8. schôdza

Pekný deň želám, dámy a páni. Sledoval som chvíľočku rozpravu k poslaneckému návrhu pána poslanca Viskupiča o novele zákona o rokovacom poriadku a nedá mi, aby som nereagoval. Dámy a páni, moc má množstvo príchutí a zákon, o ktorom ste tu hovorili, je obzvlášť citlivý preto, lebo nikto z nás nevie, kto, kedy a ako s tou mocou bude vedieť narábať.
Aj preto táto Národná rada už generácie poslankýň a poslancov pred naším volebným obdobím prijala veľmi podľa mňa účelný a racionálny konsenzus, a to, že akákoľvek zmena v tak citlivom špeciálnom zákone sa bude realizovať len na základe širokej politickej dohody a na základe veľmi precíznej prípravy predtým, ako tieto veci prídu do pléna.
Mám pocit, že naši mladí kolegovia, a to neberte ako výčitku, napriek tomu, že od začiatku tohto volebného obdobia sme si povedali, že takýto mechanizmus aj v iných citlivých ústavných veciach budeme používať, si neosvojili, a preto vám chcem povedať, že ja sa nebojím žiadnej kontroly, a nikto zo SMER-u - sociálnej demokracie, a dovoľte mi byť teraz politický, pretože som členom tejto strany, sa nebojíme žiadnej kontroly. Problém je, že robíte z tém, ktoré vecne možno sú naozaj otázkou, ktorou by sme sa mali zaoberať, politiku má, robíte, alebo chcete si na tom robiť politické body.
Viete, ja som tu zažil obdobie, keď som mal koaličných partnerov, ktorí prichádzali s veľmi podobnými návrhmi. Boli to rôzne, a vy si to pamätáte, kolegyne, kolegovia, ktorí tu sedíte, vyšetrovacie komisie, odobrať mandáty, zobrať benefity, zobrať klubom výhody, ak náhodou poslanci opozície odídu, alebo ak niečo nesedí z pohľadu moci. Moc má množstvo príchutí.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť, mám pocit, že sa nám relatívne darí za tých šesť, sedem mesiacov komunikovať a že jednoducho, sme schopní aj v tak vážnych veciach, ako bola trestnoprávna imunita dnes, sa určite, alebo robíme na majetkových priznaniach, máme otvorené množstvo tém, ktoré preto, aby naozaj boli dlhodobo udržateľné, nemali účelový mocenský charakter, dotiahneme do konca. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, máme grémium, máme pracovnú skupinu, poďme o týchto veciach hovoriť, ale poprosím vás veľmi pekne, neobviňujte nás. Viete veľmi dobre, že sme prijali teraz novelu rokovacieho poriadku a prijali sme len to, na čom sme sa všetci naprieč politickým spektrom dohodli. Mám tu komfortnú väčšinu, 83 hlasov. V rokoch 2006 - 2010 som mal komfortnú väčšinu s koaličnými partnermi 85 hlasov a mohli sme urobiť s tým rokovákom čokoľvek, práve s tou príchuťou moci. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážte slová, obvinenia o tom, ako sa bojíme. Čoho sa máme báť? Poďte na pôdu grémia, poďte na pôdu pracovnej skupiny a poďme sa tam baviť, čo ak sa dohodneme, ale všetci. Lebo dnes sme my moc, vy opozícia, zajtra to môže byť opačne, o pár rokov to môže byť úplne ináč. Jednoducho, nerobme veci len v záujme našich politických bodov, alebo v záujme politickej moci.
Ďakujem pekne. (Potlesk a zaznievanie gongu.)