8. schôdza

Pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gibalovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246. Som určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 229 z 28. septembra 2012. Súčasne konštatoval pán predseda, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, chcel by som jednoznačne podporiť tento návrh zákona a zdôrazniť, že naozaj nie je opodstatnené, žiadne opodstatnenie nenachádzam na tom, aby sme študentov špeciálnym spôsobom ešte zaťažovali ďalšími daňami. Už aj z toho vidno, že, alebo vidno z toho, že ministerstvo revidovalo svoj pôvodný postoj a dohodlo sa so zástupcami študentov, že do istej miery nebudú dohody študentov predmetom odvodov, už z toho je vidno, že celý tento nápad je postavený skôr na princípe zobrať peniaze, skade sa dá. Ale naozaj, táto kategória ľudí, ktorí si popri štúdiu zarábajú, nie je dobrým objektom takéhoto snaženia. Veď to nie je hlavný pracovný pomer, kde by bolo opodstatnené, že ako každý pracovný pomer, treba to zaťažiť rovnakým spôsobom a nerobiť žiadne výnimky. Študent, pre študenta je hlavný, hlavná jeho pracovná náplň štúdium, to je jeho práca. A to, že si popritom privyrába, je jednak dobré, pretože získava kontakt s reálnym životom a nadobúda skúsenosti, a pre niektorých je to aj nevyhnutné, aby si zabezpečili prostriedky pre štúdium. Veď nie každý pochádza z takých pomerov, aby mal dostatok prostriedkov na to, aby študovať mohol a aby teda mohol mať všetky nevyhnutné aj tie naozaj najnevyhnutnejšie náležitosti, a preto zaťažovať tieto práce dodatočnými odvodmi nemá zmysel. Alebo keď už, tak tá hranica musí byť stanovená podstatne vyššie, nie tak, ako bolo dohodnuté, dodatočne dohodnuté s ministerstvom na úrovni minimálnej mzdy. To naozaj je neopodstatnené. Prečo takáto hranica? Takže myslím si, že treba sa na to pozrieť v takejto optike, že je to naozaj doplnková činnosť, ktorá sa nedá zneužívať, cez ktorú sa nedajú vyťahovať nejaké prostriedky alebo obchádzať odvodový systém a nejakým špekulatívnym spôsobom poškodzovať sociálny systém. Takže vážené dámy, vážení páni, najmä teda dámy a páni z vládnej strany, naozaj sa zamyslite, ide o študentov, ktorí sa len pripravujú na prácu, jedná sa možno aj o vaše deti, synov, dcéry, vnukov, nie je to jednoducho, naozaj, toto nemá žiaden ekonomický podklad, ekonomické opodstatnenie a určite by sme urobili dobre, keby sme takýto návrh zákona schválili.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Áno.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poprosiť, aby sme podporili všetci tento, túto novelu zákona. Ja som si teraz uvedomila pri vystúpení pána Kaníka, že na minulej schôdzi Národnej rady som predkladala návrh zákona k sociálnym štipendiám, kde som chcela, aby študenti, ktorí sú v hmotnej núdzi a študujú v zahraničí, najmä som upriamovala pozornosť na Českú republiku, mohli poberať sociálne štipendiá, lebo podľa súčasnej platnej úpravy nemôžu poberať títo študenti sociálne štipendiá ani v tom prípade, keď za normálnych okolností spĺňajú podmienky na prijímateľa sociálneho štipendia, či na Slovensku, dokonca aj v Českej republike. Tento môj návrh bol odmietnutý a je mi to ľúto, pretože práve v kontexte s prijatým zákonom o sociálnom poistení, práve v kontexte s prijatými zákonmi, ktoré budú diskriminovať tých študentov, ktorí si chcú privyrobiť, niektorí preto, že chcú získať skúsenosti, niektorí preto, že to je ich nevyhnutná záležitosť, aby mohli prežiť, aby si mohli zarobiť na základné potreby, či už študijné, alebo životné. Preto tento návrh zákona, ktorý teda prišiel a ktorý teraz prerokúvame aj v kontexte odmietnutia sociálnych štipendií z minulej schôdze Národnej rady, vítam a prosím o podporu. Skúsme sa na to pozrieť tak, že nebudeme len donútení nejakým tlakom študentov prijímať zákony a ich korekciu, ale aj z čistej logiky veci, a pomôžme im. Je to taká zraniteľná skupina a zaslúžia si to.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je pod tlačou 247, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 230.
Teraz dávam slovo poslankyni Helene Mezenskej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani navrhovateľka.

Takže, vážená pani predsedajúca, opäť vám ďakujem za slovo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz v druhom kole znova okomentovala novelu zákona, ktorú sme pripravili k zákonu o energetike, a tá sa dotýka sprecizovania spotrebiteľských práv. Vzhľadom na to, že pri rokovaní a schvaľovaní zákona o energetike neboli v úvahu vzaté pozmeňujúce návrhy, ktoré by zohľadňovali a eliminovali negatívne dopady liberalizačného procesu na skupinu znevýhodnených a potenciálne liberalizačným procesom ohrozených spotrebiteľov, dovolím si ich znova predložiť, tentokrát vo forme novely zákona. Som presvedčená o tom, že príprava na spustenie liberalizačného procesu mala prebiehať minimálne súčasne so zadefinovaním a vyhranením pojmu zraniteľných spotrebiteľov, ktorí, ako sa napokon aj v praxi ukázalo, tvoria rizikovú skupinu ľudí. Nezadefinovanie uvedenej skupiny vytvára reálny predpoklad pre rozmach nežiaduceho javu, takzvanej energetickej chudoby. Uvedený fenomén a jeho určenie je odrazom reality. Už dnes máme ľudí, ktorí sú pre nezvládanie úhrad energií od ich dodávky odpojení. Ich príjmy im neumožňujú zo socioekonomických dôvodov kontinuálnu dodávku energií si zabezpečiť a udržať. Objektívne sa na trhu tak ocitajú ľudia, ktorí nie sú natoľko obozretní, aby sa vedeli dostatočne a adekvátne ochrániť pred špekulatívnymi, zavádzajúcimi a prezieravými nekalými praktikami a taktikami neférovo postupujúcich a ľudí spútavajúcich predajcov energetických služieb. Ak sme zadefinovanie pojmu zraniteľného spotrebiteľa nevykonali pred alebo minimálne so spusteným liberalizačným procesom, z neskôr objasnených dôvodov vás chcem poprosiť o podporu novely, ktorou sa tento pojem a z neho vyplývajúce právne dôsledky a právna ochrana zabezpečí. Okrem potrebného vymedzenia pojmu zraniteľný spotrebiteľ zámerom novely je i sprecizovanie podmienok odbornej spôsobilosti predajcov ponúkajúcich energetické služby, ako aj upresnenie lehoty a spôsobu zmeny dodávateľa na už liberalizovanom energetickom trhu. Hneď v úvode chcem vysloviť svoje veľké presvedčenie, že uvedená legislatívna iniciatíva nebude vnímaná ako moja neoblomná snaha o politické presadenie zbytočných a formálnych ustanovení, prípadne ako opakovaná snaha dokázať si význam a veľkosť vlastného návrhu. Priala by som si, aby ste mi uverili, že novela je skutočným odrazom a prejavom stále pretrvávajúcich problémov spútaných a neslobodných ľudí, inštitúciami a zákonom nechránených a zneistených v zabezpečení základných dodávok služieb na energetickom trhu. Týmto ľuďom dnes nemá kto pomôcť a riešenie podnetu na najvyššej, premiérskej úrovni má iba jednoduchý odkaz na platnosť nového zákona účinného od septembra 2012. Smola však spočíva v tom, že tento zákon a jeho právne účinky sa v retroaktívnom pôsobení nepoužiteľných ustanovení pre riešenia množstva, desiatok, stoviek domácností podnetov v praxi nedajú využiť a ani uplatniť.
Potreba určenia a vymedzenia pojmu zraniteľného spotrebiteľa v zmysle navrhovanej novely súvisí a zakladá možnosť jeho automatického oslobodenia a vymanenia sa zo sporne uzavretého zmluvného vzťahu, pokiaľ sa objektívne a neodškriepiteľne preukáže, že subjekt predajcu konal nekalo a nekorektne. Novým zákonom stanovený normatív, ktorý by mal a má chrániť spotrebiteľov od platnosti a účinnosti zákona, nie je aplikovateľný v praxi. Na liberalizovanom trhu máme už teraz v zákone nezadefinovaných zraniteľných spotrebiteľov, aj keď sa nedopustili ničoho zlého, iba uverili ponuke predajcu pred svojimi dverami, pod vyhrážkou sankcií je im dnes nanucovaný dodávateľ, v ktorého pre praktiky konania stratili svoju dôveru. Nie je to virtuálna skupina, sú to reálne existujúci ľudia, ktorým prichádzajú výhražné listy, kde je na nich vyvíjaný nátlak pre zotrvanie v nanútenej dodávke v zmysle sporne uzavretých zmlúv pod ťarchou vyrúbenej pokuty od predajcov. Ani novoprijatý zákon, ani v ňom upravený inštitucionálny vstup cez ÚRSO nie je účinnou odpoveďou pre hromadne predložený vyvstávajúci podnet. A to aj napriek tomu, že ide o zvýraznenú potrebu kolektívnej ochrany ľudí, ktorá bola nosnou časťou prijatej novely zákona o ochrane spotrebiteľa, schvaľovaného v septembri tohto roku. Ak ľudia vstupujú v dobrej viere do uzavretia rôznorodých zmlúv, a pritom sa neskôr preukáže, že tie boli uzavreté s použitím nekalých marketingových praktík, je potrebné formou mimosúdneho konania oprávnených orgánov posudzujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok a nekalých praktík z takýchto zmlúv spotrebiteľov uvoľniť. O to viac to platí, ak ide o reálne existujúcich zraniteľných spotrebiteľov. V prevažnej miere sú to ľudia v dôchodkovom veku s nízkopríjmovým nastavením, so zníženou schopnosťou rýchlej a primeranej orientácie, obozretnosti v stále sa meniacej ponuke subjektov na energetickom trhu. Títo dôchodcovia v záujme ochrany svojich práv v sprievode profesijného združenia aj mimo neho urobili všetko, čo treba, opakovane odstúpili od zmluvy, predložili podnety všetkým dotknutým inštitúciám, avšak napriek viac ako roku nedočkali sa riadneho zásahu z verejnoprávnych subjektov. V listových, písomných odpovediach iba čítajú, čo všetko tieto verejnoprávne subjekty nemôžu, že na požadované konanie nemajú potrebné kompetencie. Inštitúcie, čo majú konať a sú na riešenie a šetrenie príslušné, nedodali do dnešného dňa žiadne oficiálne výstupy. Takýto stav a nečinnosť orgánov nie je ďalej prípustný. Takýto prístup sa v dnešnej dobe naozaj nedá tolerovať. V stave konsolidácie verejných financií, keď sa voči slovenským občanom prijali mnohé škrtiace opatrenia s otáznym a ťaživým dopadom, a v stave, keď je deklarovaná reorganizácia a zefektívnenie verejnej správy, treba sa nad nečinným a bezvýchodiskovým prístupom regulačných a kontrolných orgánov veľmi vážne zamyslieť. Je naďalej neudržateľné, aby nevýkonné a nezainteresované orgány, ktoré, zdá sa, naďalej aj po niekoľkých urgenciách nekonajú a samoúčelne prežívajú v rozpočtovej spotrebe, boli naďalej zachovávané, aspoň nie v takom rozbujnelom stave. Zatiaľ ty, občan, pomôž si sám. O to viac, že inštitucionálny vstup zlyháva, som presvedčená, že správnym nastavením zákona dokážeme systémovo, cielene, celoplošne a efektívne zabrániť nekalým a špekulatívnym záujmom subjektov ťažiacich z nevedomosti, nedostatočnej gramotnosti, tiesne a dobrej viery spotrebiteľov v konanie zástupcov, predajcov a poskytovateľov služieb. Zraniteľného spotrebiteľa je potrebné v zákone o energetike, ale aj v zákone o ochrane spotrebiteľa zadefinovať. A to z viacerých dôvodov.
Po prvé. Do dnešného dňa, ako som už uviedla, nie sú vyvodené závery z predložených hromadných podnetov poukazujúcich na nekalý postup pri uzatváraní zmlúv kompetentnými orgánmi. Dotknutým ľuďom neboli doručené oficiálne výstupy týchto orgánov, orgány ošetrujúce práva poškodených ľudí energetickými subjektmi sú naozaj nečinné. Dosiahlo sa nateraz iba improvizované riešenie, keď vďaka vstupu u pôvodných dodávateľov boli podané námietky na zmenu odberných miest a odberných kapacít na základe toho, nateraz sú spotrebitelia naďalej napojení na dodávky pôvodných dodávateľov, avšak na inkasných lístkoch figuruje neželaný dodávateľ. Žiaden z orgánov výkonnej moci neoznačil právny stav, nevyvodil z predložených podnetov záväzný záver, ktorý by bol smerodajný pre právnu istotu spotrebiteľov a ich bezproblémové zotrvanie v pôvodných dodávkach. Z toho dôvodu je nevyhnutný vstup zákonodarcu.
Po druhé. S pojmom energeticky zraniteľných spotrebiteľov a nevyhnutnosťou jeho zavedenia je úzko spojený aj fenomén energetickej chudoby. Rýchlou a účinnou úpravou jeho rozmachu možno predísť. Európska únia považuje energetickú chudobu za výrazný problém, ktorý je potrebné čo najskôr riešiť a zastaviť, pretože energetickou chudobou už dnes trpí približne 50 mil. Európanov. To je počet ľudí, ktorí nezvládajú platiť účty za energie a v dôsledku toho si nemôžu ani udržať uspokojivý životný štandard. Už teraz evidujeme, že v dôsledku šetrenia nákladov na energie v domácnosti sa výrazne znižuje hygienický štandard na minimum mnohých nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Uvedená skupina ľudí je riziková z pohľadu neplatenia účtov, a tak aj možného odpojenia od energií. Riziko je o to vyššie, že sa podvodne a zavádzajúco konajúcimi subjektmi ich náklady na energie, naopak, daným sľubom ešte viac zvýšia. Nekalé podvodné praktiky sa najviac dotkli dôchodcovskej skupiny na Slovensku, charakteristickej nízkymi príjmami. Z uvedeného je preto zrejmé, že definícia zraniteľného spotrebiteľa dávno prerastá hranice vymedzenia iba formou spotrebiteľa, ktorého životné funkcie sú závislé na elektrických medicínskych prístrojoch. Takáto úprava a definícia je naozaj nepostačujúca. Toto určenie nesie jednoznačnú potrebu socioekonomického vymedzenia. Odkladať definovanie energetickej chudoby na prelom rokov nie je na základe poznania problémov z praxe a potenciálu rozmachu energetickej chudoby dôvodné.
Po tretie. Prečo treba zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa? Nezadefinovanie a neohraničenie pojmu zraniteľných spotrebiteľov a z neho vyplývajúcich právnych dôsledkov má vysoký predpoklad pre tvorbu živnej pôdy pre energetické subjekty, ktoré pre voľný a nedostatočne strážený vstup na energetický trh zneužívajú legislatívne a inštitucionálne nechránené energetické prostredie zameraním sa práve na ľahko zasiahnuteľné koriste a obete. Takéto nežiaduce konanie je možné predloženou legislatívnou úpravou efektívne eliminovať až vylúčiť. Novela tak nastaví výrazný stupeň potrebnej preventívnej ochrany. Ustavičné argumenty, s ktorými sa stretávam, o tom, že dôchodcovia mali vedieť, do čoho vstupujú, vzhľadom na opisované skutočnosti považujem za bagatelizáciu a ironizáciu vecí. Považujem to za rovnako nehodný a nezodpovedný, až necitlivý politický prístup. Ako v zákone o ochrane spotrebiteľa, tak v zákone o energetike je v § 7 uzákonené, že obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruch, alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Je zrejmé a nesporné, že obsahom a kritériami vymedzená skupina zraniteľných spotrebiteľov k priemerným spotrebiteľom, čo by nepodpísali takéto zmluvy, nepatrí. Pre generáciu súčasných dôchodcov, ktorí sú najväčším podielom spornou zmluvou dotknutí, je pre pôsobenie v inom, netrhovom režime, kde neboli vystavení toľkým variantom trhového prostredia, je pre nich príznačná na dnešné podmienky až neštandardná dôverčivosť. Súvisí to aj s ich pripravenosťou a obozretnosťou lákavým a nekalým podmienkam s dôverou podľahnúť. I to je dôvod, pre ktorý je potrebné nielen v jednotlivých ustanoveniach zákona, ale aj pri vymedzení pojmu zraniteľní spotrebitelia ich určiť a pojmovo vymedziť.
Po piate. Ďalším podporným ustanovením k tejto novele je aj § 54 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje, že v prípade pochybnosti o výklade zmluvných podmienok bude platiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. O to viac to má platiť pre spotrebiteľa v zraniteľnej skupine pri zadefinovaní a výklade podmienok týkajúcich sa možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade sporných situácií objektívne podkladajúcich nekalý postup poskytovateľa a predajcu. V týchto prípadoch je potrebné dbať na to, že je potrebné každopádne pre zraniteľných spotrebiteľov a ich energetický a životný štandard kontinuálne zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie a pre tento účel zabezpečiť aj dostatočné záruky na ich ochranu.
Toľko, vážení, vážené dámy, vážení páni, k obhajobe, prečo by novela, ktorú predkladám a ktorá má rozšíriť definíciu pojmu zraniteľného spotrebiteľa, nielen na toho, ktorý má životné funkcie napojené na elektrické prístroje, ale aj na spotrebiteľov, ktorí sú zraniteľní zo socioekonomických dôvodov alebo pre vek. Verím, že tieto argumenty vás presvedčili, prípadne aj dôvodová správa, ktorú sme k novele predložili. Som pripravená zodpovedať vaše prípadné otázky alebo argumenty, protiargumenty, prečo by táto novela byť prijatá nemala.
Ďakujem.

Pani navrhovateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre hospodárske záležitosti, Alojzovi Přidalovi.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 247.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 230, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.