, do situácie, kedy sme postavení pred riešenia a potrebujeme riešenia nachádzať. Naša spoločnosť sa dostala do istého bodu a má pred sebou aj rozhodnutia ako záväzky, ktoré si stanovila naplniť.
Spoločnosť musí hľadať vnútorné zdroje, ktoré aj mala, ale sa ich za finančnú protihodnotu v minulosti zbavila. Musí hľadať vlastné riešenia, pred ktoré ju postavila doba, a musí ich hľadať vo vnútri spoločnosti za predpokladu, aby naplnila stanovené ciele.
Je legitímne, že pohľady na riešenie sa môžu líšiť, ale navrhované riešenia vlády sú legitímne, vychádzajú z podmienok, ktoré v spoločnosti sú, a podľa môjho názoru ako aj názoru vlády v súlade s jej programovým vyhlásením, sú riešením pri naplnení cieľa. A ten cieľ je konsolidácia verejných financií.
Myslím si, že všetko sa deje legitímne. A myslím si, že toto riešenie nájde podporu aj v tomto parlamente.

Pán poslanec Kaník.

No bolo to veľmi pôsobivé od pána poslanca. Konečne sa niekto zapojil aj do rozpravy. Je tu jeden zásadný, zásadný rozpor. Vy si myslíte, že keď zavediete progresívne dane a zvýšite dane, že pomôžete chudobe, že pomôžete eliminácii chudoby, že pomôžete sociálnej spravodlivosti. Žiaľbohu, pravda je presný opak. V tom je náš hodnotový rozdiel.
My nenavrhujeme naše riešenia preto, aby sa chudoba zväčšovala a aby rástlo bohatstvo nejakej úzkej skupinky, ale preto, že vieme, a fakty to potvrdzujú, že keď podporíme rast ekonomiky, keď podporíme prosperitu, tak podporíme po prvé, príjmy štátneho rozpočtu, a potom bude dostatok prostriedkov na to, aby aj ten učiteľ mal vyšší plat, aby nemal 600 eur, ale mal čoskoro 1 500 a ďalej. V tom je ten podstatný rozdiel.
Takže výsledkom vášho riešenia je zväčšujúca sa chudoba, aj keď neustále budete to robiť pod transparentom, že bojujete za sociálnu spravodlivosť. Ale výsledkom bude viac chudoby, viac sociálne odkázaných, viac Slovákov, ktorí budú upadať do rizika chudoby.
Hovorili ste tu mnohé príklady z rôznych európskych krajín, ale napospol to boli krajiny, ktoré dnes, žiaľbohu, sú na tom veľmi zle. Niektoré stoja pred bankrotom, dokonca tie, ktoré ste spomínali. To je výsledkom tých spôsobov politík, ktoré tam dlhé desiatky rokov vládli, dnes žiadajú iné štáty o pomoc a nedokážu zabezpečovať základné úlohy štátu.
Vlastníctvo má slúžiť verejnému záujmu, ale slúžiť tak, že sa ľuďom darí. A vy im chcete zabrániť, aby sa ľuďom darilo.
A posledná vec, keď ste kolónie spomínali, harmonizácia daní spraví zo Slovenska kolóniu. A vy presadzujete harmoni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Huba.

Ďakujem za slovo. Vcelku oceňujem, že kolega Číž sa pozrel na problém takpovediac filozoficky, a v tom budem, ak dovolíte, tak trochu pokračovať.
Nechcem hovoriť o výhodách a nevýhodách rovnej dane a porovnávať situáciu u nás a v iných krajinách, ktorá je často neporovnateľná. Chcem len pripomenúť vec, o ktorej sa tu nehovorilo a asi ani nebude hovoriť, a to je takzvaná ekologická daňová reforma, čo je idea, ktorá jestvuje už niekoľko desaťročí. Podstatu tejto reformy, ktorú by som vám chcel dať do pozornosti, alebo jej podstata spočíva v presune daňovej záťaže z toho, čoho chceme mať dostatok, napríklad práce, na to, čoho chceme mať čo najmenej, napríklad nadmerného vyčerpávania prírodných zdrojov a znečistenia prostredia. V praxi by to znamenalo postupné progresívne zdaňovanie a teda zdraženie energetických a surovinových zdrojov, ktoré však bude kompenzované výrazne nižším zdanením práce.
Z polohy utopickej vízie do polohy realizovateľného a žiaduceho manévru posúva túto navrhovanú reformu skutočnosť, že má byť fiškálne či rozpočtovo neutrálna. To znamená, že to, čo štát získa na vyššom zdanení prírodných zdrojov, v úvodzovkách "rozpustí" do zníženia zdanenia práce. Nejde preto o nejakú novú daň, ale o komplexnú, vyváženú a z hľadiska budúcnosti myslím si, že veľmi potrebnú daňovú reformu.
Obávam sa, že to, čo sa v predloženom návrhu zákona navrhuje, ide práve opačným smerom a povedie k zdraženiu práce a nie spotreby surovín a prostredia.
Preto si dovolím povedať, že SMER ide v tomto prípade v protismere.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ja musím povedať, že mne sa to páčilo, že naozaj ten oduševnený výraz, to presvedčenie, ja si aj takto predstavujem parlament, že naozaj, že takýchto príspevkov tu bude viac.
Ja si vás viem dokonca predstaviť v tom senáte v tej tóge, viete, že tak oduševnene diskutujete, že naozaj toto tak nejako v hĺbke si myslím, že mali by tu odznieť aj takéto príspevky.
Dozvedel som sa, čo som nevedel, teraz už viem, že hlavný ideológ SMER-u sídli v Štiavnických Baniach, tak už viem teda, že odkiaľ idú tie myšlienky.
Fakt to oduševnenie bolo, to je všetko v poriadku. Po obsahovej stránke tam bolo dosť, by som povedal, nedostatkov. Ja si pamätám na internáte, ako sme do rána pri fľaške vína vedeli ohnivo diskutovať, zápalisto. To nemám šancu stihnúť sa k tomu nejako vyjadriť, ale chceli sme zmeniť svet teda, samozrejme. A len jedna vec ma hlboko vyrušila, že teda, to som si aj poznačil, žili sme v sociálne spravodlivom systéme. To ste spomenuli, mysleli ste tým asi socializmus, komunizmus. Lebo vy ste mali loptu, bicykel, hej, boli ste pánske dieťa. To je v poriadku. Ale ja poznám aj iné príbehy. Ja poznám príbehy ľudí, ktorí trpeli, ktorých mučili, dokonca ich obesili, že to mi príde z úcty k nim trošku nenáležité.
To samotné vystúpenie ste mohli kľudne mať aj o 15, 20 minút kratšie, keby ste čítali knihu, v ktorej píše aj váš kolega Blaha. Tam je vyjadrenie pána Žižeka, alebo, áno, ktorý hovoril, že rozdiel medzi pravicou a ľavicou v Európe je taký, ako medzi Coca-Colou a Pepsi-Colou. Čiže znova ste to mohli mať o niečo kratšie, ale dobre.
A ešte takú, vy ste mi to vyčítali aj s pánom Jarjabkom, aj s vaším sparing partnerom, že ja keď som hovoril, tak hovorím od, neviem odkiaľ-pokiaľ, ale vy ste prebehli celou mojou knižnicou. A mám ju fakt veľkú, teda že, to, čo ste vy tu dokázali do tých tridsiatich piatich minút vtesnať, to bolo fakt obdivuhodné.
Takže nakoniec, oduševnené, dobré vystúpenie s obrovskými chybami, len základ je vás nepustiť k moci, lebo aby ste to nemohli realizovať to, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blaha.

Pán kolega Číž, ja by som chcel naozaj oceniť tento váš príspevok do diskusie práve preto, že vniesol taký hlbší a hodnotový rozmer do našich debát a trošku priblížil Slovensko týmto spôsobom tým európskym diskusiám. Pretože ja mám skúsenosť z tých európskych fór, tam sa naozaj vedú hodnotové diskusie, kde tí ľudia navzájom poznajú tie knihy tých svojich oponentov. To znamená -  a to isté platí pre vás -  keď vy kritizujete tú pravicu, tak máte načítaného toho Missesa, máte načítaného Nozicka, Hayeka, Rothbarta a tak ďalej.
Ale tuto kolegovia, ktorí kritizujú ľavicu, nemajú šajnu. Tuto kolega Hlina hovorí o Žižekovi. Nemajú šajnu, čo píše Žižek, nemajú šancu, čo píše Cohen, čo píše Habermas, čo píše Rawls, čo píše Dworkin. Nie, oni nečítajú. Oni si vystačia s tými svojimi neoliberálnymi dogmami. A to veľmi ochudobňuje tú našu diskusiu, pretože namiesto naozaj systematického štúdia títo páni iba googlujú, googlujú, vyberú si nejaké neoliberálne mantry a dokola ich opakujú. A nemá to žiadnu analytickú úroveň. A teraz naozaj nechcem hádzať do jedného vreca všetkých, lebo sú tu i ľudia, ktorí majú očividne záujem ( a teraz, pán Hlina očividne je jeden z tých, ktorý má chuť čítať; aj pán Sulík možno bude mať konečne chuť si niečo prečítať, keďže dostal knižku), ale je to strašne málo.
Ja mám pocit, že, a teraz nechcem dehonestovať na Slovensku pravicu, ja si naozaj veľmi silne vážim pravicové názory, vážim si aj toho Hayeka, aj toho Nozicka, polemizujem s nimi, analyzujem ich diela a tak ďalej. Ale na Slovensku si na pravom spektre dnes nie je čo vážiť, ale nie vždy to tak bolo.
Páni kolegovia z pravice, spamätajte sa! (Potlesk.)