10. schôdza

Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru pre kontrolu SIS dnešné rokovanie o 12.15 na tradičnom mieste.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia z výboru pre vzdelávanie, vedu a mládež a šport, pripomínam o 12.30 zasadnutie v miestnosti výboru, neformálne stretnutie s predstaviteľmi mimovládnej organizácie Domáca škola.

Ďakujem za slovo.
Ja rovnako pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že o 12. hodine v miestnosti č. 32 bude pokračovanie poslaneckého prieskumu, ktoré sme začali na ústredí práce. Takže členovia, ktorí sa zúčastnili poslaneckého prieskumu, o 12. hodine v miestnosti č. 32.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, chcela by som sa vyjadriť k vládnemu návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vážení kolegovia, poprosím o kľud v rokovacej sále.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Chcela by som ho, sa vyjadriť k bodu 15.
V § 9 odseky 6 a 7 znejú: "Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu."
Bod, odsek 7 hovorí: "Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to však neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia došlo u poistenca jej zavineným protiprávnym konaním, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) a za poskytnutú neodkladnú starostlivosť poistencovi podľa odseku 3 voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá porušila povinnosť uhradiť náklady vzniknuté pri jej ďalšom poskytnutí podľa odseku 4."
Ja by som navrhovala v odseku 6, odsek 6 upraviť nasledujúcim spôsobom: "to je vymedziť písomné potvrdenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti na ústavnú starostlivosť."
A v odseku 6: "Skutočnosť, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť potvrdzuje zdravotná poisťovňa pri ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu."
Zdôvodním, chcem toto zdôvodniť, upozorniť hlavne na tento bod. Ak poistenec žiada o poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti napriek tomu, že si je vedomý, že má nárok na jej úhradu len v prípade, že je neodkladná táto starostlivosť, tu pravdepodobne posúdil svoj zdravotný stav ako neodkladný a ambulantný poskytovateľ, teda lekár, si to môže overiť, či ide o stav neodkladný alebo nie, môže si to overiť len na základe vyšetrenia. Čiže musí ho vyšetriť. Ambulantný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá priestor ani čas počas ordinačných hodín na administratívnu komunikáciu so zdravotnou poisťovňou a čas popísať zdravotný stav pacienta na písomnú žiadosť by mohol len po jeho vyšetrení. V prípade neposkytnutia zdravotnej starostlivosti, pretože ju poisťovňa vyhodnotí ako odkladnú, vo forenznom prípade nesie zodpovednosť za zdravotné následky u pacienta len a len ambulantný lekár. Ak sa pacient dostaví na ambulanciu s vedomím, že nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je si vedomý rizika a poskytnutie zdravotnej starostlivosti považuje za neodkladné. Poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a odsek 1 má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu navrhujem v odseku 7 doplniť písmeno f a to znie:
"Za poskytnutú ambulantnú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods. 1, ak sa následne nepreukáže, že táto starostlivosť bola neodkladná. To neplatí pre poistenca, ktorý je dlžníkom podľa § 25a a odseku 1, ak ide o dlžníka, na ktorého sa vzťahuje výnimka v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až f)."
Zdôvodnenie: Poisťovne požadujú úhradu za ambulantne poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi, ktorý je dlžníkom. Túto úhradu žiadajú od poskytovateľa, teda lekára, ktorý tohoto pacienta ošetril, čo je v rozpore s úlohou poskytovateľa a s úlohou poisťovne v systéme, pretože poisťovňa má licenciu na zabezpečenie výberu poistného a na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v zmysle zákona a rozsahu. Poskytovateľ má zodpovednosť za správne; teda za to, aby zdravotnú starostlivosť poskytol správne a aby ju poskytol včas. Poistenec má úlohu včas uhradiť zdravotné poistenie, dodržiavať liečebný režim a plniť si oznamovaciu povinnosť.
Argumenty zdravotných poisťovní, že u takýchto poistencov sú pohľadávky na poskytnutú zdravotnú starostlivosť ťažko vymožiteľné, tieto argumenty neobstoja. Poisťovňa má na to k dispozícii celý aparát ľudí. Je to súčasť jej povinností. Svoje riziko poisťovňa nemôže presúvať na poskytovateľa, v tomto prípade na lekára, a nemôže ho postihovať za to, že ošetril poistenca, ktorý na to nemal nárok.
V § 22 bod 44, § 22, sa vypúšťajú písmená b) aj i); a l), pardon.
V povinnosti poistenca písmeno i) – oznámiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zmenu zdravotnej poisťovne do 30 dní od zmeny zdravotnej poisťovne – odporúčam ponechať.
Poisťovňa v zúčtovaní za predchádzajúci mesiac oznámi poskytovateľovi, za ktorých poistencov z dôvodu zmeny poisťovne neuhradí zdravotnú starostlivosť. Pre poskytovateľa z toho vyplýva navyše administratíva, to je dvojité účtovníctvo za daný mesiac a opozdené platby od poisťovne. Ak sa jedná o menší počet poistencov, poskytovateľ ich poisťovni opakovane nevykáže, lebo náklady na túto činnosť sú vyššie ako príjem od poisťovne.
Vlastne ale najdôležitejšie na tom je to, že poisťovňa nemôže postihovať lekára, ktorý poskytne túto zdravotnú starostlivosť, ale má vymáhať tieto peniaze od poistenca, ktorý vedome alebo nevedome, ktorý sa dopustil toho, že žiadal vyšetrenie ako neodkladnú starostlivosť, pretože lekár musí poistenca vyšetriť a až vtedy vlastne zistí, že či išlo, a to už je vlastne po. Vtedy môže zistiť, že či išlo o neodkladnú alebo odkladnú zdravotnú starostlivosť. Tak toto by som prosila, keby pán mini..., keby bolo v tomto návrhu zohľadnené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Áno, nedá sa, než súhlasiť s tým, čo hovorila teraz kolegyňa Grausová, pretože to, aby bolo jasné, či ten pacient je vo vážnom stave, alebo nepotreboval akútne vyšetrenie, vyžaduje najprv vyšetriť ho. A na konci vyšetrenia je jasný záver. To znamená, aj hysterik, ktorý imituje akútne brucho, musí byť najprv vyšetrený okrem štandardného klinického, možno i biochemicky, aby sa vylúčilo alebo potvrdilo to, čo predstiera. A je, samozrejme, neférové zvaľovať vlastne potom vykonanie toho vyšetrenia na lekára ako jeho vinu. V tomto zmysle je tento príspevok v poriadku.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, ja by som len krátko zareagoval síce na pána poslanca Mihála, keď tu nie je, a potom krátko možno poznámku k tomu, čo pani poslankyňa Grausová hovorila.
Ja rozumiem tej pripomienke týkajúcej sa zrušenia stropov pre platenie zdravotných odvodov do zdravotného poistenia. Dokonca aj súhlasím s tým, že ide o pomerne zásadnú zmenu v systéme, a dovolím si k tomu povedať pár poznámok alebo komentárov.
Opatrením nedochádza ku kriveniu systému zdravotného zabezpečenia. Práve naopak, je to jedna z požiadaviek aj Svetovej zdravotníckej organizácie, aby systémy zdravotného zabezpečenia neboli, nemali výnimky a boli, mali istú mieru spravodlivosti a vyváženosti. Je pravda, že to postihuje zhruba 15-tisíc ľudí nadpriemerne zarábajúcich a niekto by mohol povedať, že takýmto spôsobom sa trestajú úspešní ľudia. Na druhej strane nejde o progresívne zvyšovanie zaťaženia, ale v podstate sa dorovnáva ako keby ten, to, čo už istým spôsobom tu odznelo v druhej poznámke, sú tu aj ľudia, ktorí neplatia alebo majú znížené poistné práve cez odvodovú odpočítateľnú položku. A hľadáme, samozrejme, nejaký princíp spravodlivosti v oblasti solidarity, pretože takáto zásluhovosť v princípe verejného zdravotného poistenia tu nie je. Niekto platí celý život a nepotrebuje možno hradiť drahé náklady, niekto platí absolútne z minima a, naopak, čerpá náklady. O tom je princíp solidarity a o tom možno je aj, by som povedal, to spolupodieľanie sa.
Samozrejme, že otázka času ako dlho. Ja som aj, a padlo to tu veľmi otvorene, že síce som to oznámil ja, ale v skutočnosti nijak inak sa to nedá realizovať, ak to má byť od 1. januára, len pozmeňovacím návrhom. Ale aj práve preto, aby tu bola istá diskusia, aby tu bola istá včasná informovanosť, tak som sa rozhodol, že navrhnem takúto vec, odkomunikujem ju. Nič to nemení, samozrejme, na tej pripomienke, ktorú považujem, samozrejme, za absolútne legitímnu, že by si to žiadalo, aby takáto vec išla v klasickom legislatívnom procese. Ale znovu zdôrazňujem, dotýka sa to 15-tisíc ľudí. Ten dopad nie je významný až tak. Bude sa počítať zhruba zo 4 350 euro. Po novom treba povedať, že sa zníži aj daňový základ, to znamená, že nebude to priamo 14 %, ale bude to efektívne zhruba 11 %, pretože o to sa bude platiť menej dane. Samozrejme, že sú to peniaze.
Ešte čo je potrebné možno povedať, viete, tak či je to otázka daní, odvodov, každý sa bude pýtať a každý subjekt, či je to fyzická osoba, alebo právnická osoba, čo za to dostávam. To je tá najlegitímnejšie otázka, či kvalita služieb. Lebo môžme sa baviť, či odvody 14 % je veľa alebo málo v porovnaní s inými, či by to malo byť menej v porovnaní s tým, čo za to dostávame. Aj preto som povedal, že máme tu okrem verejného dlhu, ktorý poznáte aj v oblasti zadlžovania sa nemocníc, je tu aj veľký skrytý dlh v stave a v infraštruktúre, ktoré tu máme, ktoré sa nedá zo dňa na deň vyriešiť a hľadáme, samozrejme, aj prostriedky, zdroje, aby sme skvalitňovali. Nie je to pre mňa tak isto vybudovanie detenčného ústavu. Nemôžme povedať, že 80 ľudí, pre ktorých je určený tento detenčný ústav, by mali hradiť jeho príbuzní. O tom je ten princíp tej verejnej služby a zodpovednosti, že musíme takéto veci zafinancovať. Čo sa, toľko by som povedal k mojej pripomienke, ale vnímam ju skutočne ako legitímnu, ale napriek tomu sa uchádzam o porozumenie.
Ak chceme niečo urobiť a potrebujeme investovať, potrebujeme na to krytie. Či to pôjde z daní, alebo to pôjde z odvodov, je to v zásade vždy len zaťaženie tých, ktorí to platia. Preto sme, navrhujeme alebo hovoríme o navrhovaní, o dorovnaní spravodlivosti, to znamená, že zrušenia tých stropov pre tých, ktorý platia menej. Inak to bude musieť ísť z daní a tým pádom, samozrejme, budú to platiť všetci. Je to o miere pohľadu na to, kde ta miera spravodlivosti v solidarite je.
Čo sa týka samotnej odvodovej odpočítateľnej položky, ktorú navrhuje pán poslanec Mihál, že sa nereflektuje na jej výšku z titulu navýšenia aj minimálnej mzdy. Je pravda, že sa tak nedeje momentálne, ale chcem aj upriamiť pozornosť na to, že v podstate beží druhý rok. Prvé zúčtovanie bolo v tomto roku. Celkový dopad odvodovej odpočítateľnej položky je 209 miliónov euro. Je viac, ako sa predpokladalo, zhruba o nejakých 50 miliónov euro. Takisto si myslím, že by bolo fér trošku nechať istú lepšiu ekonomickú kvantifikáciu, sociálnu kvantifikáciu, či táto odpočítateľná položka, čo prináša z hľadiska verejných zdrojov, pretože 209 miliónov je významný verejný výpadok, ktorý sa zasa musí len niekde dobehnúť, pretože výdavky na zdravotníctvo, žiaľ, rastú – alebo našťastie, podľa toho, z ktorého pohľadu – viac, ako rastie inflácia. A ak budeme zvyšovať odvodovú odpočítateľnú položku, musíme, samozrejme, hľadať niekde priestor, ako tie peniaze do zdravotníctva dostaneme za tento výpadok.
Čo sa týka poznámky alebo toho návrhu pani poslankyne Grausovej. Ja jej rozumiem, toto je taká dlhodobejšia téma. Neodkladná zdravotná starostlivosť je v zákone 576 presne popísaná na, samozrejme, na odvrátenie alebo na záchranu života, odvrátenie vzniku ťažkých chorôb a tak ďalej a tak ďalej. A je ťažké pre niektorých lekárov presne identifikovať, či sa jedná o neodkladnú, alebo nie neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
V tomto prípade asi je tá váha viac ako keby na strane zdravotných poisťovní alebo verejných peňazí, kde sa viacej núti lekár ako keby držať si tú zodpovednosť a možno niekedy mať vyššie náklady spojené s tým, aby niekedy urobil ten úkon a potom ďalej buď nepokračoval a povedal, že to nie je potrebné. Minimálne ten manažment s takýmto pacientom ho zaťažuje. Ale opäť je tu nejaký účel a zmysel toho, aby sa nám nezačalo zneužívať, že niekto nebude platiť zdravotné poistenie a bude vedieť, pretože ak nebudeme mať vymožiteľnosť; a ja vám rozumiem a máte; tak poďme hľadať možno ďalej nejaké riešenia.
Treba povedať, že to, čo sme my teraz v návrhu zákona ešte upravili, sa týka dlžníkov, kde sme možno okrem toho, že sme zvýšili ako keby tú úroveň považovania dlžníka z 10 eur na 100, to znamená, ako keby sme tiež trošku zjemnili, kedy sa nazerá na dlžníka kvôli 14 euro. Už sa nebude nazerať na dlžníka, čo evidentne znamená, že aj pre konkrétnych ambulantných lekárov nebudú istým spôsobom penalizovaní za to, že vyšetrujú. To znamená, už hľadáme tú toleranciu takú, ale tých prípadov tým pádom klesá počet, kedy sa to nebude považovať.
A tak isto sme reagovali na niektoré úplne praktické veci a tie sa týkali povedzme dlžníkov, ktorí sa stali z objektívnych príčin, napríklad v konkurze, reštrukturalizácii, kedy majú povolené iba splátky dané súdnym exekútorom alebo majú súdom nariadenú ochrannú liečbu. To znamená, že praxi v podstate nevymizli ako keby zo zoznamu doteraz dlžníkov, ale nemohli napríklad platiť alebo nemohli v tej výške. Opäť znižujeme počet tých, na ktorých sa takto prihliada. Istým spôsobom reflektujeme aj možno na tie problémy, ktoré by ste mali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa upravujú činnosti a postupy v súvislosti s transplantáciou ľudských orgánov a ľudských tkanív a ľudských buniek v Slovenskej republike. Zároveň sa preberá týmto návrhom smernica Komisie č. 2015/565 z 8. apríla 2015, ktorá sa týka určitých technických požiadaviek na kódovanie ľudských tkanív a buniek, a tiež sa preberá, transponuje smernica Komisie 2015/566 tiež z 8. apríla 2015 v oblasti postupov overovania ekvivalentných noriem kvality a bezpečnosti dovážaných tkanív a buniek.
V súvislosti s transplantáciou ľudských orgánov, ľudských buniek sa ustanovujú
– požiadavky darcovstva, odberu, testovania, charakteristiky, konzervovania, distribúcie a transplantácie orgánov,
– požiadavky na darcovstvo, odber, spracovanie, konzervovanie, testovanie, skladovanie a distribúciu tkaniva a buniek,
– postupy na zabezpečenie kvality a bezpečnosti v súvislosti s darcovstvom, odberom, testovaním, charakteristikou, konzervovaním, distribúciou a transplantáciami orgánov a darcovstvom, odberom, spracovaním, konzervovaním, testovaním, skladovaním a distribúciou tkaniva a buniek,
– postupy pri výmene orgánu, tkaniva a buniek medzi štátmi Európskej únie a tretími štátmi, teda ich vývoze a dovoze,
– požiadavky na zabezpečenie vysledovateľnosti orgánu tkaniva alebo buniek a postupy oznamovania závažných nežiaducich udalostí a závažných nežiaducich udalostí a závažných nežiaducich reakcií,
– náležitosti zmeny v povoleniach na prevádzkovanie tkanivového zariadenia, pozastavenia alebo zrušenia takéhoto povolenia,
– náležitosti povolenia na prevádzkovanie tkanivových zariadení, ak tkanivové zariadenie bude vykonávať dovoz tkaniva alebo buniek z tretieho štátu,
– povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s používaním jednotného európskeho systému kódovania na každom distribuovanom tkanive a bunkách a sankcie za porušovanie uvedených povinností,
– kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri výkone štátnej správy v súvislosti s transplantáciami orgánu, tkaniva alebo buniek a úlohy národnej transplantačnej organizácie.
Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňujú problémy aplikačnej praxe, ktoré súviseli s nesprávnou transpozíciou smernice Európskej únie vo vzťahu k transplantáciám orgánov, tkanív a buniek. Na zabezpečenie zvýšenia odberov orgánov sa posilňujú úlohy koordinátorov transplantačných centier a ustanovujú sa postupy pri úhrade za prevoz mŕtveho tela darcu orgánov z transplantačného centra do miesta pohrebu.
Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré ďalšie s ním súvisiace zákony.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k vládnemu návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali predložený návrh zákona v stanovenej lehote. Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený. V časti spoločnej správy; IV. časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 11. októbra 2016, odporučil Národnej rade zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 66 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 20 z 11. októbra, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Pán predsedajúci, vy ste povedali, teda ideme ten zákon o transplantáciách, áno? Vy ste povedali, že pán poslanec Zelník sa ako jediný prihlásil do ústnej rozpravy

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Áno.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR 
Ale ústna rozprava predsa nebola otvorená. (Reakcia spravodajcu: "Bola.") To boli procedurálne a potom sa povedalo, stiahnite svoje návrhy a aby nebola teda... (Reakcia spravodajcu.)

Pani poslankyňa, predseda parlamentu viedol schôdzu, my sme; rozpravu. Vyzval, či je niekto písomne, to nemal, vyzval do ústnej rozpravy. Do ústnej rozpravy sa prihlásil pán poslanec Zelník a rozpravu ukončil a tým sme prerušili rokovanie. (Reakcia z pléna.)