8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.11.2012 o 15:29 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246. Som určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 229 z 28. septembra 2012. Súčasne konštatoval pán predseda, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Autorizovaný
Vystúpenia
14:53
Uvádzajúci uvádza bod 14:53
Martin FeckoČo navrhujeme upraviť v tomto zákone o energetike. V prvom rade, aby sa zápisy vecných bremien na listy vlastníctva, ktoré v súčasnosti tento zákon o energetike aj ten predošlý z roku 2004 priznával majiteľom oprávnenia, držiteľom oprávnenia, že majú zapisovať na listy vlastníctva, tak aby sme tieto vecné bremená zapisovali iba na takúto výmeru, na ktorú to vecné bremeno je obsiahnuté. To znamená, kade idú tie elektrovody, alebo tie plynovody, ktorých sa to týka. To znamená, v súčasnosti je prax taká, že hoci tam máte hektárový pozemok a je dotknutý iba piatimi ármi týmito vedeniami, ťarcha, ktorá ide na kataster, je na celú vašu výmeru, to znamená celý hektár. To nie je normálne, tak sa predsa nedá. My vlastne vedome ukracujeme toho majiteľa pozemku o jeho majetok, ktorý je ústavne nedotknuteľný a, samozrejme, keď máte list vlastníctva s ťarchou, či banka, či exekútor, či iný vlastník, alebo iný, tretia osoba sa na to pozerá celkom ináč, ako keď to vecné bremeno tam nie je. Samozrejme, je to pod rúškom verejného záujmu. Áno, beriem, ale ústava hovorí, že verejný záujem, respektíve obmedzenie vlastníckeho práva môžeme iba v nevyhnutnej miere a za náhradu. A tu, žiaľ, táto náhrada sa mi zdá, že nie je skoro nijaká, dokonca tvrdím, že ešte navrhujeme mu viacej, lebo vecné bremeno ide na celý pozemok, u mňa to je nepochopiteľné. Keď už raz vypracujem geometrický plán, a tento sa vypracováva, pretože robia sa tie trasy vecných bremien, kade ide to ochranné pásmo, tak sa pýtam, prečo to nie je taký geometrický plán, ktorý rozdelí tú parcelu dotknutú, vytvorí nové číslo parcely, a vlastne zaťaží vecným bremenom iba tú časť, ktorá je priamo dotknutá, nie celý majetok. Tak to v našej novele sa snažíme odstrániť.
Po ďalšie. Súčasné znenie zákona umožňuje za uvalenievecného bremena dať jednorazové odškodnenie, náhradu tomuto vlastníkovi a potom už nič. My hovoríme, že jednorazové, plus za to, že ho, ak ho budem obmedzovať v jeho užívacích právach na tom jeho vlastníctve, aby dostal ešte aj každý rok, dali sme tam 31. januára, znovu kvázi akože odškodnenie každoročne. Pretože na tomto majetku sa generuje zisk súkromných spoločností. Štát to nechal po revolúcii tichučko preplávať, vlastnícke práva sú vlastnícke práva, privatizácia je privatizácia, zisky sú zisky, vecné bremeno je vecné bremeno, verejný záujem je verejný záujem a vlastník, máš smolu. Takže navrhujeme, aby okrem jednorazového odškodnenia bolo aj odškodnenie každoročne za obmedzenie užívacích práv.
Za ďalšie, predsa nie je možné, aby ako vlastník, ktorého sa nikto nič nepýtal, a mu tam to vecné bremeno, respektíve tú ťarchu uvalili, aby som bol zodpovedný ešte za zaplatenie daní, predsa to je nenormálne. Tak navrhujeme, aby sa dane z týchto pozemkov neplatili. Pravdou je, a teraz hovorím o poľnohospodárskom a lesnom fonde spoločne, aj o intravilánoch, pravdou je, to musím konštatovať, že na lesnom pôdnom fonde je na správcovi dane, to znamená samosprávach. Pán kolega Dušan mi to potvrdí ako za obec, že pokiaľ všeobecno-záväzné nariadenie obce, sa daň z takéhoto pozemku na lesnom pôdnom fonde, cez ktoré idú elektrovody, neplatí. Tak môže odpustiť. Žiaľ, pri súčasnej mizérii finančných tokov v našich samosprávach, je to skôr výnimka ako pravidlo, že by samosprávy takúto daň odpúšťali. Tak preto my navrhujeme, aby takáto daň bola odpustená všetkým, ktorí takéto bremeno majú.
Ďalej, zákon hovorí, že tu jednorazové odškodnenie môžete dostať iba vtedy, ak ste to mali po 1. 1. 2005, alebo, samozrejme, v súčasnom zákone po 1. 9. 2012. Pýtam sa, chceme, alebo vytvárame dve kategórie? Tí, čo majú za socializmu, a musím povedať, to bolo gro, to bola elektrifikácia, to bola plynofikácia, nie teraz. Teraz neťaháme nové vedenia po našej republike, ako by sa tu predtým svietilo sviečkami, to nie je pravda, gro bolo za socializmu urobené. Teraz možno to je desatina, čo sa teraz vystavalo. A my týchto ľudí, ktorí takto majú ten majetok zaťažený pred '89, respektíve pred dvetisícštvrtým, tak týmto náhrada nepatrí? To je čo za diskriminácia? Takže aj toto odstraňujeme a hovoríme, áno, musíme aj tam im priznať náhradu a my hovoríme: Aj tú jednorazovú, aj tú každoročnú. Takže je to asi o tom, že je to vyrovnávanie tej nerovnováhy tých váh.
Za ďalšie, čo naša novela sa snaží skvalitniť zákon o energetike? V súčasnosti zákon hovorí, pokiaľ chceš tú náhradu, vlastník, tak sa mi ohlás, mne - podnikateľovi, keď sa neohlásiš do šiestich mesiacov, máš smolu, respektíve do roka, odkedy si sa o tom dozvedel, máš smolu. Ja sa pýtam, akú máš smolu, veď ty si z moci štátu na biznise, na súkromnom majetku našich občanov, tak akú máš smolu? Automaticky by si mal mu vyplatiť, áno, čo mu patrí. Chcel by som vidieť v súčasnosti tie listy, ktoré má posielať ten oprávnený držiteľ, teda držiteľ oprávnenia, ako upovedomuje toho vlastníka, že mu dal to vecné bremeno a že v akých lehotách si to môže uplatniť. Chcel by som ten list vidieť, kde ho upozorňuje, že poďte, ja vám to vyplatím. Zatiaľ som ho nevidel. Takže hovoríme o tom, že všetkým vlastníkom pozemkov, pokiaľ mi niekto bude argumentovať, že vlastníci sú neznámi, náš štát, naša legislatíva s tým počíta. Máme predsa inštitút neznámeho vlastníka, to znamená, Slovenský pozemkový fond to v pohode zastreší. Peniaze pôjdu fondu, keď sa neznámy vlastník stane známym, fond to vyplatí, tak ako to napríklad vyplácajú aj štátne lesy, teda Lesy Slovenskej republiky, keď majú neznámych vlastníkov, a peniaze idú tým vlastníkom, ktorých tam majú. Nie je problém. Teda to je ďalšia naša, by som povedal, že skvalitňujúcejšia zložka, ktorú dávame v predkladanej novele zákona.
Za ďalšie, každý pozemok a každý majiteľ takto hendikepovaného pozemku, cez ktoré idú tieto vedenia, môže byť sankcionovaný za to, že pokiaľ mu tam rastie nejaký strom alebo iná trvalá kultúra, ktorá obmedzuje prevádzku, napríklad nejaké stromy, tak je povinný to okliesniť, oklieštiť proste tie stromy, aby nebránili prevádzke týchto zariadení, a môže za to dostať pokutu. My hovoríme, že nemôže, v našom návrhu novely. A pokiaľ nedôjde k dohode medzi ním, teda vlastníkom pozemku a držiteľom oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez možnosti dať sankciu, že to neurobil vlastník. Lebo nemôžeme niečo vymáhať od niekoho, ktorého ešte aj hendikepujeme, že nedostane za to vôbec nič, a ešte ho sankcionujeme za to, že neurobil si povinnosť, aby ten biznis, ktorý ide z toho pozemku, bol tým prevádzkovateľom, teda oprávneným držiteľom, realizovaný. Tak to je u mňa anomália. Preto navrhujeme, aby takto nemohol byť sankcionovaný, a pokiaľ nedôjde k dohode medzi nimi, že tie náklady, ktoré budú a bude to znášať ten držiteľ oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez sankcie tohto vlastníka. Myslím si, že je to demokratické, je to normálne, je to morálne, je to zadosť výkonu vlastníckych práv a je to povedanie tohto štátu, že, vlastník, ctím si ťa, lebo ináč neviem si predstaviť, pod akým pojmom si náš štát predstavuje toho vlastníka. Hádže ho cez palubu a hodí ho cez palubu pri mnohých privatizáciách a musím povedať, že ani po dvadsiatich rokoch sa to, žiaľ, nemení.
Tento návrh zákona môže mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov zaťažených týmto vecným bremenom, to je fakt, o tom nebudeme polemizovať. Ale to sa malo riešiť, tvrdím, už priebežne, nie iba v roku 2004, tie bremená. Žiaľ, ako sme dopadli, tak poďme aspoň eliminovať to, čo ešte môžeme, aby sme zachránili aspoň nejakú tú vieru toho vlastníka, že ten štát predsa len si ma váži a vie, ako sa ku mne má správať.
Zároveň bude mať ale výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia kúpneho obyvateľstva, najmä vlastníkov nehnuteľností, obmedzených v užívaní pozemkov, na ktorých sú zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníkov a zariadenia určené na ich ochranu, za vedenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch, alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb držiteľom povolenia. Bude priznaný nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckych práv v rozsahu, v akom sa predpokladá, ako to predpokladá ústava, ako aj dohoda a Charta základných práv Európskej únie. Predpokladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že uznáte, že takto sa k vlastníckemu právu nemôžeme správať a vaše svedomie sa ozve aj vo vás, lebo garantujem, že skoro každý z nás alebo z rodín, v ktorých žijete, je takýmto bremenom dotknutý, lebo tých sietí nie je päť ani desať, to sú tisíce. To sú tisíce, to sú tisíce hektárov, dokonca štát, respektíve tie distribučné siete a ten držiteľ oprávnenia ani nevedia vyčísliť, aká to je veľká výmera. Toľko je toho tam. Nehovorím o ochranných pásmach, ktoré tiež, samozrejme, do toho spadajú. Takže je toho kvantum a myslím si, že nemali by sme sa postaviť k tomu macošsky, ale čelom. Okrem iného aj v zákone o energetike, ktorý je v súčasnosti platný, č. 251/2012 Z. z., je jedna chyba, ktorú som si uvedomil, žiaľ, až včera, keď som trošku podrobne čítal, a síce, vecné bremeno, ktoré sa uvaľuje, samozrejme, listinami cez kataster nehnuteľností, nemôže byť zapísané záznamom, ale vkladom do katastra. Tí, ktorí sa trošku tomu rozumiete, tak asi viete, o čom hovorím, je tam celkom iná ceremónia zápisu. Pokiaľ je to iba záznamová listina, to znamená, kataster ju berie iba ako na vedomie a ten úradník, ten referent, referentka, ktorá má to katastrálne územie na starosti, strelím Topoľčany, tak iba mechanicky prepíše z tejto listiny na tom liste vlastníctva vecné bremeno, ťarchu. Pokiaľ to ide vkladom, tak musí to ísť cez právne oddelenie katastra, kde sa na to pozrú právnici a povedia, spĺňa, nespĺňa náležitosti vkladu. A tým pádom je to celkom iný režim a môže tam byť 1 500 vylomenín, neprejde to. Pri zázname to prejde. Takže, vážení, keď už pre nič iné, hlavne kolegovia z vládnej strany, tak pre túto vec si dovolím požiadať, aby to išlo do toho druhého čítania, lebo táto oprava tam je nutná, lebo si to budú tak zjednodušovať, že uvidíte, či sa k tomu nevrátime o rok alebo o dva a povieme, čo to je za anomália, ktorú tu máme. Takže, kolegovia, dúfam, že tento môj úvodný vstup aspoň trošku vám sprehľadnil túto našu predkladanú novelu, a dúfam, že aj naprieč politickým spektrom by sme mohli sa nad tým zamyslieť a povedať, že áno. Je to iba v prvom čítaní, samozrejme, sme pripravení aj po včerajšej debate na ministerstve hospodárstva s pánom Gaisbacherom, sme pripravení, samozrejme, o nejakých tých anomáliách, ktoré možnože sú nám vyčítané, v druhom čítaní rozprávať, precizovať, doplňovať. A myslím si, že spoločnými silami by sme mohli urobiť dielo, ktoré bude zadosť našim voličom, ktorí nás tu poslali do parlamentu, a mali by sme sa ich, ako vlastníkov, ktorí nemajú tisíce hektárov, ale možno dvadsať árov, má pol hektára, má hektár, nič viacej nemá a tam má to bremeno, tam má to vecné bremeno z verejného záujmu a ten verejný záujem je zo zákona daný držiteľovi oprávnenia. Držiteľ oprávnenia, komerčná firma zabezpečuje verejný záujem! U mňa to je trošku obrátené, pretože pokiaľ nemáš vyčistený prah, nemôžeš nikde podnikať, tak nemôžeš stavať načierno stavbu, keď máš pozemok, nemôžeš čerpať eurofondy, keď nemáš nájomnú zmluvu s vlastníkom, tak nemôžeš uvaliť vecné bremeno a ťažiť z toho, keď ho nemáš vysporiadané. A to je naša novela. Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím o podporu a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil novelu zákona, týkajúcej sa zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., ktorý sme prijali na augustovej schôdzi a je platný a účinný od 1. septembra 2012. Úvodom chcem povedať, že tiež sa nestotožňujem s tým, aby sme hneď zákon, ktorý sme prijali, novelizovali a prijímali tieto novely aj v ďalšom období do roka možno trikrát, štyrikrát, päťkrát, lebo to svedčí o niečom, že nebol asi dôsledne pripravený. Trošku na obranu poviem iba toľko, že keď sme ho na augustovej schôdzi preberali, bol prednesený na výbore, hospodárskom výbore Národnej rady s kolegyňou Mezenskou, ktorá je tiež spolupredkladateľka so mnou. Tam odsúhlasený nebol. Chceli sme ho prečítať aj v pléne. Spoločnosť, s. r. o., bola tak komplikovaná, že viac-menej negovala naše návrhy, ktoré v tomto poslaneckom návrhu vzišli, preto sme sa ho rozhodli nepodať do Národnej rady a podávame ho dnes. Čo vlastne chceme riešiť v novoprijatom zákone, ktorý bol prijatý toho roku. V prvom rade chceme odstrániť nedostatky, ktoré má vo veci vlastníckeho práva a výkonu tohto vlastníckeho práva občanmi, ktorý majú garantovaný ústavou a je nevyhnuteľné. Garantuje to aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto, myslím si, že všetky zákony, ktoré predkladáme v tejto Národnej rade, mali by byť v súlade ako s ústavou, tak aj s týmto dohovorom. V súčasnosti podľa takto prijatého zákona vlastník pozemku znovu aj v tejto oblasti ťahá za kratší koniec. Pýtam sa, prečo? Prečo tých vlastníkov, tých jednoduchých, obyčajných ľudí stále traumatizujeme, pokiaľ sa jedná o vlastníctvo? Pustili sme privatizáciu, ale nikoho sme sa nepýtali. A ten nikoho znamená vlastník pozemku. Ešte raz zopakujem, pokiaľ nebudeme mať vysporiadané vlastníctvo, nebudeme poznať vlastníkov, pozemky, aké tu máme na Slovensku, nebudeme mať nič. A, žiaľ, je mi ľúto, že aj v zákone o energetike sa s týmto vlastníckym právom pohrávame, ako by to bola nejaká, s prepáčením, handra, ktorú môžeme odhodiť, spáliť, a nie priznať jej to, že to vlastnícke právo ten vlastník má, a musíme sa s ním vysporiadať, či sa nám to páči, alebo nepáči. Nechcem, aby sme zažili ďalšie žaloby v Štrasburgu pred európskym súdom pre ľudské práva. Tých žalôb, ktoré tam máme, týkajúce sa aj výkonu a chápania tohto vlastníckeho práva v našej republike, máme veľa, žiaľ, prehrávame ich. Prehrávame ich a je mi z toho smutno. Preto sa snažíme s kolegyňou aspoň to, čo môžeme a čo sa tu predkladá, opraviť. A vidíme tú anomáliu, ktorá tam je, čo sa týka výkonu vlastníckych práv, opraviť, precizovať a skvalitniť.
Čo navrhujeme upraviť v tomto zákone o energetike. V prvom rade, aby sa zápisy vecných bremien na listy vlastníctva, ktoré v súčasnosti tento zákon o energetike aj ten predošlý z roku 2004 priznával majiteľom oprávnenia, držiteľom oprávnenia, že majú zapisovať na listy vlastníctva, tak aby sme tieto vecné bremená zapisovali iba na takúto výmeru, na ktorú to vecné bremeno je obsiahnuté. To znamená, kade idú tie elektrovody, alebo tie plynovody, ktorých sa to týka. To znamená, v súčasnosti je prax taká, že hoci tam máte hektárový pozemok a je dotknutý iba piatimi ármi týmito vedeniami, ťarcha, ktorá ide na kataster, je na celú vašu výmeru, to znamená celý hektár. To nie je normálne, tak sa predsa nedá. My vlastne vedome ukracujeme toho majiteľa pozemku o jeho majetok, ktorý je ústavne nedotknuteľný a, samozrejme, keď máte list vlastníctva s ťarchou, či banka, či exekútor, či iný vlastník, alebo iný, tretia osoba sa na to pozerá celkom ináč, ako keď to vecné bremeno tam nie je. Samozrejme, je to pod rúškom verejného záujmu. Áno, beriem, ale ústava hovorí, že verejný záujem, respektíve obmedzenie vlastníckeho práva môžeme iba v nevyhnutnej miere a za náhradu. A tu, žiaľ, táto náhrada sa mi zdá, že nie je skoro nijaká, dokonca tvrdím, že ešte navrhujeme mu viacej, lebo vecné bremeno ide na celý pozemok, u mňa to je nepochopiteľné. Keď už raz vypracujem geometrický plán, a tento sa vypracováva, pretože robia sa tie trasy vecných bremien, kade ide to ochranné pásmo, tak sa pýtam, prečo to nie je taký geometrický plán, ktorý rozdelí tú parcelu dotknutú, vytvorí nové číslo parcely, a vlastne zaťaží vecným bremenom iba tú časť, ktorá je priamo dotknutá, nie celý majetok. Tak to v našej novele sa snažíme odstrániť.
Po ďalšie. Súčasné znenie zákona umožňuje za uvalenievecného bremena dať jednorazové odškodnenie, náhradu tomuto vlastníkovi a potom už nič. My hovoríme, že jednorazové, plus za to, že ho, ak ho budem obmedzovať v jeho užívacích právach na tom jeho vlastníctve, aby dostal ešte aj každý rok, dali sme tam 31. januára, znovu kvázi akože odškodnenie každoročne. Pretože na tomto majetku sa generuje zisk súkromných spoločností. Štát to nechal po revolúcii tichučko preplávať, vlastnícke práva sú vlastnícke práva, privatizácia je privatizácia, zisky sú zisky, vecné bremeno je vecné bremeno, verejný záujem je verejný záujem a vlastník, máš smolu. Takže navrhujeme, aby okrem jednorazového odškodnenia bolo aj odškodnenie každoročne za obmedzenie užívacích práv.
Za ďalšie, predsa nie je možné, aby ako vlastník, ktorého sa nikto nič nepýtal, a mu tam to vecné bremeno, respektíve tú ťarchu uvalili, aby som bol zodpovedný ešte za zaplatenie daní, predsa to je nenormálne. Tak navrhujeme, aby sa dane z týchto pozemkov neplatili. Pravdou je, a teraz hovorím o poľnohospodárskom a lesnom fonde spoločne, aj o intravilánoch, pravdou je, to musím konštatovať, že na lesnom pôdnom fonde je na správcovi dane, to znamená samosprávach. Pán kolega Dušan mi to potvrdí ako za obec, že pokiaľ všeobecno-záväzné nariadenie obce, sa daň z takéhoto pozemku na lesnom pôdnom fonde, cez ktoré idú elektrovody, neplatí. Tak môže odpustiť. Žiaľ, pri súčasnej mizérii finančných tokov v našich samosprávach, je to skôr výnimka ako pravidlo, že by samosprávy takúto daň odpúšťali. Tak preto my navrhujeme, aby takáto daň bola odpustená všetkým, ktorí takéto bremeno majú.
Ďalej, zákon hovorí, že tu jednorazové odškodnenie môžete dostať iba vtedy, ak ste to mali po 1. 1. 2005, alebo, samozrejme, v súčasnom zákone po 1. 9. 2012. Pýtam sa, chceme, alebo vytvárame dve kategórie? Tí, čo majú za socializmu, a musím povedať, to bolo gro, to bola elektrifikácia, to bola plynofikácia, nie teraz. Teraz neťaháme nové vedenia po našej republike, ako by sa tu predtým svietilo sviečkami, to nie je pravda, gro bolo za socializmu urobené. Teraz možno to je desatina, čo sa teraz vystavalo. A my týchto ľudí, ktorí takto majú ten majetok zaťažený pred '89, respektíve pred dvetisícštvrtým, tak týmto náhrada nepatrí? To je čo za diskriminácia? Takže aj toto odstraňujeme a hovoríme, áno, musíme aj tam im priznať náhradu a my hovoríme: Aj tú jednorazovú, aj tú každoročnú. Takže je to asi o tom, že je to vyrovnávanie tej nerovnováhy tých váh.
Za ďalšie, čo naša novela sa snaží skvalitniť zákon o energetike? V súčasnosti zákon hovorí, pokiaľ chceš tú náhradu, vlastník, tak sa mi ohlás, mne - podnikateľovi, keď sa neohlásiš do šiestich mesiacov, máš smolu, respektíve do roka, odkedy si sa o tom dozvedel, máš smolu. Ja sa pýtam, akú máš smolu, veď ty si z moci štátu na biznise, na súkromnom majetku našich občanov, tak akú máš smolu? Automaticky by si mal mu vyplatiť, áno, čo mu patrí. Chcel by som vidieť v súčasnosti tie listy, ktoré má posielať ten oprávnený držiteľ, teda držiteľ oprávnenia, ako upovedomuje toho vlastníka, že mu dal to vecné bremeno a že v akých lehotách si to môže uplatniť. Chcel by som ten list vidieť, kde ho upozorňuje, že poďte, ja vám to vyplatím. Zatiaľ som ho nevidel. Takže hovoríme o tom, že všetkým vlastníkom pozemkov, pokiaľ mi niekto bude argumentovať, že vlastníci sú neznámi, náš štát, naša legislatíva s tým počíta. Máme predsa inštitút neznámeho vlastníka, to znamená, Slovenský pozemkový fond to v pohode zastreší. Peniaze pôjdu fondu, keď sa neznámy vlastník stane známym, fond to vyplatí, tak ako to napríklad vyplácajú aj štátne lesy, teda Lesy Slovenskej republiky, keď majú neznámych vlastníkov, a peniaze idú tým vlastníkom, ktorých tam majú. Nie je problém. Teda to je ďalšia naša, by som povedal, že skvalitňujúcejšia zložka, ktorú dávame v predkladanej novele zákona.
Za ďalšie, každý pozemok a každý majiteľ takto hendikepovaného pozemku, cez ktoré idú tieto vedenia, môže byť sankcionovaný za to, že pokiaľ mu tam rastie nejaký strom alebo iná trvalá kultúra, ktorá obmedzuje prevádzku, napríklad nejaké stromy, tak je povinný to okliesniť, oklieštiť proste tie stromy, aby nebránili prevádzke týchto zariadení, a môže za to dostať pokutu. My hovoríme, že nemôže, v našom návrhu novely. A pokiaľ nedôjde k dohode medzi ním, teda vlastníkom pozemku a držiteľom oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez možnosti dať sankciu, že to neurobil vlastník. Lebo nemôžeme niečo vymáhať od niekoho, ktorého ešte aj hendikepujeme, že nedostane za to vôbec nič, a ešte ho sankcionujeme za to, že neurobil si povinnosť, aby ten biznis, ktorý ide z toho pozemku, bol tým prevádzkovateľom, teda oprávneným držiteľom, realizovaný. Tak to je u mňa anomália. Preto navrhujeme, aby takto nemohol byť sankcionovaný, a pokiaľ nedôjde k dohode medzi nimi, že tie náklady, ktoré budú a bude to znášať ten držiteľ oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez sankcie tohto vlastníka. Myslím si, že je to demokratické, je to normálne, je to morálne, je to zadosť výkonu vlastníckych práv a je to povedanie tohto štátu, že, vlastník, ctím si ťa, lebo ináč neviem si predstaviť, pod akým pojmom si náš štát predstavuje toho vlastníka. Hádže ho cez palubu a hodí ho cez palubu pri mnohých privatizáciách a musím povedať, že ani po dvadsiatich rokoch sa to, žiaľ, nemení.
Tento návrh zákona môže mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov zaťažených týmto vecným bremenom, to je fakt, o tom nebudeme polemizovať. Ale to sa malo riešiť, tvrdím, už priebežne, nie iba v roku 2004, tie bremená. Žiaľ, ako sme dopadli, tak poďme aspoň eliminovať to, čo ešte môžeme, aby sme zachránili aspoň nejakú tú vieru toho vlastníka, že ten štát predsa len si ma váži a vie, ako sa ku mne má správať.
Zároveň bude mať ale výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia kúpneho obyvateľstva, najmä vlastníkov nehnuteľností, obmedzených v užívaní pozemkov, na ktorých sú zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníkov a zariadenia určené na ich ochranu, za vedenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch, alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb držiteľom povolenia. Bude priznaný nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckych práv v rozsahu, v akom sa predpokladá, ako to predpokladá ústava, ako aj dohoda a Charta základných práv Európskej únie. Predpokladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že uznáte, že takto sa k vlastníckemu právu nemôžeme správať a vaše svedomie sa ozve aj vo vás, lebo garantujem, že skoro každý z nás alebo z rodín, v ktorých žijete, je takýmto bremenom dotknutý, lebo tých sietí nie je päť ani desať, to sú tisíce. To sú tisíce, to sú tisíce hektárov, dokonca štát, respektíve tie distribučné siete a ten držiteľ oprávnenia ani nevedia vyčísliť, aká to je veľká výmera. Toľko je toho tam. Nehovorím o ochranných pásmach, ktoré tiež, samozrejme, do toho spadajú. Takže je toho kvantum a myslím si, že nemali by sme sa postaviť k tomu macošsky, ale čelom. Okrem iného aj v zákone o energetike, ktorý je v súčasnosti platný, č. 251/2012 Z. z., je jedna chyba, ktorú som si uvedomil, žiaľ, až včera, keď som trošku podrobne čítal, a síce, vecné bremeno, ktoré sa uvaľuje, samozrejme, listinami cez kataster nehnuteľností, nemôže byť zapísané záznamom, ale vkladom do katastra. Tí, ktorí sa trošku tomu rozumiete, tak asi viete, o čom hovorím, je tam celkom iná ceremónia zápisu. Pokiaľ je to iba záznamová listina, to znamená, kataster ju berie iba ako na vedomie a ten úradník, ten referent, referentka, ktorá má to katastrálne územie na starosti, strelím Topoľčany, tak iba mechanicky prepíše z tejto listiny na tom liste vlastníctva vecné bremeno, ťarchu. Pokiaľ to ide vkladom, tak musí to ísť cez právne oddelenie katastra, kde sa na to pozrú právnici a povedia, spĺňa, nespĺňa náležitosti vkladu. A tým pádom je to celkom iný režim a môže tam byť 1 500 vylomenín, neprejde to. Pri zázname to prejde. Takže, vážení, keď už pre nič iné, hlavne kolegovia z vládnej strany, tak pre túto vec si dovolím požiadať, aby to išlo do toho druhého čítania, lebo táto oprava tam je nutná, lebo si to budú tak zjednodušovať, že uvidíte, či sa k tomu nevrátime o rok alebo o dva a povieme, čo to je za anomália, ktorú tu máme. Takže, kolegovia, dúfam, že tento môj úvodný vstup aspoň trošku vám sprehľadnil túto našu predkladanú novelu, a dúfam, že aj naprieč politickým spektrom by sme mohli sa nad tým zamyslieť a povedať, že áno. Je to iba v prvom čítaní, samozrejme, sme pripravení aj po včerajšej debate na ministerstve hospodárstva s pánom Gaisbacherom, sme pripravení, samozrejme, o nejakých tých anomáliách, ktoré možnože sú nám vyčítané, v druhom čítaní rozprávať, precizovať, doplňovať. A myslím si, že spoločnými silami by sme mohli urobiť dielo, ktoré bude zadosť našim voličom, ktorí nás tu poslali do parlamentu, a mali by sme sa ich, ako vlastníkov, ktorí nemajú tisíce hektárov, ale možno dvadsať árov, má pol hektára, má hektár, nič viacej nemá a tam má to bremeno, tam má to vecné bremeno z verejného záujmu a ten verejný záujem je zo zákona daný držiteľovi oprávnenia. Držiteľ oprávnenia, komerčná firma zabezpečuje verejný záujem! U mňa to je trošku obrátené, pretože pokiaľ nemáš vyčistený prah, nemôžeš nikde podnikať, tak nemôžeš stavať načierno stavbu, keď máš pozemok, nemôžeš čerpať eurofondy, keď nemáš nájomnú zmluvu s vlastníkom, tak nemôžeš uvaliť vecné bremeno a ťažiť z toho, keď ho nemáš vysporiadané. A to je naša novela. Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím o podporu a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:13
Alojz PřidalPodľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež negatívny vplyv aj na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 228, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Páni podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.11.2012 o 15:13 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fecka a Heleny Mezenskej, a pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 245.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež negatívny vplyv aj na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 228, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Páni podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
15:17
Vystúpenie v rozprave 15:17
Helena MezenskáAko už bolo v rozprave pánom poslancom Feckom povedané, za celé obdobie ako na trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou spoločne s úpravou a ochranou postavenia a finančných istôt, neboli...
Ako už bolo v rozprave pánom poslancom Feckom povedané, za celé obdobie ako na trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou spoločne s úpravou a ochranou postavenia a finančných istôt, neboli do dnešného dňa ošetrené práva vlastníkov pozemkov a pôdy, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a energetické zariadenia. Kľúčovým bodom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nové znenie § 11 vládneho návrhu zákona o energetike, ktorý v spojení s ďalšími bodmi tohto návrhu má za cieľ odstrániť protiústavné znenie schváleného vládneho zákona. Ako ich už opísal aj pán poslanec Fecko, náš návrh má také tri nosné časti, a síce, ide o vysporiadanie sa s vlastníkmi pozemkov v uplatnení a rešpektovaní ich práva na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, rovnako tak uplatnenie a rešpektovanie práva na opakovanú primeranú náhradu za využívanie týchto pozemkov a potom, samozrejme, v neposlednom rade je to aj právo na to, aby tieto pozemky s vecným bremenom, aby boli vyňaté z daňovej povinnosti, ktorú teraz znášajú vlastníci dotknutých pozemkov. Na odstránenie nezrovnalostí novoprijatej právnej úpravy okrem občanov - vlastníkov pozemkov s dotknutými právami - poukazoval už pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o energetike aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom sa navrhuje zaručiť proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, teda medzi vlastníkom pozemku a držiteľom povolenia. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov doteraz tento existujúci a reálne fungujúci vzťah napriek opakovane vzneseným podnetom dotknutých vlastníkov niekoľko rokov riadne nebol ani právne pomenovaný, čo nepovažujem za korektne nastavené parametre vstupu do podnikania a prevádzkovania služieb energetických subjektov voči vlastníkom pozemkov. Namiesto nájomcov sa tieto subjekty označili ako držitelia oprávnení. Je to naozaj unikátny a nezvyklý právny inštitút.
Za korektný a demokratické práva rešpektujúci prístup by bolo možné považovať, ak by sa spolu s tým, ako sa zohľadnila vlastná pozícia energetických subjektov pri ich vstupe na energetický trh, ako sa vymedzili dispozičné práva pre ochranu ich investičných a podnikateľských aktivít súbežne so zabezpečením právnej ochrany podnikateľských subjektov v energetike ako s ustanovením inštitútu oprávneného zisku, aby súbežne s týmto procesom boli rovnako ošetrené aj pozície a právne vzťahy s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a zariadenia. Súčasný a dlhodobo pretrvávajúci stav naznačuje, že práva vlastníkov pozemkov boli, ako ekonomické práva chránené ústavou, obídené. Mnohí občania, majitelia dotknutých pozemkov, nemali vôbec vedomosť o tom, že na ich pozemkoch boli zriadené vecné bremená. Po analýze stavu a súvisiacich zákonov si dovolím povedať, že riadnemu a transparentnému ošetreniu legitímne priznaných práv vlastníkov pozemkov doteraz nebola vo vzťahu k zábezpeke energetických subjektov venovaná adekvátna pozornosť.
Do budúcna sa takýto stav nedá akceptovať, a preto v tomto návrhu novely zákona predkladáme riešenie zjednajúce nápravu. Ďalšie odkladanie riešenia a korektného vysporiadania vzájomných vzťahov je neprípustné, a preto ho možno považovať za vedomé obchádzanie majetkových a vlastníckych práv našich občanov. Oprávnenosť nárokov predkladaných vlastníkmi vyplýva aj z ustanovení v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Vážení kolegovia, na základe toho, čo som predniesla a čo predniesol aj kolega poslanec Martin Fecko, vás chcem poprosiť, že ak máme naozaj uviesť nateraz nerovnovážny a nevysporiadaný vzťah medzi vlastníkmi a užívateľmi ich pozemkov do súladu s ústavou, chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Ak sme ho prehodnocovali, jeho súladnosť so samotným proklamovaným vládnym programom strany SMER, naozaj, v tomto programe sa hovorí o tom, že ak nedokážeme zastaviť toľko kritizovanú a späť zvrátiť toľko kritizovanú privatizáciu strategických energetických odvetví, tak sa pokúsme aspoň eliminovať negatívne dopady tejto privatizácie na našich občanov aj touto formou. Toto je konkrétny nástroj, ktorým to dokážeme odstrániť. A ak aj poslanci vládnej strany SMER túto našu novelu podporia, dajú tak priamy dôkaz toho, že s proklamovanými zámermi - či už v rámci predvolebnej kampane, alebo aj v rámci vládneho programu - to mysleli vážne.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
6.11.2012 o 15:17 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne ako spolupredkladateľke prezentovanej novely vyjadriť pár dôvodov a argumentov, prečo sme k príprave a k predloženiu novely pristúpili.
Ako už bolo v rozprave pánom poslancom Feckom povedané, za celé obdobie ako na trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou spoločne s úpravou a ochranou postavenia a finančných istôt, neboli do dnešného dňa ošetrené práva vlastníkov pozemkov a pôdy, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a energetické zariadenia. Kľúčovým bodom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nové znenie § 11 vládneho návrhu zákona o energetike, ktorý v spojení s ďalšími bodmi tohto návrhu má za cieľ odstrániť protiústavné znenie schváleného vládneho zákona. Ako ich už opísal aj pán poslanec Fecko, náš návrh má také tri nosné časti, a síce, ide o vysporiadanie sa s vlastníkmi pozemkov v uplatnení a rešpektovaní ich práva na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, rovnako tak uplatnenie a rešpektovanie práva na opakovanú primeranú náhradu za využívanie týchto pozemkov a potom, samozrejme, v neposlednom rade je to aj právo na to, aby tieto pozemky s vecným bremenom, aby boli vyňaté z daňovej povinnosti, ktorú teraz znášajú vlastníci dotknutých pozemkov. Na odstránenie nezrovnalostí novoprijatej právnej úpravy okrem občanov - vlastníkov pozemkov s dotknutými právami - poukazoval už pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o energetike aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom sa navrhuje zaručiť proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, teda medzi vlastníkom pozemku a držiteľom povolenia. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov doteraz tento existujúci a reálne fungujúci vzťah napriek opakovane vzneseným podnetom dotknutých vlastníkov niekoľko rokov riadne nebol ani právne pomenovaný, čo nepovažujem za korektne nastavené parametre vstupu do podnikania a prevádzkovania služieb energetických subjektov voči vlastníkom pozemkov. Namiesto nájomcov sa tieto subjekty označili ako držitelia oprávnení. Je to naozaj unikátny a nezvyklý právny inštitút.
Za korektný a demokratické práva rešpektujúci prístup by bolo možné považovať, ak by sa spolu s tým, ako sa zohľadnila vlastná pozícia energetických subjektov pri ich vstupe na energetický trh, ako sa vymedzili dispozičné práva pre ochranu ich investičných a podnikateľských aktivít súbežne so zabezpečením právnej ochrany podnikateľských subjektov v energetike ako s ustanovením inštitútu oprávneného zisku, aby súbežne s týmto procesom boli rovnako ošetrené aj pozície a právne vzťahy s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a zariadenia. Súčasný a dlhodobo pretrvávajúci stav naznačuje, že práva vlastníkov pozemkov boli, ako ekonomické práva chránené ústavou, obídené. Mnohí občania, majitelia dotknutých pozemkov, nemali vôbec vedomosť o tom, že na ich pozemkoch boli zriadené vecné bremená. Po analýze stavu a súvisiacich zákonov si dovolím povedať, že riadnemu a transparentnému ošetreniu legitímne priznaných práv vlastníkov pozemkov doteraz nebola vo vzťahu k zábezpeke energetických subjektov venovaná adekvátna pozornosť.
Do budúcna sa takýto stav nedá akceptovať, a preto v tomto návrhu novely zákona predkladáme riešenie zjednajúce nápravu. Ďalšie odkladanie riešenia a korektného vysporiadania vzájomných vzťahov je neprípustné, a preto ho možno považovať za vedomé obchádzanie majetkových a vlastníckych práv našich občanov. Oprávnenosť nárokov predkladaných vlastníkmi vyplýva aj z ustanovení v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Vážení kolegovia, na základe toho, čo som predniesla a čo predniesol aj kolega poslanec Martin Fecko, vás chcem poprosiť, že ak máme naozaj uviesť nateraz nerovnovážny a nevysporiadaný vzťah medzi vlastníkmi a užívateľmi ich pozemkov do súladu s ústavou, chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Ak sme ho prehodnocovali, jeho súladnosť so samotným proklamovaným vládnym programom strany SMER, naozaj, v tomto programe sa hovorí o tom, že ak nedokážeme zastaviť toľko kritizovanú a späť zvrátiť toľko kritizovanú privatizáciu strategických energetických odvetví, tak sa pokúsme aspoň eliminovať negatívne dopady tejto privatizácie na našich občanov aj touto formou. Toto je konkrétny nástroj, ktorým to dokážeme odstrániť. A ak aj poslanci vládnej strany SMER túto našu novelu podporia, dajú tak priamy dôkaz toho, že s proklamovanými zámermi - či už v rámci predvolebnej kampane, alebo aj v rámci vládneho programu - to mysleli vážne.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Autorizovaný
15:24
Uvádzajúci uvádza bod 15:24
Ivan ŠtefanecDámy a páni, chcel by som ešte zdôrazniť, že zákon o sociálnom poistení, ktorý v tomto roku prijala súčasná snemovňa, považujem za veľmi zlý nielen z toho dôvodu, že sa osekal druhý pilier a sporiteľom sa zobralo pol miliardy ročne, ale aj tým, že sa výrazne zvýšili odvody práve na dohody. So zmenami v Zákonníku práce, ktoré boli prijaté takisto nedávno v tejto snemovni, sa vytvorilo na Slovensku prostredie, ktoré zhorší zamestnávanie, ktoré znepružní pracovný trh. Navyše je v druhom čítaní novela zákona o dani z príjmu, podľa ktorej budeme na Slovensku mať najväčšie firemné dane v porovnaní s Čechmi, Maďarmi, Poliakmi. Všetko toto sú negatívne dôsledky pre zamestnanosť. Celú konsolidáciu vláda hádže na plecia ľudí, ktorí majú zvýšené dane, zvýšené odvody, drasticky zvýšené poplatky, a keď sa zhoršuje pružnosť na trhu práce cez Zákonník práce, cez zmeny v zákone o sociálnom poistení, tak, bohužiaľ, menej ľudí bude mať robotu. Preto prichádzame s týmto návrhom, pretože si myslíme, že každý, kto si zarába v menších množstvách, tak by mal mať túto možnosť. Táto novela je určená najmä tým, ktorí si zarábajú popri štúdiu, ale aj dôchodcom, ktorí si privyrobia zopár eur na svoje živobytie. Vládna strana často hovorí, že dopady konsolidačného balíka sa týkajú 12 % najbohatších. Nie je to pravda. A pokiaľ by sa chceli, pokiaľ by chceli byť verní tejto filozofii, tak verím, dámy a páni z vládnej strany, že podporíte tento zákon. Lebo tento zákon je aj o tom, aby študenti neplatili zvýšené odvody do výšky 190 eur, tak ako sa nedávno pán minister práce, pán Richter, vyjadril, že chce urobiť so študentmi dohodu, tak tuto ponúkame práve z tohto miesta návrh, ako to urobiť. Ponúkame vám, dámy a páni, riešenie, stačí zahlasovať tento, za tento zákon a vieme nájsť riešenie tak, že sa dohodneme v ďalšom čítaní o tom, že budú spokojní aj študenti a vytvoríme viac pracovných príležitostí práve pre tých, ktorí si privyrábajú na svoje živobytie. Tento zákon považujem naozaj za dôležitý najmä v súčasnej situácii, keď pracovných možností, najmä na krátke pracovné úväzky na dohodu, je stále dosť, ale vláda ich zbytočne a neúmerne predražuje, preto, dámy a páni, mi dovoľte vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
6.11.2012 o 15:24 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Ivana Štefanca a Pavla Freša o zákone, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je realitou, že nedávnou novelou zákona bola schválená jej zmena, podľa ktorej sa fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru stali sociálne poistenými a tieto osoby nadobudli v sociálnom poistení postavenie zamestnancov. Takáto zmena stiera rozdiely medzi riadnym pracovným pomerom a dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je nelogická a znemožňuje riadiť sa zamestnávateľom a zamestnancom podľa ich ekonomických potrieb. Navyše výrazne predražuje takéto formy zamestnávania. Dôsledkom môže byť razantný úbytok pracovných miest a zvýšenie nezamestnanosti. Navrhovaná novela zákona sa tak snaží vrátiť k pôvodnému stavu, aký tu bol pred prijatím ostatnej vládnej novely, pričom študentom navrhuje pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatiť žiadne odvody. Ostatným pracovníkom do výšky 190 eur.
Dámy a páni, chcel by som ešte zdôrazniť, že zákon o sociálnom poistení, ktorý v tomto roku prijala súčasná snemovňa, považujem za veľmi zlý nielen z toho dôvodu, že sa osekal druhý pilier a sporiteľom sa zobralo pol miliardy ročne, ale aj tým, že sa výrazne zvýšili odvody práve na dohody. So zmenami v Zákonníku práce, ktoré boli prijaté takisto nedávno v tejto snemovni, sa vytvorilo na Slovensku prostredie, ktoré zhorší zamestnávanie, ktoré znepružní pracovný trh. Navyše je v druhom čítaní novela zákona o dani z príjmu, podľa ktorej budeme na Slovensku mať najväčšie firemné dane v porovnaní s Čechmi, Maďarmi, Poliakmi. Všetko toto sú negatívne dôsledky pre zamestnanosť. Celú konsolidáciu vláda hádže na plecia ľudí, ktorí majú zvýšené dane, zvýšené odvody, drasticky zvýšené poplatky, a keď sa zhoršuje pružnosť na trhu práce cez Zákonník práce, cez zmeny v zákone o sociálnom poistení, tak, bohužiaľ, menej ľudí bude mať robotu. Preto prichádzame s týmto návrhom, pretože si myslíme, že každý, kto si zarába v menších množstvách, tak by mal mať túto možnosť. Táto novela je určená najmä tým, ktorí si zarábajú popri štúdiu, ale aj dôchodcom, ktorí si privyrobia zopár eur na svoje živobytie. Vládna strana často hovorí, že dopady konsolidačného balíka sa týkajú 12 % najbohatších. Nie je to pravda. A pokiaľ by sa chceli, pokiaľ by chceli byť verní tejto filozofii, tak verím, dámy a páni z vládnej strany, že podporíte tento zákon. Lebo tento zákon je aj o tom, aby študenti neplatili zvýšené odvody do výšky 190 eur, tak ako sa nedávno pán minister práce, pán Richter, vyjadril, že chce urobiť so študentmi dohodu, tak tuto ponúkame práve z tohto miesta návrh, ako to urobiť. Ponúkame vám, dámy a páni, riešenie, stačí zahlasovať tento, za tento zákon a vieme nájsť riešenie tak, že sa dohodneme v ďalšom čítaní o tom, že budú spokojní aj študenti a vytvoríme viac pracovných príležitostí práve pre tých, ktorí si privyrábajú na svoje živobytie. Tento zákon považujem naozaj za dôležitý najmä v súčasnej situácii, keď pracovných možností, najmä na krátke pracovné úväzky na dohodu, je stále dosť, ale vláda ich zbytočne a neúmerne predražuje, preto, dámy a páni, mi dovoľte vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:29
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:29
Monika GibalováPani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.11.2012 o 15:29 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246. Som určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 229 z 28. septembra 2012. Súčasne konštatoval pán predseda, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Autorizovaný
15:33
Vystúpenie v rozprave 15:33
Ľudovít KaníkĎakujem.
Vystúpenie v rozprave
6.11.2012 o 15:33 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, chcel by som jednoznačne podporiť tento návrh zákona a zdôrazniť, že naozaj nie je opodstatnené, žiadne opodstatnenie nenachádzam na tom, aby sme študentov špeciálnym spôsobom ešte zaťažovali ďalšími daňami. Už aj z toho vidno, že, alebo vidno z toho, že ministerstvo revidovalo svoj pôvodný postoj a dohodlo sa so zástupcami študentov, že do istej miery nebudú dohody študentov predmetom odvodov, už z toho je vidno, že celý tento nápad je postavený skôr na princípe zobrať peniaze, skade sa dá. Ale naozaj, táto kategória ľudí, ktorí si popri štúdiu zarábajú, nie je dobrým objektom takéhoto snaženia. Veď to nie je hlavný pracovný pomer, kde by bolo opodstatnené, že ako každý pracovný pomer, treba to zaťažiť rovnakým spôsobom a nerobiť žiadne výnimky. Študent, pre študenta je hlavný, hlavná jeho pracovná náplň štúdium, to je jeho práca. A to, že si popritom privyrába, je jednak dobré, pretože získava kontakt s reálnym životom a nadobúda skúsenosti, a pre niektorých je to aj nevyhnutné, aby si zabezpečili prostriedky pre štúdium. Veď nie každý pochádza z takých pomerov, aby mal dostatok prostriedkov na to, aby študovať mohol a aby teda mohol mať všetky nevyhnutné aj tie naozaj najnevyhnutnejšie náležitosti, a preto zaťažovať tieto práce dodatočnými odvodmi nemá zmysel. Alebo keď už, tak tá hranica musí byť stanovená podstatne vyššie, nie tak, ako bolo dohodnuté, dodatočne dohodnuté s ministerstvom na úrovni minimálnej mzdy. To naozaj je neopodstatnené. Prečo takáto hranica? Takže myslím si, že treba sa na to pozrieť v takejto optike, že je to naozaj doplnková činnosť, ktorá sa nedá zneužívať, cez ktorú sa nedajú vyťahovať nejaké prostriedky alebo obchádzať odvodový systém a nejakým špekulatívnym spôsobom poškodzovať sociálny systém. Takže vážené dámy, vážení páni, najmä teda dámy a páni z vládnej strany, naozaj sa zamyslite, ide o študentov, ktorí sa len pripravujú na prácu, jedná sa možno aj o vaše deti, synov, dcéry, vnukov, nie je to jednoducho, naozaj, toto nemá žiaden ekonomický podklad, ekonomické opodstatnenie a určite by sme urobili dobre, keby sme takýto návrh zákona schválili.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:36
Monika GibalováĎakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.11.2012 o 15:36 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poprosiť, aby sme podporili všetci tento, túto novelu zákona. Ja som si teraz uvedomila pri vystúpení pána Kaníka, že na minulej schôdzi Národnej rady som predkladala návrh zákona k sociálnym štipendiám, kde som chcela, aby študenti, ktorí sú v hmotnej núdzi a študujú v zahraničí, najmä som upriamovala pozornosť na Českú republiku, mohli poberať sociálne štipendiá, lebo podľa súčasnej platnej úpravy nemôžu poberať títo študenti sociálne štipendiá ani v tom prípade, keď za normálnych okolností spĺňajú podmienky na prijímateľa sociálneho štipendia, či na Slovensku, dokonca aj v Českej republike. Tento môj návrh bol odmietnutý a je mi to ľúto, pretože práve v kontexte s prijatým zákonom o sociálnom poistení, práve v kontexte s prijatými zákonmi, ktoré budú diskriminovať tých študentov, ktorí si chcú privyrobiť, niektorí preto, že chcú získať skúsenosti, niektorí preto, že to je ich nevyhnutná záležitosť, aby mohli prežiť, aby si mohli zarobiť na základné potreby, či už študijné, alebo životné. Preto tento návrh zákona, ktorý teda prišiel a ktorý teraz prerokúvame aj v kontexte odmietnutia sociálnych štipendií z minulej schôdze Národnej rady, vítam a prosím o podporu. Skúsme sa na to pozrieť tak, že nebudeme len donútení nejakým tlakom študentov prijímať zákony a ich korekciu, ale aj z čistej logiky veci, a pomôžme im. Je to taká zraniteľná skupina a zaslúžia si to.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:39
Uvádzajúci uvádza bod 15:39
Helena MezenskáPotreba určenia a vymedzenia pojmu zraniteľného spotrebiteľa v zmysle navrhovanej novely súvisí a zakladá možnosť jeho automatického oslobodenia a vymanenia sa zo sporne uzavretého zmluvného vzťahu, pokiaľ sa objektívne a neodškriepiteľne preukáže, že subjekt predajcu konal nekalo a nekorektne. Novým zákonom stanovený normatív, ktorý by mal a má chrániť spotrebiteľov od platnosti a účinnosti zákona, nie je aplikovateľný v praxi. Na liberalizovanom trhu máme už teraz v zákone nezadefinovaných zraniteľných spotrebiteľov, aj keď sa nedopustili ničoho zlého, iba uverili ponuke predajcu pred svojimi dverami, pod vyhrážkou sankcií je im dnes nanucovaný dodávateľ, v ktorého pre praktiky konania stratili svoju dôveru. Nie je to virtuálna skupina, sú to reálne existujúci ľudia, ktorým prichádzajú výhražné listy, kde je na nich vyvíjaný nátlak pre zotrvanie v nanútenej dodávke v zmysle sporne uzavretých zmlúv pod ťarchou vyrúbenej pokuty od predajcov. Ani novoprijatý zákon, ani v ňom upravený inštitucionálny vstup cez ÚRSO nie je účinnou odpoveďou pre hromadne predložený vyvstávajúci podnet. A to aj napriek tomu, že ide o zvýraznenú potrebu kolektívnej ochrany ľudí, ktorá bola nosnou časťou prijatej novely zákona o ochrane spotrebiteľa, schvaľovaného v septembri tohto roku. Ak ľudia vstupujú v dobrej viere do uzavretia rôznorodých zmlúv, a pritom sa neskôr preukáže, že tie boli uzavreté s použitím nekalých marketingových praktík, je potrebné formou mimosúdneho konania oprávnených orgánov posudzujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok a nekalých praktík z takýchto zmlúv spotrebiteľov uvoľniť. O to viac to platí, ak ide o reálne existujúcich zraniteľných spotrebiteľov. V prevažnej miere sú to ľudia v dôchodkovom veku s nízkopríjmovým nastavením, so zníženou schopnosťou rýchlej a primeranej orientácie, obozretnosti v stále sa meniacej ponuke subjektov na energetickom trhu. Títo dôchodcovia v záujme ochrany svojich práv v sprievode profesijného združenia aj mimo neho urobili všetko, čo treba, opakovane odstúpili od zmluvy, predložili podnety všetkým dotknutým inštitúciám, avšak napriek viac ako roku nedočkali sa riadneho zásahu z verejnoprávnych subjektov. V listových, písomných odpovediach iba čítajú, čo všetko tieto verejnoprávne subjekty nemôžu, že na požadované konanie nemajú potrebné kompetencie. Inštitúcie, čo majú konať a sú na riešenie a šetrenie príslušné, nedodali do dnešného dňa žiadne oficiálne výstupy. Takýto stav a nečinnosť orgánov nie je ďalej prípustný. Takýto prístup sa v dnešnej dobe naozaj nedá tolerovať. V stave konsolidácie verejných financií, keď sa voči slovenským občanom prijali mnohé škrtiace opatrenia s otáznym a ťaživým dopadom, a v stave, keď je deklarovaná reorganizácia a zefektívnenie verejnej správy, treba sa nad nečinným a bezvýchodiskovým prístupom regulačných a kontrolných orgánov veľmi vážne zamyslieť. Je naďalej neudržateľné, aby nevýkonné a nezainteresované orgány, ktoré, zdá sa, naďalej aj po niekoľkých urgenciách nekonajú a samoúčelne prežívajú v rozpočtovej spotrebe, boli naďalej zachovávané, aspoň nie v takom rozbujnelom stave. Zatiaľ ty, občan, pomôž si sám. O to viac, že inštitucionálny vstup zlyháva, som presvedčená, že správnym nastavením zákona dokážeme systémovo, cielene, celoplošne a efektívne zabrániť nekalým a špekulatívnym záujmom subjektov ťažiacich z nevedomosti, nedostatočnej gramotnosti, tiesne a dobrej viery spotrebiteľov v konanie zástupcov, predajcov a poskytovateľov služieb. Zraniteľného spotrebiteľa je potrebné v zákone o energetike, ale aj v zákone o ochrane spotrebiteľa zadefinovať. A to z viacerých dôvodov.
Po prvé. Do dnešného dňa, ako som už uviedla, nie sú vyvodené závery z predložených hromadných podnetov poukazujúcich na nekalý postup pri uzatváraní zmlúv kompetentnými orgánmi. Dotknutým ľuďom neboli doručené oficiálne výstupy týchto orgánov, orgány ošetrujúce práva poškodených ľudí energetickými subjektmi sú naozaj nečinné. Dosiahlo sa nateraz iba improvizované riešenie, keď vďaka vstupu u pôvodných dodávateľov boli podané námietky na zmenu odberných miest a odberných kapacít na základe toho, nateraz sú spotrebitelia naďalej napojení na dodávky pôvodných dodávateľov, avšak na inkasných lístkoch figuruje neželaný dodávateľ. Žiaden z orgánov výkonnej moci neoznačil právny stav, nevyvodil z predložených podnetov záväzný záver, ktorý by bol smerodajný pre právnu istotu spotrebiteľov a ich bezproblémové zotrvanie v pôvodných dodávkach. Z toho dôvodu je nevyhnutný vstup zákonodarcu.
Po druhé. S pojmom energeticky zraniteľných spotrebiteľov a nevyhnutnosťou jeho zavedenia je úzko spojený aj fenomén energetickej chudoby. Rýchlou a účinnou úpravou jeho rozmachu možno predísť. Európska únia považuje energetickú chudobu za výrazný problém, ktorý je potrebné čo najskôr riešiť a zastaviť, pretože energetickou chudobou už dnes trpí približne 50 mil. Európanov. To je počet ľudí, ktorí nezvládajú platiť účty za energie a v dôsledku toho si nemôžu ani udržať uspokojivý životný štandard. Už teraz evidujeme, že v dôsledku šetrenia nákladov na energie v domácnosti sa výrazne znižuje hygienický štandard na minimum mnohých nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Uvedená skupina ľudí je riziková z pohľadu neplatenia účtov, a tak aj možného odpojenia od energií. Riziko je o to vyššie, že sa podvodne a zavádzajúco konajúcimi subjektmi ich náklady na energie, naopak, daným sľubom ešte viac zvýšia. Nekalé podvodné praktiky sa najviac dotkli dôchodcovskej skupiny na Slovensku, charakteristickej nízkymi príjmami. Z uvedeného je preto zrejmé, že definícia zraniteľného spotrebiteľa dávno prerastá hranice vymedzenia iba formou spotrebiteľa, ktorého životné funkcie sú závislé na elektrických medicínskych prístrojoch. Takáto úprava a definícia je naozaj nepostačujúca. Toto určenie nesie jednoznačnú potrebu socioekonomického vymedzenia. Odkladať definovanie energetickej chudoby na prelom rokov nie je na základe poznania problémov z praxe a potenciálu rozmachu energetickej chudoby dôvodné.
Po tretie. Prečo treba zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa? Nezadefinovanie a neohraničenie pojmu zraniteľných spotrebiteľov a z neho vyplývajúcich právnych dôsledkov má vysoký predpoklad pre tvorbu živnej pôdy pre energetické subjekty, ktoré pre voľný a nedostatočne strážený vstup na energetický trh zneužívajú legislatívne a inštitucionálne nechránené energetické prostredie zameraním sa práve na ľahko zasiahnuteľné koriste a obete. Takéto nežiaduce konanie je možné predloženou legislatívnou úpravou efektívne eliminovať až vylúčiť. Novela tak nastaví výrazný stupeň potrebnej preventívnej ochrany. Ustavičné argumenty, s ktorými sa stretávam, o tom, že dôchodcovia mali vedieť, do čoho vstupujú, vzhľadom na opisované skutočnosti považujem za bagatelizáciu a ironizáciu vecí. Považujem to za rovnako nehodný a nezodpovedný, až necitlivý politický prístup. Ako v zákone o ochrane spotrebiteľa, tak v zákone o energetike je v § 7 uzákonené, že obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruch, alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Je zrejmé a nesporné, že obsahom a kritériami vymedzená skupina zraniteľných spotrebiteľov k priemerným spotrebiteľom, čo by nepodpísali takéto zmluvy, nepatrí. Pre generáciu súčasných dôchodcov, ktorí sú najväčším podielom spornou zmluvou dotknutí, je pre pôsobenie v inom, netrhovom režime, kde neboli vystavení toľkým variantom trhového prostredia, je pre nich príznačná na dnešné podmienky až neštandardná dôverčivosť. Súvisí to aj s ich pripravenosťou a obozretnosťou lákavým a nekalým podmienkam s dôverou podľahnúť. I to je dôvod, pre ktorý je potrebné nielen v jednotlivých ustanoveniach zákona, ale aj pri vymedzení pojmu zraniteľní spotrebitelia ich určiť a pojmovo vymedziť.
Po piate. Ďalším podporným ustanovením k tejto novele je aj § 54 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje, že v prípade pochybnosti o výklade zmluvných podmienok bude platiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. O to viac to má platiť pre spotrebiteľa v zraniteľnej skupine pri zadefinovaní a výklade podmienok týkajúcich sa možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade sporných situácií objektívne podkladajúcich nekalý postup poskytovateľa a predajcu. V týchto prípadoch je potrebné dbať na to, že je potrebné každopádne pre zraniteľných spotrebiteľov a ich energetický a životný štandard kontinuálne zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie a pre tento účel zabezpečiť aj dostatočné záruky na ich ochranu.
Toľko, vážení, vážené dámy, vážení páni, k obhajobe, prečo by novela, ktorú predkladám a ktorá má rozšíriť definíciu pojmu zraniteľného spotrebiteľa, nielen na toho, ktorý má životné funkcie napojené na elektrické prístroje, ale aj na spotrebiteľov, ktorí sú zraniteľní zo socioekonomických dôvodov alebo pre vek. Verím, že tieto argumenty vás presvedčili, prípadne aj dôvodová správa, ktorú sme k novele predložili. Som pripravená zodpovedať vaše prípadné otázky alebo argumenty, protiargumenty, prečo by táto novela byť prijatá nemala.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
6.11.2012 o 15:39 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Takže, vážená pani predsedajúca, opäť vám ďakujem za slovo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz v druhom kole znova okomentovala novelu zákona, ktorú sme pripravili k zákonu o energetike, a tá sa dotýka sprecizovania spotrebiteľských práv. Vzhľadom na to, že pri rokovaní a schvaľovaní zákona o energetike neboli v úvahu vzaté pozmeňujúce návrhy, ktoré by zohľadňovali a eliminovali negatívne dopady liberalizačného procesu na skupinu znevýhodnených a potenciálne liberalizačným procesom ohrozených spotrebiteľov, dovolím si ich znova predložiť, tentokrát vo forme novely zákona. Som presvedčená o tom, že príprava na spustenie liberalizačného procesu mala prebiehať minimálne súčasne so zadefinovaním a vyhranením pojmu zraniteľných spotrebiteľov, ktorí, ako sa napokon aj v praxi ukázalo, tvoria rizikovú skupinu ľudí. Nezadefinovanie uvedenej skupiny vytvára reálny predpoklad pre rozmach nežiaduceho javu, takzvanej energetickej chudoby. Uvedený fenomén a jeho určenie je odrazom reality. Už dnes máme ľudí, ktorí sú pre nezvládanie úhrad energií od ich dodávky odpojení. Ich príjmy im neumožňujú zo socioekonomických dôvodov kontinuálnu dodávku energií si zabezpečiť a udržať. Objektívne sa na trhu tak ocitajú ľudia, ktorí nie sú natoľko obozretní, aby sa vedeli dostatočne a adekvátne ochrániť pred špekulatívnymi, zavádzajúcimi a prezieravými nekalými praktikami a taktikami neférovo postupujúcich a ľudí spútavajúcich predajcov energetických služieb. Ak sme zadefinovanie pojmu zraniteľného spotrebiteľa nevykonali pred alebo minimálne so spusteným liberalizačným procesom, z neskôr objasnených dôvodov vás chcem poprosiť o podporu novely, ktorou sa tento pojem a z neho vyplývajúce právne dôsledky a právna ochrana zabezpečí. Okrem potrebného vymedzenia pojmu zraniteľný spotrebiteľ zámerom novely je i sprecizovanie podmienok odbornej spôsobilosti predajcov ponúkajúcich energetické služby, ako aj upresnenie lehoty a spôsobu zmeny dodávateľa na už liberalizovanom energetickom trhu. Hneď v úvode chcem vysloviť svoje veľké presvedčenie, že uvedená legislatívna iniciatíva nebude vnímaná ako moja neoblomná snaha o politické presadenie zbytočných a formálnych ustanovení, prípadne ako opakovaná snaha dokázať si význam a veľkosť vlastného návrhu. Priala by som si, aby ste mi uverili, že novela je skutočným odrazom a prejavom stále pretrvávajúcich problémov spútaných a neslobodných ľudí, inštitúciami a zákonom nechránených a zneistených v zabezpečení základných dodávok služieb na energetickom trhu. Týmto ľuďom dnes nemá kto pomôcť a riešenie podnetu na najvyššej, premiérskej úrovni má iba jednoduchý odkaz na platnosť nového zákona účinného od septembra 2012. Smola však spočíva v tom, že tento zákon a jeho právne účinky sa v retroaktívnom pôsobení nepoužiteľných ustanovení pre riešenia množstva, desiatok, stoviek domácností podnetov v praxi nedajú využiť a ani uplatniť.
Potreba určenia a vymedzenia pojmu zraniteľného spotrebiteľa v zmysle navrhovanej novely súvisí a zakladá možnosť jeho automatického oslobodenia a vymanenia sa zo sporne uzavretého zmluvného vzťahu, pokiaľ sa objektívne a neodškriepiteľne preukáže, že subjekt predajcu konal nekalo a nekorektne. Novým zákonom stanovený normatív, ktorý by mal a má chrániť spotrebiteľov od platnosti a účinnosti zákona, nie je aplikovateľný v praxi. Na liberalizovanom trhu máme už teraz v zákone nezadefinovaných zraniteľných spotrebiteľov, aj keď sa nedopustili ničoho zlého, iba uverili ponuke predajcu pred svojimi dverami, pod vyhrážkou sankcií je im dnes nanucovaný dodávateľ, v ktorého pre praktiky konania stratili svoju dôveru. Nie je to virtuálna skupina, sú to reálne existujúci ľudia, ktorým prichádzajú výhražné listy, kde je na nich vyvíjaný nátlak pre zotrvanie v nanútenej dodávke v zmysle sporne uzavretých zmlúv pod ťarchou vyrúbenej pokuty od predajcov. Ani novoprijatý zákon, ani v ňom upravený inštitucionálny vstup cez ÚRSO nie je účinnou odpoveďou pre hromadne predložený vyvstávajúci podnet. A to aj napriek tomu, že ide o zvýraznenú potrebu kolektívnej ochrany ľudí, ktorá bola nosnou časťou prijatej novely zákona o ochrane spotrebiteľa, schvaľovaného v septembri tohto roku. Ak ľudia vstupujú v dobrej viere do uzavretia rôznorodých zmlúv, a pritom sa neskôr preukáže, že tie boli uzavreté s použitím nekalých marketingových praktík, je potrebné formou mimosúdneho konania oprávnených orgánov posudzujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok a nekalých praktík z takýchto zmlúv spotrebiteľov uvoľniť. O to viac to platí, ak ide o reálne existujúcich zraniteľných spotrebiteľov. V prevažnej miere sú to ľudia v dôchodkovom veku s nízkopríjmovým nastavením, so zníženou schopnosťou rýchlej a primeranej orientácie, obozretnosti v stále sa meniacej ponuke subjektov na energetickom trhu. Títo dôchodcovia v záujme ochrany svojich práv v sprievode profesijného združenia aj mimo neho urobili všetko, čo treba, opakovane odstúpili od zmluvy, predložili podnety všetkým dotknutým inštitúciám, avšak napriek viac ako roku nedočkali sa riadneho zásahu z verejnoprávnych subjektov. V listových, písomných odpovediach iba čítajú, čo všetko tieto verejnoprávne subjekty nemôžu, že na požadované konanie nemajú potrebné kompetencie. Inštitúcie, čo majú konať a sú na riešenie a šetrenie príslušné, nedodali do dnešného dňa žiadne oficiálne výstupy. Takýto stav a nečinnosť orgánov nie je ďalej prípustný. Takýto prístup sa v dnešnej dobe naozaj nedá tolerovať. V stave konsolidácie verejných financií, keď sa voči slovenským občanom prijali mnohé škrtiace opatrenia s otáznym a ťaživým dopadom, a v stave, keď je deklarovaná reorganizácia a zefektívnenie verejnej správy, treba sa nad nečinným a bezvýchodiskovým prístupom regulačných a kontrolných orgánov veľmi vážne zamyslieť. Je naďalej neudržateľné, aby nevýkonné a nezainteresované orgány, ktoré, zdá sa, naďalej aj po niekoľkých urgenciách nekonajú a samoúčelne prežívajú v rozpočtovej spotrebe, boli naďalej zachovávané, aspoň nie v takom rozbujnelom stave. Zatiaľ ty, občan, pomôž si sám. O to viac, že inštitucionálny vstup zlyháva, som presvedčená, že správnym nastavením zákona dokážeme systémovo, cielene, celoplošne a efektívne zabrániť nekalým a špekulatívnym záujmom subjektov ťažiacich z nevedomosti, nedostatočnej gramotnosti, tiesne a dobrej viery spotrebiteľov v konanie zástupcov, predajcov a poskytovateľov služieb. Zraniteľného spotrebiteľa je potrebné v zákone o energetike, ale aj v zákone o ochrane spotrebiteľa zadefinovať. A to z viacerých dôvodov.
Po prvé. Do dnešného dňa, ako som už uviedla, nie sú vyvodené závery z predložených hromadných podnetov poukazujúcich na nekalý postup pri uzatváraní zmlúv kompetentnými orgánmi. Dotknutým ľuďom neboli doručené oficiálne výstupy týchto orgánov, orgány ošetrujúce práva poškodených ľudí energetickými subjektmi sú naozaj nečinné. Dosiahlo sa nateraz iba improvizované riešenie, keď vďaka vstupu u pôvodných dodávateľov boli podané námietky na zmenu odberných miest a odberných kapacít na základe toho, nateraz sú spotrebitelia naďalej napojení na dodávky pôvodných dodávateľov, avšak na inkasných lístkoch figuruje neželaný dodávateľ. Žiaden z orgánov výkonnej moci neoznačil právny stav, nevyvodil z predložených podnetov záväzný záver, ktorý by bol smerodajný pre právnu istotu spotrebiteľov a ich bezproblémové zotrvanie v pôvodných dodávkach. Z toho dôvodu je nevyhnutný vstup zákonodarcu.
Po druhé. S pojmom energeticky zraniteľných spotrebiteľov a nevyhnutnosťou jeho zavedenia je úzko spojený aj fenomén energetickej chudoby. Rýchlou a účinnou úpravou jeho rozmachu možno predísť. Európska únia považuje energetickú chudobu za výrazný problém, ktorý je potrebné čo najskôr riešiť a zastaviť, pretože energetickou chudobou už dnes trpí približne 50 mil. Európanov. To je počet ľudí, ktorí nezvládajú platiť účty za energie a v dôsledku toho si nemôžu ani udržať uspokojivý životný štandard. Už teraz evidujeme, že v dôsledku šetrenia nákladov na energie v domácnosti sa výrazne znižuje hygienický štandard na minimum mnohých nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Uvedená skupina ľudí je riziková z pohľadu neplatenia účtov, a tak aj možného odpojenia od energií. Riziko je o to vyššie, že sa podvodne a zavádzajúco konajúcimi subjektmi ich náklady na energie, naopak, daným sľubom ešte viac zvýšia. Nekalé podvodné praktiky sa najviac dotkli dôchodcovskej skupiny na Slovensku, charakteristickej nízkymi príjmami. Z uvedeného je preto zrejmé, že definícia zraniteľného spotrebiteľa dávno prerastá hranice vymedzenia iba formou spotrebiteľa, ktorého životné funkcie sú závislé na elektrických medicínskych prístrojoch. Takáto úprava a definícia je naozaj nepostačujúca. Toto určenie nesie jednoznačnú potrebu socioekonomického vymedzenia. Odkladať definovanie energetickej chudoby na prelom rokov nie je na základe poznania problémov z praxe a potenciálu rozmachu energetickej chudoby dôvodné.
Po tretie. Prečo treba zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa? Nezadefinovanie a neohraničenie pojmu zraniteľných spotrebiteľov a z neho vyplývajúcich právnych dôsledkov má vysoký predpoklad pre tvorbu živnej pôdy pre energetické subjekty, ktoré pre voľný a nedostatočne strážený vstup na energetický trh zneužívajú legislatívne a inštitucionálne nechránené energetické prostredie zameraním sa práve na ľahko zasiahnuteľné koriste a obete. Takéto nežiaduce konanie je možné predloženou legislatívnou úpravou efektívne eliminovať až vylúčiť. Novela tak nastaví výrazný stupeň potrebnej preventívnej ochrany. Ustavičné argumenty, s ktorými sa stretávam, o tom, že dôchodcovia mali vedieť, do čoho vstupujú, vzhľadom na opisované skutočnosti považujem za bagatelizáciu a ironizáciu vecí. Považujem to za rovnako nehodný a nezodpovedný, až necitlivý politický prístup. Ako v zákone o ochrane spotrebiteľa, tak v zákone o energetike je v § 7 uzákonené, že obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruch, alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Je zrejmé a nesporné, že obsahom a kritériami vymedzená skupina zraniteľných spotrebiteľov k priemerným spotrebiteľom, čo by nepodpísali takéto zmluvy, nepatrí. Pre generáciu súčasných dôchodcov, ktorí sú najväčším podielom spornou zmluvou dotknutí, je pre pôsobenie v inom, netrhovom režime, kde neboli vystavení toľkým variantom trhového prostredia, je pre nich príznačná na dnešné podmienky až neštandardná dôverčivosť. Súvisí to aj s ich pripravenosťou a obozretnosťou lákavým a nekalým podmienkam s dôverou podľahnúť. I to je dôvod, pre ktorý je potrebné nielen v jednotlivých ustanoveniach zákona, ale aj pri vymedzení pojmu zraniteľní spotrebitelia ich určiť a pojmovo vymedziť.
Po piate. Ďalším podporným ustanovením k tejto novele je aj § 54 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje, že v prípade pochybnosti o výklade zmluvných podmienok bude platiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. O to viac to má platiť pre spotrebiteľa v zraniteľnej skupine pri zadefinovaní a výklade podmienok týkajúcich sa možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade sporných situácií objektívne podkladajúcich nekalý postup poskytovateľa a predajcu. V týchto prípadoch je potrebné dbať na to, že je potrebné každopádne pre zraniteľných spotrebiteľov a ich energetický a životný štandard kontinuálne zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie a pre tento účel zabezpečiť aj dostatočné záruky na ich ochranu.
Toľko, vážení, vážené dámy, vážení páni, k obhajobe, prečo by novela, ktorú predkladám a ktorá má rozšíriť definíciu pojmu zraniteľného spotrebiteľa, nielen na toho, ktorý má životné funkcie napojené na elektrické prístroje, ale aj na spotrebiteľov, ktorí sú zraniteľní zo socioekonomických dôvodov alebo pre vek. Verím, že tieto argumenty vás presvedčili, prípadne aj dôvodová správa, ktorú sme k novele predložili. Som pripravená zodpovedať vaše prípadné otázky alebo argumenty, protiargumenty, prečo by táto novela byť prijatá nemala.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:39
Podľa § 73 ods. 1...
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 230, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 247.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 230, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
16:00
Vystúpenie v rozprave 16:00
Martin ChrenCieľom návrhu je v súlade so stratégiou poskytovania investičných stimulov, ktoré by podľa nášho...
Cieľom návrhu je v súlade so stratégiou poskytovania investičných stimulov, ktoré by podľa nášho názoru mali smerovať len do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti alebo do odvetví, ktoré produkujú vysokú pridanú hodnotu, obmedziť poskytovanie investičných stimulov v hotovostnej forme do všetkých regiónov, ktoré majú podpriemernú mieru nezamestnanosti.
Naopak, s cieľom stransparentniť, zjednodušiť celý systém a bojovať proti korupcii navrhujeme, aby investície, ktoré smerujú do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti, to znamená, do regiónov, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 150 % priemeru Slovenskej republiky, boli po splnení stanovených podmienok investičné stimuly len vo forme daňovej úľavy poskytované automaticky. To znamená, odpadlo by tam subjektívne rozhodovanie vlády Slovenskej republiky o tom, že či konkrétna firma, konkrétny podnikateľský subjekt, ktorý splnil všetky pomerne komplikované požiadavky, má na daňovú úľavu právo alebo nie.
Každý investičný stimul je zlý. Investičné stimuly poškodzujú podnikateľské prostredie, pretože vytvárajú víťazov a vytvárajú porazených a poskytujú konkurenčnú výhodu jednej firme z daného odvetvia na úkor všetkých ostatných. Na druhej strane, my sme si plne vedomí toho, že aj pri politike súčasnej vládnej strany sa nepodarí, tak ako sme si predsavzali za štyri roky, poskytovanie investičných stimulov zastaviť úplne.
Preto sme presvedčení, že takým správnym medzikrokom je prinajmenšom obmedziť poskytovanie investičných stimulov na stimuly, ktoré nevytvárajú hotovostný tlak na štátny rozpočet a na verejné financie. To znamená, poskytovanie stimulov vo forme len daňovej úľavy, na ktorú si predsa len ten podnikateľský subjekt musí zarobiť, ak ju chce čerpať, a zároveň, aby tieto stimuly išli len tam, kde sú naozaj najpotrebnejšie, to znamená v regiónoch, kde je najvyššia miera nezamestnanosti a kde každé novovytvorené pracovné miesto má veľmi vysokú hodnotu pre lokálnu zamestnanosť.
V návrhu zákona, ktorý sme predložili, v návrhu novely, myslíme aj na to, aby sa nestala situácia, kedy by sa začali presúvať podnikateľské subjekty z regiónov s nižšou mierou nezamestnanosti do regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti bez toho, aby reálne vznikli nové pracovné miesta. Podľa tejto novely zákona, ktorú sme predložili, by už nebolo možné poskytnúť investičný stimul bez toho, aby nevzniklo aspoň 50 nových pracovných miest, pričom tieto nové pracovné miesta by sa porovnávali v rámci celej skupiny podnikateľských subjektov ako celku. To znamená, nemohlo by sa stať, že napríklad niektorý podnikateľský subjekt zavrie svoju prevádzku v Trenčíne a presťahuje ju do Poltára len kvôli tomu, aby dostal investičný stimul. Ak by chcel mať na daňovú úľavu nárok, musel by nad rámec svojej už existujúcej prevádzky v Trenčíne vytvoriť nových 50 pracovných miest aj v Poltári.
Toto navrhujeme riešiť cez sledovanie vlastníckych vzťahov v celej podnikateľskej skupine subjektov, to znamená, nebudeme sa len zameriavať na konkrétny subjekt, ktorý žiada stimul, ale aj na jeho majiteľov a majiteľov jeho majiteľov, čo zároveň povedie aj k stransparentneniu celkového prehľadu o tom, kto by investičné stimuly vo forme daňovej úľavy mal dostať. Pretože už by sa nemalo stať, že by takýto stimul išiel firme, ktorá má napríklad neprehľadné vlastnícke vzťahy riešené cez daňové raje, Cyprus a podobne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a teším sa na rozpravu k tomuto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, budem veľmi stručný. Predložený návrh zákona má za cieľ implementovať zmenu, ktorú sme navrhovali už v predchádzajúcom volebnom období pri našom pôsobení na ministerstve hospodárstva, avšak kvôli skrátenému volebnému obdobiu sme ho nedokázali presadiť.
Cieľom návrhu je v súlade so stratégiou poskytovania investičných stimulov, ktoré by podľa nášho názoru mali smerovať len do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti alebo do odvetví, ktoré produkujú vysokú pridanú hodnotu, obmedziť poskytovanie investičných stimulov v hotovostnej forme do všetkých regiónov, ktoré majú podpriemernú mieru nezamestnanosti.
Naopak, s cieľom stransparentniť, zjednodušiť celý systém a bojovať proti korupcii navrhujeme, aby investície, ktoré smerujú do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti, to znamená, do regiónov, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 150 % priemeru Slovenskej republiky, boli po splnení stanovených podmienok investičné stimuly len vo forme daňovej úľavy poskytované automaticky. To znamená, odpadlo by tam subjektívne rozhodovanie vlády Slovenskej republiky o tom, že či konkrétna firma, konkrétny podnikateľský subjekt, ktorý splnil všetky pomerne komplikované požiadavky, má na daňovú úľavu právo alebo nie.
Každý investičný stimul je zlý. Investičné stimuly poškodzujú podnikateľské prostredie, pretože vytvárajú víťazov a vytvárajú porazených a poskytujú konkurenčnú výhodu jednej firme z daného odvetvia na úkor všetkých ostatných. Na druhej strane, my sme si plne vedomí toho, že aj pri politike súčasnej vládnej strany sa nepodarí, tak ako sme si predsavzali za štyri roky, poskytovanie investičných stimulov zastaviť úplne.
Preto sme presvedčení, že takým správnym medzikrokom je prinajmenšom obmedziť poskytovanie investičných stimulov na stimuly, ktoré nevytvárajú hotovostný tlak na štátny rozpočet a na verejné financie. To znamená, poskytovanie stimulov vo forme len daňovej úľavy, na ktorú si predsa len ten podnikateľský subjekt musí zarobiť, ak ju chce čerpať, a zároveň, aby tieto stimuly išli len tam, kde sú naozaj najpotrebnejšie, to znamená v regiónoch, kde je najvyššia miera nezamestnanosti a kde každé novovytvorené pracovné miesto má veľmi vysokú hodnotu pre lokálnu zamestnanosť.
V návrhu zákona, ktorý sme predložili, v návrhu novely, myslíme aj na to, aby sa nestala situácia, kedy by sa začali presúvať podnikateľské subjekty z regiónov s nižšou mierou nezamestnanosti do regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti bez toho, aby reálne vznikli nové pracovné miesta. Podľa tejto novely zákona, ktorú sme predložili, by už nebolo možné poskytnúť investičný stimul bez toho, aby nevzniklo aspoň 50 nových pracovných miest, pričom tieto nové pracovné miesta by sa porovnávali v rámci celej skupiny podnikateľských subjektov ako celku. To znamená, nemohlo by sa stať, že napríklad niektorý podnikateľský subjekt zavrie svoju prevádzku v Trenčíne a presťahuje ju do Poltára len kvôli tomu, aby dostal investičný stimul. Ak by chcel mať na daňovú úľavu nárok, musel by nad rámec svojej už existujúcej prevádzky v Trenčíne vytvoriť nových 50 pracovných miest aj v Poltári.
Toto navrhujeme riešiť cez sledovanie vlastníckych vzťahov v celej podnikateľskej skupine subjektov, to znamená, nebudeme sa len zameriavať na konkrétny subjekt, ktorý žiada stimul, ale aj na jeho majiteľov a majiteľov jeho majiteľov, čo zároveň povedie aj k stransparentneniu celkového prehľadu o tom, kto by investičné stimuly vo forme daňovej úľavy mal dostať. Pretože už by sa nemalo stať, že by takýto stimul išiel firme, ktorá má napríklad neprehľadné vlastnícke vzťahy riešené cez daňové raje, Cyprus a podobne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a teším sa na rozpravu k tomuto návrhu.
Autorizovaný