8. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovolím si ešte raz v mojom druhom príspevku zdôrazniť niektoré myšlienky, ktoré som povedal v prvom prejave. Nie všetci ste tu boli a na niektorých bodoch pozmeňovacích návrhoch mi naozaj skutočne veľmi záleží.
Ja nechcem presadzovať, pretože viem, že na to silu jednoducho ani ja, ani opozícia nemá. A také návrhy, ktoré jednoducho neprejdú proti politickému programu strany SMER, to mi je úplne jasné. Ale napriek tomu by som rád ešte využil túto príležitosť prediskutovať touto formou tie návrhy, ktoré, si myslím, by ste mohli zvážiť a mohli pozitívne prijať, pretože ak je naším spoločným cieľom hlavne udržanie, resp. dokonca zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie pracovných podmienok, zlepšenie podmienok nielen pre podnikanie, ale skutočne aj pre zamestnávanie ľudí, pre vyššiu zamestnanosť, pre tvorbu lepších pracovných podmienok, tvorbu nových pracovných miest, tak sa skúsme spolu zamyslieť nad niektorými tými témami, ktoré som si dovolil priniesť vo forme pozmeňovacích návrhov, pretože si myslím, že návrh vládnej novely Zákonníka práce sa jednoducho dá o niečo ešte zlepšiť.
Takže ak dovolíte, prejdem ešte raz niektoré, zdôrazňujem, niektoré body z mojich pozmeňovacích návrhov, o ktorých si myslím a fandím, teda že by mohli získať vašu podporu. Nechcem ísť do tých politických citlivých záležitostí.
Čiže vrátim sa k vládou navrhovanému § 12, ktorý má riešiť situáciu, kedy u zamestnávateľa nie sú konštituovaní žiadni zástupcovia zamestnancov. Čiže ak u zamestnávateľa nepôsobí ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník, ani odbory, takých zamestnávateľov je na Slovensku skutočne veľa. Sú to hlavne menší zamestnávatelia a jednoducho chcem zdôrazniť, že v zmysle platnej legislatívy, ak si vezmete zamestnávateľa, ktorý má jedného alebo dvoch zamestnancov, takí sú, tak on jednoducho nemôže mať ani odbory, lebo tam musia byť traja, nemôže mať ani zamestnaneckú radu, lebo tam musí byť 50 zamestnancov a nemôže mať dokonca ani zamestnaneckého dôverníka, lebo tam musia byť aspoň traja zamestnanci, aj keby akokoľvek chcel a podporoval sám zamestnávateľ vytvorenie nejakej formy jednej z tých troch zástupcov zamestnancov, tak sa to skrátka nedá. No a § 12 vlastne prináša riešenie, čo v prípade, ak v Zákonníku práce máme zadefinované nejaké ustanovenie, kde sa hovorí, že toto a toto môže zamestnávateľ zriadiť, nastaviť, vyriešiť len buď po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. No a teraz vzniká otázka, čo potom v prípade, ak tých zástupcov zamestnancov jednoducho niet? Paragraf 12 má ambíciu túto situáciu korektným spôsobom riešiť, ja som rád, že takýto paragraf sa do Zákonníka práce dostane, pretože doteraz tam absentoval a spôsobovalo to problémy pri aplikačnej praxi, len vadí mi to, že sú skrátka niektoré ustanovenia zadefinované tak, že ak sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov a zástupcov zamestnancov jednoducho niet, tak potom dané ustanovenie Zákonníka práce nie je možné v praxi použiť.
No pre mňa najväčším príkladom, a teda zároveň najhorším príkladom je konto pracovného času, čo je vynikajúci nástroj na organizáciu pracovného času, ktorý pomôže obidvom stranám, zamestnancom pre udržanie pracovných miest, zamestnávateľovi pre lepšiu organizáciu práce v čase, kedy má výkyvy vo výrobe, výkyvy v odbyte a toto konto pracovného času nebude možné zaviesť, ak tých zástupcov zamestnancov vo firme nemá. Paragraf 12 to definuje práve tak nešťastne, že ho skrátka nebude môcť zaviesť. Toto mi skutočne vadí a malo by to vadiť všetkým nám, pretože to spôsobí v malých firmách problémy. Veľmi dobrý nástroj Zákonníka práce nebudú môcť využiť a to je veľká škoda, pretože ten nástroj je tam preto, lebo ho potrebujú aj zamestnávatelia, ale aj zamestnanci. Je to na osoh všetkých zúčastnených strán.
Čiže zamyslime sa nad tým, ja som teda zamyslel s výsledkom, kde teda navrhujem v pozmeňovacom návrhu, to je druhý môj v poradí bod v pozmeňovacom návrhu, kde hovorím, že ak teda niet tých zástupcov zamestnancov a vyžaduje sa dohoda, skutočne sa vyžaduje, tak potom tú dohodu možno nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov. Čiže ak mám dvoch, ak mám naozaj dvoch zamestnancov vo firme, tak ak sa s tými dvoma dohodnem, že chlapci, zaveďme to konto pracovného času, lebo vyriešime problém, ja vás musím nechať doma alebo jedného vyhodiť, bohužiaľ, zlá je situácia. Oni s tým, samozrejme, budú súhlasiť, pretože si zachovajú pracovné miesto, aspoň teda si myslím, že s tým súhlasiť budú, je to na prospech zachovania ich pracovných miest alebo zlepšenia pracovných podmienok. Čiže navrhujem, aby v tom § 12 pribudlo slovíčko, tá posledná veta, aby tú dohodu bolo možné nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov, aby nám tieto dobré ustanovenia Zákonníka práce nezmizli dostratena, v prípade menších firiem, firiem, kde jednoducho nemajú zástupcov zamestnancov.
Opakujem, že nechcem ísť do bodov, o ktorých viem, že hlavou múr neprerazím. Takže nebudem tu hovoriť ani o súbehu odstupného, výpovednej doby, dobre, nebudem tu znovu otvárať túto tému.
K tej náhrade mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Je pomerne veľa prípadov v praxi, keď zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63, resp. dá mu tzv. okamžitú výpoveď, to je hlavne prípad požitia alkoholu na pracovisku. Zamestnanec má, samozrejme, právo ako každý občan obrátiť sa na súd, ak sa cíti ukrivdený takýmto rozhodnutím zamestnávateľa, a často sa tak deje a časté súdne spory o neplatnosť výpovede sú na našich súdoch a časť z nich končí tým, že zamestnanec ten súd vyhrá. V takom prípade má nárok na náhradu mzdy, ktorá mu vlastne plynie od dňa, kedy to zamestnanie opustil, až do určitej doby, ktorú si de facto alebo de iure vysúdi. Súčasný Zákonník práce obmedzil výšku takejto náhrady mzdy za maximálne 9 mesiacov.
Vládna novela navrhuje, aby sa tento čas, aby som to skrátil a zostručnil, aby sa ten čas vlastne mohol predĺžiť až na 36 mesiacov, čiže aby zamestnanec pri neplatnej výpovedi dostal až trojročný plat. To je na jednej strane dobre znejúce. A poviete si, áno, takto chránime práva zamestnancov a dávame takú varovnú žiarovku pre zamestnávateľov, aby nerobili nekalé veci. A naozaj ak majú prepustiť zamestnanca, tak aby si to dobre zvážili, aby nemohlo dôjsť k súdnemu sporu, ktorý by následne prehrali. To je v poriadku. To, takýto zámer je v poriadku, ale pri všetkom tom myslím si, že tá deväťmesačná náhrada mzdy podľa súčasného zákonníka práce je absolútne postačujúca, lebo to memento, že budem musieť zamestnancovi vyplatiť deväťmesačnú mzdu, je jednak dostatočné a na druhej strane tá sankcia vo výške 36 mesiacov je brutálne vysoká. Ja som to včera hovoril, keď si predstavíte priemernú mzdu 800 eur, keď si k tomu ešte pripočítate odvody, lebo aj z tejto náhrady sa musia zaplatiť odvody, tak je to sumu vyše tisíc eur na jeden jediný mesiac. A krát 36, to je v podstate v priemere suma 36-tisíc eur, ktorá môže byť uložená ako sankcia zamestnávateľovi pri neplatnej výpovedi. Je to jednoducho príliš veľa.
Ak hovoríme o vyváženosti zákonníka, kde na jednej strane váh sú záujmy zamestnávateľa, na druhej strane váh sú záujmy zamestnanca, tak tu tá vyváženosť podľa môjho názoru jednoducho nie je, lebo vyplatiť bývalému zamestnancovi ako sankciu 36-tisíc eur, to je v prepočte na koruny vyše milión korún, je neprimerane vysoká suma. A keby ten plat bol vyšší ako priemerný, tak je to adekvátne viac. Čiže toto môže toho zamestnávateľa doslova položiť na kolená. A položiť zamestnávateľa na kolená, to neznamená to, že sa budeme vysmievať: "Kiš, kiš, zlý podnikateľ, tak ti treba!" - ale môže to mať za následky to, že tá firma pôjde do krachu. Bude musieť prepustiť ďalších zamestnancov, ktorí v tom budú vlastne nevinne, ale čo tej firme zostáva?
Čiže pre menších podnikateľov znova je takáto sankcia likvidačná, takže, prosím, zvážte, či je dobré takto upraviť náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. To je v mojom prípade pozmeňovací návrh, bod č. 8.
Ďalej by som upriamil vašu pozornosť na bod č. 12 mojich pozmeňovacích návrhov, to je § 96b náhrada za stratu času. Znova, nové ustanovenie v Zákonníku práce, veľmi dobré, vítam ho. Vysvetlím ešte raz k čomu to je dobré. Zamestnanec ide na služobnú cestu. Má nárok na to, aby počas tej služobnej cesty mal vyplatenú svoju mzdu za prácu, ktorú tam ako odvedie na tej služobnej ceste v súlade s tým, čo tam teda robí v rámci svojho pracovného času, a má, samozrejme, nárok na cestovné náhrady. To je kilometrovné, diéty a tak ďalej. Na to všetko má nárok. To je jasné. Niektorí zamestnávatelia sa dobrovoľne, vlastne z ich pohľadu dohadujú so zamestnancami tak, že im nadštandardne poskytujú okrem tých zákonných nárokov ešte takzvanú náhradu za stratu času, že zamestnanec strávi cestovaním nejaké tie hodiny. V podstate beží mu čas, jeho voľný čas, kde podľa zákona nemá právo na to, aby mu to bolo nejakým spôsobom preplatené. Ale zamestnávatelia niektorí, tí, nazvime to sociálne cítiatejší možno alebo resp. rozumnejší, ktorí si skutočne oceňujú práce svojich zamestnancov, tak po dohode s nimi im vyplatia náhradu za stratu času, ktorú strávia tým cestovaním. To by sme mali všetci vítať a podporovať chovanie takýchto zamestnávateľov.
Reakcia tá, že do zákona pribúda § 96b, vlastne znamená toto, ak doteraz zamestnávateľ dobrovoľne zamestnancovi vyplatil takúto náhradu za stratu času, tak šlo to z pohľadu nákladov firmy z nedaňových nákladov. Nemohol si to ten zamestnávateľ uviesť do daňovo uznaných výdavkov, že povedzme zamestnancovi vyplatil 100 eur ako náhradu za stratu času, tak o týchto sto eur si zamestnávateľ nemohol znížiť základ dane. Čiže doplatil na to svoje dobráctvo tým, že síce tie peniaze dal zamestnancovi, ale na rozdiel povedzme od mzdy alebo cestovných náhrad, ktoré zamestnancovi tiež vypláca, si takúto sumu nemôže dať do daňovo uznaných výdavkov, čiže nezníži mu to daň, čo je z tohto pohľadu no jednoducho nespravodlivé.
Preto je dobré, že do Zákonníka práce pribudne § 96b, pretože ak tam bude, tak bude mať ten zamestnávateľ oporu v príslušnom paragrafe a bude to tým pádom pre neho daňovo uznaný výdavok. Čiže keď sa so zamestnancom dohodne, opakujem, aby sme tomu správne rozumeli, zamestnanec nezískava právo na automatickú náhradu za tú stratu času. To je dobrovoľná možnosť. Ten zamestnávateľ to môže vyplatiť, nemusí. Ak to ale zamestnávateľ dobrovoľne po dohode so zamestnancom vyplatí zamestnancovi, tak podľa nového § 96b má to oporu v Zákonníku práce, čiže je to daňovo uznaný výdavok a o túto sumu si zamestnávateľ zníži svoj základ dane rovnako, ako si svoj základ dane znižuje o mzdu zamestnanca, o diéty, ktoré zamestnancovi platil a tak ďalej.
Čiže to je všetko absolútne v poriadku. Ale čo je zlé, no nie je to až tak veľmi zlé, ale je to taká malá chyba krásy, ktorú by bolo dobré opraviť. Vládny návrh hovorí, zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty a tak ďalej, patrí dohodnutá peňažná náhrada. Čiže vládny návrh hovorí o tom, že zamestnávateľ sa môže dohodnúť buď v kolektívnej zmluve, alebo so zástupcami zamestnancov. Inak nie. Inak nie, čiže zase, čo v prípade zamestnávateľa, ktorý nemá zamestnancov, ktorý nemá zástupcov zamestnancov, menší zamestnávatelia, tak tam by vznikla pochybnosť, či si aj oni môžu takto dohodnúť so zamestnancami náhradu pri strate času tak, aby to bol daňovo uznaný výdavok, aby daňová kontrola toto uznala ako daňový výdavok.
Preto navrhujem, aby tam do tohto § 96b, čo je teda bod 62 vládneho návrhu a zároveň 12. bod mojich pozmeňovacích návrhov, aby tam pribudla možnosť dohody so zamestnancom. Čiže ak niet kolektívnej zmluvy, ak vo firme nie sú zástupcovia zamestnancov, aby sa bolo možné na tejto výhode pre zamestnanca, to je výhoda pre zamestnanca, dohodnúť priamo so zamestnancom, aby tá menšia firma mohla tiež takto pozitívne oceňovať svojich zamestnancov s tým, že to bude mať daňovo uznaný výdavok.
Ďalej k bodu 63, bodu 63 vládneho návrhu, ktorý hovorí o tom, že aj tie dobrovoľné nadčasy bude môcť zamestnanec odpracovať po dohode so svojím zamestnávateľom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce.
Dámy a páni, zdôrazňoval som to včera, zdôrazním to dnes znovu, ak sa prijme vládny návrh, čiže to je bod 63 vládneho návrhu, tak to bude znamenať, že ak si zamestnanec sám dobrovoľne chce zvýšiť svoj príjem tým, že odpracuje nadčasy, lebo chce pracovať nadčasy, chce si viac zarobiť, chce priniesť domov rodine viac peňazí, tak jednoducho nebude môcť.
My týmto chceme zakázať prácu nadčas, dobrovoľnú prácu nadčas, keď si chce zamestnanec zlepšiť svoju finančnú situáciu, pretože žiadame od zamestnanca, zamestnávateľa, aby zdôvodnili takýto nadčas potrebou prechodnej naliehavej zvýšenej potreby práce alebo verejným záujmom. Čiže čo to bude znamenať? Pre časť firiem to bude znamenať to, že ak budú dôsledne rešpektovať vládnu novelu, tak tí zamestnanci nadčasy pracovať jednoducho nebudú. Nebudú. Nebudú si môcť zarobiť, ale hoci budú chcieť sami. A druhá časť firiem bude robiť to, že budú jednoducho klamať, budú švindlovať, pretože takýto návrh je jednoducho absurdný, aby sme zabraňovali zamestnancovi pracovať, keď sám chce. Budú švindlovať. Budú si vymýšľať, že horelo, že ja neviem, čo sa stalo, že nejaký dodávateľ zlyhal alebo odberateľ, no skrátka budú si vymýšľať dôvody tej prechodnej naliehavej zvýšenej potreby práce.
Ďalej si, prosím, uvedomte, že pri každej takejto, každej jednej hodine nadčasov, bude musieť zamestnávateľ vykazovať, byrokratické povinnosti mu pribudnú, bude musieť vykazovať, prečo ten nadčas bol, pretože ak mu príde ná sledne kontrola z inšpekcie práce, ktorá bude kontrolovať nadčasy, tak ten inšpektor práce bude chcieť vidieť zdokladovanú každú jednu hodinu nadčasu, kde tam bola tá prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce. Viete, čo to bude? Ja hovorím, ja som mal, ja mám za sebou asi dvadsať prednášok pre mzdové účtovníčky. Hovoril som vlastne touto formou s vyše tisíc mzdárkami. Vyše tisíc firiem mi takto prešlo pod rukami, pod očami, pod tým mojím boľavým okom. A keď toto počuli, tak sa chytali za hlavu, že, preboha, toto? Toto? Samotné tie mzdárky cezčasujú, keď majú tie mzdové uzávierky. Neteší ich to na jednej strane, lebo častokrát by boli radšej doma, ale na druhej strane zarobia. Zarobia viac peňazí. My im takýmto spôsobom, nielen im, všetkým zamestnancom uberieme možnosť pracovať nadčas. Veď nadčas nechápte ako zlo. Je veľmi veľa ľudí, ktorí chcú pracovať nadčasy.
Ako pán Jasaň tu včera hovoril o tom, že no na východe niet práce, takže týmto spôsobom aspoň viacej ľudí sa zamestná. To je do istej miery pravda, ja tento argument beriem, ale nie je celé Slovensko východ. Je, na Slovensku sú aj oblasti, napr. tu v Bratislave, kde je teda práce dosť, a nechcem, teda aby tu niekto závidel tým Bratislavčanom, že ako ako je tu veľa roboty, ale tej roboty je tu naozaj dosť. A zas na druhej strane tu ľudia pracujú, aj sem chodia tí ľudia z východu preto, aby si tu zarobili. Takže teraz si zoberte toho východniara, ktorý príde do Bratislavy s lepším zárobkom a teší sa, že si tu zarobí aj preto, lebo tu bude mať aj nadčasy a bude mať z toho príjem. A my mu to zakážeme. No tak sa teda vráti domov, lebo sa mu to neoplatí, a bude v biede niekde doma, v hladovej doline, pretože tam prácu nezoženie skutočne. Nerobme toto, prosím vás.
Čiže preto navrhujem v mojom pozmeňovacom návrhu bod č. 13 - vypustiť z vládnej novely bod č. 63.
Ďalej, bod č. 74 vládneho návrhu, ktorý hovorí o tom, že pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa doba toho čerpania skracuje z doterajších dvanástich na štyri mesiace. Bod č. 74 vládneho návrhu, na ktorý ja reagujem bodom č. 15 mojich pozmeňovacích návrhov, kde navrhujem vypustiť tento bod 74. Čiže navrhujem, aby sa ponechala súčasná lehota dvanástich mesiacov na čerpanie náhradného voľna. Ja nepovažujem to čerpanie náhradného voľna do dvanástich mesiacov za nejaké poškodenie práva zamestnanca. Jednoducho je to normálne. Je to normálne. Je to realita, ak si v lete počas sezóny zamestnanec odpracuje nejaké nadčasy, tak v tých odvetviach, ako je poľnohospodárstvo alebo stavebníctvo, je úplne normálne, že v lete, keď je viac práce, pracujú nadčas a potom v zime, v zime, alebo na skorú jar, marec-apríl, keď tej roboty je ešte málo, tak si to čerpajú vo forme náhradného voľna.
Jednoducho, tie štyri mesiace nestačia na to, aby sa tie nadčasy vo forme náhradného voľna vyčerpali. Je to, bude to príliš krátka doba. Skomplikujete život takýmto firmám. Čiže, poprosím, skúste sa nad tým zamyslieť - bod 74 vládneho návrhu, ktorý navrhujem vypustiť mojím pozmeňovacím návrhom, bodom č. 15.
A ďalej k flexikontu. Rozumiem tomu. Myslím si, že si rozumieme s pánom ministrom, pokiaľ ide o návrh na zrušenie flexikonta tým, že zrušenie flexikonta bude plnohodnotne kompenzované bodom 83 vládneho návrhu, kde sa v § 142 v zákonníku dopĺňa ods. 5, ktorý teda znie podľa vládneho návrhu: "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvod, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a."
Čiže tu ide o to, ak sú vážne problémy vo firme, niet práce pre zamestnancov z vážnych prevádzkových dôvodov, napr. vybuchol mi odberateľ, vybuchol mi dodávateľ, resp. stala sa nejaká živelná katastrofa vo firme a pod., stávajú sa rôzne veci, tak vtedy môže zamestnávateľ po starom nasadiť flexikonto, po novom môže nasadiť konto pracovného času, takže tento vládny návrh je z tohto pohľadu, hodnotím ho ako dobrý. Čiže ale vládny návrh hovorí: "môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a." Čiže zamestnávateľ môže zaviesť konto pracovného času.
Ja len potrebujem jednu vec sa uistiť. Či pri tomto vládnom návrhu, takto znejúcom, v prípade, že zástupcovia zamestnancov nebudú súhlasiť, resp. zástupcovia zamestnancov vo firme neexistujú, či v takom prípade môže na základe svojho rozhodnutia zaviesť zamestnávateľ konto pracovného času. Ak nie, tak potom by som poprosil o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, bod číslo 17, kde navrhujem doplniť slovné spojenie "§ 87a, odsek 1, prvá až tretia veta v tomto prípade sa nemusí uplatniť". To znamená, vypúšťa sa z toho § 87a ods. 1, prvá a tretia veta pri praktickej aplikácii takéhoto riešenia, to znamená, skutočne nebude nutná dohoda so zástupcami zamestnancov, tak aby to riešenie bolo naozaj rovnocenné s doterajším nasadením, nastavením toho tzv. flexikonta. Čiže buď sa pochopíme tak, že výklad vládneho návrhu je taký, že skutočne nie je potrebný súhlas zástupcov zamestnancov v tomto prípade, resp. môže zamestnávateľ zaviesť konto pracovného času, aj keď zástupcov zamestnancov nemá. Ak bude výklad takýto, tak absolútne v poriadku, ale ak taký výklad nemá byť, resp. ak chceme, aby to bolo jasné každému, aj mne, tak potom by som poprosil o prijatie môjho pozmeňovacieho návrhu číslo 17, ktorým sa toto ustanovenie sprehľadní a spresní.
No a prejdem potom ešte k bodu 19 mojich pozmeňovacích návrhov, kde navrhujem vypustiť v čl. 1 body 91, 92, to znamená vypustiť všetky zmeny, ktoré sa navrhujú pre dohody. Opakujem ešte raz. Sledovať pri dohodách pracovný čas v súlade s treťou časťou zákonníka práce, v súlade s príslušnými paragrafmi, ako je § 85 napríklad, je neprimerané a zbytočné a nikomu to nepomôže. Tým zamestnancom na dohodu určite nie, pretože aj im to skomplikuje život.
Ešte raz si dovolím povedať niekoľko jednoduchých príkladov, najmä pokiaľ ide o dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce je postavená na tom v zmysle zákonníka, že takýto zamestnanec vykoná konkrétnu nejakú prácu, s konkrétnym výsledkom, za čo dostane dohodnutú odmenu s tým, že rozsah tej práce by nemal presiahnuť 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa. Pri takejto dohode o vykonaní práce je sledovanie pracovného času zbytočné a komplikované. A ak by malo byť, tak bude veľmi komplikované a bude zaťažovať tých ľudí. Tá dohoda o vykonaní práce sa často používa v prípade, kedy ten dohodár tú prácu vykoná doma. Teraz ako bude vykazovať pracovný čas? To bude, to bude úplne zaťažujúce, budú si vymýšľať. K ničomu to dobré nebude.
Zoberte si prípady, viete, nie všetky dohody sú o tom, že, hurá, dohoda je skvelá vec, lebo obídeme Zákonník práce, nižšie odvody, poďme na to. Áno, sú také prípady, ale je na druhej strane množstvo prípadov, kedy sa dohody a hlavne dohody o vykonaní práce používajú na naozaj krátkodobé pracovné vzťahy, veľmi krátko trvajúce, možno iba jeden deň, ani toľko nie, niekoľko hodín, za nejakú symbolickú odmenu, a týka sa to napríklad neziskových organizácii, škôl, športových klubov a podobne. Prečítal som si na webe jeden príspevok niekoho, ja neviem koho, anonymný, nejaká učiteľka alebo riaditeľka školy sa sťažuje, že ak sa takýmto spôsobom upraví práca na dohodu vrátane minimálnej mzdy, tak čo budú potom oni ďalej robiť pri tých rôznych olympiádach - matematické, fyzikálne olympiády, ktoré organizujú na škole. Totižto pri tých olympiádach, je tam komisia, ktorá hodnotí tých žiakov, ktorí sa zúčastnia tej olympiády. Tá komisia pozostáva z učiteľov, ktorí prídu z iných škôl, aby to bolo nezávislé, objektívne, a robia na dohodu o vykonaní práce. Tak si tam odsedia 5-6 hodín, dostanú za to skutočne nejakú symbolickú odmenu, aby sa nepovedalo, 5-6 eur za tých 5-6 hodín, a teraz mi tú školu budeme nútiť do toho, aby im vyplatila aspoň minimálnu mzdu? No tá škola na to nemá peniaze. Budú z toho platiť odvody, tá škola na to nemá peniaze. A ešte ich budeme nútiť sledovať v takýchto komických prípadoch pracovný čas, či mali po tých 6 hodinách prestávku, lebo keď nie, tak zle, pretože sa porušil Zákonník práce. To sú úplne absurdné veci a hovoril som včera príklad zo svojho života.
Som futbalový funkcionár, organizujeme rôzne turnaje, napríklad pre tých malých žiačikov, pre tých prípravkárov, ten turnaj trvá od 08.00 hod. ráno do 14.00 hod. poobede. Je tam rozhodca, ktorého zaplatíme na dohodu o vykonaní práce, že bude pískať niekoľko zápasov a dostane za to symbolicky nejakých 10 eur, lebo viac naozaj mu nevieme dať. Budeme z toho platiť odvody. Budeme musieť rešpektovať minimálnu mzdu, čiže aspoň 2 eurá na hodinu. No dobre, nebude mať 10, bude mať 12 eur, nejako to prežijeme, ale budeme musieť sledovať pracovný čas. Ten malý klub, kde teda naozaj nemáme ani mzdovú účtovníčku, bude sledovať dochádzku tomuto dohodárovi, to sú nové absurdné administratívne povinnosti pre takú firmu, pre takého zamestnávateľa, ako je jeden malý futbalový klub, ktorý sa zaoberá prácou s detičkami. A po tých 6 hodinách si musí dať prestávku, skrátka ak nám tam nebodaj príde inšpektor práce, tak on bude pozorne skúmať, či keď od 08.00 hod. začne pískať, plus 6 je 14 a bude ten turnaj trvať do 15.00 hod., od 14.00 hod. musí si dať poldňovú pauzu, lebo Zákonník práce hovorí o pauzičke. To sú absurdné veci. Dohodár nie je zamestnanec v pracovnom pomere. Toto nemôžeme porovnávať.
Takže poprosím bod 91, 92 z vládnej novely by bolo treba vypustiť, pretože to len a len bude škodiť a doplatia na to nakoniec tí samotní dohodári.
A ešte by som na záver sa vyjadril aj k tomu môjmu formálne druhému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý hovorí o predĺžení vekovej lehoty pre študentov pracujúcich na dohody o brigádnickej práci študentov. Navrhujem, aby na dohodu o brigádnickej práci študentov mohli pracovať študenti denného štúdia až do dosiahnutia 30 rokov veku. Prečo? Súčasný platný stav, ktorý sme schválili v auguste v novele zákona 252/2012 Z. z., nastavuje, definuje dohodu o brigádnickej práci študentov tak, že vysokoškolskí študenti denného štúdia môžu na takúto dohodu pracovať najdlhšie do roku, v ktorom dosiahnu 26 rokov. Čiže 27-ročný a starší študenti už na takúto dohodu pracovať nemôžu. Môžu pracovať iným spôsobom, samozrejme, v tom im nikto nebude brániť, môžu pracovať na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, resp. zamestnať sa v pracovnom pomere, to je všetko jasné, ale v zmysle nastavenia príslušných parametrov, pravidiel, sadzieb v zákone o sociálnom a zdravotnom poistení budú z týchto dohôd alebo pracovných zmlúv potom platiť omnoho, omnoho vyššie odvody, ako by platili z dohody o brigádnickej práci študentov. Naviac dohoda o brigádnickej práci študentov umožňuje pracovať až 20 hodín týždenne v priemere, naproti tomu dohoda o pracovnej činnosti maximálne 10. Čiže je tam aj nižší rozsah práce. Čiže takéto, takéto schválené znenie v Zákonníku práce poškodzuje všetkých študentov, ktorí študujú v dennej forme štúdia a majú 27 rokov a viac. Poškodzuje to ich záujem.
Ja tu celý čas počúvam, čítam, sledujem, vnímam ako táto novela Zákonníka práce má zlepšiť postavenie zamestnancov. Tak takýto bod, takéto obmedzenie rozhodne nezlepšuje postavenie zamestnancov, týchto študentov, ale len práve naopak ich zhoršuje, pretože im neumožňuje pracovať 20 hodín týždenne, ale menej, pretože pri práci na tie iné formy budú platiť vyššie odvody. Čiže je absolútne jasné, že nastavenie brigádnickej práce študentov len do 26 rokov poškodzuje jednoznačne, hrubo poškodzuje záujmy všetkých denných študentov, ktorí sú starší ako 26 rokov. Preto navrhujem zvýšenie toho limitu na rokov 30.
Žiadna tragédia sa tým nestane z pohľadu, z pohľadu štátneho rozpočtu, pretože to, či nejakých 2 000 - 3 000 starších študentov bude alebo nebude platiť odvody, to štátny rozpočet nezabije, ale, ale pre tých študentov to naozaj nie je jedno. A pripomeniem, že to nie sú žiadni "lempli", s prepáčením, ktorí sa flákajú na vysokej škole a študujú 10 rokov, to sú napríklad doktorandi. Pripomínam, že vysokoškolské štúdium je v Slovenskej republike trojstupňové, prvý stupeň je to bakalárske štúdium, obvykle trvá 3 roky, druhý stupeň magisterské, inžinierske, ktoré trvá obvykle 2 roky, spolu 5, a tretí stupeň, regulárny tretí stupeň, doktorandské štúdium, ktoré trvá obvykle 3 roky, niekedy aj viac, a to je spolu 8. Čiže je absolútne normálne, že mladý človek, ktorý sa rozhodne naozaj mať kvalitné vzdelanie, študuje aj na treťom stupni vysokej školy a má tým pádom viac ako 26 rokov a takýchto študentov, ktorých by sme si mali vážiť, že študujú a že budú prínosom pre Slovensko po doštudovaní, takýchto študentov budeme diskriminovať pri možnosti práci na dohodu o brigádnickej práci študentov. Čiže to je bod 90, to je môj návrh číslo 21.
Čiže posledný môj pozmeňovací návrh, kde vás skutočne úprimne prosím o jeho podporu. A ďakujem zároveň za vašu pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, takže budem vám predkladať druhú skupinu návrhov, ktoré sme sa rozhodli podať ako malé vylepšenie Zákonníka práce.
Pán Mihál to tu v podstate veľmi podrobne rozobral. Vypočuli sme si všetky jeho námietky, s ktorými naozaj s veľkou časťou úprimne súhlasíme. Na druhej strane mi je zvláštne, že táto rozprava skončila veľmi rýchlo, takže otázka je nielen na opozíciu, ktorá tunák nebola, že či nám naozaj všetkým tak veľmi na vylepšovaní Zákonníka práce, keď sme tu neboli, keď sme tu mali byť. Ale rovnako to ako výčitka možno patrí aj do lavíc vládneho SMER-u, ktorý takisto teraz bude hasiť, to čo asi nepredpokladal, ale pristúpme teda naozaj alebo pristúpim k prečítaniu pozmeňovacích návrhov, ktoré sme si pripravili.
Pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam sa týka naozaj drobného vylepšenia, hlavne v oblasti možno že práva dohodnúť sa v kolektívnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom, aby bola možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť čas skúšobnej doby na viac ako 6 mesiacov. V druhej časti sa pozmeňovák týka zasa možnosti dohodnúť aj nadčasovú prácu na 250 hodín, tak ako to bolo uvedené v pôvodnom znení, kým nebude prijatá novela.
Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 45 ods. 1 prvej vete sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje zaviesť dlhšiu skúšobnú dobu pre manažérske a vysoko odborné funkcie, a to najviac na dobu 9 mesiacov. Podľa navrhovateľa plošná skúšobná doba 3 mesiacov (resp. u týchto funkcií 6 mesiacov) v zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce na všetky pracovné vzťahy nie je vhodným riešením, keďže nepokrýva špecifiká niektorých povolaní. V prípade manažérskych a vysoko odborných funkcií, ktoré sú predmetom tohto návrhu, je nutná dlhšia doba na overenie zručností a výkonu zamestnanca, keďže výsledky práce pri takýchto pozíciách sa prejavujú dlhšie než pri repetitívnych pracovných miestach s jasne definovanou náplňou.
2. V čl. I sa bod 66 vypúšťa.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Zámerom navrhovateľa je ponechať v Zákonníku práce ustanovenie o možnosti dohodnúť sa prostredníctvom kolektívnej zmluvy o rozsahu práce nadčas. Predkladateľ navrhuje zachovať maximálny rozsah práce nadčas po dohode v kolektívnej zmluve na 250 hodinách v jednom kalendárnom roku. Inštitút nadčasu je mimoriadne dôležitý pre fungovanie niektorých druhov prevádzok. Maximálny limit nadčasov a nutnosť potreby dohody prostredníctvom kolektívnej zmluvy zaručujú primeranú ochranu zamestnancov, no zároveň poskytujú potrebnú flexibilitu pre zamestnávateľa.
3. Za bod 95 sa vkladajú nové body 96 a 97, ktoré znejú:
"96. V § 231 ods. 2 sa slová § 45 ods. 5 a 6, § 62 ods. 9, § 63 ods. 3, § 97 ods. 12 a § 141a ods. 1" sa nahrádzajú slovami "§ 97 ods. 12".
97. V § 231 sa ods. 3 vypúšťa.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 6.
Doterajší bod 96 sa vypúšťa.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s bodmi 1 a 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, keďže § 97 ods. 12 Zákonníka práce sa na rozdiel od vládneho návrhu novely tohto zákonníka nevypúšťa a umožňuje tak odlišnú právnu úpravu, ktorá môže byť potencionálne aj v neprospech zamestnanca, avšak len s jeho súhlasom, resp. súhlasom zástupcov zamestnancov v podobe dohodnutej kolektívnej zmluvy. V ostatných prípadoch tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zohľadňuje filozofiu predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce.
Takže toto bol prvý pozmeňovák zo série tých, ktoré vám teraz prečítam, alebo z tejto skupiny pozmeňovacích návrhov. Ja len zopakujem, že to, čo sa dostane do kolektívnej zmluvy je vždy výsledkom dohody medzi zamestnancom a zástupcom, medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi. Takže vôbec mi neni jasné, keďže sa naozaj mnohé právomoci odborárom vrátili, prečo tieto ustanovenia zo Zákonníka práce vypadli? Je to pre mňa nepochopiteľné, lebo ako zopakujem, že je to v kolektívnej zmluve, vždy dôjde k dohode medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi. Takže, prosím, aby si naozaj aj odborári uvedomili, že veľa vecí mali v rukách, veľa vecí neovplyvnili, tak teraz sa mi zdá zbytočné vypúšťať ustanovenie, ktoré tam bez problémov môže byť, ak si budú robiť svoju robotu poriadne.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 89 vkladá nový bod 90, ktorý znie:
"90. V § 152 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:
Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v ods. 3, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa 3. vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku v sume podľa ods. 3."
Doterajšie body sa následne prečíslujú. (Ruch v sále.) Páni kolegovia, ďakujem.
Odôvodnenie:
Navrhovanou úpravou v § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa umožňuje zamestnávateľovi v prípade zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi namiesto poskytovania stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku, ak je takáto možnosť dohodnutá v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnuté namiesto poskytovania stravovacích poukážok poskytovanie finančného príspevku na stravovanie, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie, a to v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku.
2. Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
Čl. VIII. Zákon č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ostatných zákonov sa mení takto:
"V § 5 ods. 7 písm. b) sa na konci vypúšťa čiarka a slová "ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom".
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Navrhovanou úpravou v § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa zabezpečí, aby finančný príspevok na stravovanie poskytovaný namiesto stravovacích poukážok bol oslobodený od dane tak isto, ako je oslobodený od dane príjem poskytnutý ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. Zároveň sa odstráni súčasná neopodstatnená diskriminácia zamestnanca z dôvodu zdanenia sumy finančného príspevku, ktorý sa poskytuje zamestnancovi podľa § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce oproti zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ taktiež poskytuje finančný príspevok, ktorý je však nezdanený v prípade, ak sa poskytuje z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Navrhovaná úprava teda zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 4, 5 alebo 6 Zákonníka práce.
Vlastne o všetkých pozmeňovacích návrhoch, ktoré tunak prednášam, som v skratke povedala aj včera. K tomuto pozmeňováku, zjednodušene to môžeme nazvať o gastrolískoch, by som povedala len toľko. Včera sa ozval k tomu, ozval sa teda pán kolega náš, ktorý namietal, že kde sme boli minulú, keď bola, keď sme boli súčasťou vládnej koalície. Boli sme tu a rovnako sme ich predkladali a zopakujem presne to isté, čo som povedala jemu, teda inými slovami zrejme, že vtedy to bol naozaj taký apel na to, o koho nám ide či o ľudí, alebo o firmy, ktoré majú alebo prevádzkujú štátom posvätený biznis. Ľudia nie sú hlúpi. Vedia si vybrať, čo je pre nich správne. Neverím tomu, že ak nedostanem stravný lístok, zostanem hladná. Nie je to tak. Ten, čo chce ísť na obed do reštaurácie, pôjde a zaplatí si. Teraz sa menu dajú kúpiť v zaujímavých sumách a ten, kto je rozhodnutý, že tie stravenky využije na iný účel ako na teplú stravu, ich využíva už teraz. Takže naozaj toto ustanovenie je podľa mňa veľmi diskriminujúce a neovplyvní to ani zdravotný stav zamestnancov, ani nič iné. Dokonca by som povedala, že teraz za stravenky, aj keď je to zakázané, si veľmi ľahko zadovážite alkohol aj cigarety. To všetci veľmi dobre viete. Takže hovorím, skúšali sme, bohužiaľ, minulú, minule sme tu mali stranu SNS, ktorá vieme, že je istým spôsobom spätá s jednou stravovacou spoločnosťou. Teraz uvidím či naozaj slová, ktoré tunak tiež často hovoríte, aj pán kolega spomínal, že vám ide hlavne o práva zamestnancov. Nevidím v tom nič zlé, ak by sa do kolektívnej zmluvy dala možnosť vybrať si zamestnancom, či chcú mať stravné poukážky alebo či im má zamestnávateľ prispievať peňažnou sumou.
Dovoľte mi prečítať ďalší pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh sa týka štátnych sviatkov. Opäť môžeme zjednodušene povedať, že ide o recyklovaný návrh, ktorý sme predkladali aj samostatne ako novelu a takisto sme sa pokúšali predložiť aj v predchádzajúcom volebnom období ako pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce. Táto forma, ktorú navrhujeme, je, nie je nič nové. Existuje v takých ekonomikách, ako je USA a Veľká Británia. V uvedených krajinách nie je teda sviatok spojený s dátumom, ale je spojený s konkrétnym dňom. Ako je to napríklad v USA. V prípade, že sviatok pripadá na víkendové dni sobotu alebo nedeľu, ľudia v pondelok zostávajú doma. Takto to funguje aj v Anglicku. Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení vládny návrh zákona k č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 94 ods. 1 znie:
"(1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dňami pracovného pokoja sa na účely tohto zákona rozumejú aj štátne sviatky a dni, ktoré sú podľa osobitného predpisu dňami pracovného pokoja namiesto dní, na ktoré pripadne štátny sviatok alebo sviatok."
Odôvodnenie:
Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa mení a dopĺňa Zákonník práce v znení neskorších predpisov tak, že bližšie definuje, aké dni sa považujú za dni pracovného pokoja formou rozšírenia tejto definície o tie dni, ktoré sa stanú dňami pracovného pokoja po prijatí celého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, teda aj zákona o štátnych sviatkoch, ale tiež o štátne sviatky, čím sa zároveň odstraňuje terminologická nejednotnosť všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré v prevažnej väčšine prípadov v pracovno-právnych súvislostiach používajú pojem "sviatok", vrátane samotného Zákonníka práce, ale je aj viacero takých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré namiesto pojmu sviatok používajú pojem "štátny sviatok".
2. Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:
"Čl. VII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení ostatných zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia "§ 91 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "§ 94 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov".
2. Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý znie: "§ 2a
(1) Ak štátny sviatok uvedený v § 1 písm. c) až e) alebo sviatok uvedený v § odseku 2 písm. d) a j) pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok nejde o deň pracovného pokoja. V takomto prípade je dňom pracovného pokoja piatok toho istého kalendárneho týždňa. Ak štátny sviatok uvedený v § 1 písm. c) pripadne na utorok, dňom pracovného pokoja je piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa.
(2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisov používa pojem štátny sviatok alebo sviatok, rozumie sa ním deň pracovného pokoja podľa tohto zákona okrem nedieľ, na ktoré nepripadol štátny sviatok alebo sviatok."
Odôvodnenie k bodu 1:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je nahradenie...(Prerušenie vystúpenia vystupujúcou: "Neviem sa ani sústrediť na to.") ... ktorej cieľom je nahradenie už zrušeného právneho predpisu a absoletného ustanovenia, na ktoré zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len "zákon o štátnych sviatkoch") odkazuje, v súčasnosti platným pracovnoprávnym kódexom s uvedením ustanovenia, ktoré upravuje dni pracovného pokoja.
K bodu 2:
Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zakotvenie takej právnej úpravy, ktorá by si nevyžadovala rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov a napriek tomu by mala pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov a ich rodín. Predmetom úpravy tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zavedenie systému, podľa ktorého by sa v prípade, ak vybrané štátne sviatky alebo sviatky pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok pracovného týždňa, presunuli na piatok toho istého týždňa ako dni pracovného pokoja, pričom v prípade 29. augusta by sa tento systém uplatňoval s určitými odchýlkami. Konkrétne, ak štátny sviatok 29. augusta pripadne na utorok a nemožno ho presunúť na piatok toho istého príslušného týždňa, keďže v takomto prípade pripadne na piatok iný štátny sviatok - 1. september, štátny sviatok 29. augusta sa ako deň pracovného pokoja presunie piatok týždňa, ktorý predchádza týždňu, na ktorý pripadol. Takýmto systémom sa okrem iného dosiahne aj ďalší cieľ tohto návrhu, ktorým je scelenie pracovných týždňov, čo pomôže tak zamestnávateľom, ako aj zamestnancom.
Legislatívno-technická úprava navrhovaná v ods. 2 je nevyhnutná z dôvodu, aby pri výklade všeobecne záväzných právnych predpisov bolo jednoznačné, že dňami pracovného pokoja nie sú len štátne sviatky a sviatky v ten deň, na ktorý pripadnú, ale v zmysle novej právnej úpravy aj tie dni, na ktoré sa niektoré z nich presunú. Výnimku predstavuje Zákonník práce, na ktorý zákon o štátnych sviatkoch, ale aj ďalšie všeobecne záväzné predpisy priamo odkazujú a preto si vyžaduje samostatnú legislatívnu úpravu. Výraz "okrem nedieľ" znamená, že nedele sa používajú za dni pracovného pokoja aj bez toho, aby na ne pripadol štátny sviatok alebo sviatok. Je potrebné tiež upozorniť na skutočnosť, že napriek tomu, že väčšina všeobecne záväzných právnych predpisov používa v pracovnoprávnych súvislostiach pojem "sviatok" vrátane Zákonníka práce, je viacero takýchto právnych predpisov, ktoré používajú v tejto súvislosti pojem "štátny sviatok", v dôsledku čoho návrh právnej úpravy používa oba tieto pojmy.
Toľko teda posledný pozmeňujúci návrh z našej série. A k nemu by som ešte teda dopovedala, že som o tom presvedčená, že je v záujme naozaj nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, aby boli týždne scelené. V žiadnom prípade nepripúšťam, že by sa tým stratila váha štátnych sviatkov. Nie. Už to tu bolo niekoľkokrát hovorené a viem že mnohí s tým nesúhlasia, ale to uctievanie alebo ctenie si štátnych sviatkov nijakým spôsobom nedosiahneme tak, že im povieme:" V utorok je štátny sviatok, sväťte ho!" K tomu, aby sa naozaj k tomu dopracovali potrebujeme stále na nich pôsobiť, hovoriť o nich a nielen im povedať, že toto je deň, kedy máte voľno. Takže rovnako si myslím a zostávam pri tom, že či je ten sviatok v utorok, tam vtedy si ho pripomenieme a voľno za tento deň bude v piatok, len pomôžem celej spoločnosti. Scelenie týždňa je veľmi dobré aj pre zamestnávateľov, ktorí nemajú problémy s nábehovými krivkami. Mnohé firmy musia dlho pred započatím výroby zahrievať stroje. Táto možnosť odpadá.
Ešte jednu výčitku som zaregistrovala, že veď keď majú ľudia neviem, štátny sviatok v stredu alebo vo štvrtok, zoberú si v piatok voľno a majú vlastne štyri dni voľna. Áno, to je pravda, že toto je príjemné. Ale toto si väčšinou môžu dovoliť naozaj len pracovníci, ktorí nerobia vo výrobnej sfére. Takže ak opäť ako sociálni demokrati chcete pomáhať ľuďom tým najbiednejším, prosím vás, zamyslite sa nad tým, aj keď viem, že u vás ťažko asi tento návrh nájde podporu. Budem rada, keď sa aspoň nad tým zamyslíte, komu by tento návrh skutočne pomohol. Som presvedčená o tom, že keďže sa podobnými ustanoveniami riadia aj iné ekonomiky, asi to má zmysel.
Rada by som ešte pripomenula vlastne celú sériu pozmeňovákov, o ktorých sme hovorili. O ktorých som hovorila aj včera. Takže do pozornosti by som vám opäť dala pozmeňujúci návrh, ktorým, navrhujeme riešiť nemožnosť nariadiť prácu v nedeľu. Už aj včera som povedala, že podporím každý jeden návrh, ktorý bude nejakým spôsobom obmedzovať nariadenú prácu v nedeľu, hlavne teda čo sa týka maloobchodného predaja v nedeľu alebo aj vo sviatky. A je mi ľúto, že naozaj, aj keď dohoda medzi zástupcami odborov a vládnou stranou bola, ustúpili od tohto zámeru, pretože viac-menej tí zamestnanci s tým už počítali. Preto sa včera aj, preto sme včera aj podali návrh, ktorý istým spôsobom zjemňuje snahu o celodenné zrušenie práce v nedeľu. O tom, myslím, že ani nikto nemal záujem, hovorili sme len o práci v maloobchode. A dávam do pozornosti pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme zrušenie nariadenej práce pre maloobchod len v čase rannej zmeny, to znamená od 6.00 hod. do 14.00 hod. Kolega Matovič to zdôvodňoval naozaj, že môžu si prísť na svoje aj konzervatívci, aj liberáli, ale odhliadnuc od toho, na koho myšlienky sme nejak náchylní, alebo prístupní, myslím si, že všetkým by malo ísť naozaj o to, aby rodina mohla fungovať ako skutočná rodina, aby každý človek mohol načerpať sily v pravidelných intervaloch a práve aj ten pravidelný interval by nedeľou bol.
Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal úpravy dĺžky dovolenky v školstve, zamestnancov v škole. Upozorním na fakt, ktorý, alebo na stav, ktorý teraz v školách pretrváva. Riaditelia, pedagogickí zamestnanci, vychovávatelia aj majstri, majú možnosť čerpať alebo teda čerpajú osemtýždňovú pracovnú dovolenku ako pedagogickí zamestnanci. Existuje v školách však skupina aj odborných zamestnancov, medzi ktorých patria špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia, ktorí sú závislí od toho, či majú deti v škole, alebo nie, ale napriek tomu sa musia riadiť Zákonníkom práce. Oni sa ním riadia. Ale tým, vlastne, keďže aj riaditelia sú, majú režim osemtýždňových dovoleniek, nastáva paradox, že zamestnanec je v škole vlastne bez dohľadu. A myslím si, že nikomu nejde o to, aby sme umelo zamestnávali ľudí len tým, aby boli na pracovisku a nemali možnosť si aj odkontrolovať tu prácu.
Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal inšpektorátu práce. Žiadam o vypustenie možnosti rozhodovania inšpektorátu práce čo, sa týka určovania noriem práce. Myslím si, že ak doteraz, keď bol už stav zmenený, že nerozhodoval, nemali ani jednu, ani jedno podanie na inšpektoráte práce, ktoré by ich nabádalo k tomu, že je potrebné riešiť túto situáciu. Nevidím dôvod, keďže stále zostáva to riešenie noriem práce na dohode zamestnanca a zamestnávateľov, opačne, zamestnancov a zamestnávateľa, nevidím dôvod, aby sme posúvali toto bremeno na inštitúciu, ktorá si teraz už nestíha plniť svoje povinnosti. Nijako sme ich, nijako zatiaľ neni zabezpečená ľuďmi, ktorí by to vykonávali a ani tou odbornosťou. V rozprave som povedala, že by bolo veľmi vhodné, ak by sa naozaj v tomto prípade obracali na mediátorov, na ľudí, ktorí sú odborne zdatní, na audítorov, ja neviem, možno že aj vysoké školy by v tom vedeli pomôcť. Takže možnosti, možno že odbornejšie rieši tento problém ako inšpektorátom práce ktorý, opakujem, nemá na to kapacity. Sami zamestnanci sa priznali, že ani to v podstate nevedia.
Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal Zákonníka práce, teda v prenesenom význame, pretože sa týka vlastne zákona o štátnej službe. Aj keď sme sa s pánom ministrom rozprávali, hovoril mi, že bude budúci rok meniť celý zákon o štátnej službe, ja by som naozaj apelovala na vás, ak je možné vyriešiť problém hneď, pretože stalo sa to vám, stalo sa to aj za minulej vlády, nebudeme si tu nič hovoriť o tom, že štátni zamestnanci sú často politickými nominantmi, chcem teda, v riadiacich funkciách. Viete o tom vy, vie o tom celá spoločnosť, tak prečo nevyriešiť tento stav, akútny stav práve krátkym pozmeňovacím návrhom, kde sme navrhovali, aby štátny zamestnanec, ktorý, alebo teda podmienka k tomu, aby dostal odstupné podľa zákona o štátnej službe, aby podmienka bola odpracovať minimálne 12 mesiacov v štátnej službe. Ide naozaj o takú malú, odstránenie malej alebo odstránenie zlatých padákov, maličkých zlatých padákov. Vieme, že tie veľké zlaté padáky, tie sa musia iným spôsobom skôr v obchodnom práve poriešiť.
Takisto som predkladala včera jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týkal špecifikácie možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy presnejšie dohodnúť. Možnosť dohodnúť sa v Zákonníku práce so zamestnávateľom ako súkromne v pracovných zmluvách bola, ale my len drobnou úpravou, možno že takým návestím pre ľudí, ktorí si chcú sami určiť, to budem citovať: "Dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a zároveň aj činnosti ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutej práci." Je to také návestie a barlička pre zamestnanca, aby si naozaj vedel, že čo si vlastne môže vedieť špecifikovať so zamestnávateľom. A to, či takúto zmluvu zamestnávateľ s ním podpíše, alebo nie, je len v moci zamestnávateľa. Ale vravím, neovplyvní to veľmi ten proces, ktorý teraz je, ale je to len pomoc zamestnancovi, aby vedel, čo si vlastne môže žiadať. Nemyslím si, že je to v tomto prípade zbytočné nafukovanie Zákonníka práce, ako si to myslia niektorí kolegovia.
No a dnes podané návrhy zákona - teda išlo o gastrolístky, o ktorých som hovorila, že takisto myslím si, že ľudia majú mať právo rozhodnúť sa, či chcú gastrolístky, ktoré ich obťažujú, či budeme podporovať štátom posvätený biznis, alebo to necháme naozaj na dohode v kolektívnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Ďalej presun štátnych sviatkov. Aby sme štátny sviatky mohli, ktoré sa, ktoré pripadnú na stred týždňa mohli presunúť k víkendu, to znamená aby sme scelili rodiny už len tým, že rodiny budú mať pre seba dlhší víkend, čím sa aj zlepší určite aj produktivita práce následne na pracovisku, odpadnú nábehové krivky a proste, myslím, že to naozaj pôjde k lepšej pohode aj zamestnancov, aj zamestnávateľov.
A posledný návrh sa týkal doplnenia skúšobnej lehoty na 6 mesiacov, pokiaľ sa na tom v kolektívnej, na 9 mesiacov, pokiaľ sa na tom v kolektívnej zmluve dohodnú. Rovnako na kolektívnu zmluvu nechávame aj možnosť dohodnúť nadčasy tak, ako boli uvedené v terajšom zákone, v terajšej, ešte platnej, platnom Zákonníku práce, to znamená na 250 hodín ponechať možnosť dohody na nadčasovej práci medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Teraz to umožňujete v podstate len zdravotníckym zamestnancom.
Toto boli všetky pozmeňujúce návrhy z našej dielne. A vzhľadom k tomu, že ráno prebehlo to, čo prebehlo, a tunák naozaj dávam veľkú výčitku aj svojom kolegom opozičným, že neboli schopní na tak dôležitom zákone byť prítomní. Dovolím si obmäkčiť sa a prečítam návrh poslanca... (Krátka pauza.) Nesmiem, ku ktorému by som sa teda zároveň musela. Nechceš. Netreba? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pani kolegyňa, ja tu mám otvorený zákon o štátnych sviatkoch, 241/1993 Z. z. Vy tam dávate novelu tohto zákona. Tam je v § 1 sú uvedené štátne sviatky a v § 2 dni pracovného pokoja. Ja som veriaci človek, tak ako tuná mnoho ľudí je, a vy prakticky rozdeľujete túto kategóriu dní na dve kategórie, na, tak by som povedal, štátne sviatky a dni pracovného pokoja, ktoré sú cirkevné alebo teda vyplývajú z cirkevných osláv sviatkov slávnostných, a potom, by som to tak nazval, civilné a zdá sa mi to od vás ako nekorektné. Neviem si predstaviť, že by nás niekto nútil, aby sme si preložili Prvý sviatok vianočný alebo Druhý sviatok vianočný alebo Štedrý deň. Jednoducho, keď ja mám právo a vďaka Bohu, že mám to právo, že môžem oslavovať v ten deň, kedy padne tento cirkevný sviatok, a vtedy chcem mať aj voľno, tak si myslím, že aj tí, ktorí sú tu neveriaci a nechcú tento sviatok oslavovať inokedy, majú právo, napr. : SNP, Deň ústavy, 17. november, 1. máj, 8. máj, mať voľno vtedy, keď tento sviatok jednoducho padne. Zdá sa mi to teda úplne absurdné takýto váš návrh a naozaj v mnohých podnikoch to ľudia spájajú, takže buď podniky vypíšu celozávodnú dovolenku, alebo ľudia si to vedia spojiť. Čo sa týka gastro lístkov som za to, aby ľudia dostávali gastrolístky jednoducho pre stravné návyky, aby tí ľudia naozaj v práci jedli, aby tie peniaze, ktoré dostanú jednoducho cez gastrolístky, použili... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne pani predsedajúca. V prvom rade si treba dobre prečítať ten pozmeňovací návrh a potom do toho trepať somariny. No ja by som to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

... preto hovorím, že je dobré prečítať si pozmeňovací návrh, ktorý sa predkladá, pani podpredsedajúca, teda predsedajúca, pani podpredsedníčka. Takže ja by som chcel zdôrazniť ten pozmeňovák o tých sviatkoch a vzhľadom k tomu, k tým presunom, pretože skutočne nejedná sa o všetky sviatky, tak ako sa hovorilo o Vianociach a o podobných sviatkoch. Jedná sa o sviatky, ktoré je možné presunúť a uľahčí to ľuďom robotu, ale hlavne sa tam jedná o tú súdržnosť, ktorú už zdôraznila Erika Jurinová pri tom predstavovaní. To znamená, že skutočne, aby mohli napríklad aj študenti alebo rodinní príslušníci, ktorí pracujú mimo, aby sa mohli dostať naspäť ku svojim rodinám a skutočne mať s nimi viac času, pretože dneska súdržnosť rodiny ako takej je trošku potláčaná, komunikujeme cez internet a myslím si, že práve toto by mohlo prispieť k väčšej rodinnej súdržnosti.
No a čo sa týka tých gastrolístkov ja vôbec nesúhlasím s tými, ktorí oponujú, že silou mocou sa musíme cez gastrolístky stravovať. Pretože ja som mal napríklad v rámci vyučovania taký rozvrh, že mi nebolo dokonca daná možnosť alebo časová rezerva taká, aby som sa mohol v pohode, kľudne ísť niekde do reštaurácie napapať. Takže ja som za to, aby skutočne bola daná možnosť človeku rozhodnúť sa, či chce gastrolístky, alebo chce za to finančnú náhradu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. To, že sme predložili alebo teda predložila si návrh, ktorý sa jednak gastrolístkov, predkladáme ho alebo sme podpísaní pod ním štyria a ja to vnímam ako taký troška test. Za bývalej koalície sme dali štyri podmienky, ktoré mali znamenať našu podporu k Zákonníku práce, nakoniec mnohí z vládnych, vtedy vládnych strán a súčasnej opozície tu boli a my sme za súčasné znenie zákonníka práce nehlasovali. Vtedy mali poslanci SMER-u to, aby súčasný Zákonník práce prešiel v takejto podobe. Ak by sa neboli zúčastnili hlasovania, nebol by prešiel. To, že predkladáme slobodné rozhodnutie sa ľudí, či budú za svoje stravné jednotky dostávať gastrolístky, alebo dostanú hotovosť, vnímam ako test. Za minulej koalície nebola vôľa. Možnože vládna strana túto vôľu mať bude. A vôľu k čomu? Je to vôľa k tomu, aby zamedzila podnikateľské nebo ľuďom, ktorí majú štátom posvätený biznis a nútia používať gastrolístky jednak podnikateľom v gastrosektore a samotných ľudí, ktorí si svoje stravné návyky vedia zabezpečiť slobodnejšie a úplne inak ako na základe používania ceniny, ktorú aj tak my už vytlačenú máme. Máme ceninu, ktorá sa volá euro, a ak sa niekto rozhodne, že radšej bude v rámci stravnej jednotky dostávať peniaze ako stravný lístok, môže sa so zamestnávateľom podľa nášho predkladaného zámeru dohodnúť. Myslím si, že by to urobilo mnoho ľudí a my by sme tak rozhodli tu... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, apelovali ste na nás, aby sme sa zamysleli. No tak ja som sa pokúsil zamyslieť nad vami predkladanými návrhmi a len tri také poznámky. Najviac ma zarazilo, že navrhujete, že voľno v nedeľu od 6.00 hod. do 14.00 hod. a že potom môže ísť pracovať. No tak akože neviem, čo s tým docielite, pretože poväčšine sa tu vždy hovorilo, že sú to ženy, matky, ktoré chodia pracovať, no tak v nedeľu doobeda zrejme navarí obed a potom povie, tak majte sa pekne a idem do práce, no to asi nevyrieši nič, že buď - alebo, ale to už nechám na vás. Ďalšia poznámka je k tomu, že mne sa to celkom taký zaujímavý ten návrh presunúť sviatky na ten piatok, ale možnože ste to mohli ešte vylepšiť a povedať, že tak spočítať, to by podnikom viac pomohlo, že spočítať koľko tých sviatkov je do roka a povedať, že dáme to k dovolenkám a zamestnávateľ vypíše celozávodnú dovolenku a tým nám, samozrejme, získajú zamestnanci aj zamestnávatelia. Lebo nemusia, nemusia prerušiť výrobu, prerušia ju na celý a tým sa utuží teda aj rodina, možnože aké prilepšenie.
No a tá posledná poznámka - je dosť možné, že som tomu nerozumel, ospravedlňujem sa vám, že do pracovnej zmluvy chcete, aby pracovník povedal, že kedy bude chodiť do roboty a čo bude robiť. Tak akože prepáčte, to akože sa mi nezdá. Ja viem, že príde za mnou a povie mi, že viete to tak ja chcem tú prácu, ale nemôžem pracovať vtedy a vtedy, mám na to dôvody osobné, fajn, a nemôžem robiť ani takú a takú prácu. No asi ho do zamestnania neprijmem. A keď už by chcel mať nejakú výnimku tak sa s ním môžem... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, odpusťte mi trošku tak pri tom vstupe a nemožnosť nariadiť prácu ako v nedeľu od 6.00 hod. do 14.00 hod. ako dovolím si trošku len malinkou odbočkou na pána kolegu. Áno, môžme sa dohodnúť na celej tej nedele, ak by bola teda vôľa, ja by som veľmi rád za to zahlasoval, lebo neviem si predstaviť ani ja dostatočne dobre, že dopoludnia som konzervatívec a poobede som liberál. Hej, tak ja som za tú celú nedeľu, tak ako to bolo spomenuté. Veľmi rád to podporím. Potom tá dĺžka dovolenky v školách pre tých nepedagogických zamestnancov naozaj, aby tí nepedagogickí zamestnanci nemuseli tie diery zalátať všelijakou tou účinnosťou veľakrát vymýšľanou. Nech to majú tých 8 týždňov, myslím si, že by to mohlo byť ako dobre.
V štátnej službe, myslím si, že ten posun ako minimálne odpracovať 12 mesiacov, aby človek alebo takýto zamestnanec, ktorý je väčšinou naozaj na tých vedúcich pozíciách politickým nominantom, aby odpracoval minimálne 12 mesiacov. Je to dobré, ušetrilo by to veľa finančných prostriedkov práve zo štátneho rozpočtu.
Čo sa týka gastrolístkov, no je to naozaj také osobné rozhodnutie zamestnanca, či sa rozhodne ísť na tú teplú stravu, alebo už akokoľvek ináč to použije. Nemyslím si, že gastrolístky riešia stravovanie a stravovacie návyky zamestnancov. Je to naozaj slobodné rozhodnutie toho človeka, či sa rozhodne ísť na obed, alebo nie. Gastrolístky sú tuná nejak, naozaj sa mi zdá, že navyše.
A presun tých štátnych sviatkov na koniec tých týždňov. Myslím si, že viacerí by sme to uvítali, keby sme mali naozaj tie víkendy ako predĺžené. Ďakujem.