10. schôdza

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Viskupičovi, že zhrnul podstatu toho, prečo potrebujeme účinný infozákon. Je veľmi dobré, že taký zákon vznikol a že ho máme, ale s aplikačnou praxou vidíme, že sú tam mnohé diery a tie diery treba postupne odhaliť a treba ich postupne zaplátať. O to sa snažíme, vlastne aj kolega Ondrej Dostál predkladá na túto schôdzu ďalší zákon, ktorý sa týka infozákona, ale myslíme si, že ak chceme bojovať účinne s korupciou, tak musíme vybaviť občanov účinnými nástrojmi, ako korupciu odhaľovať a dobrý, dobrý infozákon bez dier je jedným z týchto nástrojov. Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku a možno záverom, ktorý ty používaš, poviem účinný nástroj boja proti korupcii. Ja som si aj v tej rozprave osvojil tú metaforu o lampe svietiacej do čiernych a tmavých kútov našich korupčných uzlov a mechanizmov a aj som priznal, že som si ju osvojil od pani ministerky Žitňanskej a myslím si, že práve toto je dôležitý moment a celý hajlajt a tak vnímame tvoju snahu v tomto pléne. To znamená áno, dajme takpovediac zváračovi zváračku, sústružníkovi sústruh, aby mohol vytvoriť nejaké dielo. Čiže dajme v tvojom prípade občanom reálny a účinný nástroj na to, aby sme s korupciou nielen bojovali, ale mohli boj s korupciou aj vyhrať. Možnože tých víťazstiev po prijatí tejto novely zákona by bolo omnoho viacej. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, chcela by som vás ešte na záver tejto rozpravy poprosiť o podporu tohto infozákona, pretože si myslím, že ak boj s korupciou myslíme vážne, mali by sme všetci mať záujem na tom, aby sme zužovali priestor pre nekalé praktiky. Už na minulej schôdzi sme predkladali tiež novelu infozákona, kde sme hovorili o inej diere a hovorili sme o tom, že treba rozšíriť okruh povinných osôb. Pretože tu na Slovensku si dcéry štátnych podnikov alebo dcéry dcér štátnych podnikov myslia, že nie sú povinné osoby a odmietajú zverejňovať informácie. To znamená, že o nich, ako hospodária, sa nič nedozviete, neviete, komu platia za služby, neviete aké, čo si objednávajú, na čo míňajú vaše peniaze. A tak sa potom môže stať, že tieto dcéry štátnych podnikov napríklad si objednávajú právne služby za 500 eur alebo iné predražené, nakupujú iné predražené veci.
Čiže toto bola jedna diera, ktorú sme navrhovali zaplátať. Žiaľ, na minulej schôdzi sme nenašli dostatok hlasov na to, aby sme, aby sme to presadili.
Tento problém, ktorý riešime teraz, je rovnako dôležitý a verte mi, že nie je dobré, ak máme tu nejaké štátne firmy, ktoré slúžia ako taká čierna kasa pre politikov a ktorí chcú odmeňovať svojich verných. Nie je dobré a mali by sme sa snažiť tomu zabrániť. Čiže k tomu smeruje novela infozákona, kde žiadame, aby štátne firmy museli zverejňovať, ak chcú dávať dotácie alebo dary, museli zverejňovať podmienky, aby tie podmienky boli transparentné, aby zverejňovali žiadateľov, požadované sumy, úspešných a neúspešných, neúspešných uchádzačov a tak isto aj odôvodnenie, prečo ten dostal a iný nedostal.
Takže dovoľujem si vás ešte raz požiadať o podporu, tak isto ako aj kolega Dostál, ktorý predkladá veľmi užitočnú novelu. Myslím si, že infozákon je jeden z dôležitých nástrojov, ak chceme niečo urobiť proti korupcii, musíme sa ho snažiť neustále zlepšovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý tvorí jednu podstatnú časť verejnej diskusie, alebo teda jeho obsah tvorí podstatnú časť verejnej diskusie a veľmi medzi ľuďmi a verejnosťou sa hovorí o tom, že ak pri akomkoľvek konaní, ľudskom konaní neprichádza k možnosti postihu, resp. konanie nie je zaťažené tým, že prichádza k nejakej priamej, k priamemu možnému postihu alebo trestaniu, ak sa niekto vyhne zákonným mantinelom alebo aj mantinelom, ktoré definuje tzv. dobré mravy. Čiže sme sa snažili priniesť návrh zákona, ktorý dopĺňa zákon 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Myslíme si, že ak človek rozhoduje o vlastnom majetku, vlastných právach, povinnostiach a cíti dôsledky svojho konania osobne a možno tvrdo, znamená to, že je aj viazaný osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o cudzom majetku, a na Slovensku je hlboko usídlený taký bonmot, že z cudzieho krv netečie, a to najmä, ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti existuje veľmi málo alebo takmer neexistujú inštitúty, ktoré by prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní ľahko podľahnúť súkromným alebo aj skupinovým, alebo aj lobistických záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb.
Preto sme zadefinovali cieľ predkladaného návrhu zákona zaviesť funkčný mechanizmus nachádzania trestu alebo aj trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov totiž za rozhodovanie o verejnom majetku sa javí, že občania verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Ale toto je len fikcia. Neexistuje takmer verejná debata, ktorá by nechcela od tohto pléna zaviesť tento inštitút - hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za výkon ich funkcie.
Nie, nie je pravda, že občania politikom a verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Chcú, aby aj na sumu zverenú do ich rúk nahliadali verejní funkcionári tak, ako keby hospodárili pod parametrom dobrého hospodára. Chcú, aby slovenská, alebo slovenská verejnosť je atakovaná totižto nielen v poslednom období, ale v dlhšom časovom úseku, môžeme hovoriť o tom ataku a za nejaké posledné dve dekády, že vznikajú veľmi závažné kauzy, z ktorých nikdy nie je vyvodená zodpovednosť. Ľuďom vadí, že termín politická zodpovednosť je vykladaný veľmi úzko a naveľa-naveľa príde nanajvýš verejný funkcionár o funkciu. Ale ľudia sa pýtajú ďalej, prečo človek, ktorý bol, ktorý morálne, eticky a niekedy aj protizákonne pochybil a keď nenastáva účinný mechanizmus trestu, samotný ten človek nemôže prebehnúť katarzným procesom a ani spoločnosť nedostáva jednoznačnú odpoveď na to, aby prečo ten človek nedostal trest?
Myslím si, že asi nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že existovalo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ale všetky tieto pokusy zatiaľ skončili bezúspešne. Možno náhoda chcela, že tuná pán predsedajúci kandidoval za iný typ politického subjektu, ako teraz reprezentuje a ten politický subjekt dokonca robil petíciu na to, aby inštitút hmotnej zodpovednosti politikov bol jednoducho zavedený. Uvidíme, akým spôsobom sa torzo tejto strany postaví k parametru zavedenia hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov aj v tomto pléne a či našu snahu podporí alebo príde s takou snahou, aby tento inštitút sa do nášho právneho poriadku dostal.
Škoda, ktorá vzniká pri nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami a ktorá vzniká štátu alebo územnej samospráve, je v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukazuje veľmi ťažko a koniec koncov asi sme často svedkami toho, že sa preukáže len veľmi a veľmi ojedinele. Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu a stavu alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Myslíme si, že len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu a odbornému nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. Myslíme si, že náš návrh alebo novelizačná snaha bude mať niekoľko pozitívnych vplyvov a tento predkladaný návrh zákona zlepší a vystuží vzťah medzi voleným alebo menovaným funkcionárom, ktorý je poverený nakladať s verejnými zdrojmi a verejnosťou.
Ak sa na Slovensku rozprávame o debate krízy inštitúcií a krízy dôvery, tak mechanizmus zavedenia zodpovednosti za výkon funkcie môže túto krízu minimálne zastaviť. Dokonca si myslím, že zákon o preukazovaní, zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnými funkcionármi môže mať aj vyššiu ambíciu a nielen zastaviť krízu inštitúcie a krízu dôvery, ale dokonca ju prinavrátiť. Prinavrátiť ju aj tomuto plénu, aj akémukoľvek orgánu štátnej či verejnej správy.
Nebudem sa v úvodnom slove venovať jednotlivým osobitným častiam k jednotlivým bodom, to si nechám na rozpravu a chcem pri úvodnom slove požiadať o podporu v mene odstránenia krízy dôvery, v mene lepšej, lepšieho výkonu funkcií, ktorú zastávame aj my poslanci. Myslím si, že ak previažeme zodpovednosť s dôverou, tak urobíme pre výkon verejných funkcií vo všeobecnosti len dobre.
Ďakujem a teším sa možno na príspevky do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený gestorským výborom, navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Predsedajúci, kolegyne, kolegovia, cítim takú povinnosť vystúpiť k návrhu zákona o hmotnej zodpovednosti, lebo je to jeden z návrhov zákonov. Ja som v podstate nikdy tu v tomto pléne na túto tému nehovoril a myslím si, že patrilo by sa to povedať, lebo si myslím, že tento, toto vystúpenie bude niekde zapísané a tým pádom sa to zapíše niekde do histórie. Síce nikto v nej asi pátrať dopodrobna nebude, ale vzhľadom na to, že pán Procházka už zobchodoval svoju politickú stranu za funkciu niekde v Štrasburgu alebo v Luxemburgu, neviem už presne, kde to bolo, tak, a ukázal svoj charakter v týchto voľbách alebo po týchto voľbách, tak poviem taký malý príbeh o hmotnej zodpovednosti alebo o ľuďoch, ktorí tú hmotnú zodpovednosť chceli riešiť.
Bolo to v roku 2009 a ja vtedy človek, ktorý bol mimo politiky, som sa rozhodol, že nechcem sa pozerať na to už len tak z boku, aleže chcem nejakým aktívnym spôsobom do politiky vstúpiť a pokúsiť sa vykydať ten Augiášov chliev. Preto som si tak sám zosumarizoval nejakých desať problematických okruhov, ktoré som považoval za dôležité a chcel som v tejto otázke zorganizovať referendum. Z vlastných peňazí som asi dva, trikrát rozniesol celé Slovensko s asi 8-stranovými novinami a nebola to lacná záležitosť, kde som tieto otázky prezentoval a od ľudí so dostal kopu spätných reakcií.
Jedna z tých otázok bola o hmotnej zodpovednosti politikov. Ale keďže pred referendom sa patrí alebo teda vlastne tak, ako máme postavené, zákon o referende, tak otázky nesmú byť v rozpore s ústavou a preto som oslovil jedného ústavného právnika, o ktorom som z médií informácie mal, že teda je špičkový a zrejme teda bude aj dobrý. Tak som mu napísal stručný mail, že či by sa na týchto desať otázok nemohol pozrieť a posúdiť ich ústavnosť resp. protiústavnosť a takýmto spôsobom ma naviesť ako právneho laika v tom, či s týmito otázkami do referenda môžem ísť alebo nie.
Ten právnik sa volal Radoslav Procházka a nikdy v živote som sa predtým s ním nestretol a teda napísal som mu mail. Zároveň som ho ako občan požiadal, že či by nevedel tam spraviť aj na to nejakú dobrú cenu. Odpísal mi, že vzhľadom na to, že to je občianska aktivita, dá mi 50-percentnú zľavu, takže bude to za nejakých 4-tisíc korún vtedy, no už to bolo v eurách, ale ešte som počítal v korunách, nejakých 130 eur, myslím, že to stálo, a za jeden deň mi prišla jedna A4, stanovisko za tých 130 korún pre občana 50-percentná zľava. A čuduj sa svete, v tom stanovisku bolo, že v súlade, protiústavné, môže byť protiústavné, môže byť protiústavné, môže byť, a pri otázke o zavedení hmotnej zodpovednosti pre verejných funkcionárov bolo napísané: netreba riešiť, že zákon to už rieši.
Tak som tomu právnikovi alebo teda, ktorý mi teda posudzoval tie otázky, ktorý sa volá Radoslav Procházka, vtedy človek mimo politiky, napísal, na konci toho mailu napísal, že v prípade akýchkoľvek otázok sa s dôverou na mňa obráťte. Tak som automaticky reagoval. Všetky tie vysvetlenia protiústavné, ústavné, ako tie som pochopil, aj keď teda to bolo veľmi stručné, ale pri tejto otázke hmotných, hmotnej, otázke o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov som aj laicky videl tú argumentáciu pochybnú, keď mi písal, že vlastne už zákon to rieši. A tak som mu napísal, že či sa náhodou nepomýlil, že zákon síce rieši zodpovednosť štátu voči tretím osobám, keď je spôsobená nejaká škoda, čiže keď rozhodnutím politika alebo teda verejného činiteľa niekomu je utrpená škoda, tak áno, tomu ďalšiemu vlastne sa tá škoda nahradí, aleže nerieši vlastne hmotnú zodpovednosť toho politika, ktorý to rozhodnutie urobil alebo teda toho verejného činiteľa. A som mu to takto laicky napísal v nejakých možno štyroch, piatich vetách a žiadna odpoveď. Pozerám, hops, na konci mailu bolo napísané aj s faktúrou, že s dôverou sa obráťte. Tak som mu po dvoch alebo po troch dňoch napísal znova, nič. Po ďalších asi troch, štyroch dňoch znova, nič. Potom som si povedal, že no tak asi má veľa práce, že je taký vyťažený ústavný právnik a asi môžem byť rád, že mi teda tú jednu A4 stanoviska za tých 130 eur urobil. Zaplatil som mu faktúru a nechal som to tak. Nechal som sa presvedčiť špičkovým ústavným právnikom, že otázku hmotnej zodpovednosti politikov zákon rieši a netreba to už riešiť.
O to väčšie moje prekvapenie bolo, keď asi približne za mesiac vzhľadom na to, že bolo pár mesiacov do volieb v roku 2010, KDH zorganizovalo tlačovku, na ktorej popri Jánovi Figeľovi, už neviem, ďalší kto tam sedel, sedel nový nákup na kandidátku špičkový ústavný právnik Radoslav Procházka. Pozerám, wau, super, to je ten, čo som ho oslovil s tou otázkou a ktorý mi posudzoval referendové otázky. A tak prísluchovo som pozeral tú tlačovku popri inej práci a zrazu dostane slovo Radoslav Procházka a hovorí, mojou hlavnou ambíciou v politike bude zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov. Ja som myslel, že sa mi sníva. Zrazu človek, advokát, na ktorého sa obrátite s dôverou, aby vám posúdil ústavnosť otázok do referenda a dá si za to zaplatiť, vás ako klienta oklame, že to netreba riešiť, lebo to už zákon rieši, keď mu na to laicky odpovedáte, argumentujete, že asi sa mýli, tak vám na to ani na trikrát neodpovie a nakoniec s touto témou si ju vytasí ako brnenie na seba a hovorí, že toto je jeho hlavný leitmotív, s ktorým do politiky vstupuje na kandidátke KDH. Ťažko som prehltol ako teraz a pripadalo mi to dosť zaujímavé, že o človeku, o ktorom som vedel, že to je špičkový ústavný právnik, zrazu keď mám možnosť toho osobného dotyku s tou špičkovou ústavnou, s tou špičkovosťou, tak zrazu minimálne charakter nejako pokrivkáva.
Dnes už všetci vieme, že to nebola náhoda, že toto bola charakterová črta Radoslava Procházku, lebo je to charakterová črta. Jednoducho, že ten charakter, tak ako v MOST-e - HÍD sú schopní si napísať jedine tak na billboard, ale v skutočnosti, v reálnej politike a v živote určite k dispozícii nie je.
Napísal som o tom blog, lebo nedalo sa to stráviť. Ten blog som, áno, nadpis toho blogu bol napísaný tak trošku tvrdšie, ako zvyknem možno aj vás tu oslovovať a blog, teda bola tam popísaná celá táto skutočnosť a názov blogu bol, ako Procházka svoje svine cudzou kukuricou kŕmil. Celé som to popísal a tak. Pán ústavný právnik na to zareagoval do dvoch hodín svojím blogom, kde zverejnil kompletnú mailovú dokumentáciu medzi nami dvomi v tejto veci, asi v takom duchu a tóne sa niesol celý ten teda blog, "čo to tu nejaký nímand mne, otcovi, právnikovi, učiteľovi, športovcovi, synovi, katolíkovi" a neviem koľko, dvadsať tých charakteristických nejakých popisových čŕt, alebo ako sa to nazýva, tam napísal, tu ide hovoriť niečo, že ja niečo som tu neurobil tak, ako sa patrí. A úplne najzákladnejšie alebo to najkrásnejšie tam bolo to, že v celej tej mailovej komunikácii vymazal tú jednu kľúčovú vetu, na ktorú som sa ja odvolával z toho jeho prvého blogu, ktorý poslal, či z prvého mailu, ktorý poslal s faktúrou, a to bola tá posledná veta: "Ak máte akékoľvek pochybnosti, s dôverou sa obráťte.".
Jednoducho na tejto vete postavil argumentáciu, že vidíte niekde tam tú vetu, že by som niečo takého povedal? Čo tu, o čom on hovorí? Zhrozený z toho, že ústavný právnik dokáže takto v priamom prenose klamať, že dokáže vlastne si vyfabulovať dôkazy alebo manipulovať s dôkazmi a vymazať tam cielene vetu, som potom oslovil aj Daniela Lipšica, aby, nechcel som to riešiť, vzhľadom na to, že to bolo pred voľbami a nechcel som diskreditovať politickú stranu KDH za to, že, za človeka, ktorého majú na kandidátke. On potom mal aj s ním dohodnúť nejaké stretnutie, aj potom nejaké ospravedlnenie, nič z toho nikdy nebolo.
Za hodinku ten blog, ktorý Radoslav Procházka napísal, za hodinku bol stiahnutý a to s tým, lebo mu začali ostatní právnici z fachu písať podblog, že či si on ako teda ústavný právnik a advokát prečítal zákon o advokácii, ktorý v nejakom hneď v druhom paragrafe hovorí o tom, že advokát môže zverejniť komunikáciu so svojím klientom len po súhlase svojho klienta. A zároveň tam bolo napísané, že ak sa dopustí tohto konania, že zverejní tú komunikáciu akúkoľvek s klientom bez súhlasu klienta, automaticky stráca členstvo v advokátskej komore a stráca možnosť byť advokátom alebo niečo také. Tak ho tam právnici jednoducho veľmi rýchlo upozorňovali na to, že nech rýchlo stiahne ten blog, nech sa rýchlo ospravedlní, lebo urobil niečo, čo advokát nikdy v živote si dovoliť nesmie.
To mi len prepáčte taký menší desaťminútový exkurz do histórie toho, akým spôsobom som sa prvýkrát dotkol hmotnej zodpovednosti, akým spôsobom som sa prvýkrát mal možnosť stretnúť s charakterom nášho asi už budúceho kolegu, budúceho čestného sudcu Súdneho dvora niekde v Luxemburgu pána Radoslava Procházku.
K samotnej téme o hmotnej zodpovednosti by som chcel uviesť jeden, myslím si, že taký najčerstvejší príklad, kedy by sa nám tento zákon zišiel. Včera médiá zverejnili informáciu, že Andrej Danko - myslím si, že každému z nás známy to mysliteľ - zorganizoval počas svojho summitu, ktorý podľa mojich informácií zorganizoval tak zo žiarlivosti voči Robertovi Ficovi, summitu predsedov národných rád parlamentu, z ktorých samozrejme teda neprišli všetci, lebo videli, že teda je to také skorej selfpromo a nie seriózny summit, tak zorganizoval tam večeru za 60 599 eur. To, že Nový čas napísal, že 25 ľudí a bolo tam 270, vôbec nie je podstatné, lebo keď prepočítame, keďže to je 25 ľudí a povedzme si, dá 200-300 eur na večeru týchto ľudí, nikto z nás by sa tým netrápil. Lenže Andrej Danko zorganizoval túto večeru pre 270 ľudí, pre radových členov delegácií. Veľakrát ľudia kvality slečny Troškovej z Úradu vlády za 269 eur aj pár centov pre každého jedného.
A toto je krásny príklad toho, kedy by sme potrebovali mať účinný tento zákon o hmotnej zodpovednosti, lebo by sme prišli za Andrejom Dankom a povedali by sme mu, pozri sa, spravil si si tu kšeftík, nejakému kamarátovi si dohodol kšeft, že teda zabezpečí večeru, samozrejme, pozrel si si cenu, za čo to robil Fico, tak ty nebudeš predsa horší, tak to zorganizuješ za tie isté peniaze a keď náhodou na teba niekto ukáže prstom, ty iba povieš, však ja som to robil za tie isté peniaze, ako to robil Úrad vlády, ostatné akcie pri príležitosti našeho predsedníctva v Rade Európskej únie. Toto sa aj včera stalo. Vieme, že včera Andrej Danko podsúval novinárom informácie, tam sa pozrite na Fica, on to urobil, tie večere za 2 milióny a ja som to robil za tie isté peniaze na osobu, ako to robil Fico. Ten strach Andreja Danka z Erika Tomáša, že mu podsúva informácie voči novinárom, áno, je oprávnený a je to pravdou, ale pripadá mi aj smiešne, keď jednoducho druhý najvyšší ústavný činiteľ nabáda novinárov, aby pozerali na prsty tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi a argumentácia taká škôlkarská, detí niekde z pieskoviska. Čo ja som ukradol? On ukradol rovnako, ale on ukradol, ja som ukradol iba jedno autíčko, on ukradol tri. Toto je argumentácia Andreja Danka.
A práve na takýchto ľudí tento zákon je šitý, že by sme za nimi prišli a pekne by sme im spravili faktúrku. Dnes 60 599 eur, lebo tá večera nakoniec s DPH, keďže Andrej Danko chce vyzerať lepší vždy, tak na stránku síce bolo napísané, že s DPH, ale píše tam ceny bez DPH. Čiže v skutočnosti to stálo 72 188 eur deleno 270 ľudí zúčastnených, 269 eur, tuším, tridsať centov na osobu. Pekne by sme si pozreli, že takéto meníčko sa dá spraviť reálne, svadobné menu hocikedy za 30-40 eur ktokoľvek vám spraví so všetkým, so servisom, s mažoretkami, so všetkým, cakom prásk. Čiže to isté, čo urobil tuto Andrej Danko pre týchto ľudí.
Dobre, povieme si, nech to je 100 eur. Stokrát 270 je 27-tisíc, 72-tisíc mínus 27-tisíc, pomôžte mi, dvadsaťdva, 45-tisíc, napísali by sme faktúrku 45-tisíc a poslali by sme ju Andrejovi Dankovi a pekne zaplať a máš z čoho.
V 90. rokoch len preto, lebo jeho tatíčko bol veľký kamarát s Jánom Slotom, sprivatizovali spoločne Lesostav Revúca. Ako veľký mečiarovský privatizér, ktorý dnes sa nehanbí do týždenníka Týždeň hovoriť o tom, ako on vždy bol proti Mečiarovi, ako on bojoval proti Mečiarovi, ako on počúval rádio Twist a čiernu skrinku. Tento bezcharakter, ktorý tu máme v predsedovi vlády, je podľa mňa unikátom v rámci celej Európskej únie. Na jeho mieste, mečiarovského privatizéra, ktorý bez hanby, po tom ako sprivatizoval Lesostav Revúca, vytuneloval so svojou rodinou túto firmu, ktorá dovtedy normálnym spôsobom fungovala a áno, mala podľa privatizačného projektu alebo privatizačných papierov dlh okolo 4-5 miliónov korún, ale funkčná, normálna firma, na ktorú zamestnanci boli hrdí, po troch rokoch správy, inak povedané rabovania a vykrádania rodiny Dankovcov v Revúcej, z tejto firmy vykradli majetok za 52 miliónov korún. Týchto 52 miliónov, rozpredali nehnuteľnosti, presmerovali na svoje účty, aj mladý to člen predsedníctva či predstavenstva firmy Lesostav Revúca, dnešný predseda Národnej rady Andrej Danko zrazu zbohatol, firmu utopili, nezaplatili kúpnu cenu Fondu národného majetku, čiže nám všetkým, nezaplatili do zdravotných poisťovní, čiže nám všetkým, lebo všetci ostatní sa im na to skladali, nezaplatili Sociálnej poisťovni, nám všetkým, lebo všetci sme sa na to skladali a nielen teda my, ale všetci ľudia na Slovensku a nezaplatili bezcharakterne svojich zamestnancov, ktorí túto firmu držali nad vodou, kým tam neprišla rabovačka rodiny Dankovcov na čele s vtedy šikovným mladým človekom Andrejom Dankom.
Čo to hovorí o charaktere tohto štátu, keď na čele Národnej rady, inštitúcie, ktorá má prijímať zákony, ktoré majú chrániť ukrivdených, slabších, ktoré majú chrániť spravodlivosť, stojí človek, ktorý vykradol, sprivatizoval firmu, vytuneloval ju, nechal dlhy všade? A hlavne ma mrzia tí zamestnanci, ktorým nevyplatil mzdy. Samozrejme, nie je to prvý lup, ktorý Andrej Danko spravil. Tých lupov bolo viac, keďže teda kamaráti Jána Slotu a následne tým pádom Vladimíra Mečiara, mali prístup privatizovať, žiaden čestný človek nemal, len títo ľudia, podržtašky Slotove mohli privatizovať a následne páchať tieto hriechy. Čiže tam bola, myslím, že aj firma Danker a podobných, jednoducho typický mečiarovský privatizér a on dnes príde, sačko, oblečík, tuto vreckovečka biela, jak som ja ako študent počúval rádio Twist, ako som držal palce všetkým tým čestným ľuďom, ktorí bojujú proti tomu Mečiarovi. A čo to bola? To bola tá kradmá ruka, ktorá siahla po tom sprivatizovanom majetku v mečiarovskej privatizácii? Kto vtedy mohol sa dostať k tomu majetku za pár korún? Len podržtašky, či Slotove alebo Mečiarove, že sa nehanbíte, že kryjete takého človeka a včera ste tu hlasovali za jeho náhubkový zákon, ktorý ostatným nám poslancom to, čo dnes tu ja hovorím slobodne, v budúcnosti zakáže hovoriť. Že sa nehanbíte poslanci SNS, že šliapete a pľujete takto po Ústave Slovenskej republiky, že šliapete po zápase skutočných národovcov z 19. storočia, že podporujete takýto zločin a človeka, ktorý takýto zločin spáchal na čele Národnej rady, lebo asi najlepšie z vás vie zopínať ruky a spomínať Pána Boha. Farizej a nieže národniari.
A preto som zároveň povedal, že práve takíto ľudia, ktorí takýmto bezcharakterným spôsobom získali svoje majetky na úkor všetkých čestných ľudí, ktorí platia dane, by mali byť prví vystavení tomuto zákonu, aby sme poslali Dankovi pekne faktúrku na 45-tisíc eur a z majetku nás všetkých, ktorý nám ukradol, by to pekne zaplatil. Toto je zmysel návrhu zákona, ktorý predkladáme o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len krátko reagovať na slová pána poslanca Matoviča, keď tu spomínal večeru za 260 euro. Áno, 260 euro je vysoká suma a ľudia to môžu vnímať negatívne. Ale ja by som sa chcel spýtať pána poslanca, že určil, že tá cena by mala byť napríklad 100 euro a tým pádom pán Danko tunak tento národ obral o nejakých 26-tisíc alebo koľko euro, teraz to vypočítal. A teda ja sa pýtam, kto bude ten arbiter a povie, že to má byť 100? Igor, vy? Alebo kto to bude? Lebo keď toto poviete, že 100 euro, tak ako sa má cítiť dôchodkyňa, ktorá má 280-eurovú penziu, zaplatí 180 za všetky poplatky a ostáva jej dajme tomu 80 eur na celý mesiac. Tá keď bude počuť, že Danko má urobiť večeru za 100 euro, no tak sa z toho zblázni, rozumiete ma.
Takže mne ide o to, že tento zákon je dobrý, treba ho podporiť, súhlasím s tým, že hmotnú zodpovednosť, tú treba riešiť, týchto politikov, absolútne súhlasím, len akým spôsobom chceme zabezpečiť, že tu zase nespravíme nejaké kladivo na čarodejnice a budeme tunak, kto bude ten arbiter, kto povie, že tá večera má stáť 100 euro?
A ešte chcem len povedať jednu vec k tomu summitu. Viete, keď si Slovensko nemôže dovoliť urobiť jeden summit počas našeho predsedníctva, no tak to tuná fakt zabaľme, zhasnime svetlo a poďme preč, lebo to by bolo fakt trápne. Čiže mne neprekáža summit, mne prekáža možno, možno plytvanie peňazí, ani nie možno na večery, mne vadia cétečka predražené, mne vadí to, že sa tunak rozkrádajú diaľnice, mne tunak vadí strašne veľa vecí. Tá večera je úplne na poslednom mieste, ale ide o princíp a tento zákon určite podporíme.

Myslím, že dva blogy, ktoré si hovoril, odpovedajú aj môjmu predrečníkovi, pretože na začiatku si hovoril o úvode do témy, kedy sa mala stať otázka hmotnej zodpovednosti politikov alebo verejných funkcionárov jednou z referendových otázok a teda, akým spôsobom sa zachoval priamo k tejto otázke ústavný, vtedy ústavný právnik Radoslav Procházka.
A druhý príklad bol asi ten najčerstvejší, tak som ho ja vnímal. To znamená to, čo sa stalo včera alebo v predchádzajúcich dňoch, kde príkladmo sa dá presne a jasne určiť aj na veci, ktorej všetci rozumieme, lebo predpokladám, že aj tak vysokí ústavní činitelia, ako je Andrej Danko, chodia cez deň jesť. Čiže vieme, čo by mohla asi večera stáť, možno, keďže politika nefunguje lineárne a niekedy na príklade o 270 eurách sa dajú vysvetliť tie miliardové kšefty, tak tomu celkom rozumiem.
Chcem povedať ešte jednu vec, tak ako som uvádzal ten návrh zákona, že môžu byť odpoveďou na to, čo by malo trápiť každého jedného zodpovedného politika a verejného funkcionára, a to je to, že na Slovensku alebo možno aj v celej Európe kríza dôvery, alebo klesá dôvera vo výkon verejných funkcií a to je z môjho pohľadu aj hlavne preto, že ak verejný funkcionár alebo politik pochybí, neprichádza trest. A tu ten trest jednoznačne chceme zaviesť. Čiže aby sa mohla obnoviť dôvera, musí prísť aj zodpovednosť a tu preto aj ja tento návrh zákona podporujem a spolupredkladám.

Pán poslanec Simon.

Pán kolega Matovič, spomínali ste mnoho takých otáznikov, ktoré naozaj vytvárajú priestor na to, že treba riešiť hmotnú zodpovednosť politikov. Ale dovoľte, aby som poukázal ešte na jeden moment, ktorý ani tento zákon nevyrieši, aj keď by ho vláda hneď odsúhlasila, a to hmotnú zodpovednosť za zmenu zákonov tak, aby to niekomu vyhovovalo. Mám na mysli zákon o odpustení 18 % dividend, ktorý vytvorili Mečiarovi privatizéri do roku 2003. Tam rodina Andreja Danka, tak ako si spomínal, zarobila milióny. Tie milióny pomohli vytvoriť zisk v nasledujúcich rokoch a teraz rodina Andreja Danka spolu s MOST-om, spolu so SMER-om ide zmeniť zákon tak, že si odpustia 18 % daní. Aj toto je hmotná zodpovednosť za správu tejto krajiny, čo by sme nemali robiť a chcem apelovať, že nielen tento zákon by sa mal prijať, ale aj tie návrhy, ktoré tu smerujú účelovo pre vybrané skupiny Mečiarových privatizérov, ako im pomáhať, aby Národná rada ich odmietla a zmenila. Ďakujem.