8. schôdza

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Chrena, ktorý predniesol v rozprave.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zajaca, ktorý predniesol v rozprave.

Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Pán predseda, mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 82 za, 15 proti, 46 sa zdržalo.

Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 514.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body.
Vyhlasujem prestávku. Ešte pán predseda zdravotníckeho výboru.

Dobrý deň prajem. Poprosil by som, resp. chcel by všetky kolegyne a všetkých kolegov pozvať zajtra o 09.00 hodine, pri príležitosti svetového dňa osteoporózy sa bude robiť meranie hustoty kosti - denzitometria na výbore pre zdravotníctvo od 09.00 do 15.00 hodiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení prítomní poslanci, hostia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predseda. Hneď na úvod uvádzam, že vo svojom vystúpení nebudem mať žiadny pozmeňujúci návrh, avšak dovolím si pár slov k tomu, čo sa vládnym návrhom navrhuje, pričom zároveň, aj keď nie som predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, dovolím si predniesť argumentáciu k pozmeňujúcim návrhom pani Žitňanskej.
Z dôvodovej správy k predloženému vládnemu návrhu zákona vyplýva niekoľko účelov, ktoré sa majú predloženou novelou dosiahnuť. Nebudem ich tu opakovať, keďže ich predniesol už predkladateľ.
Po prvé. Myslím, že časť deklarovaných účelov sa predloženým návrhom skutočne aj dosiahne a osobne túto novelu považujem za dobrú a potrebnú. Čo sa však týka ostatnej časti, konkrétne skvalitnenie výkonu advokátskeho povolania, dovolím si tvrdiť úplný opak.
Po prvé. Za súčasného stavu neexistuje priama úmera medzi dĺžkou praxe advokátskeho koncipienta a kvalitou jeho pripravenosti na výkon advokátskeho povolania. Som rád, že na ústavnoprávnom výbore prešli pozmeňujúce návrhy týkajúce sa obsahu prípravy na advokátske povolanie. Tieto zrejme, predpokladám, že prejdú aj v pléne. Tu mi nedá nepovedať, že začína byť zvykom, že vládne návrhy zákonov najskôr sa nastreľujú tak, aby boli čo najprísnejšie, a potom víťazoslávne príde niektorý z poslancov vládnej strany s novelou, ktorá tento návrh zmierni. Uznávam, že ide o dobrú taktiku, no keby sa to aspoň nerobilo tak, že totožný poslanecký pozmeňujúci návrh je najskôr vládnou stranou odmietnutý a neskôr prijatý. Tento skorší návrh má vždy jednu zásadnú vadu a tou vadou je, že ho predkladá opozičný poslanec.
Vrátim sa späť k veci samej. Ak by ministerstvu išlo skutočne o skvalitnenie prípravy na výkon advokátskeho povolania, začali by najskôr práve tým, čo sa navrhuje v pozmeňujúcich návrhoch. To jest, že sa zmení obsah prípravy advokátskych koncipientov. Povedzme, napr. tak, ako sa navrhuje v týchto pozmeňujúcich návrhoch. Myslím, že všetci, ktorí absolvovali prax advokátskeho koncipienta mi dajú za pravdu, že kvalita prípravy závisí od dvoch základných kritérií. Tým prvým kritériom je advokát alebo osoba advokáta, u ktorého vykonávať advokátsku prax a pričom druhým kritériom je, sú osobné predpoklady koncipienta. Tieto predpoklady platia o to viac, ak absentuje dostatočná a vymožiteľná právna úprava obsahu prípravy advokátskeho koncipienta, tak ako je to podľa platného právneho stavu. Inými slovami, ak existujú prípady, kedy advokát neposkytuje právne služby kvalitne, tak ako táto novela predpokladá, nemá to nič spoločné s dĺžkou výkonu advokátskej praxe.
Ak teda ide predkladateľovi o skvalitnenie výkonu advokátskeho povolania u nových advokátov, mal by byť postup presne opačný, a teda najskôr úprava podmienok obsahu výkonu advokátskeho koncipienta, a až potom, ak by sa ukázalo, že tento obsah je nedostatočný alebo táto úprava je nedostatočná, potom by sa mala predĺžiť prax advokátskeho koncipienta. Nie naopak. Táto časť návrhu preto nie je dobrá. Preto súhlasím a podporujem pozmeňujúce návrhy, ktoré dala pani poslankyňa Žitňanská. Jej návrh spočíva, okrem iného v tom, že sa zachová súčasný stav dĺžky praxe advokátskych koncipientov.
Rovnako za nesprávnu považujem časť predloženého návrhu, ktorá sa týka povolenia reklamy. Komercionalizácia advokácie, ktorá patrí medzi slobodné povolania, môže mať negatívne následky a v niektorých oblastiach Slovenska možno až likvidačné nielen pre malé advokátske kancelárie, ale aj pre kredit, ktoré advokátske kancelárie a samotní advokáti požívajú. Takúto hrozbu považujem z dlhodobého pohľadu naozaj za reálnu.
Ďalšou časťou návrhu, ktorá nerieši deklarovaný úmysel predkladateľa, je navrhovanie takej úpravy, ktorá znemožní advokátom, ktorí nemajú zákonom stanovenú prax advokáta, zamestnať advokátskeho koncipienta. Takáto úprava, keďže sa jej účinnosť navrhuje už od 1.1.2013, nielen že bez rozdielu diskriminuje mladých a šikovných advokátov oproti starším advokátom, ale ich aj svojim spôsobom trestá za to, že tu bola a aj naďalej je nedostatočná právna úprava, ktorá sa týmto návrhom navrhuje zmeniť. Mám pocit, že chceme všetky pálčie problémy vyriešiť, čo najrýchlejšie, no bez toho, aby sme zohľadňovali záujmy nie malej skupiny osôb, ktorých sa táto novela dotkne. Hovorím približne, je to odhad asi o 2-tisíc advokátoch.
Navyše vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení týkajúce sa tejto časti, môže nastať zaujímavá situácia. Môže sa stať a zrejme sa aj stane, že advokáti s rovnakou praxou a časom zápisu môžu mať rozdielne podmienky na výkon svojho povolania. Ako je to možné? Konkrétne. Ak advokát bez splnení podmienky praxe stihne prijať koncipienta do účinnosti prijatia tohto zákona, Slovenská advokátska komora takéhoto koncipienta bez problémov zapíše. Ak však iný advokát s takou istou praxou aj s časom zápisu do Slovenskej advokátskej komory prijme koncipienta po účinnosti tohto zákona, Slovenská advokátska komora tohto koncipienta zapísať odmietne. Takéto dôsledky sa terminus technicus nazývajú ako rozdielne zaobchádzanie alebo inak diskriminácia. Diskriminácia je v našom právnom prostredí zakázaná. Princíp zákazu diskriminácie, tak ako celkom bežne judikujú súdy či vnútroštátne, alebo aj medzinárodné, znamená a vlastne je to požiadavka, aby sa s osobami v rovnakej situácii zaobchádzalo rovnako. Rovnaké zaobchádzanie v prípade, ktorý som uviedol, žiaľ, nehrozí. Jeden bude diskriminovaný oproti druhému, aj keď obaja splnili rovnaké podmienky.
Vážený pán minister, už teraz mám indície, že v prípade, ak k takémuto odmietnutiu po prijatí novely dôjde, advokát, ktorý bude takto nedôvodne ukrátený na svojich právach, ktoré mu podľa mňa patria, bude sa brániť všetkými možnými prostriedkami, čo mu teda zákon umožňuje vrátane podania sťažnosti na Ústavný súd. Keďže aj ja si ctím ústavu, ja ho v tejto sťažnosti budem podporovať. Som presvedčený, že táto časť novely je diskriminačná, ak bude prijatá. A preto budem presviedčať svojich poslaneckých kolegov, aby sme podali aj my návrh na nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky.
Na záver si dovolím ešte dve krátke poznámky. Tak ako ma teší, že v ostatných častiach považujem predložený návrh za veľmi kvalitne spracovaný, o to viac ma mrzí, že práve na zasadnutí ústavnoprávneho výboru došlo k prijatiu takých pozmeňujúcich návrhov, ktoré s predloženou novelou nemajú absolútne nič spoločné. Niekto tieto pozmeňováky nazýva prílepkami, prípadne ide o istú formu nepriamych noviel. K prílepkom alebo nepriamou novelou by v právnom štáte dochádzať nemalo, keďže zmysel rozhodnutí tak slovenského, ako aj českého ústavného súdu, ktorý má rovnaké podmienky alebo podobné podmienky ako máme my pri legislatívnom procese, môže ísť o zásadné porušenie legislatívneho procesu, ktorý môže mať dopad nielen na legitimitu, ale aj legalitu ustanovení, ktoré boli takouto formou prijaté. Skutočnosť, že takýchto prílepkov sa dopustil práve ústavnoprávny výbor považujem za nie príliš, nie príliš pozitívnu vizitku výboru, ktorý má na ústavnosť, a teda aj na právny štát, dohliadať.
A na úplný záver. Áno, máme veľa právnikov. Má to byť však dôvodom na obmedzenie ich prístupu k výkonu advokátskeho povolania, ktoré bude negatívnym dôsledkom tejto novely? Nemal by sa skôr riešiť problém spočívajúci v množstve absolventov práva. Verím, pán minister, že tento problém poznáte a čoskoro ho budete konzultovať, a dúfam, že aj riešiť s ministrom školstva. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kadúc, dovolím si skonštatovať a aj pochváliť, že vaše vystúpenie bolo čisto v odbornej rovine, preto aj ja budem odborne sa snažiť reagovať.
Po prvé vo vzťahu k tým prílepkom a k tej činnosti ústavnoprávneho výboru, ja osobne som práve opačného názoru. Práve od ústavnoprávneho výboru sa očakáva aktivita a práve v ústavnoprávnom výbore by malo dochádzať k legislatívnym nejakým postupom a k legislatívnej práci. Na to je ústavnoprávny výbor. Som toho názoru, je to môj osobný názor, ale práve myslím si, že práve od ústavnoprávneho výboru sa očakáva nejaká legislatívna aktivita ako taká. Čo sa týka prílepkov ako takých, tak prílepky v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov nie sú zakázané. Sú bežnou legislatívnou praxou, ktorá bola využívaná aj za bývalej vlády, aj predchádzajúcich.
Čo sa týka nepriamej novely zákona, dovolím si upozorniť na článok 11, odseky 1 a 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde je definovaná nepriama novelizácia. V tomto prípade o to nejde. Čiže ústavnoprávny výbor podľa môjho názoru postupoval kvalifikovane.
Čo sa týka ešte vystúpenia ku vzťahu koncipientskej praxi, dovolím si poznamenať asi toľko, že, myslím si, že toto bol nájdený rozumný kompromis medzi teda či už Národnou radou, ministerstvom spravodlivosti, advokátskou komorou. Ta päťročná koncipientská prax bola v minulosti, keď sa otvárala komora. Absolvovalo to množstvo advokátov. Dovolím si povedať, že advokátska komora nemusela vôbec s nami komunikovať. Mohla to urobiť tým spôsobom, že by tú koncipientskú prax predĺžila ešte na dlhšie cez interné pokyny alebo interné predpisy tým, že by mal niekto iba jeden riadny termín, jeden opravný termín na advokátskych skúškach. Ten opravný termín by bol o rok, a keby že to neabsolvuje, musel by ísť, tak, ako to majú exekútori, znova celú koncipientsku prax. Čiže, teoreticky interne by to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za, za teda faktickú poznámku. Tak ako povedala pani Žitňanská, tu je treba zachovať určitý princíp predvídateľnosti jednak právneho poriadku, ale aj legislatívneho procesu. A keď vstúpite v druhom čítaní s úplne iným zákonom, toto nemôže byť v súlade s legislatívnym procesom, to je vec prvá.
A k tej citácii legislatívnych pravidiel. Ja ich, samozrejme, poznám. Preto som povedal, že to, čo sa tu vyskytlo na výbore bola istá forma nepriamej novelizácie. Ako isto viete, prílepok je nástroj, nepriama novelizácia je až následok. Toto konštatoval, nie legislatívne pravidlá, ale súd. Český aj slovenský.
K tej praxi. Ja som to hovoril už, myslím, v prvom čítaní, že mne nevadí, že bude tá prax päť rokov. Nech! Nech je možno aj sedem. Ale pokiaľ sa nepreukáže, že dĺžka koncipientskej praxe má vplyv na kvalitu prípravy koncipienta, až potom riešme dĺžku. Najprv riešme ten obsah. Riešme, ako sa ten koncipient vzdelávava, či sa musí, nemusí. Toto nebolo doteraz absolútne riešené. A my ideme predlžovať tu prax len preto, že máme tu nejaký pocit ničím neoverený. Ničím nepodložený. To je tá škoda. Ďakujem.