10. schôdza

Ďakujem.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, osobne vítam tento návrh zákona, prináša veľa potrebných zmien. Ako vládna koalícia sme dlžní voči občanom istým spôsobom v exekúciách poupratovať. Život je zložitý a Slovák zďaleka nemá príjmy, respektíve životné istoty na úrovni priemeru Európskej únie a ekonomicky najsilnejších štátov ani nehovorím. S priemernou mzdou sme na chvoste v Európskej únii, minimálna mzda takisto, o dôchodkoch je zbytočné hovoriť a argumentovať tu s nejakými číslami.
Takáto situácia vedie k zadlžovaniu ľudí, hlavne tých sociálne najslabších, ktorí potom logicky majú problém dlžoby splácať. Že je to otázka aktuálna, o tom svedčia rastúce počty exekúcií. Kým v roku 2008 počet došlých žiadostí o exekúcie bolo 396-tisíc, zhodovať s počtom vybavených žiadostí a z nevybavených zostávalo zhruba 1,5 milióna, v roku 2016 je to už horší vo všetkých ukazovateľoch, počet vybavených žiadostí je o 30-tisíc menší ako počet došlých a počet nevybavených žiadostí narástol na 3,3 milióna.
Samostatné počty exekúcií sú jedna stránka veci. Ale tieto čísla majú aj svoju štruktúru, poukazujú na ďalšie problémy v tejto oblasti. Napríklad okolo 40-tisíc ľudí pod exekúciou evidovaných je na úrade práce. Aký majú motív títo ľudia pracovať? Nechcú zarábať na splácanie dlhov, radšej sa nezamestnajú. Samozrejme, že takto dostávajú sa na sociálne dno a výrazne je aj väčší počet exekvovaných dôchodcov. Oproti januáru tohto roku je ich v súčasnosti o 2 500 tisíca viac. Je to dosť dôvodov, aby sme sa s touto problematikou systematicky zaoberali.
V súčasnosti je na Slovensku exekúcia takpovediac veľká čierna diera, do ktorej keď niekto spadne, je, len veľmi ťažko sa z nej vyhrabeme. A aby nevznikol omyl, ja netvrdím, že dlhy netreba splácať a odpúšťať ich, no súčasný mechanizmus vymáhania dlhov by mal viesť k bezodkladnému uspokojeniu veriteľa, teda k splateniu dlhu a nemal by dlžníka zničiť, respektíve dlhým konaním a predlžovaním jeho problémov.
Čo teda náš systém v exekúcii potrebuje, to sú jasné pravidlá a rýchlejšie konanie. A myslím si, že tento zákon to rieši čiastočne. Veľa myšlienok v navrhovanej novele naozaj vedie k tomuto cieľu a v rýchlosti sa niektorých aj dotknem.
Zriadenie jedného, jediného exekučného súdu by mal, naozaj mohlo znamenať urýchlené konanie. Osobne si najviac na tomto návrhu novely zákona cením to, že zavádza prehľadné pravidlá pre účastníkov jednak centrálnou evidenciou, v ktorej bude zverejnený aktuálny stav exekúcie a jej účastník bude môcť kontroly... (reakcia spravodajkyne) aha, pardon, pardon. (Reakcia spravodajkyne.) Áno, pardon. Pardon. (Reakcia predsedajúceho.) Nasleduje na ten ďalší, áno. Prosím? (Reakcia spravodajkyne.) Nie, pardon.

Pán poslanec Pčolinský ako jediný chce reagovať, vtipne, dúfam. Nech sa páči.

Haló, haló, vecne, nie vtipne, vecne. Napriek tomu pán Muňko má pravdu. Slovensko je dneska jedna veľká exekučná diera a ja som rád, že pán Muňko k tomu vystupuje, lebo určite mi dá za pravdu, že Sociálna poisťovňa dvakrát, myslím, vyhlásila generálny pardon a my vlastne v tom návrhu exekučnej amnestie, my sme nechceli nič iné, len generálny pardon na sociálnu, zdravotnú, daňový úrad. Vyriešilo by to viac ako pol milióna exekučných konaní. Vyriešilo by to to, čo pán Muňko takisto spomínal, že ľudia nemajú žiadnu motiváciu sa zaradiť do pracovného procesu a robiť na dlhy a robiť, vlastne dostávať životné minimum.
Čiže, pani ministerka, ešte raz, ten návrh vášho zákona nie je zlý, len my tvrdíme, že nerieši ten najväčší problém. Rieši tú žabu na tom slonovi. Čiže fakt, naozaj by bolo dobré, ak by sme sa tomuto venovali trošku viac a ja by som veľmi privítal, keby ste prišli s iniciatívou, ktorá by vyriešila komplexne ten obrovský počet exekúcií, ktorý tu je, lebo zaťažuje to jednak sociálny systém, bohužiaľ to deformuje aj pracovný trh, pretože mnoho z týchto ľudí pracuje načierno, lebo nemajú žiadnu motiváciu robiť oficiálne a nehovoríme o tom, že sú v čertovom kole, zo začarovaného kruhu ktorého sa nevedia dostať.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

Ďakujem veľmi pekne.
A chcem sa poďakovať, dámy a páni, naozaj dobrej a vecnej diskusii. A chcem rovno na úvod teraz v rámci prvého čítania potvrdiť absolútnu otvorenosť k ďalším diskusiám o tomto návrhu zákona a pripravenosť, keď sa dohodneme, na zmenách, ktoré budeme považovať za vylepšenie, tak myslím si, že nič nebráni tomu, že sa na tých vylepšeniach dohodnúť môžeme. To je v zásade aj generálna odpoveď pani poslankyni Kiššovej.
Pán poslanec Krajniak položil niekoľko otázok vo svojom vystúpení a viackrát sa tu ako keby dostali do debaty exekúcie. Aj keď je ten návrh zákona o exekúciách nasledujúcim v rade, ono, samozrejme, tie dve témy súvisia veľmi úzko a nie náhodou tie návrhy zákonov predkladáme paralelne, pretože naozaj to má svoj súvis. A ja si myslím, že tá debata, ako vyriešiť toho 3,6 milióna exekúcií, ktoré sú momentálne na súdoch, vy ste povedali, pán poslanec Pčolinský, nejaké číslo, ktoré sa týka fyzických osôb. Skôr sa obávam, že nikto dnes z nás nedisponuje skutočne reálnym číslom, koľko fyzických osôb je pod exekúciami, pretože tie počty exekúcií, každá exekúcia je vedená zvlášť. To znamená, nevieme dnes odčítať počty fyzických osôb, voči ktorým sú vedené exekúcie, pretože voči jednej fyzickej osobe môže byť vedených aj niekoľko exekúcií a pravdepodobne to aj tak je a budeme o tom hovoriť pri ďalšom návrhu zákona.
Predsa len pán poslanec Krajniak sa ma pýtal na nejaké dáta. Nedisponujeme dátami. Ťažko sa odhaduje niečo dopredu. Pracovali sme s dátami, ktoré nám môžu niečo indikovať, a síce poznáme dáta, ktoré sa týkajú dvoch zraniteľných skupín. Jednou zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní a druhá zraniteľná skupina sú dôchodcovia. A k tomu máme dáta z ústredia práce, že pokiaľ ide o nezamestnaných, tak oni nám povedali číslo, okolo 40-tisíc sú pod exekúciami nezamestnaní. To je dát.., to je jedno číslo, ktoré viem povedať. A druhé číslo, približné, ktoré viem povedať, že okolo 60-tisíc dôchodcov má exekúciu na dôchodok. To sme dostali zo Sociálnej poisťovne zhruba takéto číslo, čo už samo osebe niečo indikuje, že to sú asi zraniteľné skupiny, ktoré môžu prichádzať do úvahy, ak sa pýtame na číslo.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Krajniaka pri splátkovom kalendári na tú výšku 30 %, tu chcem poukázať, a pardon, teraz si zoberiem dikciu zákona so sebou... (ministerka išla na miesto navrhovateľa po podklady), tu chcem poukázať na § 166b návrhu zákona, ktorý hovorí o pohľadávkach vylúčených z uspokojenia. A pohľadávky, ktoré sú pri oddlžení vylúčené z uspokojenia, tak je to práve príslušenstvo, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, pohľadávky zo zmenky, zmluvné pokuty. Čiže sú časti pohľadávok, najmä príslušenstvo a sankcie, ktoré vylučujeme z uspokojenia v rámci oddlženia, neviem, či je to dostatočná odpoveď na tú otázku, ale považujem to za dôležité povedať, môžme sa, samozrejme, na to v rámci diskusie pozrieť a ešte sa na tú tému porozprávať.
V reštrukturalizácii, tiež odpovedám pánovi poslancovi Krajniakovi, tých 50 % v návrhu zákona, pokiaľ ide o rozsah uspokojenia pohľadávky, nie je stanovené v návrhu zákona plošne, musím to upresniť. Ak to nezaznelo, hovoríme o tomto limite pre nezabezpečené pohľadávky, čiže pre iné typy veriteľov, ktorí majú zabezpečené svoje pohľadávky, tí sú v inom režime. Máme za to, že tú zákonnú ochranu treba dať tým, ktorí majú nezabezpečené pohľadávky, čo sú spravidla tí malí alebo tí, ktorí majú pohľadávky z obchodného styku, ale nie sú dostatočne silní, aby si mohli vymôcť voči dlžníkovi zabezpečenie. Tá suma je, samozrejme, na diskusiu.
Ale jednu poznámku k tomu chcem povedať. Reštrukturalizácia nie je jedno jediné riešenie na situáciu, keď je dlžník v úpadku, stále tu máme situáciu konkurzu a, samozrejme, konkurz nemusí byť a priori likvidačný, koniec koncov naša právna úprava umožňuje aj predaj podniku v rámci konkurzu. Umožňuje, nevyužíva sa to a prečo by sa to využívalo, keď máme také komfortné podmienky na reštrukturalizáciu, pochopiteľne.
Čiže ja si od tej novej právnej úpravy sľubujem aj to, že sa trošku budú aj dlžníci motivovať. Za prvé, že majú nejak nastavené podmienky a musia dopredu počítať s tým, že ak chcú ísť do procesu reštrukturalizácie, tak tie kritériá sú nastavené po novom, a teda musia na reštrukturalizáciu asi pamätať skôr, respektíve ju musia inak dizajnovať. Možno sa s tými bankami dohodnúť na financovaní práve pre splnenie záväzkov voči nezabezpečeným veriteľom. A na druhej strane, áno, stále je tu ten priestor konkurzu, ktorý sa dá využívať iným spôsobom, akým sa využíva dnes.
Toľko v rámci odpovedí na otázky, ktoré padli v rámci diskusie. Ešte raz sa chcem za ne poďakovať a ešte raz chcem deklarovať naozaj otvorenosť na ďalšie diskusie v rámci druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (tlač 248).
Vládny návrh zákona odôvodní pani podpredsedníčka vlády. Nech sa páči, máte slovo.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 248.]

Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som skoro povedala, že pokračujeme v téme, pretože na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok. Aj tento návrh vecne vychádza z programového vyhlásenia vlády a cieľom je, aby týmto aj programové vyhlásenie bolo naplnené.
Dámy a páni, aj dnes sme hovorili veľa o exekúciách a o exekúciách sa naozaj hovorí a píše veľa a exekúcia vo všeobecnom vnímaní je považovaná za zlo. A platí pritom, že ale bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva, a preto sa snažíme urobiť v tom systéme poriadok. Účelom návrhu zákona je zmena súčasnej právnej úpravy vo viacerých parametroch vedenia exekučných konaní s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému a zefektívniť vymáhanie pohľadávok. A keď hovorím v tejto súvislosti o udržateľnosti systému, tak myslím udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva, to znamená vrátane súdneho systému ako takého.
Právnou úpravou kladieme väčšie nároky na exekútora a dávame do vyrovnanejšieho vzťahu záujem veriteľa a ochranu dlžníka. Z praxe poznáme situácie, že ľudia musia zaplatiť neúmerne veľa v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla. Rovnako poznáme situácie, že od dlžníka sa ale nedarí vymôcť splatenie dlhu napriek tomu, že si užíva majetok a z toho vyplývajúci komfort.
Na tento účel sa snažíme stanoviť jasné pravidlá, od pravidiel pre návrh na vykonanie exekúcie, jej vedenie či odklad a zastavenie exekúcie. Úprava vytvára podmienky na jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zavádza nové procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.
Jedným z kľúčových bodov návrhu je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike s výlučnou kauzálnou príslušnosťou na vybavovanie exekučnej agendy. Toto opatrenie zabezpečí úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných vecí a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Zároveň odbremenením ostatných súdov od administratívnej agendy spojenej s exekučnými konaniami zabezpečíme, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým na to, na čo sú určené, a to je rozhodovanie sporov. V konečnom dôsledku si sľubujeme, samozrejme, zlepšenie prístupu spravodlivosti pre všetkých.
Na tomto mieste aj v nadväznosti na tú predchádzajúcu diskusiu si dovolím uviesť, ako vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch, pretože myslím si, že práve to poznanie existujúceho stavu ako keby pomôže tomu, aby tie zmeny, ktoré predkladáme, sa stali zrozumiteľnejšími. V prvom rade, to číslo som už spomínala, na všetkých všeobecných súdoch na Slovensku nám dnes leží zhruba 3,6 milióna exekučných spisov v nejakom štádiu konania. A ja som použila to slovo "leží" 3,6 milióna exekučných spisov možno práve preto, pretože mnohé tieto exekučné spisy spočívajú na súdoch roky, a o ich zastavenie nemá nikto záujem. A pritom pohľadávka sa nevymáha. Na základe informácie, ktoré máme zozbierané zo súdov, sa možno domnievať, že možno až 70 % týchto exekúcií, ktoré dnes sú na súdoch, sú vlastne prípady, ktoré spĺňajú kritériá na zastavenie konania. Robili sme prieskum na niektorých súdoch a toto nám z toho vychádza.
Zároveň tento stav predstavuje pomerne veľkú záťaž pre celý súdny systém, pretože exekúciami sa dnes zaoberá v nejakom pomere, aj keď len v desatinovom pomere, dokopy podľa výkazov sudcov 350 sudcov z 1 300, to je abnormálna situácia, a zhruba 600 vyšších súdnych úradníkov z 900, ktorých máme v systéme. Hovorím, nie plnou svojou kapacitou, v nejakej časti, aj keď v malej časti, ale má to svoje dopady. Toto považujeme za skutočnosť, ktorá pre fungovanie systému ako takého je dlhodobo neudržateľná.
A ešte k tomu doložím aj iné čísla, ktoré poukazujú na to, že ten súčasný stav dospel aj do štádia veľmi deformovaného trhu, ak to tak môžem nazvať, pretože keď pracujeme s číslami za rok 2015, kedy napadlo na súdy niečo vyše 500-tisíc nových exekučných prípadov, tak z týchto vyše 500-tisíc prípadov piati exekútori si rozdelili 26 % týchto prípadov, keď berieme deviatich najväčších, tak deviati exekútori dokopy zhruba 33 % zo všetkých týchto prípadov. Máme približne 330 exekútorov a na základe čísel z roku 2015 môžem povedať, že deväť exekútorov berie zhruba tretinu trhu. Toto je prostredie, v ktorom sa hýbeme. A v rámci tohto prostredia naším cieľom bolo urobiť jednu zásadnú vec, a síce posilniť zodpovednosť exekútorov za vedenie exekučného konania a preniesť na neho časť rozhodnutí, ktoré je treba v exekučnom konaní robiť, najmä rozhodnutia o zastavení exekúcie, s tým, aby súd pôsobil ako odvolacia inštitúcia, aby sme udržali rozhodovanie súdov na jednom pracovisku.
Vychádzali sme z toho, že pri týchto deformáciách nemôžeme tieto kompetencie alebo túto verejnú moc preniesť na exekútorov bez toho, aby sme pretrhli väzbu medzi veriteľom a exekútorom. Preto sme dospeli k záveru, že naše ciele vieme naplniť len vtedy, keď zavedieme náhodné prideľovanie súdnych prípadov na princípe krajov. Zároveň nám tento systém umožní ďalšiu dôležitú vec, a síce spájať exekúcie vedené proti jednému dlžníkovi u jedného exekútora, čo môže priniesť aj úspory v systéme, aj posilniť právnu istotu dlžníka.
Okrem toho návrh zákona zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou. To znamená, že náklady vedenia exekúcie budú predvídateľnejšie aj pre dlžníka, ale aj pre veriteľa v prípadoch neúspešných exekúcií.
S posilňovaním zodpovednosti exekútorov na nich zároveň kladieme aj vyššie požiadavky. Do náhodného výberu budú môcť byť zaradení iba tí, ktorí budú spĺňať personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a nesmú mať dlhy voči oprávneným, lebo, žiaľ, aj takých exekútorov máme. Preto navrhujeme, že dlhy voči oprávneným budú závažným disciplinárnym previnením, kde minister spravodlivosti bude môcť okamžite pozastaviť výkon funkcie exekútora a pokiaľ sa takéhoto konania exekútor dopustí opakovane, je to dôvod na odvolanie exekútora z funkcie.
Návrh tiež rieši otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Navrhujeme, aby sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby alebo jeden a pol roka v prípade právnickej osoby, ak sa v takomto období nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť. Jednoduchší bude aj odklad exekúcie, povinný bude mať právo raz za exekúciu požiadať o odklad, je na ňom, kedy si tento odklad vyberie, ale bude tak môcť urobiť len raz, a to na tri mesiace. Rozhodovať o tom bude exekútor bez súhlasu oprávneného. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže povinne využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať blokovaný majetok.
Transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o prebiehajúcich exekúciách by mal byť centrálny register exekúcií, ten už existuje, ale rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra informácií zistiteľné, a pre oprávneného bude prístupná informácia o aktuálnom stave vymoženia nároku. Súčasne sa budú po dobu trvania exekúcie na webovom sídle ministerstva spravodlivosti zverejňovať všetky poverenia na vykonanie exekúcie, čo má nepopierateľný význam pre tretie osoby, ktoré sú povinné súdnemu exekútorovi poskytnúť súčinnosť, aby si overil oprávnenosť požiadavky exekútora.
Ja, dámy a páni, tento návrh, ktorý predkladám, považujem za zásadnú a dôležitú zmenu. Zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie celého súdneho systému a zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie systému exekúcií a pre nastavenie efektívneho, ale zároveň aj spravodlivého systému, ktorý nastaví v exekučnom konaní fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň aj zefektívni vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.
Je to ťažký návrh zákona, ja opäť aj v tomto prípade, chcem deklarovať absolútnu otvorenosť aj v rámci druhého čítania diskutovať, vysvetľovať, keď treba, tak nájsť alebo hľadať aj cesty vylepšenia tohto návrhu. Ale opakujem, je pre nás a pre fungovanie systému vymáhateľnosti práva podľa mojej mienky v tomto čase absolútne kľúčový a bez vyriešenia tejto témy sa nedokážeme pohnúť ďalej. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za uvedenie návrhu.
Dávam slovo teraz predsedovi ústavnoprávneho výboru Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o jeho návrhu a o možnostiach prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona. Súčasne v súlade s čl. 6 zákona, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu mi dovoľte učiniť vyhlásenie vzhľadom k tomu, že v rámci právnej praxe tento zákon je veľmi často využívaný, ale na druhej strane skúsenosti z tejto oblasti nevyhnutne určite pomôžu aj skvalitniť legislatívny proces.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona, ktorý je rozsiahly, je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu a dovoľte mi, aby som sa do nej prihlásil ako prvý.