8. schôdza

Ďakujem za slovo. Martin, čo sa týka vierovyznania, podľa mňa sme na tom podobne, ak nie rovnako, ale s tým rozdielom, že ja by som si nikdy nedovolil povedať, čo by povedal Ježiš na tomto mieste. Preto toto považujem za naozaj nemiestne a demagogické z tvojej strany.
Váš návrh, keď som si ho pozrel, z toho legislatívnotechnického hľadiska sa mi zdal jeden z tých naozaj lepších, čo sa tu, čo sa tu dáva z opozície, a dokonca aj argumentáciu, ktorú predvádzaš ty a pán Droba, je taká, ktorá mne sa páči, a preto som v našom klube jeden z tých, ktorí tendujú medzi tým, či za, alebo sa zdržať.
Rád by som ti pripomenul jednu vec, pretože sa mi zdalo, že vo svojom prejave si relativizoval pojmy, či tendenčne, alebo z iného dôvodu. Považujem ťa za inteligentného človeka, ale toto bolo nezodpovedné a do budúcna neviem, či je, je to na zváženie, či takto argumentovať, aby sme ešte raz relativizovali pojmy tak, aby čierna bola bielou a biela bola čiernou. Inými slovami, ak v tom budeme ďalej pokračovať, môže to viesť k tomu, čo tu máme teraz, a to je, to je totálna dekadencia morálky, kedy pojmy strácajú svoj význam.
A na záver, ak mňa osobne presvedčíš o tom, že to, čo navrhujete, je prirodzené a vychádza z prirodzena, že si sa o to pokúšal, ale zatiaľ nie som presvedčený, dávam svoj hlas za.

Martin, ja ti chcem poďakovať za tvoj príhovor. Poznám ťa ako veľkého intelektuála, ale teraz si naozaj zamakal na tom a som veľmi rád, že si dal množstvo historických referencií.
Ja som veľmi smutný z toho, že táto sála je plná netolerancie a plná homofóbie. Je mi z toho naozaj smutno. My sa, bohužiaľ, bavíme o morálnosti alebo amorálnosti homosexuality miesto toho, aby sme sa bavili o ľudských právach kultivovaným, slušným spôsobom, neosočovali sa navzájom a, bohužiaľ, to tak nie je.
Ešte chcem poprosiť kolegov, hlavne pána Kuffu, to, čo ste mi včera predviedli, tak to by naozaj nemalo robiť, opakujete to aj dnes pánovi Poliačikovi. Zachovajme korektnú diskusiu, dobre? Keď máme slovo, tak hovoríme, keď ho nemáme, tak sme ticho.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja mám možno - som smutný, poviem to asi tak. Myslím si, chcel som začať tým, že dávaj si, Martin, pozor pri týchto rečiach, lebo sedel som tu celý čas, keď si rozprával, a tuná je mnoho ľudí, ktorí majú absolútnu ambíciu sa vyjadriť k témam, ktoré predkladáte, ale nepočúvajú. Tuná sa niekto uráža, niekto uráža teba a ja som mal pocit, že ťa nepočúvajú. Nie je pri tom, ako som sa dozvedel, kde si vlastne čerpal pri výstavbe svojho, svojho prejavu a už sa asi stane symptomatické pre stranu SaS, že diplomové práce jednotlivých členov prinášajú do slovenskej spoločnosti veci, ako tú spomínanú diplomovú prácu vášho predsedu ohľadom rovnej dane, a ty si teraz argumentoval svojou diplomovou prácou.
Mám pocit, že urážky, homofóbia, vykrikovanie a skákanie do reči nie je cesta, ktorá môže našej krajine pomôcť. Myslím si, že hovorili ste o ambícii, že chcete otvoriť vôbec diskusiu nad touto témou, a neviete, alebo pravdepodobne tým, že tu vládne tvrdý pragmatizmus, nepríde k uzákoneniu tejto vašej ambície, tak minimálne tú debatu ste vzbudili. Minimálne to, že teraz sa tu predháňajú ľudia, ktorí chcú kritizovať zámer, a je tu dosť málo ľudí, ktorých je ochotných počúvať.
Ďakujem.

Rád by som začal pánom Bugárom. Škoda, že, ba ešte tu je.
Viete čo, pán Bugár, ja som zase smutný z druhej veci. MOST - HÍD ako strana, ktorá od začiatku sa profiluje ako strana, ktorá stojí na strane menšín, čakal by som, že bude v prvom rade na frontovej línii aj za práva menšín, čo sa týka sexuálnej orientácie. Keď išlo, keď išlo o výučbu, keď išlo o výučbu slovenčiny na maďarských slovách, ja som s vami v tom prvom rade stál, na maďarských školách. Keď išlo o obhajobu národnostných menšín na Slovensku, aj napriek tomu, že som za to zožal neskutočnú kritiku, ja som s vami v tom prvom rade na tej frontovej línii stál. Mrzí ma, že mi neoplácate rovnakou mincou. To je jedna vec.
Čo sa týka, čo sa týka toho, čo som tu povedal. To nebola teologická prednáška, ako to zle interpretoval kolega. Ja som sa iba snažil ísť do hĺbky iného kresťanského myslenia a ukázať, že tá otázka jednoducho nie je jednoznačne rozhodnutá tak, ako je nám to tu prezentované. Ja som neprišiel zjaviť zjavenú pravdu ako absolútnu pravdu. Nie. Ja nechcem teologicky obhájiť, že takto sa pravda má. Ja som chcel len naštrbiť, áno, relativizovať tú, tie reči o absolútnych pravdách, pretože si myslím, že aj v kresťanskom európskom myslení sú významné prúdy, ktoré by mohli napríklad takýto návrh podporiť.
A že prečo hovorím iba týmto smerom? Posledná vec. Ja som presvedčený o tom, že aj kolegovia zo SMER-u... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, hneď na úvod by som chcel povedať, že som z klubu, v ktorom je dovolené mať iný názor, a toto sú práve otázky, kde sa veľakrát rozchádzame. Nerozchádzame sa pri veciach, ako je boj proti korupcii, a možno v názoroch na to, že či politik má okrádať svojho voliča, alebo nie. Ale toto sú otázky, ktoré sú povedzmeže ideologické, a my sme si geneticky zapísali do kódu nášho hnutia alebo našej snahy, že je dovolené mať iný ideologický názor. Takže prezentujem názor, ktorý mám ja, možno, možno aj väčšina nášho klubu, ale zároveň jedným dychom dodávam, že sú ľudia, ktorí majú názor opačný alebo možno niekde taký tápajúci a hľadajúci.
Hneď na začiatok by som povedal, že tak sa inšpirujem tým, čo tu navrhovateľ Martin Poliačik vyčítal pánovi Bugárovi, že očakával by od strany MOST - HÍD ako zástancu menšín, alebo teda strany, ktorá sa prezentuje ako zástanca menšín, že bude zastávať aj túto menšinu, tak myslím si, že my sme takisto v podstate hnutie, ktoré ukázalo, že chceme dať priestor menšinám, chceme si zastávať menšiny, aj preto sme dali Petra Polláka na kandidátku. Ale opäť jedným dychom dodávam, ak by Peter Pollák prišiel s požiadavkou, aby náš klub predložil návrh zákona, že aby Rómovia od zajtra boli, mali všetci bielu pokožku, tak asi by sme sa na tom nedohodli. A takisto cítim aj návrh, ktorý predkladáte vy.
Predkladáte návrh, aby ľudia, ktorí nemajú žiadne parametre nato, aby boli manželmi, predkladáte návrh, ktorý de facto manželstvo medzi pármi rovnakého pohlavia uzákoňuje. Tým pádom podľa mňa predkladáte niečo, čo je absolútne neprirodzené a čo len chcete vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí si povedali, že v dnešnej dobe, kedy bojujeme za svoje práva, oni by chceli byť manželia a chceli by sme, aby sme ich takto oslovovali, aby sme sa takto k nim správali, hoci žiadne parametre manželstva nespĺňajú.
Naša spoločnosť našťastie hovorí, že rodina je základom alebo základná bunka spoločnosti, a ja naozaj úprimne si neviem predstaviť rodinu, kde budú dvaja muži vychovávať jedno dieťa alebo dve ženy vychovávať jedno dieťa alebo viacero, nebodaj.
Zároveň sa obávam, že vy ste zvolili presne taký istý postup ako v ostatných krajinách, po ktorých by ste sa chceli opičiť, a to je, čisto sa tomu hovorí salámová metóda. Povedali ste si sami, že však teraz, ak by ste prišli rovno s návrhom, že aby si mohli homosexuáli alebo bisexuáli, alebo transvestiti adoptovať dieťa, tak asi pravdepodobne by sa ľuďom aj posledný chlp na tele zježil a tento návrh by vám tak ľahko neprešiel. Tak ste sa poučili a zobrali ste si návod z tých krajín, kde registrované partnerstvá a následne adopcie detí homosexuálmi uzákonili, a idete na to presne tak, ako to robili tam. Pekne, postupne, po každom jednom plátku salámy chcete krájať a postupne spoločnosť uvariť ako tú žabu, ktorú dáte do hrnca so studenou vodou a podkúrite jej a nakoniec je žaba uvarená bez toho, aby zistila, že ju niekto uvaril. Presne takýto prístup ste zvolili a myslíte si, že nás s týmto oblbnete.
Ja som našťastie nie že presvedčený, ale dnes už našťastie vieme, že môžte tu síce vykrikovať a môžte tu jeden deň sa tváriť za bojovníkov za práva LGBT ľudí, alebo z tejto komunity, ale našťastie väčšina v tejto sále má rozum a váš zvrátený návrh nepodporí.
Čiže na začiatok by som chcel poprosiť, aby ste sa netvárili, že tu navrhujete zavedenie registrovaných partnerstiev, ale aby ste sa nebáli pomenovať, že navrhujete zavedenie manželstiev homosexuálov, bisexuálov, transvestitov a podobných ľudí. Všetky znaky alebo všetky zmeny zákonov, ktoré navrhujete, v podstate napĺňate všetky charakteristiky manželstva. Tým pádom si myslím, že nie je namieste nazývať to partnerstvom, keďže v podstate navrhujete manželstvo. Len sa tvárite, aby to tak lepšie a neutrálnejšie vyzeralo, že to je iba partnerstvo.
Keď hovorím o tom, že dvaja ľudia rovnakého pohlavia nemôžu mať schopnosť byť manželia a nemôžu tým pádom reprezentovať manželstvo a nemôžu iba preto, alebo by sme im nemali iba preto, že oni chcú dať tento status a priznať tento status, tak hovorím práve o tom, že manželstvo vnímam ako inštitúciu, v ktorej sú dvaja ľudia, muž a žena, nehovorím schopní mať deti, ale so schopnosťou zdravo vychovávať deti. A keď hovorím so schopnosťou, tak hovorím preto, lebo mám rešpekt a úctu voči ľuďom, ktorí do manželstva vstúpia aj napriek tomu, že vedia, že nemôžu mať deti. Alebo do manželstva vstúpia a následne sa ukáže, že deti nemôžu mať. Takže hovorím o partnerstve alebo charakteristickom znaku manželstva ako o spoločenstve dvoch ľudí, ktorí majú schopnosť zdravo vychovávať deti.
A ak to postavíme takto, tak sa pýtam, akú schopnosť majú dvaja muži zdravo vychovávať deti? Možno vizuálne áno, že to dieťa vyrastie, dajú mu najesť, možno bude dobrý matematik, možno bude dobrý v slovenčine, možno bude naozaj z neho dobrý žiak, plus-mínus rovnaký možno ako všetky ostatné deti. Ale spôsobíte mu úplný chaos v hlave. To dieťa, alebo každé jedno dieťa si hľadá v prvom rade vzor v svojich rodičoch. Zvyčajne je to o tom, že dcéra v svojej mame a syn v svojom otcovi a snažia sa tie deti napodobňovať správanie svojich rodičov. Ak by sme sa vydali touto cestou, ktorú vy dnes navrhujete, ktorú vnímam ako ten prvý plátok z tej salámy alebo ako ten prvý spružeľ na rebríku, ktorým by ste chceli, aby sme sa vydali ako Slovensko, tak určite by sme sa dožili času, že navrhnete, aby si homosexuálne, bisexuálne, transvestitové, alebo jak to nazveme, páry mohli adoptovať deti a aby tieto deti mohli vychovávať.
A ja sa pýtam, je takéto partnerstvo dvoch ľudí prostredie, v ktorom zabezpečíme prostredie pre zdravý vývoj dieťaťa? Aké vzory správania si toto dieťa uchová? Nespôsobíme mu totálny rozvrat v jeho hlave a dieťa nakoniec, v podstate u neho nastane nejaká porucha nejakej rodovej identifikácie sa samého seba?
Martin Poliačik hovorí, že nie. Martin Poliačik si myslí, že keď dieťa od malička bude vyrastať v rodine, kde bude vlastne jeden chlap a druhý chlap, ktorý sa len bude tváriť, že je ženou, tak to dieťa že vyrastie úplne zdravé a nebude mať problém s tou svojou vlastnou identifikáciou sa. Martin Poliačik si myslí, že to dieťa nebude chcieť napodobňovať tých svojich rodičov a že sa neposunie to jeho vnímanie svojho samého seba tým trošku, podľa mňa, nie práve prirodzeným spôsobom alebo prirodzeným smerom. Ja som o tom presvedčený, že určite by tomuto dieťaťu sme ublížili. A to nehovorím o otázkach typu, že to dieťa by sme naveky vystavili posmeškom v jeho škole, že ho vychovávajú vlastne dvaja muži alebo dve ženy. A že samé to dieťa by nevedelo, akým spôsobom tých svojich rodičov by malo oslovovať.
Ako by ich vlastne oslovovalo? Čo by ste potom navrhovali? Po tomto zákone by ste prišli so zákonom, ktorý by zakázal, aby sme používali vo formulároch matka a otec. Ale keďže sú tam vlastne dvaja chlapi alebo dve ženy, tak asi nie je fér, aby sme im hovorili matka a otec, ale mali by sme im pravdepodobne hovoriť rodič 1 a rodič 2. Takto by sme dopadli. (Rečník tvrdenie demonštruje zápismi na dvoch papieroch A4.) Namiesto matky by sme mali rodiča 1, namiesto otca by sme mali rodiča 2. Toto chcete. Toto dnes navrhujete vy. Navrhujete prvý... (Reakcia poslanca z pléna.)
Martin Poliačik hovorí, že to v tom zákone nie je. Úplne prirodzene, že to tam nie je. Presne takisto, ako to nebolo v žiadnej inej krajine, kde sa touto cestou vydali. Na začiatku boli iba registrované partnerstvá, potom boli adopcie detí homosexuálmi a potom to bolo presne o tomto, že už dnes sú krajiny, v ktorých je zakázané používať vo formulároch, ktoré kedykoľvek vypisujeme, napísať si, že som matka alebo otec. Ale preto, aby sme boli demokratickí a uznávali práva homosexuálov, bisexuálov a transvestitov, tak si matka môže napísať rodič 1 a otec napísať rodič 2.
Chceme sa touto cestou vydať? Som rád, že absolútna väčšina v tejto sále má rozum a hovorí nie. Som veľmi rád.
Keď hovoríte, že títo ľudia majú nejaké problémy, že majú problémy informovať sa jeden o zdravotnom stave toho druhého človeka, tak pomôžme im riešiť ten problém. Ak im niekto bráni v tomto, tak im pomôžme. Ale ja si skorej myslím, že sú to iba akože problémy. Lebo dnes aj títo ľudia, aj vy veľmi dobre viete, že stačí napísať plnú moc, skočiť k notárovi a už sa bez problémov môžem informovať o zdravotnom stave svojho kohokoľvek. Či to je partner, nepartner, alebo jednoducho havino, ktorého chovám doma. Čiže v podstate všetky tieto problémy, ktoré ľudia z tejto komunity prezentujú a SaS-ka si ich zobrala za svoje a horlivo ich tu ústami predkladateľov predkladá, sú problémy, ktoré sa bez najmenších problémov v dnešnom právnom stave alebo v dnešnom právnom poriadku dajú riešiť zvyčajne vlastne plnou mocou.
Čiže vyrábame problém, ktorý v podstate tu neexistuje, len preto, aby sme zastreli snahu ľudí, ktorí sa nedokážu správať ako matka a otec, ktorí si jednoducho povedali, že niečo nenormálne je normálne, že niečo neprirodzené je prirodzené, že títo ľudia si teraz povedali, že nám ostatným, ktorí sa správame prirodzene, závidia, že my sme manželia a že nám štát priznáva právo alebo tento inštitút, že stojíme v tomto vzťahu ako manželia, ako muž a žena so schopnosťou zdravo vychovávať deti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, ale chcela by som kolegom oznámiť, že 11.15 hod. bude poslanecké grémium a v schôdzi budeme ďalej pokračovať. Takže prepáčte, nech sa páči, máte opäť slovo.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ak máme ísť touto cestou, že bez naplnení vlastne parametrov vstupu do manželstva sa vlastne niekto má stať manželom, tak potom mi to pripadá tak, že úplne bez problémov môžme povedať, že pekár môže operovať a operatér môže piecť chlieb. Môžme si obidvaja povedať, že však áno, tak pekár keď bude operovať, tak pravdepodobne nejakého toho človeka zoperuje, ale pravdepodobne ten operovaný asi ani neprežije. A keď ten pekár bude piecť ten chlieb, tak či operatér bude piecť chlieb, tak pravdepodobne tiež ten chlieb nebude príliš dobre chutnať.
A toto je práve o tom, že keď niekto chce silou-mocou nadradzovať, nadradzovať svoje akože práva nad spravodlivo nadstavené podmienky v spoločnosti. Každá spoločnosť má právo a zároveň aj povinnosť určiť nejaké mantinely, určiť nejaké pravidlá, ktoré niekto musí splniť, ak chce dosiahnuť nejaký status. Naša spoločnosť, na Slovensku máme určené, že keď niekto chce byť manželom a keď chce vychovávať deti, tak musí to byť v prvom rade muž a žena, a nie muž a muž, žena a žena, alebo akoby muž, alebo akoby žena.
Čiže považujem váš návrh za prvý krok na ceste k úplnej deštrukcii rodiny, prvý krok na ceste k devalvácii pojmu rodina, k devalvácii pojmu manželstvo a považujem to za krok, ktorý len zapadá do počtu krokov, ktorému, bohužiaľ, dnes sme už tak vystavovaní. A keď sa pozrieme tak trošku z helikoptéry na posledných niekoľko desiatok rokov, kam sme sa vydali, tak je to práve posledné storočie, v ktorom sme zadefinovali, že v podstate podvádzať manželku a manžela je in alebo je to de facto normálne. Jednoducho, áno, sú komunity ľudí, sú ľudia, ktorí to takto berú a takto sa správajú a vôbec sa nehanbia, keď majú tretiu, štvrtú manželku a popritom nejakých pár tých mileniek. Jednoducho berú to, však sme slobodní, bezhranične slobodní, môžme to robiť. Práve v tom minulom storočí sme si povedali zrazu, sme dospeli k názoru, že rozvody sú normálne. Jednoducho rozviesť sa, zobrať si jednu ženu, byť s ňou 1, 2, 3, 4, 5, 10 rokov, a potom zase druhú a potom tretiu, je to jednoducho normálne.
Takisto aj minulé storočie nám prinieslo iné poznanie, ktoré povedalo, že potrat je normálny, že síce na jednej strane povieme, že, áno, život vzniká odvtedy, odkedy splynie vajíčko so spermiou, ale keď to dieťa zabije matka vlastne v svojom vlastnom tele, tak vtedy je to normálne a vlastne táto vražda vraždou nie je. To minulé storočie nám prinieslo túto vymoženosť.
Dnes sme možno na ďalšom tom rebríčku alebo ďalšom stupni toho rebríčka alebo rebríka smerom k absolútnej slobode, k bezhraničnej slobode, ktorá už nerešpektuje práva tých iných - a to je návrh práve váš. Keď ideme hovoriť, že dvaja muži, dve ženy alebo dvaja preoperavaní muži, dve preoperované ženy, alebo rôzne kombinácie týchto ľudí, jednoducho, ak sa rozhodnú, prídu k notárovi, za päť minút sú partneri, a ak sa niekedy rozhodnú, za päť minút partneri nie sú, ale v skutočnosti sú to manželia, ako som povedal na začiatku.
Takisto budeme v najbližšej dobe konfrontovaní, som o tom presvedčený, konfrontovaní s otázkou, či klonovanie ľudí bude normálne, alebo nie, a obávam sa toho, že, áno, znova tu budú akože západné demokracie, ktoré povedia - ale však prečo nie? Prečo nie, však milujeme sa navzájom, a keď raz som žil so svojou manželkou, zomrela mi, tak prečo by som si ju nemohol vyklonovať a, bohužiaľ, obávam sa, že k tomuto dospejeme.
Takisto som presvedčený, že dospejeme raz k tomu, dúfam, že nie na Slovensku, ale niekde v tej západnej demokracii, ktorú máme veľakrát vzorom a ktorú nám tu dnes SaS-ka vzorom dáva a vlastne mnohé krajiny už k tomu dospeli, že povedia, že adoptovať deti homosexuálmi, bisexuálmi, transvestitami je úplne normálne. Bohužiaľ, aj na tento rebríček alebo stupeň rebríka sme už vystúpili.
Obávam sa, že po tomto bude pokračovať ďalšou dekadenciou a budeme hovoriť, že vzťah akéhokoľvek počtu ľudí, akéhokoľvek pohlavia je vlastne normálny. Prečo iba dvaja, prečo nie traja, štyria, piati, desiati a prečo nie rozličný mix mužov a žien?
A obávam sa, že úplne na konci to bude o tom, že vzťah kohokoľvek už ani nie s kýmkoľvek, ale s čímkoľvek bude normálny. Či niekto príde naozaj s tou spomínanou kozou, o ktorej sa tu hovorilo, alebo niekto s nejakým káčerom dreveným. Jednoducho, však má svoje právo, tak mu to umožníme. Za päť minút prehlási, že s dreveným káčerom je partner, a my mu to umožníme.
A toto je dekadencia doby, ktorú prežívame. Dekadencia, ktorá možno uplynie v priebehu možno nejakých 100 rokov, odkedy sme začali s tými prvými dekadentnými krokmi, ktoré som spomínal, ale týmto smerom sme sa vydali. A ja sa pýtam, či naozaj tá západná demokracia by mala byť tým naším vzorom, bezbrehým vzorom, kedy si povieme, že všetko, čo na tom Západe je vymyslené, my budeme iba bezhlavo kopírovať.
Ja som v tomto rád a veľmi rád, že napríklad SMER sa neopičí silou-mocou po sociálnych demokraciách v západnej Európe a že ste nabrali odvahu povedať nie, že možno máte s tým problémy u svojich sociálnodemokratických partnerov niekde v Európe, ktorí vás niekde možno častujú, že nie ste príliš alebo dostatočne liberálni v tejto otázke, ale ja si myslím, že ste zvolili správnu cestu, a v tejto veci som veľmi rád, že dnes vládnete, ešte raz hovorím, v tejto veci. Lebo bojím sa, že ak vy by ste sa rozhodli, že to podporíte, tak sa práve vydáme tým smerom, o ktorom som pred chvíľkou hovoril.
Nemyslím si, že je jednoducho prirodzené a správne, aby sme neprirodzené správanie ľubovoľnej dvojice ľudí povýšili nad prirodzené správanie sa muža a ženy. Prečo hovorím o povýšili? Tak hovorím práve preto, lebo keď si prečítate návrh, ktorý predkladatelia navrhujú, tak vlastne navrhujú nadpráva, ak by som to tak povedal, ľuďom homosexuálne, bisexuálne a inak orientovaným, a to v tom, že kým mužovi a žene by stačilo na vstup do manželstva, alebo potreboval by na vstup do manželstva niečo, kde by ich zosobášil úradník, teda na úrade alebo v kostole, a museli by tí ľudia prejsť nejako prípravou a takisto pri rozvode by to len tak ľahko sa rozviesť nemohli a možno by sa ich niekto pýtal, možno niekedy aj na nepríjemné veci, tak predkladatelia návrhu hovoria, že tí ľudia, ktorí sú homo-, bi-, trans- a podobne orientovaní, tým by stačilo prísť, päť minút, podpísať, sme partneri, potom zase si po dvoch týždňoch rozmyslieť, prísť, päť minút, podpísať a už partnermi nie sme.
Ale ešte raz, netvárme sa, že tu oni predkladajú nejaký návrh na registrované partnerstvá. Predkladajú návrh na reálne manželstvá homosexuálov, bisexuálov a transvestitov, lebo všetky znaky, ktoré navrhujú, tieto manželstvá spĺňajú. To, že to nespĺňa napríklad znak toho, že by tam nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo, tak skorej to mnohí manželia považujú za niečo obťažujúce, takže ako skorej tam sa zbavili niečoho, čo vlastne v tom manželstve by obťažovalo tých ľudí, len aby sa rýchlejšie vedeli brať a rozvádzať a podobne.
Ja si myslím, že takýmto spôsobom práve, ak by sme povýšili nadpráva homo-, bi-, trans- a podobne orientovaných ľudí, by sme diskriminovali manželov. Odrazu zanedbateľná menšina by išla diskriminovať tú normálne a prirodzene sa správajúcu väčšinu a tu si myslím, že jednoducho je hranica, kedy musíme, doslova musíme povedať stop. Sloboda nie je o tom, že je bezhraničná, sloboda má svoje mantinely a tie mantinely sú o tom, aby sme neporušili a nevstupovali do práv iných ľudí. Ak by takýmto spôsobom sme zrazu utláčali tých a dávali menej práv tým ľuďom, ktorí vstúpili do vzťahu manželského so všetkými predpokladmi byť alebo vytvoriť zdravé prostredie pre vývoj dieťaťa, tak nemáme žiadne právo takýto krok urobiť.
Ako som už hovoril, žiadna krivda sa týmto ľuďom v skutočnosti nedeje. Jedine nemajú to, po čom túžia, ale na čo nespĺňajú žiadne reálne predpoklady. Nemajú nato, aby boli manželia, nemajú nato, aby vytvorili zdravé prostredie pre vývoj dieťaťa, tým pádom nevidím žiadny dôvod, aby sme takýto krok urobili. Čo majú problémy, všetky si vedia riešiť zmluvou, alebo teda plnou mocou. Čiže je to čisto iba snaha o falošné rovnostárstvo a táto falošná snaha alebo snaha o falošné rovnostárstvo doslova ubíja slobodu prejavu a názoru tých, ktorí považujú homosexuálny, bisexuálny alebo vzťah transvestitov za zvrátený.
Dnes som si našiel na stole aj taký plagátik, odporúčam si prečítať, malo tam nejakú dúhovú vlajku na sebe a tam boli presne prípady ľudí, kedy sem majiteľ penziónu odmietol ubytovať napríklad ľudí, teda dvoch homosexuálov, a tento človek za to musel nejakým spôsobom trpieť. Nemôžme vyžadovanie si práva alebo vyžadovanie si nadpráva povýšiť nad práva väčšiny v spoločnosti a takýmto krokom, ak by sme tento váš návrh schválili, by sa presne takýto prípad stal.
Možno by som spomenul príklad toť Števa Kuffu, ktorý si tam poctivo niečo píše, ale tu by som aj tiež chcel o ňom, o tom jeho výroku k homosexuálom, ktorý tu bol možno pred pol rokom spomenutý, povedať jedno, že zase jak si urobili nadprácu práve naši liberáli slovenskí a médiá a urobili z neho magora, ktorý chce pomaly do siete odchytávať na ulici homosexuálov a násilím ich liečiť. Ak si dobre prečítate výrok a kontext, v ktorom to povedal, tak hovoril iba o tom, že ak títo ľudia prejavia záujem, aby boli liečení, tak spoločnosť by ich určite nemala odmietnuť a mala by im podať pomocnú ruku. A ak takýmto spôsobom sa pozriete na ten výrok, tak na ňom nie je absolútne nič zlé a ja sa bez problémov pod neho podpíšem. Ale ak ho budete prezentovať tak, ako ste ho prezentovali vy a naschvál ste ho skresľovali, samozrejme, potom to u niekoho vyvolá zbytočné vášne a nečudujem sa, že jednoducho tie vášne nastali.
Ak sa vydáme cestou, ktorú som spomínal, a spomenul som tých viacerých krokov, tak iba budeme pokračovať, pomôžem si zase vetou, ktorú povedal Miro Kadúc, "cestou totálnej dekadencie morálky, cestou, kedy pojmy strácajú svoj význam", cestou, kedy pojem manželstvo stratí význam a zrazu zistíme, že vlastne ja ani nechcem, aby mi niekto hovoril, že sme manželia, lebo zároveň viem, že dvaja bisexuáli takisto môžu byť manželia. Cestou, kedy sa zrazu manželia budú hanbiť za to, že budú manželia, lebo nebudú chcieť byť nazývaní rovnako ako tí, ktorí sa na manželov iba hrajú. Naozaj som hlboko presvedčený, že na to, aby sa muž stal matkou, si nestačí natrieť pery rúžom. Na to, aby sa muž stal matkou, sa musí tou matkou alebo tou ženou narodiť. A akékoľvek napodobňovanie, akákoľvek snaha a búšenie a argumentovanie nejakými právami a nedostatkom práv nikdy z muža matku alebo ženu neurobí.
LBGT komunita - LGBT znamená homosexuáli, lezby, bisexuáli, transvestiti, keď som to dobre povedal, alebo transgender, neviem ani presne jak -, komunita prezentuje ako nespochybniteľnú pravdu, že dvaja muži či dve ženy dokážu rovnako kvalitne vychovávať svoje dieťa ako normálny alebo heterosexuálny pár. Už som tu o tom hovoril, nebudem to spomínať možno opakovane, ale naozaj neuverme im túto lož. Nie je to pravda. Dieťa potrebuje mať dva vzory, potrebuje mať vzor mužský aj chlapský (pozn. red.: správne má byť „ženský“). Samozrejme, že sú rodiny, ktoré nie sú úplné, ale nesnažme sa povedať, že v tom prípade je lepšie menšie zlo, aby takéto dieťa vychovávali dvaja muži alebo dve ženy akože z lásky. Možno tá láska môže byť predstieraná, ale musíme mať vždy na prvom mieste v záujme záujem dieťaťa. Musíme pozerať to dieťa, že či to dieťa by takýmto spôsobom nebolo poškodené, či už v tom kolektíve svojich ostatných spolužiakov, alebo v tom, že by samo vlastne nevedelo, že či teraz má hrať v svojom živote rolu muža, alebo ženy, a malo by v tomto jednoducho v svojej hlave hokej.
Keď ešte možno tak nakoniec by som celkovo chcel odkázať komunite týchto ľudí na Slovensku, ak chcete, aby vaše problémy, ktoré v reálnom živote máte okrem tých, že sa chcete napodobňovať manželom, v tých vám ja osobne nikdy v živote nepomôžem a dúfam, že každý rozumný človek v tejto sále tiež nie. Tak musíte aj pozerať na to, kto vaše práva zastáva. Ak vaše práva tu obhajuje pani Nicholsonová alebo Lucia Nicholsonová, ktorá vlastne všetkých, ktorí v tejto sále, ktorí nesúhlasia s jej názorom alebo nesúhlasia s registrovanými partnerstvami, nazve, že sú latentní homosexuáli, tak sa ani nečudujte, že váš hlas vyslyšaný nebude. Ak vaše práva zastáva človek, ktorý bez najmenšieho problému povie vetu, že čistý heroín telu neškodí, hoci potom dodá tisíc ďalších viet a nechá deti, ktoré veľakrát zjednodušujú, veľakrát možno trpia práve nepochopením textu a podobne, nechá tieto deti napospas takémuto výroku, tak sa nečudujte, že ľudia v tejto sále nemajú chuť niekedy možno ani počúvať argumenty, aj keby boli pravdivé, od týchto ľudí. A taktiež, ak stranu SaS ste urobili nositeľom tejto témy, strany, ktorú v tejto sále poznáme ako stranu, ktorá hlása bezbrehú slobodu, kde všetko je naozaj dovolené a kde žiadne práva platiť nemusia. Od týchto ľudí veľmi ťažko, alebo keď týmto ľuďom necháte, aby naďalej túto tému prezentovali a snažili sa vám akokoľvek pomôcť, tak je dosť možné, že vám nepomôže sa práve preto, lebo ste týchto ľudí urobili nositeľom vašej témy.
Takže možno na záver by som iba hovoril, pozrieme sa, kto to hovorí a či naozaj si z tejto témy iba nerobí predvolebnú agitku, agitku, aby získali možno nejaké to percentíčko alebo zlomok percentíčka hlasov navyše, aby sa zachránili nad tou priepasťou, kde sa svojimi percentami popularity spoločnosti nachádzajú. Vyslovene si myslím, že SaS túto tému iba zneužíva na svoju vlastnú prezentáciu, a ak by jej o to nešlo, tak robila by to úplne iným spôsobom. Možno by sa snažila najprv získať alebo osloviť poslancov jednotlivých strán zvolať nejaké možno pracovné skupiny, akokoľvek by sme to nazvali, a neprišla by teatrálne s týmto návrhom do sály a búšila tu do ostatných a obviňovala nás z toho, že sme všetci latentní homosexuáli. Ak by im naozaj išlo o to, že by chceli riešiť problémy týchto ľudí, robili by to úplne, úplne inak.
A nakoniec si dovolím iba varovať pred týmto, čo nás čaká, ak dnes sa vydáme touto cestou. (Rečník opäť svoje tvrdenie demonštruje zápismi na dvoch papieroch A4.) Ak dnes sa vydáme schvaľovaním registrovaných partnerstiev, tak dočkáme sa času, kedy zakážeme vo formulároch hovoriť matka, otec a budú od nás vyžadovať, aby sme boli iba rodič 1 a rodič 2.
Ja odmietam byť rodič 1 alebo rodič 2. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Aj keď možno by sa zdalo, že niektoré tie slová sme tu už aj počuli, ale rodina je naozaj základnou bunkou spoločnosti a zatiaľ nič lepšieho není, ale nemôže to byť rodič 1, rodič 2, ako to bolo tuná spomenuté. Ale je to normálna rodina, kde otec je skutočným otcom a matka skutočnou matkou.
Vzory správania, tak ako to kolega Matovič spomenul, sú veľmi, veľmi dôležité ako v rodine. My potrebujeme mať naozaj v rodine ako vzory správania dva protipóly. Paradoxom je, aspoň psychológia to hovorí takto, že muskulitu u mužov potvrdzuje alebo upevňuje žena a, naopak, feminitu v rodine otec. Je to taký paradox, ale to tak funguje. Ale my potrebujeme mať dva protipóly v tej istej rodine. Neviem si ani ja predstaviť, že by som bol dieťaťom dvoch otcov, ja som to už tuná takto spomínal. My hovoríme o právach dvoch mužov alebo o právach dvoch žien.
Ja sa pýtam, kde sú práva detí? Kto sa ich opýta, či chce mať dvoch otcov alebo dve matky? Nikto sa ich pýtať nebude. A toho sa presne obávam, to, čo sa deje ako v Európe a je tu naozaj hrubá diskriminácia za názor. My sme žili nie tak dávno dobu, kde naozaj za názor ľudia boli väznení a boli prenasledovaní. Toto je jedna z hrozieb, ktorá tuná hrozí tým, že by sme naozaj schválili zákon o registrovaných partnerstvách.
Chcem to potvrdiť, že som rád, že je tu väčšina ľudí ako so zdravo uvažujúcim rozumom, ale aj vládnej strane SMER tentokrát aj ja chcem poďakovať, že sa takto rozhodli.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, my v SaS sme možno všelijakí a určite sme veľmi tolerantní a my sa riadime podľa toho hesla, že "ži a nechaj žiť" a to sa týka aj takých osôb, ako ste vy, pán Matovič, s vaším názorom.
A ja sa chcem s vami podeliť o konkrétnu skúsenosť, ktorú mám zažitú z USA a z Kanady. Tam je úplne normálne, že spolu v legálnom zväzku fungujú dvaja ľudia, ktorí vychovávajú dieťa. Môj syn napríklad chodil do predškolského zariadenia v Kanade, ktoré sa snažilo integrovať deti s ťažkým zdravotným postihnutím, a musím povedať, že tie deti brali úplne normálne, že ich spolužiakmi boli deti s Downovým syndrómom, deti bez nôh, deti na vozíku, a takisto brali úplne normálne, že sú medzi nimi deti, ktoré do škôlky vodili dve ženy alebo dvaja muži. Pretože tam v tom svete, nech je už akýkoľvek, ale faktom je, že je veľmi tolerantný, tak tam v tom svete už aj deti sú také zžité s homosexualitou ako takou, že im to vôbec nepríde čudné a vôbec nikomu sa tie deti nevysmievajú. Takže vôbec neplatí to, čo hovoríte, že tomuto by museli tie úbohé deti čeliť.
A musím povedať, že zároveň je to svet, v ktorom keby si niekto dovolil povedať len stotinu z toho, čo tu včera a dnes odznieva, tak by jednoducho skončil v base. Pretože tá spoločnosť takýchto ľudí netoleruje a o to buďte radšej, vážení kolegovia, že my sme takí tolerantní. (Reakcie z pléna.)
Ďakujem.

Ja som pôvodne myslel, že nebudem, nebudem reagovať, ale toľko, toľko neprávd na jednom mieste, jednoducho nemôžem ostať, nemôžem ostať ticho.
Prvá nepravda sa týka toho, jak bolo povedané, že v ostatných krajinách, kde sa k tomuto dopracovali, sa k tomu dopracovali salámovou metódou, kde pomaličky dávali jeden plátok salámky za druhým. No nie je to pravda. Keď si zoberieme Španielsko, tak tam v podstate celá zmena sa udiala výmenou jednoho, jedného riadku v zákone o rodine. V zákone o rodine prepísali formuláciu, že rodina je zväzok muža a ženy na formuláciu, že rodina je zväzok dvoch partnerov. Basta! Žiadna salámová metóda. Katolícke, kresťanské Španielsko urobilo túto jednu zmenu a odvtedy boli a odvtedy sú v podstate páry rovnakého pohlavia úplne rovnocenné s manželstvami heterosexuálov.
Čo sa týka rečí o deťoch vychovávaných v homosexuálnych rodinách, no, ak by platilo to, čo tu, čo tu pán kolega prezentoval, tak potom by sme vlastne homosexuálov žiadnych nemali, lebo všetci homosexuáli sa rodia v heterosexuálnych rodinách. Ak teda sa obtláča správanie rodiča na správanie dieťaťa, tak v podstate homosexuáli tu nežijú, pretože každý, kto sa narodí v heterosexuálnej rodine, by sa heterosexuálom mal stať tiež. A v prípade, že neplatí táto téza, tak potom všetko, čo tu hovoril pán kolega Matovič, je hlúposť.
A ďalšia, posledná vec, my sa tu predsa o adopciách detí ani o tom, že či majú žiť s homosexuálnymi pármi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Igor, ja sa pristavím len pri tých dvoch ceduľkách, ktoré si tuná dal, rodič 1 a rodič 2. Ja si spomínam, keď som bol malý chlapec, mal som asi desať rokov pravdepodobne, tak som sa zamyslel nad tým pojmom, že rodičia, no a už vtedy mi nešlo do hlavy, že ako môže byť otec označovaný ako rodič, keď ten nerodí podľa slovného základu, že? Takže matka je rodič a otec je pravdepodobne robič, lebo ten to len urobí. No a už vidím, že vtedy som tak nejak asi zrejme inklinoval k tomu, že tieto pojmy sa budú pertraktovať aj v budúcnosti o niekoľko desiatok rokov a začneme mať polemiku o tom, či skutočne budeme nazývať otca a mamu rodičom, robičom alebo osvojičom. A bude to, myslím, zaujímavé, že ak tuná príde aj táto téma, a pokiaľ by sa náhodou podarilo presadiť takýto zákon, tak skutočne až kam sme schopní zájsť, aby sme umožnili istej menšine mať isté nadradené práva oproti väčšine.
Ja sa napríklad potom budem cítiť diskriminovaný, že ja nemám zvýšené práva oproti menšine. Takže skutočne bude naozaj veľmi zaujímavé, ale dúfam, že k takémuto štádiu až nedôjdeme.
Ďakujem.

Lucia, celkom zaujímavé, ako si dokážeš protirečiť v priebehu možno polhodinky, ani nie, keď hovoríš, že sme úplne tolerantní, my v SaS-ke sme úplne tolerantní, ale pred pol hodinou z tvojich úst zaznelo, že tí ľudia, ktorí vlastne sú proti registrovaným partnerstvám v tejto sále, tak vlastne sú latentní homosexuáli - toto tebe pripadá ako tolerantné? Ja si myslím, že je to veľmi netolerantné.
Keď si používala príklad v USA a si išla vykresliť také harmonické súžitie detí, ktoré sú vychovávané homopartnermi alebo bipartnermi a transpartnermi, ktoré sú vychovávané v škôlkach, v ktorých zároveň sú aj deti s Downovým syndrómom, ktoré sú zo sociálne iných nejakých vrstiev a ako krásne v súžití sú vychovávaní navzájom, tak toto je presne ten obraz, ktorý vy zneužívate. Idete povedať všetko pekné, idete vyvolávať pocit súcitu a zároveň popritom hovoríte krutú nepravdu, že tieto deti, že vlastne nič im tu neubližuje, že tá výchova v homosexuálnych pároch im neubližuje. Hlboko im ubližuje.
A nadviažem na to, čo hovoril Martin Poliačik, že chcel spochybniť teda to, čo som povedal, že vieš, ale, Martinko, kebyže počúvaš, tak by si počúval, že ja som nehovoril, že sa kopíruje správanie dieťaťa alebo správanie rodičov na dieťa, ale hovoril som, že spôsobuje chaos v ich dušiach a budú mať problém so svojou vlastnou identifikáciou. Nebudú vedieť, či majú byť chlap, alebo žena, lebo to vidia u tých svojich rodičov. Ja som hovoril iba o tomto, že spôsobuje to v ich hlavách a v ich dušiach chaos.
A keď hovoríš o tom a spochybňuješ to, že to na Západe robili salámovou metódou, tak nepoužívaj jeden jediný príklad Španielska, ale použi príklad ostatných krajín, kde absolútna väčšina z nich to robili presne salámovou metódou: najprv registrované partnerstvá, potom adopcie, potom všetko ostatné.