8. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Niekedy si myslím, že forma vystúpenia našich kolegov zabíja niekedy obsah. Ja cítim, že na rozdiel od mojich kolegov by som dokázal hľadať nejaké rácio práve v tom, ako pán kolega Chren vystúpil, len fakt je ten, že je to tak veľmi subjektívne, že istá sebavedomosť môže byť niekedy veľmi na škodu, ale nie je to asi to podstatné. Podstatnejšie, čo chcem povedať, je to, že existuje istá miera. Všetko je vlastne otázka miery a tu možno sme sa mali sústrediť nie na to, aby sme sa navzájom pustili do takejto ostrej polemiky, ale aby bola presnejšie stanovená otázka miery, čo áno a čo nie. A to, čo mi veľmi evokovalo, bola tá vaša výmena o svojich deťoch, ktoré ešte nemáte a ktoré raz nebudú mať s tým problém. Ja chcem povedať na to konto len jednu vec, ktorú som ja so svojimi deťmi, ktoré už mám a už sú veľké, dospelé, vždy praktizoval v oblasti erotických programov, boli to erotické programy alebo teda erotické nejaké pohľady, či v televízii, alebo v novinách. Tie naše deti majú takú prirodzenú schopnosť, tak ako cudne sklopiť zrak a tak ako sa odvrátiť, že toto viem, toto by som nemal ešte vidieť. A ja som veľmi rád zdôrazňoval tým svojim synom, že viete čo, pokiaľ vidíte nahé ľudské telo alebo to, že sa dvaja bozkávajú, na tom nie je vlastne nič strašné, to nie je vec, pre ktorú by ste mali odvracať tvár. Poprosím vás, chalani moji, vždy odvracajte tvár od toho, keď vidíte násilie, hrubosť, krv, vraždy, zabíjanie. Toto sú veci, ktoré mne vadia oveľa viacej v našich časopisoch, a tam som zacítil práve túto vetičku, len kvôli tomu som sa rozhodol prihlásiť, od pána Chrena, kde spomenul aj on niečo také, tak by som povedal, že možno nie všetko je možné, riešiteľné zákonom. Skúsme apelovať aj na spoločnosť našimi poslaneckými mandátmi v tom, že každý z rodičov je zodpovedný a mal by to aj v tomto smere využiť.

Áno, ďakujem. Pán kolega, tiež ma prekvapilo, aj z osobného kontaktu ste na mňa vždy pôsobili ako rozhľadený človek a teraz ste povedali, že vraj hovorím o súkromí ľudí. Pre pána kráľa, pán Chren, pozrite sa na tie bilbordy, toto je súkromie? Pán Chren, toto nie je súkromie, toto je verejná propagácia. Prepáčte, čo sme zoologická záhrada, aby sme vulgárnym spôsobom ukazovali ľudskú sexualitu? Veď ja nehovorím o súkromí, čiže úplné omyly, vy ste ma vôbec nepochopili. Toto, pán Chren, je verejné obťažovanie, verejné obťažovanie. Jedenásťtisíc ľudí je tým obťažovaných, pán Chren. Len zo 160 komentárov k mojej petícii je 97 percent podporných, pán Chren, toto nie je môj názor, pán kolega. Je toto zrozumiteľné a zdravým rozumom pochopiteľné, čo som povedal? To je úplne jednoduché, toto je jedenásťtisíc ľudí, nechce, pán kolega, zatiaľ, a ja som si istý, že nazbieram stotisíc ľudí, 100-tisíc podpisov len preto, aby som to znovu predložil do Národnej rady, ak by to teraz nebolo prijaté.
Za druhé, vy ste uviedli samovyšetrenie prsníka. Pán kolega, moja manželka je lekárka onkologička a moje deti, moji chlapci, mám troch chlapcov, synov, oni videli, ako je propagované samovyšetrenie prsníka, oni chápu posolstvo tej veci, pán Chren, viete čo, malé deti to chápu, keď to má zmysel. Ale keď to je takýmto spôsobom vulgárne a bezbrehé, tak to na deti pôsobí poškodzujúco. Lebo toto je sexualizácia bez účelu. Čiže toto, pán Chren, je treba aj pochopiť, nielen povrchne plytko vnímať. Takže hovorili ste o Freudovi, ale ten už je dávno prekonaný. Vy hovoríte, "hrozím sa chvíle zákazu diskusie o sexualite", veď to by bol omyl. Ale toto nie je diskusia o sexualite, toto je totálna povrchnosť, pán Chren. Čudujem sa vám.

Ďakujem. Pán kolega, rozprávali ste o tom, že ľudia vedia, čo chcú, ale ja tu vidím v prvom rade tie deti. Tie deti, tú ďalšiu generáciu, ktorú máme naučiť tak, aby vedeli morálne a normálne, ja hovorím žiť, ako sme boli napríklad naučení aj my. To, že to nie je Braňa Škripeka názor, keď za 21 dní sa zozberá 11-tisíc podpisov, u mňa to je sila. U mňa to je sila, a riadna sila, za 21 dní a viac-menej to je ich hlas, ktorý tu zaznieva. To nie je hlas len Braňa Škripeka iba, že to beží 20 rokov, no ja sa hrozím, kde sme sa za 20 rokov dostali v tejto kategórii vnímania sveta, ja sa hrozím. Ja by som sa hanbil povedať, že toto je náš výplod, ktorý sme 20 rokov dobyli svet týmto, čo tu máme. A keď hovoríme, že Amerika už tým prešla, a múdry národ sa poučí z chýb druhých, prečo my sa tomu nevyvaruvávame, že sme sa nepoučili, nie iba v tejto oblasti aj v iných oblastiach, a viac-menej ideme objavovať objavené, a vyzerá, že prakticky ako keby sme nevedeli, ja hovorím, schádzame zase z rozumu? Však sa preberme, ľudia boží! Ďalšia generácia vidí v nás vzor alebo nevidí v nás vzor, v rodičoch, v starých rodičoch, prastarých rodičoch. Ja tak isto mám deti a tak isto mám s tým problém, tak hovorím, áno, robme niečo, lebo sme zákonodarci. Musíme s tým niečo robiť, lebo ináč nás to, to svedomie bude tlačiť až do konca života. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Páni kolegovia, na túto krížovú výpravu chcem zareagovať nasledovne. Mne naozaj a chcem najprv povedať, že vážim si názor pána poslanca Mičovského, dlhodobo a nielen v tejto otázke, a myslím si, že prezentoval postoj naozaj založený na zdravom rozume v tom, čo povedal vo svojej faktickej poznámke. Páni kolegovia, mne nevadí, nevadia mi ľudia, ktorí majú iný názor, preto som napríklad vulgárne nevykrikoval a neútočil na kolegu Drobu pri jeho prejave minulý týždeň v tomto parlamente. Avšak vadia mi ľudia, ktorí chcú obmedzovať slobodu názoru, slobodu prejavu a slobodu tlače, pretože to je práve právo povedať vlastný názor, treba ochraňovať. Vadia mi ľudia, ktorí sa hrajú na ochrancov morálky, a pritom im nevadí obmedzovanie ľudských práv a nevadí im, že na Slovensku stále existujú mnohé formy diskriminácie, ako sme videli minulý týždeň v tomto parlamente. Vadia mi ľudia, ktorí si neuvedomujú, že demokracia nie je liberálna, pretože násilie zostáva násilím, či ho pácha jeden človek na tisíc, alebo tisíc ľudí na jednom. A verte mi, čo sa týka tej vašej petície, aj keby 90 percent ľudí podpísalo petíciu, že sloboda prejavu je zlá a že treba spáliť knihy, ako to kedysi bolo robené, tak si nebudem myslieť, že je to správne a nebudem to môcť podporiť.
A na záver mi len dovoľte povedať napriek mojej možno v porovnaní s mnohými z vás krátkej životnej skúsenosti, mojou skúsenosťou naozaj je, že tí najväčší obhajcovia morálky bývajú často najviac sami spochybniteľní. Vy sa tu pozícionujete za ochrancov morálky a pod touto dymovou clonou sa snažíte presadzovať mnohé veci obmedzujúce slobodu, a nie liberálne. A ak aj mnohí moji kolegovia nechcú proti tomu vystúpiť, možno sa boja ozvať, lebo je to politicky nepopulárne, tak mi verte, že mne je popularita v tomto prípade ukradnutá, pretože sloboda, sloboda prejavu a sloboda tlače, za tú stojí bojovať vždy a všade.

Vážená pani predsedajúca, dve kolegyne zo SMER-u, dvaja kolegovia zo SMER-u, osem, deväť ľudí z OĽaNO a dvaja poslanci - jeden za SDKÚ a jeden zo SaS, a práve, dvaja zo SaS. Chcel by som zaujať ľudský, občianský, rodičovský postoj k predmetnému návrhu zákona alebo teda k zamýšľanej zmene dvoch zákonov v našom právnom poriadku. Veľmi ma tento návrh nepotešil. Skúsim z inej cesty, aby, z inej strany, aby som nebol obvinený možno z nejakých prehnaných ambícií, že niekto patent na rozum má a niekto nie, tuná môj kolega z klubu hovoril o amerických dejinách a tam ten boj, tak ako hovoril Maťo Chren, bol vybojovaný a on bol víťazný v prospech slobody slova a v prospech slobody šírenia toho slova - a tam ten spor, on je známy, on je sfilmovaný, je to veľmi známy spor a volá sa Ľud verzus Larry Flynt. Larry Flynt bol vydavateľ pornočasopisov a napriek tomu, že to bolo tak, on ten spor nakoniec vyhral a tá vyššia mravná hodnota, a to je sloboda slova a sloboda jeho šírenia, je, bolo urobené v Amerike zadosť, pretože dlhé dejiny, ktoré si niekedy v rámci boja za slobodu museli tam v Amerike vybojovať, im boli viac ako to, že vznikne a otvorí sa Pandorina skrinka a niekto začne nejakým spôsobom slobodu slova spochybňovať. Ja preto hovorím, že keď niekto víta túto debatu, ja chcem iba upozorniť na možné otvorenie Pandorinej skrinky a napriek tomu, že táto téma pravdepodobne z môjho pohľadu na Slovensku veľa bodov neprinesie a skôr bude 90 percent ľudí naklonených tomu, že nejakým spôsobom môžeme obmedziť slobodu slova, v tomto prípade možno slobodu nejakého iného zobrazenia.
Ja sa pýtam, kde sú vyčíslené náklady? Viete, ako ďaleko táto téma siaha, vieme si vôbec tuná my predstaviť, do akej obrovskej témy sa púšťame, keď my sami tuná nám sloboda slova bola ako keby garantovaná? Iné národy, iní ľudia bojovali a zomierali často za to, aby slovo šíriť a niečo povedať mohlo byť obsahom ústav v mnohých štátoch. Naša ústava, tak ako tu citoval Igor Matovič, hovorí v článku 26 o slobode prejavu a na právne informácie, a tá je zaručená.
"Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátov. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať" iba na licencie, to nám uzákoňuje duálny systém, podmienky sú ustanovené zákonom o retransmisii. "Cenzúra sa zakazuje". V čl. 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných ľudí, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." A tak sa teda pozrieme, čo je to tá mravnosť. "Mravnosť je súhrn zmýšľaní, resp. súvisiacich správaní slobodného a rozumného človeka, ktoré zodpovedajú príslušným etickým a spoločenským normám, korešpondujú s mravným zákonom." Definícia teda znie, že "mravnosť je súbor mravných pravidiel a noriem subjektívnej povahy a človeka, ktoré ovplyvnia jeho konanie. Mravnosť je hlavný predmet skúmania etiky." V predchádzajúcom týždni tu niekto sa snažil jedného kresťanského etika nejakým spôsobom dokázať a prišiel pre mňa k prekvapenému záveru, aj som ho za to kritizoval, a spomínal tu jednu božskú osobu, ja si toto už na tomto mieste som sa zaviazal sám pred sebou napriek tomu, že som ho kritizoval a používal jeho meno, že už to viacej neurobím, a preto chcem apelovať pri tom, ako som si tento zákon a jeho dôvodovú správu čítal, že nevydávame sa dobrou cestou. Nevydávame sa dobrou cestou preto, že nám sloboda slova, jeho šírenie, zobrazovanie bolo darované. Iní bojovali za to, aby my sme si mohli povedať, zobraziť a určiť to, akým spôsobom naša spoločnosť bude spravovaná, a to sme si dali aj do ústavy. Otvoriť Pandorinu skrinku a hovoriť o tom, že zavedieme nejakým spôsobom - a ja sa ho skúsim teda z toho návrhu zákona, aby som nebol obvinený, že som ho nečítal, jednu citáciu si dovolím a to je, že v odseku 3, ktorý znie, sa dopĺňa, § 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Ohrozením mravnosti sa rozumie pre účely tohto zákona zverejnenie alebo sprístupnenie takého výtvoru vo veci, ktorého jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie alebo obscénnym alebo vulgárnym spôsobom odkrývať a zdôrazňovať intimitu ľudského tela alebo pohlavného života a ktorého následkom môže byť narušenie ľudskej dôstojnosti alebo vytvorenie zastrašujúceho, ponižujúceho, zneucťujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia."
Ja nebudem obhajovať tieto fotky, či mravné sú, alebo nie sú, keďže je to subjektívna kategória, tak z pohľadu veľa ľudí, mne sa mnohé z nich takisto nepáčia a myslím si, že v zdravej spoločnosti existuje dostatočné množstvo mechanizmov na to, aby sme ochránili tie často spomínané deti, ktoré tu často beriete. Viete o tom, že aj alkohol je nebezpečenstvom, a preto my budeme zakazovať predávať alkohol v Tescách, alebo pôjdeme teda touto cestou ďalej a ďalej, a ďalej. Nechodia vaše deti, ja mám deti na rozdiel od poslanca Chrena, ale v Tescu sa alkohol predáva, je to metla ľudstva, ohrozuje mravnosť, ale nebudeme sa predsa vydávať cestou zákazov a príkazov v tak citlivej kategórie, ako sloboda slova je. Páni poslanci a kolegovia, ja vás iba upozorňujem na to, že otvárame Pandorinu skrinku, boj za slobodu slova nevybojovali Slováci, je to dejinná linka obrovských obetí na životoch a obrovských perzekúciách príkladov, na ktoré tu nie je teraz miesto a čas, aby sa stalo systémom v demokratických krajinách, že môže si ten, kto má nejakým spôsobom názor, ho prezentovať slovom, písmom, tlačou, obrazom, ako, ako do tej miery, dokiaľ nenarúša nejakú slobodu a nevstupuje do slobody niekoho iného. Tento návrh zákona tým, že sa tu subsumujú, a ja teda pozerám na to, že či obrázok, ktorý má dehonestovať nejakého človeka, za možné, alebo obžalovávať ho verejne za jeho možné vystúpenia, ktoré sa použili aj v dennej tlači, možno dávať do toho, že vyvoláva sexuálne vzrušenie alebo teda odkrýva a zdôrazňuje intimitu ľudského tela. Branislav, ja som tým, ako sme sa vracali z Mestského zastupiteľstva v Trnave, počúval tvoj príspevok v rozprave a ja som tam narazil dokonca aj v tvojich slovách pri tom, ako si vystupoval, ja to teda skúsim nájsť a odcitovať, že si rozdelil teda denné obdobia na to, kedy je vhodné sa sexualite venovať a kedy nie a tým, že teda Slovensko je zamorené všadeprítomným zobrazovaním nahoty a sexuality, bilbordmi, internetom, tlačovinami a kdekade sú vystavené obrázky, plagáty čokoľvek a toto reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie. Na obed sa sexuálne správať, to nie je obdobie, kedy sa chceme sexuálne prejavovať, to je rezervované pre večer, voľný čas, víkend alebo posteľ, ja citujem, "s tým je predsa spojený prejav lásky, ktorého cieľom je plodnosť". Tuná sa pripájam k tomu, že naozaj nechajme ľudí sa sexuálne vybíjať proste v dennú hodinu, kedy oni to uznajú za vhodné, ja neviem, či to je zrovna teda obed, ale pre niekoho áno, pre niekoho nie. Fakt nie sme tak múdri svetom zákonodarcom tým, že máme zákonodarnú a ústavodarnú iniciatívu, že skutočne vieme. Viem, že si dávate stále do úst tie deti, ale deti sú pre mňa tuná tak, ako som vyčítal strane SaS, že LGBT komunita sú rukojemníkom, tak vy stále hovoríte o deťoch, ktoré sú vystríhané, ktoré sú konfrontované s inými nástrahami ľudského života a ja hovorím, že vy tu siahate na element, ktorý nie je dobré nejakým spôsobom otvárať Pandorinu skrinku. Ja vám poviem aj teda konkrétny príklad, tuná niektorí poslanci používajú expresnejšie slová, takisto to nabúrava deti, takisto to dieťa má prístup na to, čo ja teraz rozprávam a teraz ja budem chcieť, aby nejaký regulačný orgán, ktorý reguluje médiá alebo internet, aby slovo, ktoré tu bolo použité a je často citované v novinách, tak zakázalo to, že nemôže byť zobrazovaný človek, ktorý používa slová napr., nechcem ho vysloviť, ale je dosť populárne, čo sa týka Igora Matoviča napr. A to hovorím, že vydávame sa na cestu, vydávame sa na cestu tú, že niekto, nejaký regulačný orgán, nejakým upravením zákona budeme môcť obmedzovať to, že napr. toto kazí mládež. Ja teda furt deti, viete, kto v histórii bol za kazenie mládeže odsúdený a musel vypiť fľašu bolehlavu? Bol to Sokrates. Sokrates, ktorý sa premával po Agore, namiesto toho, aby robil vo vinohrade, Xantipa ho za to nemala rada a veľmi ho bila, ale koniec-koncov tí múdri grécki vtedajší jeho ho odsúdili za to, že kazí mládež, to bol dôvod. Tento dôvod si môžeme zobrať úplne všetci, ja mám na srdci budúcnosť svojich detí úplne rovnako, páni poslanci a panie poslankyne, ako vy a myslím si, že keď tu sme v 21. storočí a bavíme sa o možnom, možných rizikách obmedzenia slobody slova a máme tu krajiny, ktoré nám dávajú príklad, že ak sa na tú cestu vydali, tak potom veľmi rýchlo sa vracali späť a ochránili to, že prejav ľudskej bytosti - slovom, tlačou, písmom - má mať všeobecnú a nikým nespochybniteľnú ochranu. Prekvapuje ma, že sa môže niekto nazvať liberálom aj v tejto snemovni a nenapadajú ho možné riziká. Ja chcem povedať záverom tohto vystúpenia, že ak existujú teda podpisy, že mnohí ľudia chcú zmeniť tento súčasný právny stav, viem, že dokážeme nazbierať aj podpisy pod to napr., aby vulgárne vyjadrujúci sa poslanci sa nedostali do tlače, vieme nazbierať podpisy pod hocičo, len treba dávať pozor, ako sa nakladá s verejnou mienkou, a pre mňa to nie je argument.
Jeden argument si tu používal a mal si tu, že teda nech ti niekto prinesie dopisy o tom, či existuje reálny dopyt po tomto. V dobe, elektronickej dobe sa reálny dopyt nemeria doručenými dopismi poslancovi Národnej rady, ale meria sa, napr. pri elektronických médiách sa to volá peoplemetre. Samozrejme, že médiá, a to by sme si mali, ja o tom niečo viem, uzrejmiť, médiá v mnohých okamihoch svojej pôsobnosti v trhovom prostredí vôbec nerešpektujú to, že by chceli v prvom rade informovať, ale otázku dopytu nemôžeme riešiť takto jednoducho. Dopyt si odmerajú v peoplemetroch a to znamená, a ja garantujem z tohto miesta, že ak sa objaví možno nevhodným spôsobom a na to my už mechanizmy máme, aby ten nevhodný spôsob a veľmi s vami súhlasím pri zavádzaní tzv. druhej opony, kedy viem že pri elektronických médiách a jeho dosahu toho, aby obsahy, ktoré sme sa zhodli, že majú byť šírené po ôsmej, desiatej hodine alebo nie sú vhodné, aby prichádzali do styku s deťmi, ktoré prichádzajú domov o druhej alebo tretej hodine, tak tu my mechanizmus zavedený máme, len toto, čo sa snažíme urobiť úpravou v zákone o mravnosti, to je jeden, ktorý upravujete, a druhý o šírení tlačovín, má všetky prvky cenzúry, ktoré vieme odhaliť. To znamená, že vstupujete do toho, akým spôsobom má vydavateľ riešiť obsah toho, čo vydáva. Zákonodarca vstupuje, akým spôsobom má šíriť to, čo on vydá, do tohto vstupuje zákonodarca. Pri našich debatách som hovoril, že toto dokážu riešiť úplne iné mechanizmy v spoločnosti, ktoré, ak je tá spoločnosť zdravá, sa s týmto problémom vysporiada nie cestou betónovania a zákonodarstvom, ktorý nepozná potom už, kam sa ďalej vydať, lebo keď raz povieme, že nejakej časti spoločnosti vadia obrázky, inému vulgarizmy a niekto si povie, že mládež kazím ja alebo ty. A potom budeme sa baviť o tom, že on má desaťtisíc podpisov pod tým, že Branislav Škripek proste kazí mládež. Toto naozaj nie je dobrá cesta, alebo stotisíc. My sa musíme zamyslieť nad tým, že prijímame, bolo to tu aj povedané a pri mravnosti je to možno aj spomenuté, odvoláva sa to na tzv. mravný imperatív, ktorý sformuloval Immanuel Kant, a ten hovoril o tom, že mám sa správať tak, aby sa maxima môjho konania mohli stať princípmi všeobecného zákonodarstva. Ja upozorňujem, že ak by sa stalo to, že budeme nejakým spôsobom obmedzovať pri dosť vágnych formuláciách o tom, čo mravnosť je, a odvolávať sa na tým pádom subjektívnu kategóriu, že sa vydáme tak zlou cestou, že toto môže byť, páni, veľmi škaredo zneužité akýmkoľvek režimom, ktorý tuná v našej krajine môže prísť a má to všetky prvky toho, čo som sa snažil vysvetliť predtým.
Čiže v záujme zachovania slobody slova, ktoré je garantované ústavou, a tým, že toto je podľa mňa vysoký princíp, ktorý by sme si mali pri našej rodiacej sa a budujúcej demokracii, kedy si zvykáme na jednotlivé inštitúty demokratického spolužitia, tak nemali by sme do slobody slova vstupovať neuvážene alebo necitlivo, aby sme mohli vyvolávať obvinenia z cenzúry a obmedzovanie práva vydavateľov na to, akým spôsobom slobodu slova jednak prezentujú a jednak šíria. Je to, v ústave je to, (Reakcia z pléna), myslím si, že sa mýliš, ale máš veľmi ambíciu diskutovať a teraz musím za pultom povedať, čo mám na srdci.
Takže toto je môj postoj. Ja sa pri vašej iniciatíve budem mať ambíciu zdržať a možnože spolu na klube nájdeme aj riešenie, ktoré by išlo možno takou cestou, aby sme dosiahli vami proklamovanú možnú ochranu mládeže, ale zároveň, aby sme nezasahovali do šírenia tlače na Slovensku a aby sme neboli možno obvinení z toho, že skutočne sa vydávame na cestu cenzúry, čo z nás asi nikto nechce. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Jofo, ďakujem. Silné vystúpenie, silné presvedčenie. Dokonca chápem aj tie dôvody, aj keď nesúhlasím s väčšinou. Bolo slušné, na rozdiel od iných protikladných vystúpení niektorých, a preto som rád, že OĽaNO je taký klub, kde sú aj konzervatívci, aj liberáli. Mne sa viac páčia liberáli v OĽaNO ako v SaS, ale to je vedľajšie.
Chcel by som povedať teraz na faktickú časť tvojho vystúpenia. Keď si spomínal príklad s tým alkoholom. Nemyslím si, že to bol najšťastnejší príklad, pretože to, že deti vidia alkohol v Tescu im nijak neškodí. Pohľad na alkohol neopíja ani nedemoralizuje, ale v tom Tescu im ho nepredajú. Kdežto toto, čo tu Braňo predviedol, pôsobí práve najmä cez zrak, ku ktorému sa tie deti a mládež môžu dostať. Čo sa týka detí a mládeže, ja osobne naozaj pri mojich štyroch deťoch s tým nemám nejaký zásadný problém a nie je to nejaké riešenie si len mojej situácie. Mám o tom presvedčenie ako učiteľ, ktorý pracuje so študentmi, deťmi a mládežou. Ide o ďalšiu vec. Ak sme hovorili o tom alkohole, je to dobrý primer, pretože vy nás obviňujete alebo váš predkladateľ z prohibície a my chceme len upraviť predaj maloletým. Nie, prohibícia je zlá. A takisto aj úplné zakazovanie zobrazovania tohto v tlači, ale toto ten zákon nerieši. On nezakazuje. Ktokoľvek môže tieto veci vydávať, len vyhradzujeme spôsob, akým sa k nemu môžu dostať, resp. nedostať maloletí. Ak, upozornil si na to, beriem to, môžu byť určité riziká, na ktoré si treba dať pozor a možno v prípade druhého čítania bude priestor na nejaké pozmeňováky a vyriešenie tých formulácií, lebo naozaj, a to mi verte, nie je snahou nikoho obmedzovať slobodu tlače a slobodu prejavu.

Tak kolega ďakujem. Je prekvapujúce, čo hovoríš. Práve za tú slobodu, o ktorej hovoríš, bojovali práve ľudia na Slovensku z veľkej časti veriaci, nechali sa za to biť. A ďalší príklad bojovania za slobodu je Ľud verzus Larry Flynt. Práve Larry Flynt si vybojoval teda, že sa môžu publikovať erotické a pornografické veci. Kde presne? Nikde sa to nemôže predávať, len vo vyhradených priestoroch. To je americká sloboda. Takú si želám aj ja na Slovensku. Tam dosiahli, že sa porno publikuje a práve preto to upravili, takže nešíri sa takto bezbreho nezmyselným spôsobom. Teraz som sa vrátil z Ameriky pred dvoma mesiacmi. Moja sestra, keď toto videla, priatelia, bývalá obyvateľka Slovenska, povedala, že z tohto by bola demonštrácia a súd, ťažký súdny proces v slobodnej Amerike. Takže navrhujem teda, Jofo, že zrušme teda zákon 445/1990, lebo ten keď si prečítaš, tak vy, páni liberáli zo SaS, musíte povedať, že to je zákon obmedzujúci slobodu. Nech sa páči, prosím vás, prečítajte si ho dobre 445/1990 a 102/2010. Jofo, ide o deti. Viete, čo je zaujímavé na vás, že tuto pán Poliačik vyhlási, že v Kanade stačí, keď si dve detičky kľudne povedia doma, že daddy a papá a vôbec sa nezaujímajú, či majú maminku a tatinka, ale odborníci, tisícky pediatrov alebo tisícky odborníkov na detský vývoj, ktorí desiatky rokov študujú pediatriu, povedia, že je to absolútne nutné a tuto politici kľudne povedia, že to nie je nutné. Takže vy poviete niečo úplne iné, než odborníci hovoria, a vy máte viac pravdy! Tak toto je úplne zaujímavé. Mňa to šokuje! Ale ty si tiež hovoril, že čo tu hovorím o deťoch? Veď odborníci hovoria, že toto im škodí. Toto deťom škodí! Takže, ktoré sú tie mechanizmy na ochranu? Takisto ten príklad s alkoholom. To ma prekvapilo. Čo deťom škodí pohľad na fľašku alkoholu? Škodí im takýto pohľad na vulgárne zobrazovanú nahotu!

Ďakujem veľmi pekne. Jofo, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, ktorý vnáša trochu zdravého rozumu do stuchnutých inkvizičných vôd poslaneckého klubu OĽaNO. Viem, že si v menšine, ale zároveň viem, že to myslíš úprimne zo svojho presvedčenia. Cením si hlavne tie odkazy na Kanta, na Sokrata. Keď si to hovoril, spomenul som si na výrok Voltaira o slobode slova: Pane, nesúhlasím s vaším názorom, ale do konca života budem bojovať za to, aby ste ho mohli hovoriť nahlas. O tom je naozaj sloboda slova. A cením si to, že si upozornil na to, že naozaj niektorí kolegovia používajú deti ako rukojemníkov. Tento zákon skutočne nie je o tom, o čom predkladateľ sa snaží argumentovať, že veď len dajme noviny s nejakým prívlastkom niekam za roh alebo ich skryme. Tento zákon je jednoducho o tom, že niektorí predkladatelia chcú ovplyvniť obsah periodickej tlače na Slovensku, ktorá informuje o úplne bežných veciach, ktoré sú všade okolo nás. Tento návrh je o cenzúre! Tento návrh je o tom, že chcete ovplyvňovať, čo v novinách bude, aký obsah tam bude alebo nie! Lebo predkladatelia veľmi dobre vedia, že keby napríklad Nový čas zmizol z pultov, kde je vystavený, tak sa tým zmení jeho predajnosť, a teda, že v prípade schválenia tohto zákona vydavatelia nemajú inú možnosť, len ovplyvniť obsah výtlačkov svojich novín, ktoré vydávajú. Preto treba tento návrh zákona odmietnuť. Preto si cením tvoje vystúpenie. Preto ide tento návrh zákona proti základným ľudským právam a slobodám, proti slobode tlače. Preto síce ako Voltaire budem obhajovať právo na slobodu prejavu, ale zároveň kedykoľvek musím vystúpiť a musím sa ozvať proti snahe znásilňovať demokraciu a presadzovať nedemokratické zákony.

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Martin Chren tu už spomenul. Ja som, Jofo, tiež rád, že si prečítal citát, ktorý ja si dovolím zopakovať, pretože ja som nevedel, či sa mám smiať, alebo plakať, keď som ten citát čítal: "Všadeprítomné zobrazovanie nahoty a sexuality, bilbordy, internet, tlačoviny, kdekade vystavené obrázky, plagáty, čokoľvek reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie" - koniec citátu. No, ja som pozeral, pán kolega, na tie vaše obrázky. Pozrel som raz, nič. Pozrel som druhýkrát, nič. Pozrel som tretíkrát, nič. Jednoducho mne žiadny sexuálny náboj tieto obrázky nevybíjali. Nuž niekomu vybíjajú, niekomu nevybíjajú, ale možno potom stojí otázka inak. Je to naozaj o tých obrázkoch, alebo je to o tom, kto sa pozerá? Ja nechcem byť osobný nijakým spôsobom, ale ja by som vám odporučil prečítať si jednu zaujímavú knihu o teórii tieňov. Napísal ju Carl Jung. Je to psychológ a psychiater, a možno sa trochu viac začať venovať téme spracovania vlastnej sexuality. Ja som presvedčený, že pokiaľ sa s touto témou vlastnej sexuality dostatočne dlho budete zaoberať, tak vám garantujem, že pohľad na nahotinky v Novom čase vám nebude vybíjať žiadny sexuálny náboj.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja tiež to cítim tak, že mi kolega, pán poslanec Viskupič povedal viacej zo srdca ako teda jeho predrečníci niektorí. Ale to je fakt dobre, že môžeme takto otvorene o tom diskutovať, lebo možnože patent na rozum tu v tejto chvíli nemá ani jedna strana. Ja by som len povedal, že to cítim a robím si také resumé, Jofo, z toho, čo si povedal, že tu sú vlastne dve zodpovednosti, dvoch zodpovedností boj. Jedna je zodpovednosť vydavateľov tlače, ktorí fakt majú len limit, ako zvyšovať tržby a znižovať remitendu, a zrejme v tom duchu aj konajú a myslia si, že práve toto je cesta, ktorá im môže pomôcť k zvyšovaniu ziskov. A tu by som apeloval spolu s obidvomi krídlami - aj tým konzervatívnym, aj liberálnym - že máme fantastickú šancu, aby zodpovednosť tej druhej časti, nie vydavateľov tlače, smerovala k tomu, aby naši dospeláci, aby naša kultúrna obec, aby naši občania možno menej siahli po tých Nových časoch a možno viacej sa venovali tomu, aby boli dobrým vzorom pre tie naše decká. To by som videl ako oveľa účinnejšie. Lebo keď cestujem vo vlaku, tak v každom druhom kupé vidím nejaké časopisy, ktoré by tie deti asi nemali vidieť, a vidím strašne málo ľudí, ktorí vo vlaku čítajú knihy. Možno práve tam keby sme vedeli zabojovať, tak by sme nepotrebovali ani takýto zákon. Lebo viete, čo je najlepšia metóda riadenia všetkého - aj tých našich malých, aj starých, aj rodiny - osobný príklad. A tam by bolo dobre, keby sme sa zmenili. Ja verím, že pôjdeme tým smerom, lebo pozrite. Cigarety sa predávajú a verím, že počet fajčiarov, že klesá, že to je pravdivá štatistika. Nuž, voľakedy bola frajerina fajčiť. Dnes začína byť, chvalabohu, frajerina menej fajčiť. Aspoň to tak cítim. Nuž, ak boli plné stánky týchto časopisov, dúfajme, že sa blížime k dobe, keď to bude na smiech a nebude to kupovať nikto. Radšej tú knihu.