Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.10.2019 o 17:42 hod.

Ing.

Jaroslav Baška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 17:42 - 17:44 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1986 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1617) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 729 z 8. októbra 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v stanovenej lehote o uvedenom vládnom návrhu zákona nerokovala. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 217 z 3. októbra 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil ako spoločného spravodajcu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 10:36 - 10:37 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Tak v krátkosti, pán poslanec. Ja som nepovedal, že ten postup je tak. Ja som povedal, že všetky tri veci týkajúce sa sociálnych dopadov na baníkov, na zamestnanosť riešiť treba naraz, nie postupne. Čiže treba vytvárať nové pracovné miesta, pripraviť tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, tí, ktorí sa teda nerekvalifikujú, a zároveň treba pripraviť Národný projekt rekvalifikácií. Ide to ruka v ruke, ide to paralelne. A ja som rád, že sme práve takýmto spôsobom začali napĺňať, o tých ľudí sa v prvom rade treba postarať.
A ešte raz poviem, nemyslite si, že bane prepustia 3 200 ľudí k 31. decembru 2023. Je to postupné a ja som rád, že už nestíhame ani tento rok, lebo napríklad tento rok už baníci prepustili nejakých 300 ľudí. Už majú len 3 200 zamestnancov, 3 200 zamestnancov.
Takže je najvyšší čas, aby tento zákon vstúpil do platnosti teda čo najskôr, a na ostatné veci nebudem reagovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 10:19 - 10:34 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ešte stále v rozprave k tým veciam, ktoré tu dnes zazneli.
Začnem s reakciou na pána poslanca Galeka. Hovorili ste o histórii vlastne to všeobecného hospodárskeho záujmu, pán poslanec. Nie je pravda, že v roku 2005 vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu schválila túto VHZ-ku na rok alebo na dva. To nie je pravda. Tá VHZ-ka bola tuším vtedy až na 10 rokov schválená a potom vláda Roberta Fica túto VHZ-ku, VHZ-ku predĺžila.
A keď porovnáme, vy ste sám hovoril a to, to, s tým s vami súhlasím, ste hovorili, že vtedy pracovalo v baniach oveľa viac ľudí ako, ako napríklad teraz. Takže bolo asi správne, že tá VHZ-tka vtedy sa schválila, pretože štát by určite na to nemal finančné prostriedky. Teraz je ten počet zamestnancov v baniach oveľa nižší, ako tomu bolo pred rokmi, a je ten čas a som rád, že teda aj Európska komisia do toho nejakým spôsobom kopla a že chce a má záujem, má tú prioritu, aby sme tieto uhoľné regióny, sa transformovali. A je teda tá doba na to, aby sme teraz ten región na túto transformáciu pripravili.
Neviem, či ste čítali uznesenia, uznesenia s úlohami, ktoré boli schválené v tom júli na vláde. Ja som bol tiež účastný na tejto vláde. Je tam tiež jasná úloha pre ministerstvo hospodárstva, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripraviť nejaký takýto návrh zákona, akým by sme riešili vlastne kompenzácie, v Nemecku to volajú dorovnanie do platu baníkov, ktorí prídu v dôsledku útlmu o prácu, o zamestnanie, a mali to pripraviť do konca tohto roka.
My sme tento zákon sami nenapísali, my sme to komunikovali s ministerstvom hospodárstva, ešte to odkomunikujeme s ministerstvom práce, boli sme na rokovaniach s ministerstvom financií. Poviem, aké, aké máme závery z týchto, z týchto rokovaní, a som rád, že môžeme takýmto spôsobom spoločne naplniť jedno z tých uznesení, a konkrétne to bolo teda úloha z toho uznesenia č. B7, ktorá má pripraviť takýto, takýto zákon a pripraviť nejaký taký kompenzačný príspevok z dôvodu, že dôjde k utlmovaniu, k utlmovaniu baníctva.
Ste sám, pán poslanec, rozprávali v minulosti, že, a to hovoríte aj stále, že to stojí daňových poplatníkov, teda cez tú TPS-ku, teda že sa skladá každá rodina okolo, ja neviem, 7 alebo 10-15 euro na to, že sa dotuje teda výroba elektrickej energii, elektrickej energie z uhlia. Keď sa skrátila tá VHZ-ka teraz o 7 rokov, tak sa ušetrí alebo u daňových poplatníkov sa ušetrí takmer 800 mil. eur. Možnože by to bolo až, až 1 mld. eur, ktorá sa ušetrí na tom, že by ľudia, že ľudia nebudú musieť dotovať výrobu elektrickej energie práve z uhlia, ktoré produkujú Hornonitrianske bane.
Je jasné a bolo vždy jasné už na začiatku, keď sa povedalo, že sa skráti všeobecne hospodársky záujem, že to bude stáť určité finančné prostriedky. A akčný plán, pán poslanec, nie je na jedno volebné obdobie. Je to na viacero volebných období, a preto aj tu predikujeme, asi aký náklad to bude mať na štátny rozpočet až do roku 2033.
Je pekné, keď hovoríte na jednej strane, že tí baníci si zaslúžia nejaký takýto príspevok, ale na druhej strane hovorí..., to skritizujete, nie je to koncepčné, nie je to systémové a tak ďalej. No, nie je to pravda. Proste, keď si tí baníci si to zaslúžia a keď hovoríte už o nejakej predvolebnej korupcii, no choďte to vysvetliť tým baníkom, tým rodinám tých baníkov, keď prídu takto o zamestnanie a o príjem, že z čoho budú tí ľudia žiť, tom, tom, to im skúste vysvetliť na Hornej Nitre.
A tento zákon sa naozaj týka iba tých, ktorí pracujú v hlbinných baniach, odpracovali tam určité roky, určité obdobie. A myslím si, že za tú ťažkú prácu, boli ste tiež v bani, niekoľkokrát ste sfárali, takže je to naozaj ťažká, veľmi ťažká práca, za ktorú si naozaj tento kompenzačný príspevok títo baníci za tie odrobené roky, ktoré odrobili oni v týchto hlbinných baniach, aj zaslúžia.
Poďme trošku k tej motivácii. Niekto tu hovoril, že baníci, keď sa schváli tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, že všetci to zoberú, že nebudú mať motiváciu sa zamestnať, rekvalifikovať. No nie je to tak. Si povedzme trošku tie čísla. Baník, ktorý pôsobí v podzemí, jedná sa teda o 1 700 baníkov, zarába teda v súčasnosti v hrubom nejakých 1 400 eur, čistá mzda je okolo plus-mínus tisíc, tisíc eur. Tento príspevok, tento príspevok, tento príspevok je od 200 eur až po nejakých 816 eur mesačne, ale tých 816 eur poberajú iba tí baníci, ktorí v baniach odrobili 30, 30 rokov. Keď nastúpil do bane mal 20 rokov a keď končí teraz ako baník po 30 rokoch ťažkej práce, čiže má nárok na tento kompenzačný príspevok. Určite tento baník, ktorý má viac ako 50 rokov sa ťažko umiestni na trhu práce. Vidíme aj, aká štruktúra priemyslu je na tej Hornej Nitre. Takže tento človek určite bude mať dôvod tento kompenzačný príspevok zobrať a poberať ho po dobu tých 36, resp. až 84 mesiacov.
Pozrime sa na tých mladých baníkov, ktorí majú, ktorí tam odpracovali, odpracovali 3, resp. 6 rokov, tak tí budú mať ten kompenzačný príspevok vo výške od 200 eur až po nejakú, po nejakú vyššiu čiastku podľa toho, teda koľko odrobil, odrobil, odrobil v tej bani. Tento kompenzačný príspevok je oveľa nižší, ako mal on plat, keď robil toho baníka, hej. Znova pripomeniem, že ten baník, ktorý pracuje v tej bani má v čistom okolo tisíc, tisíc eur. Čiže akú on má motiváciu akože dlhodobo nejakým spôsobom poberať tento kompenzačný príspevok? Skôr naopak. Dobre, nenájde si prácu, prihlási sa na tento kompenzačný príspevok, bude si ďalej hľadať prácu, nájde si tu, lebo on si tú prácu musí nájsť. On z tých 200 eur alebo do tých, do tých 300 eur proste nevyžije s tou rodinou.
A na to máme pripravený teraz národný projekt, na ktorom sa pracuje. Ja som to včera v krátkosti uviedol. Je to Národný projekt rekvalifikácií, kde žiadateľom bude práve Trenčiansky samosprávny kraj. Spolupracujeme na tomto projekte, na tomto projekte s ministerstvom práce. Som rád, že partnermi sú aj mesto Prievidza, ďalšie mestá, ktoré, ktoré tam budú. Budú z toho platení tútori, ktorí sa o každého toho baníka nejakým spôsobom postarajú, budú s ním chodiť po trhu práce, budú sa komunikovať aj s ich rodinou, s tou rodinou toho, s rodinou toho baníka a ten baník proste má na výber. Keď ho bane prepustia z dôvodu útlmu, tak si môže vybrať buď pôjdem cestou rekvalifikácie, šesť mesiacov bude zamestnancom stále Hornonitrianskych baní Prievidza s plnou mzdou počas tej rekvalifikácie. Čiže buď si vybere túto cestu. Podľa mňa si to vyberú práve tí, ktorí robia veľmi málo rokov a ktorí majú ten kompenzačný príspevok veľmi nízky, si vyberú túto cestu rekvalifikácie. A tí ktorí sú, ktorých som spomínal na začiatku, pred chvíľou, tí, ktorí odrobili v bani 30 rokov, tak asi si vyberú ten kompenzačný príspevok. Takže ruka v ruke teraz idú dve veci, projekt rekvalifikácií, Národný projekt rekvalifikácií a tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkov. Hovoríte, že prečo s tým prichádzame už teraz. No tie bane neprepustia tých, všetkých tých baníkov 31. decembra 2023. Oni ich vtedy neprepustia. No proste majú nejaký plán a myslím, že to robia korektne, správne teraz, aby postupne tých, tých baníkov, tých ľudí proste z tých baní, Hornonitrianskych baní prepúšťali. Veď to, a to sa ani nedá proste, že hneď za, k jednému dátumu prepustíte, ja neviem, 3 200 ľudí. Okrem toho, však viete, videli ste v akčnom pláne ten zásobník projektov, majú Hornonitrianske bane aj svoje projekty, kde chcú vytvoriť oni nové pracovné miesta. Boli sme v pondelok v Bojniciach, v Prievidzi, kde teda Brose začalo tretiu etapu výstavby ich závodu, kde zamestnajú ďalších 400 ľudí.
Podľa mňa je teraz dôležité urobiť, urobiť nasledovné veci. Tvorba nových pracovných miest, postarať sa už teraz o tých baníkov, ktorí prichádzajú o prácu z dôvodu útlmu baníctva, čiže to je..., a nenájdu si, nenájdu si vhodné zamestnanie alebo sa nechcú rekvalifikovať. Čiže to je, riešime s týmto zákonom. A tretia vec je ten Národný projekt rekvalifikácií. Keď s týmto začneme, a myslím si, že práve v tejto sociálnej oblasti treba začať plniť tie úlohy z toho akčného plánu, aby, aby boli ľudia zabezpečení, aby mali kľud, aby bol sociálny zmier, a potom riešme, riešme ďalšie veci, životné prostredie, riešme cesty, infraštruktúru a tak ďalej. Čiže ja si myslím, že ideme v súlade s tým uznesením k akčnému plánu, ktoré bolo v júli schválené na vláde, plníme tie úlohy, ktoré, ktoré sú tam zadefinované v tomto uznesení. Ešte raz, týmto plníme vlastne tú úlohu číslo B, číslo B7 tohto, tohto uznesenia a zároveň teda sčasti aj úlohy číslo B10, kde minister financií, ministerstvo financií je zaviazané zabezpečiť finančné prostriedky aj na tieto náklady, ktoré vzniknú schválením tohoto zákona o kompenzačnom príspevku, príspevku baníkom.
Pani poslankyňa spomínala, že čo s ostatnými zamestnancami Hornonitrianskych, Hornonitrianskych baní. Ja som to včera tiež v krátkosti spomenul. Je tam ešte jedno uznesenie, teda jedna úloha v tomto uznesení k Akčnému plánu, ktoré hovorí o tom, že keď sa zatvárajú bane, tak to ide podľa rozhodnutia Rady, Európskej rady z roku 2010, je to rozhodnutie č. 787, kde teda tou notifikáciou, ktorou, ktorá Európska komisia schváli, sa môžu aj pre tých ostatných zamestnancov vyplatiť tzv. odstupné, jednorazové odstupné. To je jeden náklad, ktorý môže notifikovať Európska rada, a potom samotné technické veci so zatváraním jednotlivých úsekov baní, ktoré sú, ktoré sú na Hornej..., na Hornej Nitre. Ja si myslím, že je to správny krok, že je to dobre časovo nača..., že je to dobre načasované, že takýmto spôsobom sa musíme v prvom rade postarať o tých ľudí, ktorí budú zasiahnutí práve skrátením všeobecného hospodárskeho záujmu a prepúšťaním z dôvodu útlmu, útlmu baníctva.
Ja by som možno povedal ešte niektorým tým konkrétnejším výhradám. Ideme odstrániť napríklad súbeh v dávke z nezamestnanosti s týmto kompenzačným príspevkom. To bude zmena, ktorá bude, ktorá bude v druhom čítaní odstránená. Dohodli sme sa s ministerstvom financií, že tá valorizácia tohto príspevku nebude, nebude z medziročného rastu priemernej mzdy, ale že to bude len vzrastené ohľadne inflácie, lebo je to príspevok, hej. Čiže ne..., tí baníci aktívne nepracujú a nerobia pridanú hodnotu. Čiže pôjde len o nárast medziročný o infláciu. Ministerstvo financií tiež pripomienkovalo, že nejakým spôsobom by mali byť motivovaní sa zapájať na trhu práce na nových pracovných miestach. Čiže to som povedal, riešime to tým Národným projektom rekvalifikácií, ktorý by mal byť tiež spoločne, teda aj s týmto zákonom paralelne platný niekedy od Nového..., od Nového roka.
A dokonca dáme ešte dáme jednu vec motivačnú práve pre tých najmenej, čo najkratšie robia v týchto hlbinných baniach, že ak si nájde počas vyplácania toho kompenzačného príspevku prácu, tak ten kompenzačný príspevok bude o určité percento, o určité percento znížený. Čo sa týka ešte dane z príjmu je to príspevok odkonzultovaný s ministerstvom financií, nie je to zdaniteľné. Čiže tento príspevok sa nebude, nebude daniť. Toľko z mojej strany a teším sa teda na rokovanie v druhom čítaní aj na rokovanie vo výboroch.
Ja si myslím, že naozaj tí baníci si to zaslúžia, keď bud..., a keď vidia, že táto legislatíva sa pripravuje, nebudú žiť v strese, že, že prídu o zamestnanie a že bude aj takýmto spôsobom o nich postarané, či už cez tento kompenzačný príspevok baníkom, ktorí si naozaj tú prácu nenájdu, resp. cez ten Národný projekt rekvalifikácií, kde sa budú môcť rozhodnúť, že sa rekvalifikujú a budú si hľadať nové zamestnanie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 18:57 - 19:01 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Naozaj v krátkosti, aby sme ho stihli aspoň uviesť.
Predložený návrh zákona je v prvom rade v súlade s Akčným plánom transformácie horného regiónu Horná Nitra, ktorý bol schválený toto leto uznesením vlády a je v súlade s pracovným materiálom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona upravuje poskytovanie kompenzačného príspevku zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti. Čiže zopakujem ešte raz, sú to iba tí zamestnanci Hornonitrianskych baní, ktorí mali stále pracovisko v podzemí. Čiže nie všetci, nie všetci zamestnanci. Tí ďalší zamestnanci budú nasledovne riešení cez odstupné a na základe rozhodnutia rady, Rady Európskej únie z roku 2010 č. 787.
Výška tohto kompenzačného príspevku a doba jeho poberania je závislá od doby zamestnania v baníctve a znova poviem, so stálym pracoviskom v podzemí. Keď bude mať nárok na tento kompenzačný príspevok, zároveň sa stane, štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni.
Chcem povedať, že tento návrh sme komunikovali alebo vyšiel z dielne ministerstva hospodárstva, komunikovali sme to s baníckymi odbormi, s Hornonitrianskymi baňami, ktoré sú za tento návrh zákona o kompenzačnom príspevku a bol tento návrh prekonzultovaný aj s ministerstvom financií. V druhom čítaní urobíme určite, určité zmeny, ktoré sme si dohodli aj s ministerstvom práce a s ministerstvom financií.
O aké počty ľudí sa jedná? Hornonitrianske bane majú v súčasnosti 3 200 zamestnancov. Z tých 3 200 zamestnancov je 1 700 baníkov, čiže bude sa jednať o tých 1 700 ľudí. Tie počty, ktoré, alebo tie výšky kompenzačného príspevku vychádzajú zo zárobkov týchto baníkov a by si zachovali nejaký štandard, ten štandardný príjem, keď budú prepustení z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre.
Chcem podotknúť, že paralelne s týmto zákonom o kompenzačnom príspevku baníkov sa pripravuje národný projekt rekvalifikácie, ktorým žiadateľom bude Trenčiansky samosprávny kraj spoločne s partnermi s mestami Prievidza, mestom Handlová, Bojnicami a Novákmi, kde chceme, aby čo najviac ľudí prešlo týmito rekvalifikáciami a naozaj tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom sa bude týkať hlavne, alebo tento kompenzačný príspevok budú poberať tí baníci, ktorí odrobili v podzemí 10, 15 a viac rokov. Čiže ten najväčší príspevok, kompenzačný, môže dostať baník, ktorý odrobil v podzemí 30 rokov a ten kompenzačný príspevok bude niekde vo výške 816 eur. Chcem povedať, že priemerná hrubá mesačná mzda takéhoto baníka v súčasnosti, ktorý robí v podzemí, je tisíc štyristo, 1 400 eur, čiže čistá sa pohybuje niekde okolo 1 050 eur. Tento kompenzačný naozaj príspevok má slúžiť tým baníkom, ktorí prídu o prácu, aby mali zabezpečený tento kompenzačný príjem pre seba a vlastne pre ich, pre ich rodinu.
Toľko na úvod z mojej strany, potom by som viac porozprával v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

10.9.2019 17:46 - 17:50 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1617. Dovoľte mi predložiť informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.5.2019 17:52 - 17:53 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Týmto zákonom o verejných prácach sa upravujú podmienky na prípravu a posudzovanie verejných prác. Cieľom tejto novely je úprava limitov nielen preto, že sú doteraz stále uvádzané v slovenských korunách, ale zároveň s tým, s touto novelou zreálňujeme ich výšku, ktorá nebola upravovaná za posledných 20 rokov, a teda už nezodpovedá aktuálnym ekonomickým a cenovým parametrom. Zároveň touto krátkou novelou umožňuje vykonať štátnu expertízu až do momentu začatia verejného obstarávania.
Tento zákon alebo táto novela tohto zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a nebude to mať ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko na úvod, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 4.4.2019 16:36 - 16:39 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, zástupkyne ženského pohlavia vlády Slovenskej republiky, moja interpelácia sa týka pani ministerky zdravotníctva, dovoľte mi ju prečítať.
Vážená pani ministerka zdravotníctva, na základe diskusie na rokovaní zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. marca 2019 a v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Zbierky zákonov, Národnej rady Slovenskej republiky ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v platnom znení si vám dovoľujem podať interpeláciu v súvislosti s medializovanými informáciami, ktoré sa týkajú údajného rušenia pôrodníc v Trenčianskom kraji.
V súvislosti s medializovanými informáciami o údajnom rušení pôrodníc v Partizánskom, Bojniciach a Myjave si vás dovoľujem požiadať o poskytnutie informácie, či Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje legislatívu, resp. opatrenia, ktoré by smerovali k zrušeniu uvedených pôrodníc.
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie postupu prípadného rušenia pôrodníc a spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti ženám rodičkám v Trenčianskom samosprávnom kraji v prípade, ak by k takémuto kroku v budúcnosti prišlo.
Z hľadiska počtu pôrodov Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach v roku 2017 mala celkove 628 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 672, čím prekročila navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 640 pôrodov pre ďalšie sledované obdobie. Nemocnica na okraji mesta Partizánske, nezisková organizácia, v roku 2017 mala celkove 602 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 609 pôrodov. Nemocnica s poliklinikou Myjava, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, podobne ako Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, mala v roku 2017 celkove 424 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 425 pôrodov. Obe tieto nemocnice prekročili navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 320 pôrodov pre prechodné obdobie.
Pani ministerka, ďakujem za vašu odpoveď. To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 12:00 - 12:02 hod.

Jaroslav Baška
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 11:51 - 11:53 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Heger, hovorili ste tu o dvoch veciach, rozdielnych veciach. Jedno je verejné obstarávanie, z ktorého vyjde cena, a druhou, ktorú rieši aj tento, táto novela stavebného zákona, je konanie podľa stavebného zákona.
Čo má táto novela spoločné s tým, že rekonštrukcia kaštieľa Rusovce bude stáť 70 alebo 75 miliónov, tak ako hovoríte vy? To s tým nemá nič spoločné, pretože tento zákon rieši iba to, že pri stavbách, ktoré má na starosti alebo sú v správe Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta a Kancelárie Úradu vlády alebo, resp. Úradu vlády Slovenskej republiky všetky tieto stavebné povolenia, konania, ešte raz opakujem, stavebné povolenia podľa stavebného zákona, nie podľa zákona o verejnom obstarávaní, bude riešiť stavebný úrad ministerstva vnútra. Podobné stavebné úrady, a nie jeden, má aj samotné ministerstvo obrany kvôli svojim stavbám, ktoré má vo vlastníctve, resp. v správe ako štátny majetok v rámci celého Slovenska a nie je na tom, nie je na tom nič zlé.
Čiže nič za tým, je to technická novela, nič za tým, to, čo ste hovorili aj vy v rozprave, nehľadajte, nemá to nič spoločné s cenami rekonštrukcie stavieb, ktoré ste vy spomínali vrátane kaštieľa v Rusovciach. Takže je to technická novela, ktorá pomôže niektoré, pomôže niektoré stavby, stavebné povolenia zrýchliť cez stavebný úrad ministerstva vnútra, ktorý sa tiež musí držať litery zákona, ktorá, o ktorom hovorí stavebný zákon č. 50/1976. A tá bezpečnosť je tiež veľmi dôležitá. Aspekty riešenia bezpečnosti na týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2019 15:19 - 15:25 hod.

Jaroslav Baška Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme mali prednedávnom zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde som ja dostal interpeláciu od jedného z poslancov tohto zastupiteľstva, ktorý teda je z okresu Trenčín, a túto interpeláciu som sľúbil teda posunúť a podať ju ako poslanec Národnej rady v bode interpelácie. Interpelácia sa bude týkať pána ministra obrany Slovenskej republiky Petra Gajdoša a dovoľte mi teraz túto interpeláciu prečítať.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je správcom nehnuteľného majetku budovy Posádkového klubu v Trenčíne na Hviezdoslavovej ulici a k nej prislúchajúcich pozemkov a stavieb, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a z pozície predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja som listom zo dňa 28. novembra 2016 požiadal o odkúpenie, resp. dlhodobý prenájom tohto nehnuteľného majetku štátu so zreteľom na verejný záujem jeho využitia v prospech širokej verejnosti po prevode vlastníckych práv k majetku, resp. po jeho prenájme. Dôvodom žiadosti bol úmysel realizovať v predmetnej budove projekt tzv. kultúrno-kreatívneho centra a paralelne s ním vytvoriť dôstojný priestor pre kultúrny a spoločenský život v krajskom meste Trenčín. Kvôli stavbe objektu bola v minulosti zbúraná časť historického jadra Trenčína s prísľubom, že budova bude okrem armády slúžiť aj obyvateľom mesta. Posádkový klub je dlhodobo jediným priestorom v Trenčíne, ktorý je reprezentatívny a vhodný na všetky typy kultúrnych a spoločenských akcií. Už v čase predloženia spomínanej žiadosti bol objekt prevádzkovaný s výraznými obmedzeniami pre zlý technický stav budovy a v súčasnosti tento stav nielen pretrváva, ale sa dokonca zhoršuje.
Odpoveď Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako správcu majetku na požiadavku Trenčianskeho samosprávneho kraja bola zamietavá, s prevodom vlastníckych práv a ani s prenájmom nesúhlasili Pozemné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré sú užívateľom majetku. Proti prevodu, resp. prenájmu boli uvedené dôvody, ktoré súviseli so strategickým významom nehnuteľnosti pre ozbrojené sily a s výkonom ich vlastnej činnosti. Okrem toho boli uvedené aj dôvody, ktoré sa odvolávali na spoločenskú dôležitosť zachovania stavajúceho stavu v Trenčíne, a to hrozba straty úzkej spolupráce s folklórnymi súbormi, strata možnosti organizovať rozličné odborné a spoločenské akcie, strata príjmov z organizovania akcií pre verejnosť.
Zo strany Ministerstva obrany Slovenskej republiky bola v médiách deklarovaná pripravenosť riešiť nevyhovujúci technický stav budovy a zabezpečiť tak jej využitie v pôvodnom rozsahu s prísľubom vyčleniť čiastku 400-tisíc eur na rekonštrukciu Posádkového domu ešte v roku 2018. Hlavná sála budovy je však už 2 roky mimo prevádzky a v krajskom meste Trenčín nie je žiadna iná sála takéhoto rozsahu a významu. Kultúrne podujatia v meste zatiaľ v obmedzenom rozsahu zabezpečuje priestor kina Hviezda, avšak mesto Trenčín ako vlastník budovy určilo medzi svoje priority jej kompletnú rekonštrukciu. Týmto sa ľahko môže stať, že krajské mesto Trenčín zostane bez kultúrneho stánku. Občania krajského mesta, ale aj celého Trenčianskeho kraja sa o túto situáciu intenzívne zaujímajú, žiadajú nielen vysvetlenia, ale najmä činy, ktoré budú splnením daných sľubov.
Trenčínu veľmi chýba spoločenská sála takéhoto významu. Takáto kongresová sála chýba školám, univerzite, základným umeleckým školám, ale aj divadelnej scéne. V Trenčíne pôsobí mestské divadlo, ktoré nemá dôstojný kultúrny stánok, a takisto tu hosťujú rôzne divadlá. V tomto roku oslávi folklór v Trenčíne veľké okrúhle výročia založenia, napríklad folklórny súbor Trenčan 70. výročie svojho založenia, folklórny súbor Družba 65. výročie svojho založenia, Detský folklórny súbor RADOSŤ 45. výročie svojho založenia, Seniori Družba 20. výročie založenia a Detský folklórny súbor Kornička 20. výročie svojho založenia. Aj tieto organizácie si zaslúžia dôstojný stánok na ich oslavu a poďakovanie za činnosť. Je tu, samozrejme, aj veľa iných, ďalších organizácií, ktoré by radi využili kongresovú sálu Posádkového domu Trenčín, známeho pre všetkých Trenčanov ako ODA, teda bývalý Okruhový dom armády. Podľa vyjadrení ministerstva obrany a pozemných síl sú spolupráca s folklórnou scénou, príjem zo spoločenských akcií pre verejnosť a organizovanie spoločenských a vzdelávacích akcií vôbec jedným z kľúčových dôvodov prevádzkovania Posádkového klubu.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vám, pán minister, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Z akých dôvodov nebola zrealizovaná plánovaná rekonštrukcia budovy Posádkového klubu v roku 2018?
2. otázka. Aké kroky Ministerstvo obrany Slovenskej republiky uskutočnilo pre zabezpečenie, realizácie, rekonštrukcie budovy Posádkového klubu a kedy a v akom rozsahu sa uskutoční?
A 3. otázka. Kedy bude budova Posádkového klubu, najmä jej hlavná sála v prevádzkyschopnom stave a bude opäť plniť svoju dôležitú funkciu v spoločenskom živote krajského mesta Trenčín?
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis