10. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa len chcel spýtať, či náhodou si niekto omylom nezobral moju tašku s notebookom, mám tam kľúče od bytu, od auta. Nebudem sa môcť vedieť dostať domov. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií, finančná správa v mesiaci júl 2016 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 25. augusta 2016 na 13. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh uznesenia bol súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému materiálu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci júl 2016 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v predloženej správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby uvedenú správu prerokoval na 5. schôdzi výboru dňa 14. septembra 2016 a prijal uznesenie č. 20, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou správy. A to uznesenie znie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2016 (tlač 166) Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili k uvedenému materiálu rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci júl 2016 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
Správa o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 bola predložená v dvoch verziách, a to neutajovanej vrátane verzie na elektronickom nosiči, čiže CD, a utajovanej, obsahujúcej utajované skutočnosti stupňa utajenia vyhradené. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 5. schôdzi výboru dňa 8. septembra 2016, zobral ju na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Dovoľte, aby som teraz prečítal návrh uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 (tlač 167).
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 (tlač 167).
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, k tomuto bodu chcem povedať iba niekoľko poznámok.
Po prvé, správy, ktoré máme k dispozícii, sú predkladané kvôli tomu, aby občania mali akú-takú informáciu a zábezpeku proti tomu, aby boli nelegálne odpočúvaní a monitorovaní štátnymi orgánmi Slovenskej republiky. Bohužiaľ, z tejto správy sa, samozrejme, nedozvieme, či nelegálne odpočúvanie a či nelegálny monitoring osôb na Slovensku reálne prebieha a akým spôsobom prebiehal.
Len pre vašu informáciu by som chcel povedať, že už sú preč tie časy, keď si mohol niekto dovoliť nahodiť do, povedal by som, informačného systému, ktorým sa technicky odpočúvanie vykonáva, hocijaké telefónne číslo s tým, že si nahodí kohokoľvek, koho by chcel odpočúvať, a má reálnu šancu, že by sa na to neprišlo. Z tohto sme už ďalej.
Potom je druhá možnosť, akým môžte niekoho nelegálne monitorovať, a to takým spôsobom, že síce súdny príkaz alebo povolenie na odpočúvanie je dané na osobu x, príklad poviem, dajme tomu na zjavne kriminálne závadovú osobu, ale telefónne číslo, ktoré sa má monitorovať, je uvedené toho človeka, koho zmonitorovať chceme nelegálnym spôsobom. Aj toto dokážeme prekonať, pretože pri viacerých kontrolách sa dá skontrolovať a sa naozaj kontrolovalo aj to, či telefónne čísla pridelené ku kriminálne závadovým osobám alebo k osobám, ktoré podľa zákona je oprávnené legálne odpočúvať a monitorovať, či sedia naozaj s tými osobami, na ktoré toto súdne povolenie bolo vydané.
Potom máme tretiu možnosť, ako nelegálne odpočúvať a monitorovať osobu, a to takým spôsobom, že sedí aj číslo, aj osoba, ale v čísle sa urobí chyba. Urobí sa náhodne chyba, zmení sa jedna číslica, alebo sa zamení poradie číslic, formálne je to chyba, ktorá sa dá odôvodniť, ale v skutočnosti monitorujeme tú osobu, ktorú sme chceli nelegálne monitorovať. Samozrejme, aj toto vieme v prípade dôslednej kontroly odstrániť.
To, čo však nevieme odstrániť, je, a na to by sme sa mali sústrediť pri týchto správach a pri zabraňovaní nelegálneho odpočúvania a monitorovania slovenských občanov, je činnosť súkromných firiem, veľkých súkromných firiem na Slovensku, ktoré vlastnia monitorovacie zariadenia, ktoré sú schopné vstupovať do mobilnej komunikácie, do dátovej komunikácie a sú schopné nelegálne monitorovať občanov Slovenskej republiky. Podľa mojich informácií bezpečnostné zložky tohto štátu majú dostatok operatívnych informácií o tom, ktoré veľké súkromné slovenské spoločnosti takéto zariadenia na nelegálne monitorovanie osôb vlastnia. Tak isto disponujú mnohými operatívnymi informáciami o tom, že máme ďalšiu možnosť nelegálneho odpočúvania, ktorú využívajú veľké súkromné firmy na Slovensku, a to je to, že vám do mobilu príde tzv. červ, to znamená, to odpočúvanie sa nedeje tým starým klasickým spôsobom, že niekto je napichnutý na drát alebo na mobilnú komunikáciu, ale jednoducho ovláda váš mobil. Ovláda váš mobil a zmonitoruje čokoľvek, čo na tom mobile robíte, a tým pádom zmonitoruje, samozrejme, aj to, keď do toho mobilu hovoríte. Preto je možné, že keď máte položený telefón na stole, tak je možné, že niekto monitoruje to, čo hovoríte so svojimi priateľmi v kaviarni.
Potom máme ďalšiu možnosť, len aby ste boli, kolegovia, informovaní, akým spôsobom nielen nelegálne monitorovať, ale dokonca aj ovplyvňovať komunikáciu alebo riadiť komunikáciu osôb, občanov Slovenskej republiky. Chcel by som upozorniť, pretože sa to niekomu môže stať, že môžete dostať mail od osoby, ktorú poznáte alebo ktorú aj nepoznáte, ten mail bude mať istý obsah, bude javiť všetky známky pravosti, budete mať, budete mimo akúkoľvek pochybnosť, že táto osoba vám mail takéhoto znenia poslala, ale tá osoba ten mail v skutočnosti neposlala. To znamená, keby sme zobrali dajme tomu notebook alebo mobil toho človeka, tak uvidíte, že ten mail odtiaľ neodišiel.
Upozorňujem, že technicky je možné a disponujú súkromné spoločnosti na území Slovenskej republiky aj takými technickými zariadeniami, že keď ja sa rozhodnem poslať esemesku pánovi kolegovi Baránikovi napríklad a napíšem mu niečo úplne banálne a bežné, aby prišiel do rokovacej sály, pretože bude hlasovanie, tak táto esemeska môže byť odchytená, pozmenená, pánovi poslancovi Baránikovi príde esemeska úplne iného znenia, napríklad, že sa mu vyhrážam smrťou, čo je teda zjavne trestný čin, a v bežnom výpise o našej mobilnej komunikácii bude len to, že tá esemeska odišla z môjho čísla a bola doručená pánovi poslancovi Baránikovi. Toto sú skutočnosti, bohužiaľ, moderná technika postupuje takým spôsobom, že všetky tieto veci, o ktorých hovorím, sú možné.
Chcem na to upozorniť verejne v Národnej rade Slovenskej republiky aj preto, že podľa môjho názoru je absolútne vylúčené, aby sa ako nezvratný dôkaz v akomkoľvek súdnom konaní na území Slovenskej republiky používali maily, esemesky, prípadne iná dátová komunikácia, ktorú poznáme cez tie rôzne messengery.
Bol som osobne svedkom toho, akým spôsobom a ako jednoducho sa technicky dá táto komunikácia pozmeniť s úmyslom uškodiť jednej alebo druhej strane takejto údajnej komunikácie. Chcel by som tiež upozorniť, že, samozrejme, technické zariadenia, ktoré takéto monitorovanie, nelegálne monitorovanie a nelegálne pozmeňovanie komunikácie, nie sú lacné. Ale ak by ste si mysleli... (reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.
Pán poslanec Hrnko! Pán poslanec, poprosím o kľud v rokovacej sále.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Hovoríme o správe na základe zákona o nelegálnom odpočúvaní, o ochrane občanov proti nelegálnemu odpočúvaniu. Pán poslanec, keď sa vám to nepáči, prihláste sa do rozpravy.
Chcel by som upozorniť, že to nie sú desiatky miliónov eur, ktoré tieto zariadenia stoja, to znamená, povedal by som väčšie spoločnosti, dajme tomu finančné spoločnosti na území Slovenskej republiky si bez problému môžu dovoliť takéto zariadenia zaobstarať.
Chcel som o tomto hovoriť verejne najmä kvôli tomu, aby ak sa náhodou niekomu stane, ako napríklad kolegovi Gáborovi Grendelovi, že sa zjaví niekde nejaká jeho údajná komunikácia s ďalšími osobami a je to niektorými ľuďmi, ktorí tvrdia, že, samozrejme, toto všetko vedia, vydávané za nejaký možný dôkaz, ako o tom hovorí napríklad pán kolega Hrnko, ktorý údajne vie, ako to je, tak ho chcem upozorniť, že o tom, ako sa manipuluje komunikácia, vie veľmi, veľmi, veľmi málo.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Krajniak, chcel som v rozprave hovoriť na veľmi podobnú tému a týmto pádom sťahujem svoje prihlásenie sa do rozpravy. A chcel som povedať okrem iného to, že tieto správy sú v podstate iba takou štatistikou legálnych odposluchov, to znamená, koľko žiadostí išlo na súdy, čo sa schválilo, čo sa neschválilo, ale tá skutočná ochrana verejnosti by mala aj zo strany štátu spočívať v tom, aby štát dokázal uchrániť verejnosť pred nelegálnym odpočúvaním a možno by bolo fajn nájsť aj mechanizmy, akým spôsobom predkladať správy aj o nelegálnom používaní informačno-technických prostriedkov, pretože faktom je, že sa to deje, faktom je, že niektoré prípady sú známe. A tie, ktoré sú známe, by mal štát dostatočne preveriť a potom podať správu o tom, či dokáže verejnosť uchrániť pred nelegálnym monitoringom.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja, samozrejme, ak niekto sledoval moju komunikáciu ohľadom zverejnených správ novinárov, tak som vždy povedal, že toto je jednoducho nelegálne a treba s tým niečo robiť. Ale predmetom tu tejto správy nie je to, či a kto a ako vie odpočúvať. Možno by bolo vhodné, pán poslanec Krajniak, aby sa takýto bod do programu zaradil a vyzvať orgány, ktoré to majú na starosti, aby viac monitorovali nelegálne odposluchy, aby sa chránila komunikácia ľudí i v elektronickom priestore, ale nás tu nemusíte ani školiť, ani učiť, mali ste rozprávať k tým správam.
Tie správy hovoria o tom, čo sme od tých orgánov žiadali, hej? A vyprosujem si od vás, aby ste ma z niečoho nahovárali, že robím niečo. Do verejného priestoru sa dostala komunikácia, z ktorej vznikajú vážne otázky, takisto ako sa do verejného priestoru dostala napr. Gorila a takisto, vy sa pýtate na tom, čo tam je pravdivé, ale polícia ani tú komunikáciu, ktorá bola teraz zverejnená, ani Gorilu nemôže brať ako dokument, ako dôkazový materiál, lebo je to nelegálne a nelegitímne. Ale otázky tam vznikajú a tieto otázky, na tie otázky treba odpovedať a keď polícia vyšetruje nielen nelegálny únik, ale aj vnútri, čo sa nachádza, tak zisťuje, či tam skutočne neboli nejaké nelegitímne a nelegálne veci. Takže sú to dve veci a si vyprosujem, aby ste ma tu nejak dávali do súvislosti s nejakými nelegálnymi odposluchmi.

Ďakujem pekne.
Ja, naopak, oceňujem, že sa rozhovoril pán poslanec Krajniak aj na túto tému. A od poslancov, ktorí sú v tomto výbore, aj v súvislosti s tým, že sa objavuje zneužívanie techniky na politickú vojnu, odpočúvaní mailovej komunikácie a tak ďalej, by som očakával aj v budúcnosti, aby sme dostali od nich informáciu a súhlasím, samozrejme, aj s tým, že aj informáciu o tom, aké riziká sú pri zneužití, ale napr. aj pri influencii zahraničných rozviedok, myslím špeciálne ruských, putinovských trollov a tak ďalej. Český parlament a česká vláda, ale aj iné západoeurópske vlády sa týmto seriózne zapodievajú a to mi trochu chýba. Myslím, že treba na to myslieť aj v práci osobitného výboru.

Ďakujem.
Pán kolega Hrnko, tie správy hovoria o legálnom odpočúvaní a o zákone, ktorý má zabrániť tomu, aby bolo odpočúvanie zneužívané proti občanom Slovenskej republiky. Svojím, zase neviete obsedieť, ste nadržaný ako pubertiak, veď vydržte, kým dohovorím.
Ja som chcel upozorniť na to, že v skutočnosti oveľa väčším problémom ako legálne odpočúvanie je nelegálne odpočúvanie, ktoré podľa mňa na Slovensku tvorí možno viac ako 90 % monitorovanie komunikácie. To znamená, to je fajn, že máme túto správu a je dobré, že ju máme, ona sa dá skontrolovať, či tie veci sa udiali tak, ako mali a v súlade so zákonom. Len upozorňujem na to, že ďaleko väčší problém je dnes v súkromnom sektore, mimo tie orgány štátu, ktoré to majú robiť, a skôr ľudí, ktorí možno vedia nelegálne zasiahnuť do práce týchto orgánov. Nie priamo u tých policajtov, ktorí to dnes robia.
Druhá vec, ktorú som chcel povedať pánovi poslancovi Hrnkovi, je, že rozdiel medzi Gorilou a údajnou komunikáciou pána Grendela je v tom, že je zrejmé a Ústavným súdom potvrdené, že odpočúvanie, na základe ktorého prebehol alebo vznikol spis Gorila, bolo vykonané Slovenskou informačnou službou na základe súdneho poverenia, iba Ústavný súd rozhodol, že sa to nesmie použiť v trestnom konaní. To je ten rozdiel. Neviem o žiadnom súdnom príkaze a žiadnej spisovej značke, ktorú by ktorýkoľvek štátny orgán pridelil v súvislosti s nelegálnym monitorovaním a pozmeňovaním komunikácie pána Grendela.
A to, o čom som vás chcel informovať, pán poslanec Hrnko, je to, že komunikácia sa dá aj pozmeňovať, aj nelegálna, aj legálna sa dá poz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Milí kolegovia, milé kolegyne, vážený pán predsedajúci, návrhom tohto zákona pokračujeme v snahe o transparentnejšie zverejňovanie informácií, tak aby verejnosť aj médiá mohli kontrolovať, ako štát hospodári s našimi spoločnými peniazmi.
Pri mnohých prípadoch, ktorým sme sa venovali, sme zistili, že osobitným príkladom šedej zóny zverejňovania informácií sú štátne firmy, prípadne ich dcéry. A stretli sme sa s mnohými prípadmi, kedy štátne firmy rozdávali dotácie, prípadne dary bez toho, aby zverejňovali kritériá alebo podmienky, za akých tieto dary rozdávali. A myslím si, že je problém, ak štátne firmy z našich spoločných peňazí rozdávajú dary rôznym súkromným firmám, prípadne dávajú dotácie obciam, kde vládnu politicky spriaznení starostovia SMER-u. Problémom nie sú samotné dotácie, ale práve to, že ich štátne alebo mestské firmy môžu rozdávať bez pravidiel a nikto nevie, prečo jeden dostal a druhý nedostal.
Poviem niekoľko konkrétnych prípadov, aby ste videli, že nehovorím o nejakých vymyslených kauzách. Štátna akciovka ministerstva financií Slovenská elektrizačná prenosová sústava darovala v júli tohto roku finančný dar obci Stará Bystrica na organizáciu kultúrnych podujatí. Zhodou okolností v obci je starosta za stranu SMER Ján Podmanický. Čiže my sa skladáme na kultúrne podujatia, pretože sa skladáme vo faktúre za elektrinu na činnosť SEPS-u. A je zaujímavé, že iné obce nedostali a ani nevieme kritériá, prečo práve obec Stará Bystrica dostala túto dotáciu.
V júni daroval štátny TIPOS 100-tisíc eur nadácii TA3, za ktorou je spoločnosť SEN, s. r. o., vlastnená spoločnosťou GRAFOBAL z portfólia Ivana Kmotríka. Je pravdepodobné a možné, že nadácia robí záslužnú prácu, no možnosť uchádzať sa o peňažný dar by mali mať za rovnakých a hlavne za zverejnených podmienok aj iné nadácie.
Štátna spoločnosť TIPOS takisto sponzoruje rôzne koncerty populárnej hudby, napr. posledne uzatvorila zmluvu o partnerstve za 60-tisíc eur so spoločnosťou zabezpečujúcou vystúpenie skupiny Roxette. Na dôvažok, ako to má štátna spoločnosť TIPOS vo zvyku, príloha s rozpočtom je v zmluve vyčiernená. Toto spoločnosť TIPOS robí systematicky.
Osobitným príkladom je reklama. Štátna tepláreň v Trnave v roku 2015 sa rozhodla investovať desiatky tisíc eur do reklamných plôch. Spolu tak štátna tepláreň podpísala s FC Spartak zmluvy na prenájom reklamných panelov za viac ako 57-tisíc eur. Podľa správy jednej z tlačových agentúr je majoritným vlastníkom futbalového klubu FC Spartak Trnava Vladimír Poór. Mimochodom, to isté meno sa v údajnom spise Gorila uvádza v zozname piatich akcionárov strany SMER. Panel v tréningových centrách mládeže ju vyšiel na skoro 40-tisíc. Na porovnanie, keď si chcete zaplatiť reklamnú plochu pri hlavnej ceste v centre mesta, tak tá by na rok stála okolo 2-tisíc eur. Podobná štátna tepláreň v Žiline si v roku 2015 objednala reklamu na futbalovom štadióne v Žiline za 960 eur. Majiteľ žilinského klubu pán Jozef Antošík, kedysi v rozhovore povedal, že, citujem: "Na Slovensku sa nedá vo futbale zarobiť." V Trnave však asi vedia ako na to, pretože FC Spartak mal v roku 2014 zisk po zdanení 400 309 eur. Štátna tepláreň, ktorá si od nej vo veľkom objednávala reklamu, mala v roku 2014 zisk po zdanení 9 753 eur. Navyše reklama a sponzorstvo nemajú absolútne žiadny zmysel pri tých štátnych podnikoch, ktoré sú v podstate monopolné a je málo pravdepodobné, že získajú nových zákazníkov medzi obyvateľmi.
Peniaze od štátnej firmy sú peniaze štátu, a teda sú to naše spoločné peniaze. Štátne firmy však často uzatvárajú podivné zmluvy. Raz si objednajú reklamu u Poóra, inokedy sponzorujú klub Širokého, inokedy dajú peniaze nadácii spriaznenej s televíziou pána Kmotríka. A my si myslíme, že štát musí vytvoriť jasné pravidlá podpory a rozdávania dotácií, a preto v zákone navrhujeme štyri zmeny. A tie štyri zmeny sú takéto:
Navrhujeme, aby povinné osoby, čiže štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby, ktoré musia zverejňovať informácie podľa infozákona, museli zverejniť:
Za prvé, aké podmienky bude záujemca o podporu, povinný splniť, ako aj to, na základe akých kritérií sa bude žiadosť posudzovať.
Za druhé, označenie každej jednej poskytnutej podpory spolu s dátumom jej schválenia a s označením prijímateľa podpory. Okrem sumy poskytnutej podpory chceme, aby sa zverejňovala aj pôvodne žiadaná suma.
Za tretie, žiadame, aby sa zverejňovala každá neschválená podpora spolu s dôvodom a dátumom jej neschválenia vrátane uvedenia požadovanej výšky podpory. Z uvedených informácií má byť zrejmé, akým spôsobom povinný subjekt svoju podporu prerozdeľuje a prečo sa rozhodol podporu neposkytnúť. Osobitne pri dotáciách by sa mal ich poskytovateľ vyhnúť odôvodneniam typu, citujem, "z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov". Toto je veľmi častá formulácia a takéto odôvodnenie nestačí na odlíšenie podporeného a nepodporeného projektu z hľadiska jeho kvality.
A posledná vec. Žiadame, aby boli vyhodnotené výsledky poskytnutej podpory. Ak podpora nebola poskytnutá na to, na čo bola poskytnutá, pardon, a aby nebola zneužitá, je nevyhnutné, aby sa vykonala aj následná kontrola využitia podpory, a je mimoriadne dôležité, aby bolo poukázané aj na tých žiadateľov, ktorí stanovené podmienky získania podpory následne nedodržali. Je dôležité, aby štátny aparát bol otvorený a transparentný. Je to kľúčový prvok, bez ktorého sa nám korupciu, aj keď budeme mať schránkový zákon, bez ktorého sa nám korupciu nepodarí vykoreniť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)