8. schôdza

Ďakujem pekne. Chcel by som oznámiť členom ústavnoprávneho výboru, že je zvolaný ústavnoprávny výbor, zasadnutie, na 12.00 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, dámy a páni, keďže sme schválili v prvom čítaní obidva návrhy na skrátené legislatívne konanie, chcem požiadať, aby prebehli cez obedňajšiu prestávku výbory tak, aby sme mohli o 14.00 hodine po obedňajšej prestávke pokračovať druhým čítaním o obidvoch týchto návrhoch, vládnych návrhoch, ktoré prerokuvávame v skrátenom konaní.
Takže vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní a poobede o 14.00 hodine budeme pokračovať druhým čítaním o vládnych návrhoch, ktoré prerokuvávame v skrátenom konaní. Ďakujem pekne.

(5-minútová prestávka.)

(Po 5-minútovej prestávke.)

Dámy a páni, poprosím vás, budeme pokračovať v rokovaní o programe 8. schôdze. Pán poslanec Lebocký ako spravodajca zaujme miesto, pán Mičovský ako navrhovateľ. (Krátka pauza.) Do rozpravy je prihlásený pán Zsolt Simon.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predseda, dámy a páni, vážení predkladatelia, chápem úmysel, prečo meniť kontrolu v štátom podniku Lesy Slovenskej republiky. Chápem aj to, že snažíte si nájsť unisono problém na ten, v ktorom ste sa angažovali v roku 2009, ale musím povedať, že mnoho z tých tvrdení, ktoré tu bolo prednesených, pre mňa tak trošku pokuľhávajú. Pokuľhávajú preto, lebo politická zodpovednosť, čím sa riadenie a kontrola štátneho podniku nezbaví, ba čo viac, z pliec ministra sa to prenesie na plece prezidenta Slovenskej republiky, pretože bude rozhodovať o tom, že kto sa tam dostane a kto sa tan nedostane. Musím povedať, že keď som nad tým uvažoval teraz, keď ste uvádzali tento materiál, tak som hľadal v pamäti, ktorí z členov dozornej rady v roku 2009 otvorene vystúpili a povedali, že toto je problém! Každý z nich sedel a čušal! Až na konci, ku koncu, keď už tá kauza prerástla hranice štátneho podniku a možno že aj spoločenskej únosnosti, až v tom prípade sa niekto odvážil povedať svoje slovo.
Ale keď veľmi pouvažujem nad tým a teraz som tak prebehol tie podmienky, za ktoré by bolo možno odvolať takého generálneho riaditeľa Minďáša v roku 2009, tak pomaly nadobúdam dojem, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý tu je predložený, vtedajší riaditeľ Minďáš bol neodvolateľný, lebo minister by ho nemohol odvolať. Neexistuje!
Pokiaľ sa pozriem na stav, v ktorom sa štátny podnik v roku 2009 nachádzal, dnes už vieme, že asi by sme nikoho nemohli postihnúť za to, že zmizlo 19-tisíc metrov kubíkov dreva. Lebo po vyšetrení v roku 2009 a začiatkom roku 2010 som sa aj ja dozvedel ako mnohí z vás, že to bola len administratívna chyba a to drevo ani nezmizlo. No tí, ktorí žijú v okolí závodu Liptovský Hrádok, oni vedia, že aká je pravda.
Zavádzať do zákonu etický kódex, áno, je na to už príklad, pretože v minulých dňoch sme prijali zákon o obchodných reťazcoch, kde sa etický kódex kdesi dostal do zákona. Ale etický kódex a jeho vymožiteľnosť právom nie je zabezpečená. A ani týmto návrhom nebude zabezpečená. Je dobrou modlou na to, aby poukázal na niektoré nesprávne prístupy, ktoré sa dejú. Ale musím povedať, že etický kódex, ako jedna z mála, možno že v jedinom štátnom podniku, kde funguje, tak to je Lesy, š. p. Banská Bystrica a myslím, že to bol rok 2004, keď sa prijal alebo rok 2005. Pracovalo sa na tom od roku 2003 alebo 2004. Pán kolega Mičovský, ak dobre viem vy ste boli alebo aj ste členom tejto etickej rady. Boli ste členom etickej rady? To znamená, že ten priestor na fungovanie z hľadiska etickej rady tu je a existuje. Nevidím najmenší dôvod, prečo vstupovať takýmto spôsobom v prípade jedného štátneho podniku do kompetencii či už samotného ministra a prenášať zodpovednosť na pána prezidenta.
Nájom pozemkov, keď prenajme 1000 ha štátny podnik niekomu, musí to byť odsúhlasené ministrom, ministerstvom, po súhlase dozornej rady. V prípade štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič prenajme celú svoju výmeru cez 10-tisíc ha a nepotrebuje na to nič. Aký je rozdiel medzi týmto lesným majetkom štátu a hentým lesným majetkom štátu? Žiadny. Pokiaľ sa pozriem na, ďalšia otázka ktorá vo mne sa otvára, to je vojenský obvod Javorina, na vojenský obvod Javorina, je tam majetok štátu? Je. Spravuje ho iná lesná organizácia, než je vymenovaná týmto zákonom? No spravuje. Čo s týmto majetkom? Tento majetok bude môcť ďalej byť použitý alebo prenajatý, predaný, čokoľvek s ním urobený? Osobne som presvedčený, že takýmto spôsobom nie je možné dosiahnuť želateľný stav. Želateľný stav je dosiahnuteľný čo najväčšou verejnou kontrolou štátneho podniku a všetkých štátnych podnikov a organizácií, kde štát má majetkovú účasť.
Práve preto za najpodstatnejšie v tejto oblasti považujem, že od roku 2011 všetky zmluvy sú zverejnené a sú platné len vtedy, keď sú zverejnené. To znamená, že aj v prípade š. p. Lesy Slovenská republika. Toto je skutočná takáto modla, toto je skutočná pomoc. Nie to, že dozorná rada bude rozhodovať.
Páni predkladatelia, dovoľte aby som zašpekuloval trošku. Prejde tento návrh zákona, bude schválený. Súčasná dozorná rada, ktorá je tam vymenovaná, bude voliť, stanoví výberovú komisiu, ktorá vyberie svojho generálneho riaditeľa. Táto dozorná rada, ktorá tam je, je ustanovená za podmienok a pod kuratelou vlády Roberta Fica v tomto období. Nie je to tá dozorná rada, ktorá tam bola pred rokom, nie je tam tá dozorná rada, ktorá zabezpečila pre štátny podnik a pre daňových poplatníkov tejto krajiny 18,5 mil. eur zisku a daní do štátneho rozpočtu, príjmy, čo v budúcom období budeme sa musieť skladať na to my všetci, lebo štátny podnik už nemá tie peniaze. To je o tých ľuďoch, ktorí tam sú. Tak títo ľudia, ktorí tam už dnes avizujú, že na budúci rok ten zisk nebude, že už majú s tým problém, že sa už prejavujú politické rozhodnutia do kompetencií štátneho podniku, lebo nechceme aby štátny podnik zaplatil peniaze do štátnej kasy, tak ako to bolo pôvodne plánované za predchádzajúcej vlády, ako štátny majetok by mal slúžiť občanom tejto krajiny. Tak táto dozorná rada, ktorá bola teraz ustanovená, si ustanoví výberovú komisiu, ktorá si vyberie svojho generálneho riaditeľa, ešte tento prezident ho vymenuje a potom bude zabetónovaný. A skúste si premietnuť stav, aký bol v roku 2009, keď sa odvolával riaditeľ Minďáš, lebo štátny podnik pýtal 66 mil. euro pôžičku na svoju záchranu. Neporušil by žiadny bod tohto návrhu zákona, to nie je o tom. Osobne si myslím, že súčasné riešenie zákona o štátnom podniku 111 unisolo platné pre všetky štátne podniky, dávajú dostatočný priestor na to, aby sme vedeli kontrolovať. Keď je treba niekde posilniť právomoci, tak to je v oblasti verejnej kontroly. Verejná kontrola tým, že ja zabetónujem členov dozornej rady, ešte sa nezmení. Práve preto vás nabádam, aby ste tento návrh stiahli, prepracovali a našli také riešenie, ktoré skutočne lesný majetok štátu bude chrániť. Ostatne musím povedať, že to, čo tu navrhujete, je ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo dnes zákon o lesoch dáva. Pretože dnes zákon o lesoch hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. A vy v tomto návrhu dávate priestor ako lesný majetok štátu prenajať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pán poslanec. Faktické poznámky: pán poslanec Mičovský, Kadúc... Mičovský, Hlina, Kadúc. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Mičovský. (Ruch v sále.) Vy môžte ako navrhovateľ kedykoľvek vystúpiť.
Takže nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte k tej súvislosti, že čo všetko sa môže stať. Nedá mi, aby som som nepripomenul, že čo sa stalo, teda že 240-tisíc m2, to znamená 24 ha boli schopní ľudia zo štátnych lesov zameniť za pozemky v Šiatorskej Bukovinke. Uznali znalecký posudok, že 24 ha presne oproti Národnej rade má cenu 15-tisíc eur, vážení, pre istotu to zopakujem, 15-tisíc eur. Zamenili to s pozemkami v Šiatorskej Bukovinke, hovorím druhýkrát. Dokonca tam vznikol rozdiel, že 8-tisíc eur je to ešte v nevýhode, ale veľkoryso nový nadobúdateľ povedal, že teda nebude požadovať túto náhradu, že naozaj akých absurdít sme schopní sa dopracovať, to čo všetko sú ľudia, ktorí hospodária s týmto majetkom sa schopní podpísať. A to už nehovorím o tom, že ako prebiehali ďalšie konania, že niekto, kto mal splnomocnenie na predaj poľnohospodárskych zvierat, podpísal túto zámenu, druhé poverenie, ktoré predložil bolo vo fotokópii bez pečiatky. A Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal kataster v Lučenci, že napriek týmto nedostatkom, to znamená napriek takémuto pofidérnemu povereniu, ktoré bolo predložené bez pečiatky s nečitateľným podpisom vo fotokópii, tak zaviazal kataster takýto majetok previesť. Čiže naozaj ja si na pulze dňa, jak sa moderne hovorí, sa začať niektorým veciam venovať, lebo keď sme schopní takéto niečo urobiť, tak je to takým jasným signálom, že niečo je pokazené. Takže neviem jak sa tie veci budú upravovať, alebo nebudú, ja sa budem hlásiť ku každému kroku, ktorý k takémuto konaniu do budúcna zabráni. Ďakujem.

Pán poslanec Kadúc.

Ďakujem. Pán Simon my tam nejdeme nikoho zabetónovať, toto nie je účelom toho zákona. My vychádzame, ešte raz, zo skúsenosti a z tých problémov, my reagujeme na tú prax, aká tu je, na to, že vlastne riaditeľ teraz môže byť menovaný alebo odvolaný kedykoľvek. Veď toto je v rukách politickej moci. My to práve robíme viacstupňové, najprv kreujeme dozornú radu, ktorá vymenuje výberovú komisiu, tam je proces, tam je to prísnejšie a vyberie toho riaditeľa, ktorý je odvolateľný iba za určitých prípadov. Áno, vám sa to, môže sa to javiť, že je to zabetónovanie, ale ak tento riaditeľ poruší povinnosť, ktorú má stanovenú jednak zákonom a jednak zmluvou o výkone funkcie, vtedy môže byť odvolaný, veď to tu právo je. A druhá vec, čo ste zabudli povedať, čo je najzásadnejšia alebo jedna z najzásadnejších, je zodpovednosť. Ak tento človek spraví alebo spôsobí škodu, bude sa za ňu zodpovedať. On si bude dávať veľký pozor na to, či spôsobí, alebo nespôsobí škodu, alebo ako bude konať. Ďakujem.

Bohužiaľ, pán poslanec Simon odišiel, takže, dámy a páni, bolo by korektné ak niekto, kto vystúpi, aby počkal potom na reakcie kolegýň a kolegov. Je tu pán poslanec Simon? Nie je tu. Takže budeme, chcete k rozprave, pán navrhovateľ?
Nech sa páči.

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Možno, že bude dobre predsa len trošinka oživiť tú históriu, veľmi stručne ešte raz prebehnem, že tak, ako to tu pred časom povedal pán Kvasnička v inej súvislosti, že spomenul jedného slovenského literáta, on ho nemenoval, ja viem o koho ide, keď hovoril, že preto volí tie slová, lebo na každom z nich je krv moja prischnutá, boli to slová Ivana Krasku, keď ho kritizovali za iné súvislosti. Ja chcem povedať tak trocha bez nejakého pátosu, že do týchto návrhov, ktoré sme vložili ako predkladatelia, je vložená nie nejaká predstava, túžba zaujať alebo nejaké politikárčenie, ale ani tá krv, samozrejme, nie, ale hlboké presvedčenie o tom, že veci dozreli na riešenie, ktoré vôbec nemusí mať presne tú podobu, o akej dnes rokujeme, ale ten duch tej podoby, o ktorom dnes rokujeme, by mal byť zachovaný, pretože nie nejaké predstavy, ale skúsenosť nás naučila a poučila, že veci boli dohnané do krajnosti, ktorá aj na našom ubolenom a ustráchanom Slovensku občas, keď sa už s materským mliekom dostávame k tomu: "Daj pokoj - máš pokoj, neozývaj sa, lebo zle skončíš," prešla do tej hranice, kde sme sa dostali - k potrebe vyjadriť sa. A ako to dopadlo, to neni podstatné a nechcem tie súvislosti spomínať, len chcem upozorniť na to, že tento zdroj tohto zákona, ten prameň nie je chuti lacnej predstavy zaujať a dačo tu tuná povedať, ale ozaj takej bytostnej potrebe, keďže je to kus môjho života a ja som vďačný aj kolegom, ktorí odborne do toho vstúpili, vyjadriť presvedčenie o potrebe zmien.
Ja by som povedal možno to, čo tu zaznelo aj pred chvíľočkou o tých niektorých konkrétnych výhradách s tým zabetónovaním. To sa dosť často stáva, že my spomíname, no dobre, my by sme tu zmenu aj podporili, ale viete teraz je pri moci táto konštalácia, ona si zabetónuje svojich ľudí a neurobíme potom nič. Ja som to v inej súvislosti už povedal, no tak furt musí byť pri moci nejaká konštalácia, tak jej umožníme, aby hoc aj za tú cenu, že to bude mať aj svojich ľudí, aby mohla kvalitu istej zákonnej normy zdvihnúť.
A okrem toho tu by som upozornil pána Simona, že práve, keby to čítal, to znenie nášho návrhu, tak tam sa práve uvažuje o tom, že dozorná rada, ktorá bola konštituovaná podľa starého zákona dobehne a všetky tieto veci platné podľa tohto zákona začne riešiť až nová dozorná rada, ktorá by nastúpila potom, ako by vstúpila táto novela do platnosti, a to teda nie od 1. januára budúceho roku, ale neskôr. Takže aj to zabetónovanie by som nevidel ako taký základný problém.
Ale bola oveľa vecnejšia pripomienka, čo sa týka rozhodovacích práv v moci pána prezidenta. No, viete, je to raz najvyššia autorita v tomto štáte a nech sa na to pozerám akokoľvek, veľmi by som si cenil v súvislosti s tým, že hovoríme o takom obrovskom majetku, o takom významnom majetku, o takom potrebnom majetku, že áno, že pán prezident by menoval na základe nominácií konkrétnu dozornú radu, ktorá by bola tým najvyšším garantom, akého si viem predstaviť, a to neni moja predstava, to je predstava skúsených lesníkov a správcov lesa vo vyspelých krajinách. A napokon, aká je vôľa pána prezidenta pre to, aby sa rozhodol až tak veľmi zle, ako povedzme to nejak naznačil pán Simon, ako keby sme mali dopredu toto rozhodnutie opečiatkovať nedôverou. Však on dostane nominácie tých najvýznamnejších zoskupení, ktoré vstupujú so svojimi profesnými predstavami do lesov Slovenskej republiky. Od pána ministra, cez zamestnancov, cez Slovenskú lesnícku komoru, cez Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene, cez Štátnu ochranu prírody, cez Zväz spracovateľov dreva. Môžeme sa baviť ešte o tom rozšírení, o zúžení, ale našou predstavou predkladateľov bolo to, že keď použijeme najlepšie personálne zdroje z týchto zoskupení, tak by sme pána prezidenta zase nevystavili do takého veľkého rizika, že sa rozhodne nejak účelovo pre niekoho, že ho zabetónuje.
A viete s tým betónovaním ešte jedna poznámka. Nech by sme tu sedeli v tejto snemovni deň aj noc, až kým nevystúpi z komína ten slávny biely dym, že sme sa, tak sa nedočkáme schválenia takej normy, ktorá by bola dokonalá a ktorá by garantovala, že už nikto ani s tým najlepším úmyslom nedokáže do toho zákona vstúpiť. Lebo je úplne jasné, že aj v tom najlepšom systéme, ktorý vymyslíme, ak doňho dosadíme ľudí, ktorí fakt nebudú mať správne vlastnosti morálne, odborné, tak nebude fungovať. A, naopak, aj do zlého systému, keď dosadíme správnych ľudí, tak dokážeme veľa. Takže ja by som sa toho nebál a rozhodne necítim zatiaľ nič zmysluplnejšie navrhnuté na to, ako by mohla byť kreovaná táto dozorná rada, o ktorej som presvedčený, že by neslúžila len potrebám toho podniku, ale by slúžila jednoznačne aj pánovi ministrovi, ktorý, som presvedčený, by bol schopný sa do istej miery sa spoľahnúť na to, že má spôsob riadenia s najvyššou kvalitou, aká bola možná a ak by došlo k pochybeniu, tak na to je tiež mechanizmus. Pán prezident dal, pán prezident vezme ako najvyššia autorita štátu, ak niekto morálne pochybí, ak niekto jednoznačne urobí čosi, čo je v rozpore, tak môže konať. Ale to treba určite domyslieť, súhlasím. To sú v tejto fáze možno, že veci, ktoré vyslovene vítam, že sa môžeme o nich zamýšľať. Len jednoznačne sa dohodnime na tom, že ak teda by sme v tomto podniku chceli zabezpečiť lepšie fungovanie, tak je to potrebné odraziť sa od nového spôsobu riadenia, od nového kreovania orgánov a nestačí hovoriť o tom, že všetko je dobré tak, ako bolo, že nič lepšie neexistuje.
Ja som si poznačil veľa tých poznámok. Nechcem byť neúctivý voči vášmu, nášmu času, ale konkrétne k tomu etickému kódexu, ktorý je tak často spochybňovaný, že vlastne de facto existuje. No je to vlastne živí dôkaz, že nefunguje, keď ja, človek, ktorý od 10. januára 2010 dal výpoveď z Lesov Slovenskej republiky pre závažné príčiny, tak som ešte stále dnes ráno označený na tej webovej stránke ako člen etickej rady. Áno, treba ju obnoviť a treba vložiť tento inštitút, ktorý nemusí mať žiadne právne súvislosti, tak ako zase by sme ich tu hľadali, že ako to bude fungovať, aké bude mať právne mechanizmy, aby zafungoval. Ak zamestnanci podniku, ak jeho partneri obchodní, ak verejnosť bude mať možnosť obrátiť, prečítať si etický kódex a obracať sa na túto etickú radu, tak opäť nerozprávam len s pocitom nejakej teórie, ale z presvedčenia, že bude možné, aby tá etická rada zaujala stanovisko, ktoré bude a osoh všetkým zúčastneným stranám.
Zisk. Zaznela tu kategória zisku. Lesníctvo je, a spomínal som tých 18 mil., pri všetkej úcte lesníctvo je jediná hospodárska činnosť, kde zisk nesmie byť cieľom hospodárenia. Ak by sme sa pozerali na tom tým spôsobom, tak by sme mali sa zhodnúť na to, že všetky peniaze, ktoré z lesa prídu sa musia do lesa aj vrátiť a tie odvody, ktoré aj dnes sú aktuálne považujem za obrovskú škodu, chybu a isté nepochopenie toho, čo to je správa lesného majetku. Kto vytvára veľa zisku ešte neznamená, že hospodári správne. Viete, keď dostanete pár hektárov lesa a budete mať iba za cieľ zisk, pokiaľ tam máte správne drevinové zloženie v správnom veku, tak vy zisk vytvoríte. Len otázka, že čo tam bude po vás. Ale, aby sme o tom nerozprávali ako o zásadnej kategórii, že áno - nie, len by som rád upozornil na to, že ten zisk nemôže byť braný ako dogma, ako modla.
Takisto otázka tých 67 mil., ktoré tu zazneli. Áno, ten argument beriem. Ak by existovala dozorná rada so svojimi právomocami v takej funkčnosti, ako si ju predstavujem podľa tohto návrhu zákona, tak som presvedčený, že by ani nikoho nenapadlo, aby pána ministra požiadal podnik o takúto obrovskú čiastku, o 2 mld. korún, aby sa to vzápätí po niekoľkých mesiacoch neuveriteľne rozplynulo, že podnik zrazu nedostal žiadnu pôžičku, lebo sme do toho zasiahli, a napriek tomu je celkom dobre na tom hospodársky. To je otázka pre tú dozornú radu, ktorá tak nekonala. Ako je možné pýtať 2 mld. a zistíme, že sme nepotrebovali a že len náhodou občania v tomto prípade o tie 2 mld. neprišli? Aký lepší dôkaz chceme na to, že taká dozorná rada, aká bola nebola funkčná a že dozorná akú my navrhujeme by takéto niečo nepripustila. A keby mala také pohnútky, keby sa tak pohrávala s takou myšlienkou, tak som presvedčený, že klauzula, ku ktorej veľmi pomohol pán poslanec Procházka so svojimi pôvodnými návrhmi o hmotnej zodpovednosti, tak ako som to už spomenul, by neumožnila pohrávať sa s myšlienkou, že tie 2 mld., ale však ich schválme, veď. To sú veci, ktoré, som presvedčený, že by mali byť jednoznačne zodpovedané.
A otázka na tú 111-ku, že súčasné znenie dáva dostatočné možnosti a že aký je rozdiel medzi inými majetkami. No, ja súhlasím. Možno, že, nie že možno, určite mal pán Simon pred chvíľočkou pravdu, keď povedal, že no a čo, v Uliči je to iný majetok vojenské lesy? Ja naprosto súhlasím, že ten lesný majetok je rovnako štátny a treba ho rovnako spravovať. Nuž čo nám bráni, ak sa vieme zhodnúť na princípoch fungovania takéhoto mechanizmu, aký je navrhnutý, aby sme to posunuli v istej fáze na všetky ostatné, hoci marginálne z hľadiska územia, ale predsa len štátne územia našej republiky. Alebo poďme ešte ďalej kvalitatívne. Ak sa zhodneme na to, že tie mechanizmy dokážu byť prospešné podnikom a občanom tejto krajiny, tak ich rozšírme na všetky štátne podniky a možno práve Lesy Slovenskej republiky môžu byť zapísané v histórii slovenského parlamentarizmu a vývoja zákonnosti k tomu ako celkom zaujímavý bod, ktorý rozhodol o tom, že sme prešli na vyššiu kvalitu spravovania štátneho majetku.
Ozaj, pripomínam ešte raz vyjadrenia aj pána premiéra Fica, aj pána prezidenta republiky, aj pána ministra, všetko súčasných, kde ich názory neboli názormi predsa povedané len tak do vetra, kde vyjadrili potrebu zásadnej zmeny riadenia tohto podniku. Možno sme nešli tou presnou cestou, ktorá je potrebná. Veď je to prvé čítanie. Ja sa len uchádzam o to, aby sme sa zamysleli spoločne nad tým, či teda cítime potrebu, aby to obrovské bohatstvo krajiny, ktoré všetci potrebujeme, opakujem sa, bolo spravované spôsobom, ktorý dáva záruky k tomu, že bude spravované lepšie ako v minulosti. Určite ten vývoj má svoje parametre. To čo bolo v minulosti dostatočné, dneska nemusí stačiť. Pozerajme sa do budúcnosti a umožníme lesníkom, kde by som sa vždy rád zastával svojho názoru, že urobili pre túto krajinu v 700-ročnej histórii nieže dosť, ale veľmi veľa preto, aby sme mohli hovoriť o 42 % lesnatosti, pretože boli krajiny, ktoré nemali takých múdrych panovníkov, ani lesnícky stav nedokázali vytvoriť a dneska sú to krajiny, po ktorých keď idete, nenachádzate tieň, do ktorého by ste sa ukryli pred páľavou slnka. Naozaj, by som to v tomto prípade priklincoval aj z hľadiska toho odvekého sporu, ktorý by nemal byť odvekým ochranársko-lesníckeho. Často sa hovorí o tom, že lesníci boli prví ochranári a je to pravda. Ale predovšetkým zdôrazňujem, že lesníci to vedia a chcú robiť. Len niekedy zlé vzory, lebo aby sme nehovorili o tom, už tu padli nejaké slovíčka o zlodejstvách a podobne, že lesníci sú apriori všetci ľudia, ktorých možno takto dehonestovať. Ani zďaleka nie. Absolútna väčšina sú kvalitní ľudia, ktorí majú poslanie a nie povolanie. Len viete, ak na vrchole pyramídy nachádzame ľudí nehodných a moja skúsenosť je taká, že nehodní tam boli, tak už je to veľmi filozofická diskusia, koľko strachu musí prekonať tá základňa pyramídy, koľko úvah, rodinných akýchkoľvek musí mať na to, aby sa dokázala cez to nejak pozdvihnúť a povedať si, že ja to idem meniť. Je to veľmi ťažké a aby sme si nemysleli, že hovorím len stále o tom roku 2009.
Posledný, minulý týždeň, nebudem veľmi konkrétny, lebo nechcem, aby sa to nejakým spôsobom teraz dostalo do roviny voľajakých osobných. Ja som tu predsa nie za ani za konkrétnych ľudí, ani za konkrétne nejaké zoskupenia, ale ozaj mi napísal človek, ktorý hovorí: "Idem držať hladovku. Ja sa už na to nemôžem pozerať, čo sa deje v jednom konkrétnom závode štátneho podniku z hľadiska spravovania majetku." Proste, opäť sa stretávam: "Ja by som aj všetko povedal, len nesmiete použiť moje meno." Viete, práve ak by títo ľudia mali záruku, že ich vedú ľudia, ktorí ozaj hľadia na záujem firmy a nie na skupinové záujmy toho pozadia, ktoré vieme, že tu je a že funguje, len je otázka, ako ďaleko pripustíme, tak verte, že to množstvo tých ľudí, ktoré činíme zodpovedným za službu našim lesom a za službu celej krajine by konalo možno ešte oveľa prospešnejšie, odvážnejšie a spravodlivejšie vo svojej činnosti, ako možno niekedy z toho strachu zo svojich krokov ich zvykneme obviňovať.
Áno, zmluvy zverejnené. To vítam. To, myslím, vítame všetci, aby boli zmluvy zverejňované. Na tom asi sa nebude nič meniť. Takže v závere by som si dovolil povedať len toľko, že vám ďakujem za to, že ste ma vypočuli, že ma vypočula sieň zákonnosti, že ma vypočulo možno všetkých päť kolegov lesníkov, ktorí tu sú medzi nami. Ja som šiesty. Pomerne slušná skupina profesná, ale o to nejde, či sú to lesníci, alebo ľudia, ktorí len potrebujú produkty lesa. Ide o to, že tento zaákon, tento návrh, pokorne priznávam, môže mať chyby aj vážnejšie. Len ak sa pozriete na jeho ducha, tak si myslím a spýtajte sa svojho svedomia, tak vám odpovie, že by ten duch tohto zákona nemal byť zatlačený gombíkom, tlačidlom nie do nejakej čakacej lehoty a aby mohol byť posunutý do toho druhého čítania, v ktorom by sme možno dokázali povedať si všetky tie vylepšenia, ktoré ten zákon potrebuje a ktorým by sme dokázali povedať všetkým lesníkom, aj občanom tejto krajiny, že máme záujem, aby správa jeho majetku, v tomto prípade lesného, bola čo najlepšia, pretože to všetci tak potrebujeme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa vyjadril ešte v rozprave. Pán spravodajca, chcete? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme, dámy a páni, pokračovať o 14.00 hodine popoludní druhým čítaní v skrátenom legislatívnom konaní o dvoch vládnych návrhoch zákona. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)