8. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Takže opäť by som si dovolil, vážené panie poslankyne a poslanci, predložiť v prvom čítaní vládny návrh, pardon, áno, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 211/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, prepracované znenie, ale aj reakcia na podnety aplikačnej praxe. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy Komisie Európskej únie nazvanej „Small Business Act“, ktorá identifikovala ako kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov z hľadiska konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ. Zároveň iniciatíva pomenovala ako najväčší problém skutočnosť, že malé a stredné podniky v čase globálnej hospodárskej a finančnej krízy nedisponujú účinným prístupom k financiám, čo ich častokrát vedie do platobnej neschopnosti, respektíve insolvencie.
V nadväznosti na uvedené sa v dôsledku transpozície smernice navrhujú do právneho poriadku Slovenskej republiky prebrať ustanovenia, ktoré sú spôsobilé založiť predpoklad pre zlepšenie platobnej disciplíny. Ide napríklad o zavedenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, čo vyplýva z čl. 6 Smernice 211/7/EÚ, stanovenie pre subjekty verejného práva maximálnej lehoty splatnosti peňažného záväzku v trvaní tridsať dní, od ktorej je možné sa zmluvne odchýliť len pod podmienkou, že takáto dlhšia lehota nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne šesťdesiat dní. Určenie ďalej pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi maximálne lehoty splatnosti, ktorú je možné zmluvne dohodnúť v trvaní šesťdesiat dní s možnosťou individuálneho dojednania aj dlhšej lehoty splatnosti peňažného záväzku dlžníka, ktorá však je podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa. A ďalej, zavedenie inštitútu nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe. To je príklad mnou vymenovaných niekoľko, niekoľko zlepšení.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vládny návrh je zároveň v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Žitňanská je určený spravodajca.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 9. októbra 2012 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na II. polrok 2012. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie, primárnom a sekundárnom, a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. A pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Naozaj len krátko, ale už pri čítaní tejto mojej spravodajskej informácie som si uvedomila, že asi nie je úplne korektná, tak ako mi ju pripravil ústavnoprávny výbor, pretože som prečítala, že uvedený návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie. A ak správne chápem tento návrh zákona, tak mal by mať vplyv na podnikateľské prostredie. A cieľom je, aby mal pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, aby naozaj platby medzi podnikateľmi prebiehali promptnejšie v nejakej zákonom stanovenej maximálnej lehote. Takže ja pevne verím, že v súlade s európskou legislatívou táto právna úprava pomôže tomu, aby platby medzi podnikateľmi prebiehali pružnejšie. Aj keď som si plne vedomá obmedzených možností akejkoľvek právnej úpravy tento problém oneskorených platieb vyriešiť, pretože v princípe platí, že platí sa načas vtedy, keď dobre funguje konkurenčné prostredie, to znamená, existuje pre každého podnikateľa, ktorý neplatí včas, veľké riziko, že nabudúce jeho obchodný partner si ho nevyberie za partnera. A to naozaj funguje, tento princíp vtedy, keď konkurenčné prostredie je naozaj na vysokej úrovni a zároveň platí aj to, že disciplína medzi podnikateľmi, pokiaľ ide o platby, funguje aj vtedy, keď dobre funguje vymáhateľnosť práva, to znamená, keď je zrejmé, že pokiaľ lehoty na zaplatenie faktúry nie sú dodržané, tak naozaj ten rozsudok príde rýchlo a včas a rovnako prípadná exekúcia je rýchla.
Takže omeškané platby ako téma je veľký problém podnikateľského prostredia. Tento zákon môže napomôcť, ale zároveň asi sme si všetci vedomí toho, že nie je všeliekom, pretože musí zafungovať aj konkurenčné prostredie a musia zafungovať aj orgány garantujúce vymáhateľnosť práva. V každom prípade ale musím povedať to, čo som povedala na začiatku, že to, čo sa očakáva od tohto návrhu zákona, je pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takže korigujem týmto mojím vystúpením moju nie úplne korektnú spravodajskú informáciu, ktorú som dostala z ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem veľmi pekne.