8. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy gestorského výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 185.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. septembra 2012 č. 230 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určila aj ako gestorský výbor.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 95 schváliť.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady schváliť.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012 č. 115. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predložil správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, pričom sa do rozpravy zároveň hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, na základe dohody všetkých poslaneckých klubov predkladám pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu novely rokovacieho poriadku, ktorého účelom je vypustiť rozšírenie niektorých kompetencií predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú v predloženej novele, a to, ako som už povedal, na základe dohody všetkých poslaneckých klubov.
Teda dovolím si prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 185).
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý znie:
V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3. Doterajší bod 4 sa označuje ako bod 2.
Odôvodnenie: Navrhujeme z návrhu zákona vypustiť možnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podať návrh na určenie dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze a ponechať platnú právnu úpravu, podľa ktorej bude naďalej potrebný súhlas aspoň dvoch poslaneckých klubov.
Taktiež navrhujeme z návrhu zákona vypustiť možnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhovať skončenie rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov a ponechať platnú právnu úpravu, podľa ktorej bude naďalej potrebný súhlas aspoň dvoch poslaneckých klubov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážená pani navrhovateľka, ctení kolegovia, nejdem sa vyjadrovať vecne k tomu, čo bolo predložené, pretože je to na základe dohody z grémia, kde teda táto dohoda bola úplne slušne odsúhlasená.
Chcel by som však predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je svojím spôsobom urgentný. Napriek tomu, že je to problém, ktorý trápi možno tento parlament už dosť dlho, a týka sa poslaneckých prieskumov.
Dnes v podstate poslanecké prieskumy a ich pravidlá nie sú nijakým spôsobom v zákone o rokovacom poriadku upravené. V podstate jediné, čo existuje, je jedna jediná odrážka v zákone č. 45/1989 o poslancoch, pričom tento zákon by sám o sebe potreboval nahradiť. A to je úplne všetko. Čiže neexistuje konkrétna úprava poslaneckého prieskumu.
Preto sa aj často stáva, že keď sa poslanci rozhodnú ísť na poslanecký prieskum, doslova ich otočia vo dverách, alebo im neumožnia nahliadnuť do dokumentov, ktoré sú dôležité pre veci skúmané v rámci tohto poslaneckého prieskumu. Naposledy sa veľmi podobná situácia, aj keď nie až tak úplne, stala mojej kolegyni Lucii Nicholsonovej, ktorá išla skúmať problém, podozrenie, nechcem prejudikovať žiaden záver, ale doslova podozrenie na obchodovanie s deťmi pri medzištátnych osvojeniach a adopciách, kedy bolo podľa jej podozrenia veľké množstvo detí vyvezených zo Slovenska najmä do Talianska, pričom boli porušené medzinárodné dohovory. Tieto deti neboli ponúknuté na adopciu na osvojenie na Slovensku, boli vyvezené do zahraničia a mnohé z nich mali veľmi pohnuté osudy. A hovorím, nechcem prejudikovať žiaden záver, ale toto bolo predmetom poslaneckého prieskumu, ktorý sa aj uskutočnil, avšak Lucia sa nedostala k mnohým dôležitým údajom a k údajom zo spisov.
Preto vo svojom návrhu navrhujem upraviť základné veci. To je spôsob, akým možno poslanecký prieskum iniciovať, kto sa ho môže zúčastniť, aké sú konkrétne oprávnenia poslancov pri vykonávaní poslaneckého prieskumu a v akých subjektoch je tento poslanecký prieskum možné vykonávať. Taxatívne v ňom vymenúvam právne subjekty, do ktorých poslanci môžu ísť. Tu viem, že môže byť veľká debata, napríklad ja z neho vynechávam mestá a obce, pretože som presvedčený, že poslanecký prieskum je naplnením kontrolnej právomoci Národnej rady, ktorá je upravená tak, že Národná rada má kontrolné právomoci len vo vzťahu k vláde. Preto je zase nadefinovaný tento pozmeňujúci návrh tak, aby mohla byť v rámci poslaneckého prieskumu kontrolovaná čo najširšia oblasť vlády. Taxatívne sú vymenované všetky orgány ústrednej štátnej správy, ich rozpočtové a príspevkové organizácie a organizácie, ktoré vznikli na základe samostatného zákona sui generis alebo zo zákona.
Z prieskumu sú vylúčené z povahy navrhovanej úpravy napríklad spravodajské služby, kde sa poslanecká kontrola vykonáva na základe iných predpisov a na základe osobitných kontrolných výborov. Návrh je upravený tak, aby sa poslanci mohli dostať aj do spisov, avšak nemajú prístup k materiálom, ktoré sú chránené osobitnými predpismi z hľadiska ochrany osobných údajov, daňového, bankového a pod. tajomstva. A upravujú sa tiež povinnosti zamestnancov subjektov, ktorí dostávajú povinnosť komunikovať s poslancami, ktorí vykonávajú poslanecký prieskum, a poskytnúť im súčinnosť, nechať ich robiť si kópie, nahliadať do spisov. Zároveň sa upravuje aj povinnosť poslancov dodržiavať napríklad mlčanlivosť o údajoch, ktoré sa dozvedia a sú osobného charakteru, a to aj po skončení ich mandátu.
Viem, že môžete argumentovať, že tento návrh je predložený pomerne narýchlo. Ja dúfam, že keď už nič, tak aspoň pomôže naštartovať debatu o tejto téme a že sa k nej veľmi skoro dostaneme.
Ešte by som spomenul jednu takú dôležitú úpravu, pretože viem, že aj kolega Jozef Viskupič predkladá neskôr podobný návrh zákona upravujúci poslanecké prieskumy. Taký základný rozdiel medzi našimi návrhmi, ale zdôrazňujem, že oni sa navzájom nevylučujú, myslím si, že môj návrh ide do, viac do detailov ohľadom organizácie prieskumu, kompetencií a povinnosti subjektov. V tomto návrhu sa napríklad nachádza klauzula, ktorá umožní vykonať poslanecký prieskum nielen na základe uznesenia výboru Národnej rady, ale aj na základe podpisov pätnástich poslancov Národnej rady. Jozef Viskupič navrhuje, aby jeden jediný poslanec mohol ísť na poslanecký prieskum. Nemám s tým problém. Chcem upozorniť na problémy, ktoré sú napríklad v Nemecku, kde poslanci, stalo sa, že chodia na poslanecké prieskumy, a stalo sa aj to, že myslím niekde do Karibiku, pretože sa vyskytlo podozrenie, že tam bola zle vynakladaná rozvojová pomoc, a vytvárajú tým pomerne vysoké náklady na parlament. Čiže som presvedčený, že o obidvoch návrhoch sa dá debatovať, ale že je strašne dôležité, aby sa táto diskusia naštartovala. A týmto teda skladám trošku poklonu aj Jozefovi Viskupičovi. A znova by som vás chcel vyzvať, aby ste sa zamysleli aj nad týmto pozmeňujúcim návrhom.
Aby som dlho nenaťahoval čas, dovoľte mi pozmeňujúci návrh predniesť.
Pozmeňujúci návrh k tlači 185 Martina Chrena.
Bod 1. V čl. 1 sa za štvrtý bod vkladá nový piaty bod, ktorý znie:
"5. Za § 127 sa vkladá nový § 127a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§127a Poslanecký prieskum
"(1) Poslanecký prieskum možno vykonať na základe uznesenia výboru o vykonaní poslaneckého prieskumu (ďalej len uznesenie o prieskume) alebo písomného oznámenia aspoň pätnástich poslancov o vykonaní poslaneckého prieskumu adresovaného predsedovi Národnej rady (ďalej len oznámenie o vykonaní prieskumu).
(2) Pôsobnosť poslancov pri výkone poslaneckého prieskumu sa vzťahuje na:
a) vládu, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
b) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
c) Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky,
d) Národnú banku Slovenska,
e) verejné vysoké školy,
f) Úrad na ochranu osobných údajov,
g) Rozhlas a televíziu Slovenska,
h) Sociálnu poisťovňu,
i) Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
j) Tlačovú agentúru Slovenskej republiky,
k) Maticu slovenskú,
l) Ústav pamäti národa,
m) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
n) Fond národného majetku Slovenskej republiky.
(3) Uznesenie o prieskume alebo oznámenie o vykonaní prieskumu podľa ods. 1 musí obsahovať miesto vykonania poslaneckého prieskumu, program poslaneckého prieskumu, termín konania poslaneckého prieskumu a zoznam poslancov, ktorí sa zúčastnia poslaneckého prieskumu.
(4) Uznesenie o prieskume alebo oznámenie o vykonaní prieskumu podľa ods. 1 sa musí najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu doručiť orgánu podľa ods. 2, v ktorom sa uskutoční poslanecký prieskum.
(5) Poslanci sú pri poslaneckom prieskume oprávnení:
a) vstupovať do objektov orgánov, kde sa vykonáva poslanecký prieskum,
b) vyžadovať od orgánov podľa ods. 2, aby im poskytli potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa poslanecký prieskum týka, a to aj v prípade, ak osobitný predpis obmedzuje právo nahliadať do spisov len pre vymedzený okruh subjektov,
c) klásť otázky zamestnancom orgánu podľa ods. 2.
(6) Orgány podľa ods. 2 sú povinné na základe uznesenia o prieskume alebo oznámenia o vykonaní prieskumu poslancom:
a) poskytnúť informácie a vysvetlenia,
b) umožniť nahliadnutie do spisu a robiť si z neho kópie,
c) predložiť písomné stanovisko ku skutkovým a právnym otázkam.
(8) Orgány podľa ods. 2 sú povinné umožniť poslanecký prieskum v termíne stanovenom v uznesení o prieskume alebo v oznámení o vykonaní prieskumu.
(9) Informáciu a vysvetlenie podľa ods. 6 písm. a) a vydať spisy podľa ods. 6 písm. b) môže odoprieť zamestnanec, ktorý by týmto porušil štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebol zbavený podľa zákona. Zamestnanec môže odoprieť požadovanú info, poskytnúť požadovanú informáciu, ktorá tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, odkaz 80a), alebo je predmetom bankového tajomstva, 80a), alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 80a), s uvedením odkazu na príslušný právny predpis, odkaz 80a).
(10) Poslanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a ochrany osobných údajov, a to aj po skončení svojej funkcie."."
No a na záver poznámka pod čiarou k odkazu 80a znie:
"80a) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zmeny a doplnení niektorých zákonov, § 91 až 93a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov."
Ďakujem veľmi pekne.
Dúfam, že tento návrh teda pomôže naštartovať diskusiu o tom, čo nám chýba, o poslaneckých prieskumoch,opäť chcem zdôrazniť, o úprave vykonania poslaneckých prieskumov. Opäť chcem zdôrazniť, že je to nie apolitický, ale nepolitický návrh v tom zmysle, že nie je koaličný, ani opozičný, nie je pravicový, ani ľavicový. Upravuje jednoducho činnosť pre poslancov Národnej rady, ktorí môžu byť v ktoromkoľvek volebnom období, či na jednej strane tejto sály alebo na druhej strane tejto sály. Nedáva neprimerané výhody ani opozícii, ani nevytvára nejaké neprimerané nástroje pre možné obštrukcie. Je to jednoducho vec, ktorá v rokovacom poriadku dnes chýba, preto je nevyjasnená. Vytvára možno niekedy aj napätie v spoločnosti a také úplne zbytočné žabomyšie vojny a hádky, keď sa niekto snaží bez existencie formálnych pravidiel nejakým spôsobom nakladať s prebiehajúcim poslaneckým prieskumom. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu. A keď nie o podporu, tak aspoň o naštartovanie vecnej diskusie na túto tému, ktorú naozaj potrebujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, súhlasím s vami, že ten návrh môže byť možno vhodný ako návrh do diskusie, lebo ja si myslím, že sú tam minimálne dve veci, ktoré sú, keby som tak povedal, pochybné, v tom zmysle, že vy navrhujete, aby poslanecký prieskum mohlo vykonať aj pätnásť poslancov. Pokiaľ to vykonáva na základe uznesenia výboru, tak každý výbor je zložený na základe výsledkov volieb a na záver takéhoto prieskumu vo výbore sa hlasovaním prijme uznesenie. Je jasné, že vládna koalícia alebo vládna väčšina tam má väčšinu, čiže si presadí to, čo chce, ale vždy opozícia môže ku každému uzneseniu prijať stanovisko, ktoré musí byť v tom. Čiže pokiaľ má iný názor, tak musí byť v tom uznesení pripojené aj stanovisko dajme tomu opozičných strán.
Neviem si predstaviť, keď jedenásť poslancov SaS a štyria poslanci z nejakej inej strany sa zídu a napíšu a pôjdu na prieskum, prijmú jeden návrh. Ako budú také uznesenie prijímať? Teraz sa zídu poslanci SMER-u a prijmú opačné uznesenie a bude z toho len chaos. To je prvá poznámka, čo sa týka počtu poslancov.
Druhá. Nie som si istý, či by mali byť medzi tie inštitúcie zaradené aj verejnoprávne médiá, napríklad ako Rozhlas a televízia Slovenska a Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Ak takto budú politické skupiny alebo jednotlivé kluby chodiť navštevovať a prijímať rôzne uznesenia, tak obávam sa, že takýmto spôsobom verejnoprávnosť týchto médií nijakým spôsobom nepodporíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za vecné pripomienky. Toto sú všetko veci, o ktorých sme debatovali. My sme s kolegami veľmi intenzívne debatovali o tom, že či napríklad majú, alebo nemajú byť zaradené samosprávy do pôsobnosti poslaneckého prieskumu. Viem, že v minulosti sa také veci bežne diali, že sa robili prieskumy napríklad na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov a podobne. No, tu si myslím, že ústava hovorí jasne o kontrolnej pôsobnosti parlamentu len vo vzťahu k vláde. Jednoducho, nedá sa svietiť, aj keby možno bolo lepšie kontrolovať širší okruh subjektov.
Poslanecké prieskumy môžu byť aj nástrojom nejakého politického boja, ale nemyslím si, že by takáto taktika ich "zneužívania" mohla dlhodobo úspešne fungovať. A takisto si nemyslím, že by mohol nejaký poslanecký prieskum nejako zvrátiť napríklad objektivitu verejnoprávnych médií. Ale RTVS je inštitúcia na základe zákona, hospodári s prostriedkami daňových poplatníkov. Ak sa tam napríklad objavia informácie o nejakých predražených zmluvách alebo zákazkách a podobne, myslím si, že poslanci majú legitímne právo v rámci svojej kontrolnej činnosti, ktorá je im daná z ústavy, ísť tam a pozrieť sa na to.
No a čo sa týka pätnástich poslancov, myslím, že tu máme diametrálne odlišný názor. Ako som spomínal, kolega Jozef Viskupič si myslí, že jeden poslanec by mal právo ísť na poslanecký prieskum. A ja si to viem predstaviť, ak teda Národná rada nebude musieť znášať náklady na takúto cestu, ak to bude v rámci Slovenskej republiky a ak ten prieskum bude mať naozaj váhu prieskumu, ktorý vykonáva jeden poslanec. Lebo je predsa len iné, ak je to jeden poslanec, pätnásť poslancov alebo výbor. A tak si myslím, že to bude aj vnímané verejnosťou.
Každopádne, ústava neobmedzuje kontrolnú pôsobnosť parlamentu len na výbory, ale hovorí o Národnej rade ako takej. To znamená, aj pätnásť poslancov má legitímne právo vykonávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, keď som sa hlásil do rozpravy, myslel som si, že sa tu budeme baviť o džentlmenskej dohode, ktorá vznikla a hneď na prvom poslaneckom grémiu po voľbách s tým, že nastala neštandardná situácia, že máme vlastne jednu vládnu stranu a jej poslanecký klub by ju oprávňoval podľa súčasných pravidiel založiť možno osem poslaneckých klubov. Ale tým, že rešpektujeme to, že takúto ambíciu a takéto formálne pravidlo nie je treba napĺňať úplne do bodky a je teda potrebné pristúpiť k nejakej miernej úprave rokovacieho poriadku, to znamená, že sa zverujú niektoré konkrétne právomoci do rúk predsedu parlamentu, ktorý môže program schôdze, ak to poviem veľmi jednoducho, rozšíriť, ale nemôže ho zužovať alebo skracovať rozpravu, tak toto sa pretavilo do návrhu novely rokovacieho poriadku a po následných poslaneckých grémiách sme sa dohodli na kompromise. A chcel som v rozprave iba vyjadriť, že to, čo bolo prisľúbené pri prvom čítaní, že tie problematické časti o skracovaní rozpravy a vynímaní návrhov, čiže predmetný bod 2 a 3, ktoré následne pozmeňujúcim návrhom pán spravodajca vyňal, tak tuná chcel som iba deklarovať, že prišlo k dodržaniu parametrov džentlmenskej dohody a sme pripravení takúto zmenu rokovacieho poriadku podporiť.
Čo sa ale nestalo, prišlo k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu. A tuná chcem upozorniť, že je to mimo dohôd poslaneckého grémia, keďže bolo, vznikol reálny a možno oprávnený strach z toho, že teda táto jedna téma, ktorá mala rešpektovať, a skôr ten strach smeroval, že prídu poslanci možno z vládnej strany, ktorí disponujú reálnym množstvom hlasov na to, aby si ten rokovací poriadok upravili, a prídu s množstvom pozmeňujúcich návrhov, tak sa teda uzavrelo na poslaneckom grémiu to, že žiadne iné pozmeňovacie návrhy, okrem tohto konkrétneho, neprídu.
Pán poslanec ale z, a budem troška asi krutejší, z najmenšieho politického subjektu, ktorý tu teraz práve máme, túto dohodu nedodržal a predložil poslanecký návrh o, alebo teda pozmeňujúci návrh o zmene poslaneckých prieskumov. Ja chcem iba upozorniť, že nasledujúci bod, normálny, regulárny bod sa týka zmeny rokovacieho poriadku v tom, čo pán poslanec Chren spomínal, a to je to, že by sme sa mohli zamerať na zmenu uplatňovania rokovacieho poriadku v zmysle vykonania poslaneckých prieskumov. Chcem upozorniť, že keď to, čo ohlasoval predo mnou v rozprave, že chce otvárať debatu a podobne, debata je otvorená. Debata je otvorená dávno. Tento návrh je už na druhej poslaneckej, druhej schôdzi parlamentu, keďže na minulej sme ho posúvali. Zároveň existuje takzvaná pracovná komisia, ktorá sa má zaoberať postavením poslanca. A možno parametre poslaneckého prieskumu budú upravené v nej. Máte v nej zastúpeného pána poslanca Poliačika. A myslím si, že bolo by vhodnejšie na to, aby sme nerušili džentlmenské dohody, lebo skutočne tu niekto vládnu väčšinu, alebo teda väčšinu v tomto parlamente má. Tak ja aj odporúčam, aby tento predmetný návrh bol stiahnutý, pretože možnože vecne s ním aj môžeme súhlasiť, ale nemôžeme porušiť elementárnu dohodu, a to je, že k tomuto návrhu poslanci nebudú dávať žiadne pozmeňujúce návrhy.
Riskovali sme tým, že sa hovorilo o nejakom bianko šeku, a vládna väčšina odolala pokušeniu meniť rokovací poriadok a najmenší politický subjekt dáva poslanecký návrh. Nie celkom tomu rozumiem, i keď vecne a v snahe vzbudzovať debatu nad tým, že v jednotlivých výboroch nemá, ani v jednom výbore súčasne v Národnej rade nemá opozícia väčšinu, takže teoreticky sme odkázaní pri uplatňovaní kontrolných právomocí Národnej rady na milosť a nemilosť vládnej väčšiny. A zrovna kontrolná právomoc niekedy nemusí byť po vôli vládnej väčšiny a vtedy by mohol byť výborom, alebo nemusel by byť vyslaný výborom poslanecký prieskum tam, kde je treba kontrolovať potrebný výkon orgánov verejnej správy.
Preto som ja prišiel s iniciatívou a zaradil som už do, už v augustovom termíne, dávno predtým, než prebehla debata o zriadení skupiny, ktorá okrem ústavných vecí sa bude zaoberať aj zákonom o výkone, alebo, no, o mandáte poslanca. Zároveň sú to ďalšie body tejto schôdze. Tak apelujem na dodržiavanie gentlemanských dohôd jedného člena poslaneckého klubu SaS, aby tento návrh stiahol z rokovania o zmene rokovacieho poriadku, ktorý vyplynul z rokovania poslaneckého grémia.
Chcel by som teda na záver poďakovať aj navrhovateľke, že dohoda bola dodržaná. Vieme deklarovať podporu presne v tom zmysle, že pán predseda parlamentu bude mať právomoc zaraďovať nové body do rokovania schôdze a zároveň teda nebude treba pri tom konkrétnom úkone súhlas troch poslaneckých klubov, ale dávam do pozornosti, že bude sa o tom musieť následne hlasovať. Zároveň teda to, ten 4. bod, ktorý tam je, že udeľovanie pauzy, samozrejme nemá s tým nikto problém, že sa dostáva.
Možno iba podotknem, keďže na grémiu sme sa bavili o § 29a, a zrovna aj pani navrhovateľka spomínala, že možno by sme mohli pristúpiť aj k úprave rokovacieho poriadku v tom zmysle, že predseda parlamentu by nedisponoval právomocami, ktorými súčasne disponuje, o skrátení rozpravy tzv. hodinami, ktoré sa rozrátavajú potom do poslaneckých klubov a podobne, je to § 29a, ktorý by mohol vypadnúť. Ale dúfam, že sa k tejto téme dostaneme na rokovaní komisie, ktorá sa má zaoberať teda postavením poslanca a zmeny rokovacieho poriadku. Týmto pádom hovorím za, keďže sme to na poslaneckom klube u nás preberali, s touto zmenou súhlasíme a aj z titulu predsedu poslaneckého klubu tomuto prisľubujem podporu. A chceme týmto dodržať gentlemanskú dohodu tým, že rešpektujeme realitu, ktorá v poslaneckej snemovni nastala po súčasných voľbách.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, v podstate si mi trošku nahral a pomohol. Ja si cením to rešpektovanie dohody. Myslím si, že dohoda bola rešpektovaná, myslím si, že poslanecké kluby jednoducho vyjadria podporu tomu, čo bolo dohodnuté na poslaneckom grémiu.
Je to jednoducho akútny problém, ktorý si vyžaduje čas, a, žiaľ, ty sám vieš, dnes ráno, že by už sa nedali získať podpisy na pozmeňujúci návrh k tvojmu návrhu. Zároveň ale musím povedať, že ten tvoj návrh, ktorý je hneď nasledujúcim bodom v rozprave, je jednoducho absolútne nedokonalý v tomto, pretože hovorí v dvoch bodoch len o tom, že prieskum môže vykonávať aj jediný poslanec a že, citujem, "na výkon prieskumu poslanca sa primerane použijú pravidlá pre vykonávanie poslaneckého prieskumu organizovaného orgánmi Národnej rady". Len, bohužiaľ, tieto pravidlá neexistujú, pretože tieto pravidlá nie sú nijakým spôsobom v zákone upravené. Takže ja si, možno by som pochopil tú tvoju výzvu, ak by sme sa teraz vedeli dohodnúť na dvoch veciach. Jednak, že si prejdeme tie pravidlá a že do pondelka ich dokážeme spolu aj s podporou OĽaNO získaním dostatočného počtu podpisov predložiť k tvojmu zákonu, a zároveň, že by sme teraz v pléne získali súhlas na posunutie toho nasledujúceho bodu programu na pondelok. V tom prípade som pripravený stiahnuť tento návrh, pretože on mieri inde. Preto to nie je riešenie tej istej situácie, ako si hovoril, otvorenie debaty. Ty otváraš debatu o niečom inom, než sú pravidlá poslaneckého prieskumu. A ak by bol s týmto súhlas, tak samozrejme tento možno nejaký, ako sa dá to vnímať, aj výkrik do tmy by mal o to väčší zmysel a mohli by sme o tom rokovať v pondelok.
Ďakujem.

Ďakujem. Práve smerujúc k tým pravidlám, ja som to spomenul v rozprave, že existuje debata, ktorá vyplynula teda zo zasadnutia poslaneckého grémia, bola ustanovená komisia a tá sa má zaoberať aj postavením poslanca a predpokladám aj vykonávaním poslaneckého prieskumu, takže debata nad pravidlami je. Ja beriem tento návrh, myslím si, že sledujúc čas, sa dostaneme až, je to bod 51, bývalý, čiže pravdepodobne asi nebudeme potrebovať súhlas tohoto pléna na to, aby to bolo do pondelka. A beriem to, že ak si ochotný ten návrh stiahnuť, tak v pondelok môžeme aj s podporou niektorých poslancov, ktorí majú záujem sa tejto téme venovať, takže ten tvoj poslanecký návrh, ktorý sa bude venovať pravidlám poslaneckého prieskumu, podporíme.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, stručne by som sa chcel vyjadriť k predloženému návrhu na zmenu rokovacieho poriadku. Niekedy aplikačná prax ukáže, že je treba siahnuť na zmenu, ku ktorej pristupujeme vždy opatrne preto, lebo každý, kto si uvedomuje, že ten parlament je pluralitný, že sú v ňom zastúpené viaceré politické strany cez svoje poslanecké kluby a že koalícia má väčšinu, hrozí riziko, ak by sme necitlivo urobili niektoré rozhodnutia, že rokovací poriadok môže byť zneužitý v prospech väčšiny. Preto vždy, keď sme diskutovali o zmene rokovacieho poriadku, ja som tú diskusiu vždy rešpektoval ako veľkorysú, že si aj jedna, aj druhá strana uvedomila riziká, ktoré z takejto zmeny môžu do budúcnosti, nie aktuálne, nastať, a takto sme pristupovali vždy zodpovedne k akejkoľvek úprave platného rokovacieho poriadku.
Aj dopracovanie sa k tejto zmene nebolo jednoduché. Pani podpredsedníčka bola aktérkou tejto dohody a na poslaneckom grémiu sme nahlas a veľmi otvorene zaujímali stanoviská jednotlivých poslaneckých klubov, ale aj pomenovali isté riziká, ktoré, ak necitlivo siahneme na zmenu rokovacieho poriadku, môžu pre Národnú radu a jej fungovanie priniesť. Preto chcem oceniť rešpektovanie dohody, ktorú potvrdil spoločný spravodajca prednesením pozmeňovacieho návrhu, ktorá zúžila tú zmenu len na nevyhnutnú, ktorá umožní predsedovi Národnej rady, čo považujem za celkom normálne. Ak by sme k takejto zmene nepristúpili, predseda Národnej rady zo svojich ústavných právomocí môže kedykoľvek a s akýmkoľvek bodom programu zvolať rokovanie Národnej rady. Preto je to logická dohoda.
Rovnako považujem za serióznu dohodu, ktorá umožní aj jednému poslaneckému klubu, s takýmto výsledkom, povedzme si otvorene, v parlamentných voľbách nikto nerátal, že bude vládnuť jedna strana s majoritnou väčšinou, aby tento poslanecký klub mohol pred hlasovaním požiadať o poradu na to, ako bude hlasovať. Preto za celkom normálne a samozrejmé považujem navrhnutú zmenu a poslanecký klub KDH bude za ňu hlasovať.
Pán poslanec Chren predložil pozmeňovací návrh, ktorý ale je zásadnejší a ktorý už tak trošku zasahuje aj do ústavných právomocí a kompetencií Národnej rady a poslanca Národnej rady. Ja mám inú skúsenosť, akú ste spomínali vy. Pán poslanec, ja som na výbore pre ľudské práva, ktorého som členom, navrhol poslanecký prieskum v obci Letanovce. Osobne sme sa ho viacerí zúčastnili, všetko, čo som chcel, som sa dozvedel, a všetko, čo som potreboval, som k dispozícii dostal. Niekedy je treba možno zvoliť nielen obsah, ale aj formu, ale to už je téma, ktorá presahuje problém tejto diskusie a tohto návrhu. Preto aj na poslaneckom grémiu, aj v poslaneckých kluboch prebieha diskusia o tom, ako nastaviť práva a povinnosti poslanca Národnej rady. Diskutujeme o tom, či navrhnúť nový zákon o poslancoch, alebo upraviť práva a povinnosti poslanca inak, ako sú upravené teraz v Ústave Slovenskej republiky, a všetko to ostatné pretaviť do normatívnej podoby v rokovacom poriadku.
A to častokrát záleží v mnohom aj od samotného poslanca. Od jeho autority, od jeho úcty k právu a rešpektovaniu postavenia, ktoré nemôže byť vynútené len právami zo zákona. Preto by som vás chcel poprosiť, keby ste zvážili, či by nebolo lepšie, preto, lebo v poslaneckom klube KDH neuspejete s týmto návrhom, aby ste ho stiahli, aby sme v tejto chvíli uskutočnili len tú nevyhnutnú zmenu, na ktorej sme sa na širšom politickom fóre dohodli, a nesadli si spolu za rokovací stôl a poprípade sa pokúsili nanovo formulovať aj postavenie poslanca Národnej rady ako ústavného činiteľa, ktorý, žiaľbohu, aj zásluhou nás, nášho konania, nášho vyjadrovania a našich postojov stráca čím ďalej, tak tým viacej dôstojnosť a autoritu v slovenskej verejnosti.
Zaoberajme sa týmto problémom v širších súvislostiach. Myslím si, že tadiaľto vedie cesta k dohode aj na takýchto zásadných postojoch, respektíve požiadavkách, aké boli prednesené v rozprave.
Ja iniciatíve medze klásť nechcem, ale považoval som to za dôležité povedať preto, lebo Národná rada je najvyšší zákonodarný a ústavný orgán. Ak sa vy domáhate, aby len akousi petíciou pätnástich poslancov chcel niekto vykonať poslanecký prieskum, vnesieme do toho neporiadok. Dokonca si neviem predstaviť, že by to malo byť bez hlasovania niektorého z orgánov Národnej rady, preto, lebo Národná rada je najvyšší ústavodarný orgán a má svoje podorgány, ktorými sú výbory. A tá právomoc a kompetencia výborov nie je len taká, akože sme si ju vymysleli pre to, aby sme niečo robili, ale má svoje oprávnenie, svoje opodstatnenie. Preto chcem požiadať, aby sme aj z takýchto aspektov, aj z takýchto postojov pristupovali k zmene pravidiel, ktoré upravia naše či už ústavné alebo výkonné právomoci v našom výkone poslaneckého mandátu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán Hrušovský, vážený pán kolega poslanec Hrušovský, ja si veľmi vážim vaše skúsenosti a vaše pôsobenie v Národnej rade, koniec koncov práve vy ste dlhé roky viedli tento zákonodarný orgán. A práve preto mi možno nedá vôbec sa zamyslieť nad tým, že ako ste mohli dokázať viesť a ako mohla práve, keď ste tu boli celý ten čas, fungovať táto Národná rada, bez toho, aby mala upravené pravidlá pre niektorú časť svojho fungovania, a to konkrétne poslanecké prieskumy?
Áno, som si istý, že či už je to silou dôstojnosti poslanca, ale možno aj inými dôvodmi, niekedy sa na poslaneckom prieskume dohodnúť dá. Ono je to úplne iné, keď niekto iniciuje poslanecký prieskum, aby sa išiel ukázať v regiónoch a možno získať na tom nejaké politické body, ale nič reálne neurobiť. A úplne iné, keď chce naozaj riešiť nejaký skutočný problém, ktorým možno aj niekomu šliapne na otlak, možno upozorní na nejaké nehospodárne alebo neefektívne nakladanie s finančnými prostriedkami. A vtedy je to oveľa ťažšie sa takýmto spôsobom konsenzuálne dohodnúť. A preto musia existovať pravidlá. Dobré pravidlá robia dobrých priateľov, hovorí sa. A tu nejde o nič iné než o pravidlá hry.
My sme sa s kolegom Viskupičom rozprávali, ja som veľmi rád teda, že aj ako mi povedal on, a pravdepodobne väčšia časť jeho poslaneckého klubu,  si uvedomuje tiež túto potrebu a pravdepodobne sa do pondelka dohodneme, aby sme tento pozmeňujúci návrh presunuli k tej ďalšej novele. Avšak nemyslím si, že je to všetko len o dôstojnosti a že dôstojnosť poslancom dáva nielen to, akej farby majú viazanku a ako rozprávajú, ale to, čo skutočne robia, či sa naozaj zaujímajú o reálne problémy.