10. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Tretia otázka bola položená pani poslankyňou Máriou Janíkovou a znie:
"Vážený pán predseda vlády, aký prínos majú výjazdové rokovania vlády v regiónoch, hlavne v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti?"
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku.
Na úvod musíme povedať, že Slovenská republika sa nezačína ani nekončí v Bratislave. Ak vláda pracuje pre zvyšovanie hospodárskeho rastu, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne a dosahuje pozitívne výsledky, nemôže sa obmedziť len na Bratislavu, ktorá z pohľadu výsledkov naozaj je na špičke európskych regiónov.
Preto sme začali s výjazdovými zasadnutiami vlády, a preto v nich aj pokračujeme. Podľa medzinárodných hodnotení sa regionálne rozdiely na Slovensku za minulých 20 rokov výrazne zvýšili. Ich najviditeľnejším prejavom je vysoká miera nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch, ktorá výrazne prevyšuje slovenský priemer. Vysoká nezamestnanosť potom znamená nižšie príjmy a generuje ekonomickú nestabilitu, sociálne problémy, chudobu a vo výsledku sa prejavuje aj na zhoršovaní udržateľnosti verejných financií.
Vláda robí všetko pre to, aby sme do periférnych regiónov dostali investorov, ale nie sme v pozícii, aby sme mohli niekoho nútiť, takže prílev investícií do zaostávajúcich regiónov je limitovaný. Pri výjazdoch vlády sa preto zameriavame na mobilizáciu a efektívnejšie využívanie miestnych zdrojov našich šikovných a zručných ľudí, ktorí sa potrebujú vrátiť späť na trh práce, miestne suroviny, pôdu a možnosti rozvoja mladých, malých a rodinných podnikov. Vláda schválila na základe zákona č. 336/2015 Z. z. rozvojové akčné plány pre 12 okresov. Sme si vedomí naliehavosti situácie, a preto sme naštartovali proces urýchleného vypracovania akčných plánov a realizácie konkrétnych prioritných projektov.
Plány sú pripravované zdola miestnymi aktérmi pod odborným vedením expertov a v spolupráci s ministerstvami tak, aby sa v maximálnej možnej miere využívali miestne zdroje. Tento postup vlády mobilizoval aktivity v regiónoch a naštartoval hľadanie riešení pre zlepšenie ich situácie. Spôsob prípravy a implementácie akčných plánov zároveň podstatne mení zaužívané vzorce komunikácie medzi ministerstvami, úradmi a miestnymi aktérmi. Dôraz sa kladie na využívanie procesov zdola nahor a na reálne a merateľné výsledky. Zároveň miestni aktéri poskytujú štátu spätnú väzbu pre aktualizáciu národných politík.
Dámy a páni, vláda pri svojich výjazdoch schvaľovala akčné plány okresov, ktoré s podporou vlády budú okresy realizovať nasledujúcich päť rokov. Všetky akčné plány sa zhodli na niekoľkých spoločných príčinách súčasného nepriaznivého stavu a rovnako na zásadných oblastiach riešení. Nedá sa to považovať za ich slabú stránku, naopak, je to skôr signál potreby silnejšej štátnej regionálnej politiky a adaptácie niektorých odvetvových politík. Príčiny súčasného nepriaznivého stavu podľa analýz jednotlivých okresov sú najmä ukončenie podnikateľskej činnosti alebo doslovne živorenie veľkých podnikov, ktoré v minulosti zabezpečovali regionálnu zamestnanosť, nízka alebo žiadna kvalifikácia pracovnej sily a nedostatočné pracovné návyky, absencia širokého konceptu verejných prác, nesúlad medzi školskými vzdelávacími programami a požiadavkami trhu práce, nerozvinutá infraštruktúra, nízka atraktívnosť územia pre mladú a vzdelanú pracovnú silu, nevyužívanie miestnych zdrojov a podobne.
Akčné plány ponúkajú riešenia zvyčajne v štyroch prioritných oblastiach, v komunikácii a koordinácii, priamej podpore tvorby pracovných miest, v oblasti prípravy na trh práce a zvyšovanie atraktivity územia pre udržanie kvalifikovanej pracovnej sily. Indikatívne projektové zámery sa sústredili najmä na tieto aktivity: rozvoj vidieka, rozvoj sociálnej ekonomiky, rozvoj priemyslu, rozvoj cestovného ruchu, rozvoj kreatívneho priemyslu, podporu energetickej sebestačnosti, zlepšovanie životného prostredia, podporu vzdelávania vrátane celoživotného, podporu budovania zariadení sociálnych služieb alebo podporu zlepšovania verejnej infraštruktúry.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa bude aj naďalej veľmi intenzívne zaoberať menej rozvinutými okresmi s cieľom znižovania regionálnych disparít a posilnenia vnútornej súdržnosti. Veríme a sme presvedčení, že zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na jeho základe pripravené a schválené akčné plány prispejú k odstraňovaniu regionálnych rozdielov na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem, pán podpredseda. Doplňujúca otázka? Nie je treba. Ďakujem veľmi pekne.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Branislava Gröhlinga na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Petra Plavčana a znie:
Peter z Trnavy sa pýta: "Mám otázku k národnému problému, konkrétne k sebahodnoteniu školy. Hovoríte, že sebahodnotenie školy je zohľadnené v externom hodnotení kvality. Ako presne? Aké podmienky má spĺňať? Môže si jedna škola dať cieľ, že chce mať 90 % trojkárov, a keď to splní, má byť spokojná? A ak má sebahodnotenie spĺňať nejaké parametre a bude to overovať nezávislý orgán externým hodnotením, už to nie je sebahodnotenie alebo áno? Čo si mám predstaviť pod sebahodnotením a ako bude fungovať?"
Nech sa páči.
Pána ministra zastupuje pán minister zdravotníctva, pán Tomáš Drucker. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, v mene pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, by som si dovolil prečítať odpoveď pána ministra Petra Plavčana, najmä by som sa chcel opýtať, táto odpoveď sa viaže aj na vaše otázky 2, 4, 7, 9, 10, 14, 21, 26 a 28, či môžem to naraz odpovedať. Budem citovať, pretože tak som to dostal, takže začiatok... (Reakcia z pléna.) Začiatok a koniec citátu poviem.
"Otázky, ktoré kladiete, sa týkajú pripravovaného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Dovoľujem si uviesť, že v súvislosti s jeho spracúvaním očakávam namiesto kladenia otázok formuláciu konkrétnych návrhov, ako možno súčasný systém vzdelávania zmeniť. Konzultačný proces je od 14. októbra 2016 odštartovaný v tomto momente zatiaľ pre oblasť regionálneho školstva. Tézy týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania budú predstavené v ďalšej fáze. Teraz je ten správny čas zapojiť sa do diskusie, predkladať kvalifikované návrhy a odporúčania. Čakáme na podnety z terénu od učiteľov, riaditeľov, rodičov, záujmových združení. Nebudem v tejto fáze tlačiť diskusiu akýmkoľvek smerom a vplývať na zbor expertov, ktorí sú za spracovanie národného programu zodpovední."
Vážený pán poplast..., poslanec, ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak. Ďakujem.
Pán minister, otázka č. 2 alebo týmto ste zodpovedali aj na otázku č. 2?
(Reakcia ministra.) Zodpovedal.
Takže otázka č. 3, ktorú položil pán poslanec Jaroslav Baška:
"Vážený pán minister, obraciam sa na vás s otázkou vo veci riešenia havarijného stavebno-technického stavu cestnej komunikácie 1/9 v úseku od križovatky D1 po obec Mníchova Lehota. V roku 2014 bol zo strany Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, ako vlastníka cesty daný prísľub, že predmetný úsek cesty bude zaradený do celkovej rekonštrukcie v rámci Operačného programu Doprava. Aký je stav konania v uvedenej veci? Aké riešenie je možné prijať s ohľadom na kritickú situáciu spojenú so stavom uvedenej komunikácie?"
Pána ministra zastupuje pán minister životného prostredia László Sólymos.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja si veľmi dobre uvedomuje potrebu obnovy úseku cesty prvej triedy I/9 od križovatky D1 po obec Mníchova Lehota. Práve pre zlý stav ciest, ako aj strategický význam tejto cesty v regióne sme sa rozhodli pripraviť na tomto úseku rozsiahlejšiu modernizáciu, ako bolo pôvodne v pláne. Ľudia sa tak môžu tešiť na kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu a nie iba klasickú opravu vozovky, čo býva bežným štandardom. Takáto investícia si, samozrejme, vyžaduje oveľa podrobnejšiu technickú prípravu ako klasické opravy. Preto v súčasnosti prebieha aktualizácia projektovej prípravy, ktorá bude hotová pred koncom roka 2017. Následne bude vybraný zhotoviteľ stavby vo verejnom obstarávaní v priebehu prvého polroka 2018 a hneď na to môže tento úsek začať modernizovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že financovanie predmetného úseku je už teraz zabezpečené v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, v rozpätí dvoch minút.

Neviem, či doplňujúcu otázku, keďže tu je pán minister životného prostredia. Ja ďakujem za túto informáciu, ktorú ste dali, čiže môžeme rátať a môžem Trenčanom povedať, že teda tá realizácia bude až v roku 2018, ak som dobre, dobre rozumel z tejto odpovede. Ja som sa preto pýtal a chcem dať teda aj podrobnejšiu interpeláciu na to, pretože súčasťou tejto nevyhovujúcej cesty je križovatka ciest I., II. a III. triedy, čiže aj ciest, ktoré spravuje Trenčiansky samosprávny kraj, a na túto križovatku už bola urobená aj projektová dokumentácia, aj stavebné povolenie a bolo nám teda prisľúbené, že zo strany Slovenskej správy ciest bude toto aj nejakým spôsobom zafinancované.
Ja ďakujem a ja potom položím ešte podrobnejšiu interpeláciu v bode interpelácie.

Ďakujem, pán minister. Ďalšia otázka je od pána poslanca Vladimíra Slobodu a znie:
"Vážený pán minister, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v septembri v rámci Stop tatarákom! upozornil reštaurácie v Bratislave, že začne dôsledne dohliadať na uplatňovanie vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007, ktorá zakazuje predaj tepelne neupraveného mäsa v reštauráciách. Vyhláška platí od roku 2007 a za tých deväť rokov, počas ktorých Úrad verejného zdravotníctva prehliadal podávanie tepelne neupraveného mäsa, najmä známych tatarákov, sa nevyskytli žiadne problémy, ktoré by súviseli s tým, že ich reštaurácie predávajú. Plánujete upraviť tieto vyhlášky, ktoré v niektorých častiach až nezmyselne striktne obmedzujú fungovanie stravovacích zariadení?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neorganizoval žiadnu špecifickú akciu s názvom Stop tatarákom! ani neupozorňoval samotné reštaurácie v Bratislave, že začne dôsledne dohliadať na uplatňovanie vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007, ktorá zakazuje predaj tepelne neupraveného mäsa v reštauráciách.
Je však potrebné upozorniť na všetky, či už potenciálne, alebo zásadné, zdravotné riziká a zamedziť jeho vzniku a uplatňovať ochranu zdravia na všetkých úrovniach verejného zdravotníctva. Orgány verejného zdravotníctva sa snažia najmä preventívnou činnosťou pôsobiť na prevádzkovateľov, až pri opakovanom nedodržiavaní legislatívy pristupovať k sankciám. Práve z dôvodu existujúcich potenciálnych mikrobiologických a parazitárnych rizík surového mäsa je jedným z hlavných preventívnych opatrení v praxi a pri zavedení kritérií v rámci správnej výrobnej praxe pri výrobe, manipulácii a podávaní pokrmov požiadavka zabrániť tzv. krížovej kontaminácii.
Pokiaľ berieme do úvahy zdravotné riziká z konzumácie tepelne nespracovaného mäsa, tak nemožno úplne hovoriť o striktnom až nezmyselnom preventívnom opatrení z pohľadu ochrany zdravia obyvateľov, ktoré ustanovuje táto vyhláška. Niektoré konkrétne riziká vyplývajúce z konzumácie tepelne nespracovaného mäsa sú uverejnené aj na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva nebránia otvoreniu konštruktívnej diskusii k tejto problematike, ktorej výsledkom by bolo nájsť vhodný model aplikovateľný do praxe, avšak pri zachovaní čo najvyššej možnej ochrany zdravia.
Ďakujem veľmi pekne.