8. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uvedený návrh zákona má za cieľ splnomocniť obce prijímaním všeobecne záväzných nariadení upravujúcich používanie zábavnej pyrotechniky na území obcí. V mestách a obciach Slovenskej republiky praxou vyvstala potreba upraviť používanie zábavnej pyrotechniky na ich území na základe požiadaviek obyvateľov, nakoľko sa cítili byť ohrozovaní a obťažovaní zneužívaním zábavnej pyrotechniky.
Záujmom spoločnosti, a nielen záujmom, ale aj úlohou spoločnosti a obcí, je ochrana verejného poriadku a zabezpečenie jeho dodržiavania zo strany tretích osôb. Pre dosiahnutie tohto účelu je potrebná regulácia konania týchto osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 51/1988 neobsahuje výslovné zákonné splnomocnenie, na základe ktorého by obce mohli prijímať všeobecne záväzné nariadenia, boli mestá a obce nútené postupovať len na základe ustanovenia § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je obec okrem, v zmysle ktorého obec okrem iného zabezpečuje aj verejný poriadok v obci, pričom nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.
Mestá a obce v súčasnosti riešia túto problematiku používania pyrotechnických výrobkov vo všeobecne záväzných nariadeniach o používaní zábavnej pyrotechniky, napr. v Bratislave, v Hlohovci, Piešťanoch, v Podhradí, respektíve vo všeobecne záväznom nariadení o verejnom poriadku napríklad v meste Martin. Uvedené všeobecné záväzné nariadenia sú v praxi niekoľko rokov. Občania sú s tým spokojní. V súčasnosti však nastal problém, nakoľko prokuratúra začala napádať uvedené všeobecne záväzné nariadenia, a v tom zmysle, že sú protizákonné, nakoľko zákon č. 51/1988 o banskej činnosti nedáva obciam takúto možnosť.
Čiže predkladám novelu zákona, ktorá bude, ktorá umožní vlastne zlegalizovať súčasný stav, ktorý je platný, a s ktorým súhlasí aj ZMOS, aj občania dotknutých miest.
Ďakujem, to je všetko.

Vážený podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku predmetného návrhu zákona poslancov Národnej rady pána Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Je to tlač 147.
V časti I sa konštatuje, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 25. septembra 2012, č. uznesenia je 221, pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Tento návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 9. októbra 2012, je to uznesenie č. 108, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 42. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 9. októbra 2012 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, týka sa zmeny účinnosti, tá zmena je z 1. októbra na deň vyhlásenia. A gestorský výbor tak ako ústavnoprávny aj výbor pre verejnú správ a regionálny rozvoj odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.
V časti V gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh poslancov schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu, ktorý som tu uviedol.
Pán podpredseda Národnej rady, skončil som, nech sa páči, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážení páni, vážená dáma, pani podpredsedníčka. Ešte keď som viedol ministerstvo hospodárstva, tak ma navštívilo združenie baníckych spolkov a cechov a darovali mi krásnu banícku uniformu a tak isto ma pozvali sfárať do bane, pozvali ma do Salamandrového pochodu. A ja som im na oplátku sľúbil, že ak budú niečo potrebovať a budem im môcť, vedieť pomôcť, tak sa môžu pokojne na mňa obrátiť.
Združenie využilo túto moju ponuku a obrátilo sa na mňa s jednou myšlienkou a iniciatívou, ktorú sme pretavili do pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova, Martina Chrena a Daniela Krajcera k prerokovanému návrhu zákona, a ja by som teda veľmi rád tento pozmeňujúci návrh predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškov, Martina Chrena a Daniela Krajcera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, pod parlamentnou tlačou č. 147.
Poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3a sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová "pre sprístupňovanie starých banských diel na múzejné a obdobné účely sa organizáciou rozumie aj obec a občianske združenie s predmetom činnosti týkajúcim sa baníctva (banícke spolky) so sídlom v katastrálnych územiach, v ktorých sa banské diela nachádzajú."
Poznámky pod čiarou k odkazom 3aa) a 3ab) znejú:
,,3aa) Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
3ab) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov."
Po druhé. Doterajší novelizačný bod sa označuje ako bod 2.
Odôvodnenie: Na území Slovenskej republiky je viac ako 496 obcí, kde sa kutalo alebo ťažili nerasty. Činnosť spočívala v hĺbení prieskumných štôlní, odvalov a tak ďalej. A tieto sú vo väčšine prípadov nevyužívané na múzejné a iné činnosti. Hlavne občianske združenia (banícke spolky) majú v súčasnej dobe eminentný záujem na sprístupňovaní starých banských diel pre turistické, ale aj pedagogicko-náučné činnosti. Aj obce ako Dobšiná, Spišská Nová Ves, Kremnica, Pezinok a ďalšie prejavili záujem o staré banské diela a sprevádzkovať ich na účel rozšírenia produktov cestovného ruchu, a to budovaním banských náučných chodníkov vrátane prehliadok starých banských diel.
Legislatívna úprava tak, ako sa navrhuje, umožní obciam a občianskym združeniam prevádzkovať staré banské diela za dozoru obvodných banských úradov v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 524/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely.
Vážené dámy, vážení páni, história baníctva na Slovensku je staršia ako 4000 rokov. Počas tohto obdobia sa banskou činnosťou vytvorilo viacero technicky, ale aj historicky veľmi zaujímavých banských diel, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach Slovenska a ktoré neslúžia nikomu a ničomu, ale po schválení tohto pozmeňovacieho návrhu sa môžu využiť na reprezentáciu Slovenska v oblasti montánnej turistiky. Hlavne turisti z okolitých krajín môžu byť zvedaví na výdobytky vedy a techniky v oblasti dobývania nerastných surovín, či sa už jedná o mariansku čiernu bridlicu, pezinské zlato, viac ako storočnú históriu dobývania uhlia na Hornej Nitre, nehovoriac o zlatej Kremnici, alebo striebornej Banskej Štiavnici, medenej Španej Doline a Smolníka, železných rúd na Gemeri a Spiši, alebo opálov na Červenici pri Prešove a soli v samotnom Prešove.
V záujme obnovenia historických technických pamiatok po banskej činnosti vzniklo na Slovensku v roku 2005 Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktoré v rámci združenia celkovo doteraz združuje 25 baníckych spolkov, cechov a bratstiev. Členovia týchto spolkov svojpomocne sa dali do obnovovania starých banských diel, nielen samotných baní, ale aj prevádzkových, technických pamiatok po banskej činnosti, ktoré však nemôžu prevádzkovať z dôvodu, že nie sú podnikateľskými subjektmi. O prevádzkovanie týchto diel prejavili záujem aj obce a mestá, v katastrálnych územiach ktorých sa staré banské mestá nachádzajú. Spolky, ale aj mestá si uvedomujú skutočnosť, že s sprístupnením týchto diel sa obohatí montánno-turistický produkt a samotní turisti z jednodňovej turistiky v snahe oboznámiť sa s históriou banských miest môžu túto turistiku predĺžiť na viacdňovú turistiku. Je v záujme nás všetkých, aby sme našu bohatú históriu mohli záujemcom prezentovať presne tak, ako to robia naši susedia v Rakúsku, v Nemecku v Poľsku, ale aj v susedných Čechách.
Verím, páni poslanci a panie poslankyne, že náš návrh, ktorý nemá nárok na štátny rozpočet, práve naopak, ktorý môže priniesť do rozpočtu obcí, ale aj do štátneho rozpočtu nejaké peniaze, nebude mať pozitívne, ktorý bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie skultúrnením životného prostredia, ktorý je mimo akýchkoľvek politických a iných spoločenských vplyvov, že tento pozmeňujúci návrh podporíte.
Ďakujem pekne.

Vážený Juraj, pán predkladateľ pozmeňujúceho návrhu, ja vítam túto iniciatívu, škoda, že prichádza teraz a z opozičných lavíc, keďže svojho času som spolupredkladateľa pozval a vzal na takzvaný "šachtág" v Kremnici, kedy jeden zo spolkov, ktoré si tu spomínal, má už vytvorenú a sprístupnenú časť jedného banského diela, ktoré funguje pod nejakými barličkami, aby mohli vlastne v rámci turistického ruchu ukazovať, ako sa banská činnosť na území Kremnice, ale, ako si spomínal, aj iných miest, Pezinok, Banská Štiavnica a podobne. Je len škoda, že sa toto nestalo predmetom aj vyššej činnosti alebo väčšej aktivity ministerstva kultúry za ministrovania spolupredkladateľa Daniela Krajcera, a pravdepodobne by táto bohumilá činnosť bola už dávno uzákonená.
A teraz si myslím a dívam sa na to skôr skepticky, lebo sme závislí od podpory inej vládnej strany, či to naberie podporu. Ja sa ale pripájam k žiadosti o podporu a aj vládnej strany, pretože rozvoj turizmu a tak isto hrdosť na históriu našich banských miest by mohla byť prezentovaná aj podporou tohto pozmeňujúceho návrhu z dielne troch poslancov za stranu SaS.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Miškov, nemožno vám uprieť dobrý zámer, mne sa to celkom páči a pozdáva, ale ako absolvent prírodovedeckej fakulty, odbor geológia, mali sme aj zopár veľmi intenzívnych kurzov, ktoré sa týkajú baníctva a najmä banskej bezpečnosti.
Na Slovensku je evidovaných viac ako 16 000 starých banských diel. Neviem, či ste boli aj v nejakom naozaj starom banskom diele a nielen niekde, kde je vyčistených pár metrov štôlne, lebo šachta je niečo iné, pán kolega Viskupič, ako štôlňa. A tam je veľmi dôležitá bezpečnosť. Ja si nie som úplne istý, že občianske združenia dokážu zabezpečiť bezpečnosť budúcich turistov v týchto starých banských dielach. Ony sú niekedy uzavreté aj preto, nieže boli vyťažené, alebo bola skončená činnosť v nich, ale práve z dôvodov bezpečnosti. Lebo hrozia závaly, masívy sú prepukané, hrozí možnosť zatopenia, náhleho, sekundového. Neviem, či ste to niekedy videli, alebo o tom počuli, opýtajte sa priateľov baníkov. Tak pokiaľ bude doriešený tento problém, viem si predstaviť takúto možnosť otvorenia. Ale viem, že ste spomínali, že samozrejme by to bolo pod gesciou obvodného banského úradu. Nie som si však úplne istý, že či aj v tomto prípade je rozumné všeobecne otvárať staré banské diela, aby sme zbytočne nevystavili ich budúcich návštevníkov naozaj obrovským rizikám, najmä bezpečnostným rizikám. Ale oceňujem váš dobrý zámer.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste asi dobre nepočúvali, pretože ja som v odôvodnení tohto pozmeňovacieho návrhu uviedol, že už dnes máme vyhlášku ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 524/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely. To je po prvé.
Po druhé. Nám ide v podstate len o rozšírenie možnosti prevádzkovania týchto múzeí, ktoré už dnes sú povolené, a aby ich nemohli prevádzkovať iba podnikateľské subjekty, ktoré ich dnes prevádzkovať môžu, ale aby ich mohli prevádzkovať aj obce, čo si myslím, že je v záujme aj mnohých starostov z vášho poslaneckého klubu, a aby ich mohli prevádzkovať banícke spolky.
Čiže v zásade tento pozmeňovací návrh nehovorí o tom, že chceme dosiahnuť nejaké nóvum alebo nejakú, nejakú revolúciu. My len hovoríme o tom, v poriadku, pokiaľ môžu podnikateľské subjekty prevádzkovať takéto múzeá, tak dajme túto možnosť aj obciam a dajme túto možnosť aj baníckym spolkom za dodržania všetkých potrebných legislatívnych pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti a dozoru banského úradu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.
Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nie.
Spravodajca? Nie.
Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime, kolegyne, kolegovia, kolegovia, aj kolegyňa, k

návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 185. Správa výboru má tlač 185a.
Teraz dávam slovo podpredsedníčke Jane Laššákovej, aby návrh zákona odôvodnila.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene predkladateľov, mňa, pani podpredsedníčky Zmajkovičovej a pána predsedu ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Novelou predkladatelia reagujú na situáciu pri vzniku poslaneckých klubov podľa § 64 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorá nastala po voľbách v roku 2012, to znamená, v marci tohto roku. Na základe volebného výsledku vznikol poslanecký klub s počtom osemdesiattri poslancov, ktorý však nemá reálnu možnosť využiť ustanovenia rokovacieho poriadku v tých prípadoch, kde sa pri určitých, určitých úkonoch vyžaduje návrh dvoch alebo troch poslaneckých klubov. Uvedená situácia je v istej miere aj obmedzením v realizácii vôle väčšiny voličov, ktorí v posledných voľbách odovzdali strane SMER - sociálna demokracia viac ako milión hlasov.
Predložený návrh rozširuje pôsobnosť predsedu Národnej rady v prípadoch, kedy podľa rokovacieho poriadku majú oprávnenie podať návrh tri, respektíve dva poslanecké kluby, a to v prípadoch zaradenia nového bodu programu počas schôdze Národnej rady, na určenie dĺžky rozpravy k bodu zaradenému do programu schôdze Národnej rady, na skončenie rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov a na poradu poslaneckých klubov po skončení rozpravy a pred hlasovaním. Zámerom navrhovaného doplnenia oprávnení predsedu Národnej rady je nahradiť tri, respektíve dva poslanecké kluby pri podávaní vyššie uvedených návrhov a je vlastne vyváženie postavenia jednotlivých poslaneckých klubov v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.
Chcem ešte uviesť, že tento návrh je výsledkom rokovaní s jednotlivými poslaneckými klubmi. A vlastne ten výsledok rokovaní jednotlivých poslaneckých klubov bude premietnutý aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude podaný v rozprave. Preto vás prosím o podporu predloženého návrhu zmeny rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Teraz poprosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, poslanca Borisa Suska, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.