8. schôdza

Keďže tu nastal nejaký problém a ja si som si otvoril tú dôvodovú správu, pani poslankyňa, a nie je to pravda. Bohužiaľ, táto miera politikárčenia. Celá dôvodová správa je takáto veľká. A ja si myslím, že skutočne, pani kolegyňa, ak ste tak žiarlivá na to, že niekto otvoril tému pred vami v súčasnom volebnom období, tak ani raz, toto je na druhej schôdzi. Tento zákon sme presúvali z letnej schôdze sem, a ani raz ste neboli za mnou, že by vám to vadilo. Ja teraz hovorím o tom, že sme sa odvolávali na rokovací poriadok. Dôvodová správa, absolútne som nemal najmenšiu vedomosť o tom, aká vaša dôvodová správa bola predtým, a teraz som si ju otvoril. Skúsme sa teda pozrieť, a tým, že som ešte odvolal na to, že nie som prvý, tak si myslím, že som urobil viac ako dosť. Zároveň som sa mal za cieľ vám ospravedlniť, ale obvinenie z plagiátorstva ja proste nemôžem prijať. Snažili sme sa to urobiť tak, aby táto iniciatíva mohla prejsť a v akomkoľvek momente, keby vám bolo vadilo, tak by som bol tak, ako spomínal pán poslanec Novotný, pribral vás do tejto iniciatívy. Za celý čas, odkedy je na augustovú schôdzu, kedy bol tento návrh prijatý, a sme sa tu videli niekoľko stoviek krát, počas rokovania pléna ste za mnou neprišli a považujem absolútne za nekolegiálne, že ste ma ani raz neoslovili. Bol by som tento návrh možno stiahol a možno aj v záujme toho, že či som predkladal Creative Commons s ostatnými kolegami, tak som veľmi otvorený pri akomkoľvek predkladaní návrhu. Detto, pri tomto návrhu pravdepodobne budeme spolupracovať aj s pánom poslancom Chrenom a môžeme sa zamerať na individuálny poslanecký prieskum ako na dobrú vec, ktorá má naplniť kontrolné právomoci Národnej rady a výkon mandátu poslanca a tieto žabomyšie vojny vás poprosím, aby ste ma z nich vynechali. Moja dôvodová správa je dlhšia. Hovorí o obsolentnosti zákona 45/1989 Zb. a ďalej sa dotýka obsahu toho, čo navrhujeme my. Chcem povedať, že túto vec som, keďže je to veľmi úzko právna problematika, pripravoval s naším právnym tímom a absolútne akúkoľvek podobnosť s vašou dôvodovou správou som nenašiel, a ani som ju nehľadal. To, že táto téma v pléne Národnej rady je v šiestom období a bola rovnako v štvrtom som priznal, a zdá sa mi, ešte raz, veľmi úzkoprsé upriamovať pozornosť na toto. Ja som vám vašu iniciatívu v žiadnom prípade vziať nechcel a mal som za cieľ to, aby sme sa zamysleli nad možnosťou vykonávania individuálnych prieskumov. To, že ste mi toto museli oznámiť v rozprave pri mojom návrhu ja považujem za veľmi nekolegiálne. Mohli sme si to vydiskutovať aj predtým, a napriek tomu som otvorený tomu, aby sme sa nad touto témou bavili, i keď zmena rokovacieho poriadku a zákon o poslancoch sa pravdepodobne bude riešiť na fóre, ktoré zvolal predseda parlamentu. Keďže aj ambíciou vládnej strany je upraviť predmetný zákon o poslancoch tým, že bude vytvorený úplne nový.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Pani predsedajúca, ďakujem vám pekne za slovo. Vážený pán predkladateľ, budem sa snažiť v krátkosti reagovať, ale povedal som si, že pokúsim sa to ponechať odbornej rovine, nakoľko, myslím si, že už tu bolo dosť dusno a citových vzplanutí.
V prvom rade chcem povedať, že tento návrh zákona nepovažujem z pohľadu mojej osoby za dobrý. Vysvetlím prečo. Osobne ho, ale aj z tohto dôvodu nepodporím. Podľa môjho názoru ide o narušenie princípu trojdelenia moci. Národná rada ako štátny orgán je súčasťou zákonodarnej moci, vláda plus ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy sú súčasťou výkonnej moci. Myslím si, že tak, ako to je momentálne nastavené v súčasnosti, tá právna úprava plne postačuje. Dokonca aj právne inštitúty, ktoré môžu poslanci v súčasnosti využívať, podľa môjho názoru plne postačujú. Čo by som chcel povedať, je hlavne to, že pokiaľ by sme pripustili, že poslanec Národnej rady ako poslanec, teda ako dá sa povedať fyzická osoba, nie ako štátny orgán, lebo poslanec je iba v pozícii funkcionára fyzickej osoby, ktorý bol zvolený síce, ale je súčasťou štátneho orgánu, ktorý sa nazýva Národná rada, ale je súčasťou ako kolektívneho orgánu. Pokiaľ by poslanec sám ako taký chodil kontrolovať a teda navštevovať, či už ústredné orgány štátnej správy alebo členov vlády, podľa môjho názoru práve tým by narušoval princíp trojdelenia moci ako takej s tým, že by zasahoval do nezávislého rozhodovania príslušných úradníkov alebo teda členov vlády.
Prečo som toho názoru, že neviem si ja osobne predstaviť, že by člen vlády chodil kontrolovať, alebo nejaký úradník, že by chodil priamo kontrolovať zasa poslanca Národnej rady spätne, lebo podľa môjho názoru nie je dobré tvrdiť, že tak jeden môže kontrolovať jedného, a druhý toho druhého nie. Ďalej chcem poukázať na to, že čl. 114 ústavy konkrétne priamo už zakotvuje, že vláda Slovenskej republiky zodpovedá za výkon svojej funkcie Národnej rade Slovenskej republiky, čiže Národnej rade ako štátnemu orgánu, ako kolektívnemu orgánu. Taktiež ako čl. 116, kde taktiež zakotvené v ústave, že člen vlády zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže znova kolektívnemu orgánu Národnej rade ako štátnej inštitúcii. Zároveň si dovolím poukázať aj na to, že čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky, nie pôsobnosť poslancov. Čiže znova je to, celá ústava je koncipovaná Národnej rade ako štátnemu orgánu. Čo sa týka čl. 92 ústavy, jasne je tam zakotvené, že Národná rada SR sa zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Čiže znova poukazujem na to, že Národná rada ako štátny orgán si zriaďuje svoje, či už výbory, alebo kontrolné orgány, čiže chcem poukázať na to, že tak ako je v súčasnosti nastavený systém, že Národná rada ako štátny orgán má právo kontroly, alebo teda môže kontrolovať výkonnú moc, teda je to správne z toho dôvodu, že priamo keď má záujem Národná rada, tak cez výbory ako také môže iniciovať poslanecký prieskum. Samozrejme, v ďalšej rovine by som chcel poukázať na to, že aj čl. 80 ústavy, ktorý zakotvuje možnosť interpelovať vládu Slovenskej republiky, jej člena alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy vo veci ich pôsobnosti plne postačuje. Na základe tohto článku, myslím si, že tá interpelácia plne je totožná s tým, čo je navrhované v bode jedna toho poslaneckého návrhu, že by poslanec mohol žiadať správy od členov vlády, ústredných orgánov. Čiže odpoveď na tú interpeláciu, ktorú môže si poslanec vyžiadať, je aj tak iba v rovine určitej odpovede, alebo správy od toho člena vlády, alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy. K vyšším štátnym funkcionárom sa vyjadrovať nebudem, lebo je to obsolentné v ustanovení, ktoré zakotvoval, alebo zakotvuje zákon o poslancoch. Tu si dovolím iba poukázať na to, že je to trošku také zvláštne, na jednej strane v podstate predkladateľ návrhu sa odvoláva na zákon o poslancoch, ale ďalším bodom, ktorý prichádza po tomto návrhu zákona, je zasa návrh, ktorým by sa mal zrušiť zákon o poslancoch. Čiže na jednej strane je tu odvolávka v dôvodovej správe na zákon o poslancoch, na druhej strane ten zákon o poslancoch je plán zrušiť priam paradoxne zo strany predkladateľa.
Čo sa týka, k predkladanému návrhu ešte by som uviedol jednu takú vec. Myslím si, že tie právne inštitúty, ktoré má poslanec v súčasnosti, plne postačujú. Poslanec Národnej rady má k dispozícii hodinu otázok, ktorú má možnosť využívať. Nesúhlasím s tým, čo povedal predkladateľ vo vzťahu k tomu, že tá hodina otázok ako taká je aktivitou iba koaličných poslancov. Dovolím si upozorniť na posledné možno dve - tri hodiny otázok, kde tá hodina otázok dokonca skončila, mám pocit, naposledy ešte skôr, ako uplynul čas určený na hodinu otázok. Čiže tým chcem poukázať na to, že tá hodina otázok je v súčasnosti málo využívaná, a to, že sa opozícia nepýta a nevyužíva tento inštitút hodiny otázok, myslím si, že je iba jej a jej chyba.
Čo sa týka interpelácií, je to ďalší inštitút, ktorý som spomínal. Podľa môjho názoru plne postačuje. Som toho názoru, že taktiež je málo využívaný. Myslím si, že poslanec Národnej rady, budem hovoriť vo všeobecnosti, tento inštitút môže krásne využívať a dozvedieť sa správu, ktorú potrebuje od toho člena vlády alebo ústredného orgánu štátnej správy.
Taktiež si dovolím poukázať, že poslanec Národnej rady má taktiež k dispozícii ďalší inštitút, taký istý ako má bežný občan Slovenskej republiky, a to je možnosť podať žiadosť o slobodný prístup k informáciám. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa vzťahuje nielen teda na občanov, bežných občanov, ale aj na poslancov. Čiže aj poslanec môže postupovať štandardne ako bežný občan a vyžiadať si informáciu, pokiaľ nie je utajená, od príslušného, teda vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo člena, alebo určitého štátneho orgánu. Čiže ja som toho názoru, že aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva možnosť na základe žiadosti poslancom pracovať pri ich činnosti. Taktiež keď poslanec je s niečím nespokojný, čo sa deje v štátnej správe, má možnosť taktiež ako bežný a rádový občan podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. Čiže je tu ďalší inštitút, ktorý sa môže využívať a ktorý nie je k dispozícií len rádovým občanom, ale aj poslancom Národnej rady. Dokonca ja osobne sa považujem za rádového občana, aj keď mám status poslanca. Som v podstate jeden z rádových alebo z bežných ľudí.
Čo sa týka ešte jednej takej poznámky. To, čo bolo povedané, že súčasne, alebo v súčasnosti by mal mať poslanec opozície omnoho väčšiu kompetenciu ako poslanec koalície vo vzťahu k vláde. No, nesúhlasím s tým. Myslím si, že keď sme volení do Národnej rady Slovenskej republiky, sme volení všetci bez rozdielov. Všetci poslanci máme rovnaké postavenie a nemala by tu byť nejaká pozitívna, alebo negatívna diskriminácia vo vzťahu k tomu, že je niekto poslanec opozície a by mal mať viac kompetencií. Dovolím si povedať, ja, alebo teda strana SMER bola dlhé roky v opozícii, a nikdy nemala oveľa vyššie kompetencie ako koaliční poslanci za bývalých dvoch Dzurindových vlád.
No a prečo túto súčasnú právnu úpravu nepodporím, teda tento súčasný návrh, ktorý predkladá teda pán poslanec Viskupič, je ešte z jedného dôvodu. Ja som tu už aj prezentoval na verejnosti. Nie som z toho nadšený, alebo nemyslím si, že je vhodné, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nemá previerku, oboznamoval, alebo dostával k utajeným informáciám ako takým, aby mal možnosť vstupovať a dostávať sa práve cez nejaký individuálny poslanecký prieskum k osobným údajom ako takým občanov alebo v podstate obyvateľov. Zároveň nemyslím si, že poslanec Národnej rady ako taký by mal individuálne byť nadradený členovi vlády tým, že ho bude kontrolovať, alebo nejakému teda úradníkovi, a z toho názoru vychádzam, že súčasná právna úprava, ktorá zakotvuje možnosť kontroly Národnou radou Slovenskej republiky ako kolektívnym orgánom a jeho alebo Národnou radou zriadenými orgánmi plne, plne postačuje a poslanci majú k dispozícii tie inštitúty, ktoré som už predtým povedal. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými páni poslanci: Brixi, Viskupič, Novotný, Hraško, Gál, Huba, Matovič, Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja si vážim záujem predkladateľov na budovaní akéhokoľvek demokratizačného princípu a zvyšovaní nejakých kontrolných mechanizmov, ale chcem povedať, že tento návrh sa mi nejaví už len z toho dôvodu, že zvyšuje teda možnosť verejných funkcionárov kontrolovať a v mnohých prípadoch nepochybne aj šikanovať akékoľvek verejnoprávne inštitúcie, ministerstvá, rezorty a každého, koho sa to týka. Ja mám taký typický príklad a paralelu z Košíc, kde, ako viete, tvorí samosprávu nielen mestské zastupiteľstvo, ale aj zastupiteľstvá mestských častí, a už v minulosti bol záujem mestských poslancov chodiť po mestských častiach, chodiť po úradoch, chodiť po magistrátoch, pýtať sa zamestnancov a mimoriadne ich vyrušovať pri ich práci. Ja si myslím, že dnes je v tejto krajine dostatok mechanizmov, či kontrolných, alebo iných na to, aby sa akýkoľvek verejný funkcionár mohol dozvedieť to, čo ho zaujíma, mohol dostať informácie, ktoré sa ho týkajú, a nemyslím si, že je nejaký rezort a nejaký minister, alebo akýkoľvek iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý by bránil verejnému funkcionárovi, a obzvlášť poslancovi Národnej rady, získať informácie, ktoré potrebuje.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec, ja mám takú otázku, že to snáď nemyslíte vážne? Ako vy hovoríte o tom, že vláda spadá pod kontrolnú právomoc Národnej rady, zároveň teda pravdepodobne s tým súhlasíte, že Národná rada môže kontrolovať, alebo teda musí kontrolovať činnosť vlády. Zároveň hovoríte, že ministri majú kontrolovať poslancov, to som teda zo žiadnych vašich citácií ústavy nenašiel, ani podľa toho, ako ja ústavu poznám, že by to malo byť opačne, a súhlasíte s tým, že poslanecký prieskum ako taký poznáme, a zároveň my vás upozorňujeme na to, že neexistujú žiadne pravidlá, jedno pravidlo zavádzame a to je, aby poslanec pri výkone svojho mandátu mohol na individuálnej báze požiadať o informácie, ktoré majú viesť k výkonu jeho mandátu. Ja súhlasím s tým, že poslanec nie je viac ako obyčajný človek alebo bežný občan, a nemal by byť, ale v jednom momente sa od neho delí, a to je jeho zákonodarná a ústavodarná právomoc. A keď má byť dobrý zákonodarca, dobrým zákonodarcom, tak potrebuje dostatočne relevantné informácie na to, aby tie pravidlá, ktoré zmenou zákonov chce nastaviť, mohol nastavovať tak, že skutočne sa nepomýli, tuná vám môžeme odcitovať mnohé príklady, že poslanec sa k informáciám nedostane, jeho, zmyslom jeho činnosti je nastavovanie pravidiel aj pravidiel pre vládu, Národná rada ako orgán nevie vykonať poslanecký prieskum, poslanecký prieskum aj ako orgány Národnej rady vykonávajú konkrétni poslanci. My hovoríme, že keď ho iniciujú, tak aby ho mohli iniciovať na individuálnej báze a aby orgány Národnej rady. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

Ďakujem pekne, s niektorými tvrdeniami pána poslanca Martvoňa sa určite dá veľmi intenzívne polemizovať, ale možno veľmi jednoducho by som vysvetlil, ako to vnímam ja a prečo podporujem tento poslanecký návrh zákona. Myslím, že o tom sa tu nemusíme sporiť, že parlament má kontrolnú funkciu. Tu, čo tvrdil pán poslanec, že teda by mala byť nejaká reciprocita zo strany vlády, to považujem skôr za nedorozumenie, čiže tomu sa ja nejdem venovať. Faktom je, že zákon o poslancoch pochádza zo socialistických čias, prosím, prečítajte si, ako je napísaný, bol písaný v '89, ale pred novembrom '89. Je prakticky už nepoužiteľný a naozaj ho treba zrušiť, tak ako je napísaný. To, o čom je táto poslanecká novela, alebo o čom hovorí pán predkladateľ Viskupič, je skutočnosť, že chce nastaviť mechanizmus ako vykonať poslanecký prieskum. Máme kontrolnú kompetenciu ako parlament a diskutujeme o mechanizme ako vykonať poslanecký prieskum. Dnes je možné vykonať poslanecký prieskum tak, že musí existovať uznesenie príslušného výboru. Pán poslanec navrhuje, aby aj poslanec, alebo poslanci z rôznych výborov mohli vykonať poslanecký prieskum, čiže svojským spôsobom rozširuje možnosti ako vykonať poslanecký prieskum. To je všetko. V niektorých krajinách v parlamentných demokraciách je možno vytvoriť až vyšetrovaciu komisiu na úrovni výboru alebo viacerých výborov, alebo z poslancov Národnej rady, ktorá vyšetruje konkrétnu vec, aj tu sme na Slovensku, žiaľ, mali dosť smutný príbeh s vyšetrovacou komisiou, tým len naznačujem, aké sú možnosti a prečo je to predložené. Chcem povedať, že na poslaneckom prieskume poslanec nikoho neovplyvňuje, poslanec zisťuje informácie, preveruje informácie, neviem, koľko chodíte vy na poslanecké prieskumy, aké máte skúsenosti. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.