Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Heger, hovorili ste tu o dvoch veciach, rozdielnych veciach. Jedno je verejné obstarávanie, z ktorého vyjde cena, a druhou, ktorú rieši aj tento, táto novela stavebného zákona, je konanie podľa stavebného zákona.
Čo má táto novela spoločné s tým, že rekonštrukcia kaštieľa Rusovce bude stáť 70 alebo 75 miliónov, tak ako hovoríte vy? To s tým nemá nič spoločné, pretože tento zákon rieši iba to, že pri stavbách, ktoré má na starosti alebo sú v správe Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta a Kancelárie Úradu vlády alebo, resp. Úradu vlády Slovenskej republiky všetky tieto stavebné povolenia, konania, ešte raz opakujem, stavebné povolenia podľa stavebného zákona, nie podľa zákona o verejnom obstarávaní, bude riešiť stavebný úrad ministerstva vnútra. Podobné stavebné úrady, a nie jeden, má aj samotné ministerstvo obrany kvôli svojim stavbám, ktoré má vo vlastníctve, resp. v správe ako štátny majetok v rámci celého Slovenska a nie je na tom, nie je na tom nič zlé.
Čiže nič za tým, je to technická novela, nič za tým, to, čo ste hovorili aj vy v rozprave, nehľadajte, nemá to nič spoločné s cenami rekonštrukcie stavieb, ktoré ste vy spomínali vrátane kaštieľa v Rusovciach. Takže je to technická novela, ktorá pomôže niektoré, pomôže niektoré stavby, stavebné povolenia zrýchliť cez stavebný úrad ministerstva vnútra, ktorý sa tiež musí držať litery zákona, ktorá, o ktorom hovorí stavebný zákon č. 50/1976. A tá bezpečnosť je tiež veľmi dôležitá. Aspekty riešenia bezpečnosti na týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme mali prednedávnom zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde som ja dostal interpeláciu od jedného z poslancov tohto zastupiteľstva, ktorý teda je z okresu Trenčín, a túto interpeláciu som sľúbil teda posunúť a podať ju ako poslanec Národnej rady v bode interpelácie. Interpelácia sa bude týkať pána ministra obrany Slovenskej republiky Petra Gajdoša a dovoľte mi teraz túto interpeláciu prečítať.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je správcom nehnuteľného majetku budovy Posádkového klubu v Trenčíne na Hviezdoslavovej ulici a k nej prislúchajúcich pozemkov a stavieb, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a z pozície predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja som listom zo dňa 28. novembra 2016 požiadal o odkúpenie, resp. dlhodobý prenájom tohto nehnuteľného majetku štátu so zreteľom na verejný záujem jeho využitia v prospech širokej verejnosti po prevode vlastníckych práv k majetku, resp. po jeho prenájme. Dôvodom žiadosti bol úmysel realizovať v predmetnej budove projekt tzv. kultúrno-kreatívneho centra a paralelne s ním vytvoriť dôstojný priestor pre kultúrny a spoločenský život v krajskom meste Trenčín. Kvôli stavbe objektu bola v minulosti zbúraná časť historického jadra Trenčína s prísľubom, že budova bude okrem armády slúžiť aj obyvateľom mesta. Posádkový klub je dlhodobo jediným priestorom v Trenčíne, ktorý je reprezentatívny a vhodný na všetky typy kultúrnych a spoločenských akcií. Už v čase predloženia spomínanej žiadosti bol objekt prevádzkovaný s výraznými obmedzeniami pre zlý technický stav budovy a v súčasnosti tento stav nielen pretrváva, ale sa dokonca zhoršuje.
Odpoveď Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako správcu majetku na požiadavku Trenčianskeho samosprávneho kraja bola zamietavá, s prevodom vlastníckych práv a ani s prenájmom nesúhlasili Pozemné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré sú užívateľom majetku. Proti prevodu, resp. prenájmu boli uvedené dôvody, ktoré súviseli so strategickým významom nehnuteľnosti pre ozbrojené sily a s výkonom ich vlastnej činnosti. Okrem toho boli uvedené aj dôvody, ktoré sa odvolávali na spoločenskú dôležitosť zachovania stavajúceho stavu v Trenčíne, a to hrozba straty úzkej spolupráce s folklórnymi súbormi, strata možnosti organizovať rozličné odborné a spoločenské akcie, strata príjmov z organizovania akcií pre verejnosť.
Zo strany Ministerstva obrany Slovenskej republiky bola v médiách deklarovaná pripravenosť riešiť nevyhovujúci technický stav budovy a zabezpečiť tak jej využitie v pôvodnom rozsahu s prísľubom vyčleniť čiastku 400-tisíc eur na rekonštrukciu Posádkového domu ešte v roku 2018. Hlavná sála budovy je však už 2 roky mimo prevádzky a v krajskom meste Trenčín nie je žiadna iná sála takéhoto rozsahu a významu. Kultúrne podujatia v meste zatiaľ v obmedzenom rozsahu zabezpečuje priestor kina Hviezda, avšak mesto Trenčín ako vlastník budovy určilo medzi svoje priority jej kompletnú rekonštrukciu. Týmto sa ľahko môže stať, že krajské mesto Trenčín zostane bez kultúrneho stánku. Občania krajského mesta, ale aj celého Trenčianskeho kraja sa o túto situáciu intenzívne zaujímajú, žiadajú nielen vysvetlenia, ale najmä činy, ktoré budú splnením daných sľubov.
Trenčínu veľmi chýba spoločenská sála takéhoto významu. Takáto kongresová sála chýba školám, univerzite, základným umeleckým školám, ale aj divadelnej scéne. V Trenčíne pôsobí mestské divadlo, ktoré nemá dôstojný kultúrny stánok, a takisto tu hosťujú rôzne divadlá. V tomto roku oslávi folklór v Trenčíne veľké okrúhle výročia založenia, napríklad folklórny súbor Trenčan 70. výročie svojho založenia, folklórny súbor Družba 65. výročie svojho založenia, Detský folklórny súbor RADOSŤ 45. výročie svojho založenia, Seniori Družba 20. výročie založenia a Detský folklórny súbor Kornička 20. výročie svojho založenia. Aj tieto organizácie si zaslúžia dôstojný stánok na ich oslavu a poďakovanie za činnosť. Je tu, samozrejme, aj veľa iných, ďalších organizácií, ktoré by radi využili kongresovú sálu Posádkového domu Trenčín, známeho pre všetkých Trenčanov ako ODA, teda bývalý Okruhový dom armády. Podľa vyjadrení ministerstva obrany a pozemných síl sú spolupráca s folklórnou scénou, príjem zo spoločenských akcií pre verejnosť a organizovanie spoločenských a vzdelávacích akcií vôbec jedným z kľúčových dôvodov prevádzkovania Posádkového klubu.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vám, pán minister, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Z akých dôvodov nebola zrealizovaná plánovaná rekonštrukcia budovy Posádkového klubu v roku 2018?
2. otázka. Aké kroky Ministerstvo obrany Slovenskej republiky uskutočnilo pre zabezpečenie, realizácie, rekonštrukcie budovy Posádkového klubu a kedy a v akom rozsahu sa uskutoční?
A 3. otázka. Kedy bude budova Posádkového klubu, najmä jej hlavná sála v prevádzkyschopnom stave a bude opäť plniť svoju dôležitú funkciu v spoločenskom živote krajského mesta Trenčín?
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, hovorili ste vo svojom vystúpení aj o určitej etike, že verejní funkcionári by mali prejsť určitými školeniami o etike, o celistvosti charakteru tých daných úradníkov, ľudí, ktorí sú vo verejných funkciách. Ja si myslím, že malo byť aj na tých jednotlivých samosprávach, štátnych, verejných orgánoch, aby možno vyškolili tých svojich zamestnancov, prešli takýmito rôznymi školeniami a aby mali aj svoje vlastné etické kódexy, ako je napríklad aj u nás. Poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja majú svoj etický kódex, ktorý si schválili. A takisto majú aj naši zamestnanci, aj naše organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.
A druhú vec, čo chcem povedať, je to, že keď ste spomínali o tom, že samospráva by mala mať teda, alebo tí verejní funkcionári v samosprávach by mali dávať tieto majetkové priznania tým komisiám, ktoré sú na to určené, tým samosprávnym komisiám. A možno, neviem, či je to teraz v tejto novele zákona, ale tá pracovná skupina, ktorá na tom pracovala, by sme sa mali zamyslieť aj na tým, že poslanci Národnej rady, niektorí, sú teda nielen županmi, sú aj poslancami zastupiteľstiev samosprávnych krajov, mestských, obecných zastupiteľstiev, sú tu starostovia, primátori a možno by bolo a stálo za to v tejto novele urobiť aj jednu vec, že takíto ľudia, ktorí majú viacero funkcií, sú aj poslancami Národnej rady, podávali iba jedno takéto majetkové priznanie.
Pretože my ho musíme urobiť, ja ho musím urobiť dvakrát, kolega vedľa napríklad trikrát a vždy ho podáva z tej pozície toho voleného funkcionára, či už je to poslanec zastupiteľstva, alebo starosta, alebo primátor, alebo poslanec Národnej rady.
Čiže ak by bolo, toto by, akože myslím, veľmi pomohlo zjednodušiť aj preskúmanie týchto a podávanie týchto majetkových priznaní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, väčšiu časť svojho vystúpenia, prejavu ste venovali problémom regrutácie, čo je naozaj veľmi dôležitá téma. Ja pevne verím, že túto tému budeme môcť preberať spoločne aj s pánom ministrom pri ďalších zmenách, ktoré sa budú týkať inej legislatívy.
Je naozaj, regrutácia je veľkým problémom a neobsadenosť teda voľných tabuliek v rámci ozbrojených síl.
Ale tento zákon je naozaj o kompetenciách, o rozširovaní kompetencií Vojenskej polície a ja si myslím, že, a to bola moja prvá otázka, ktorú som mal aj na pána ministra na branno-bezpečnostnom výbore, že či je zhoda s ministerstvom vnútra a s Policajným zborom. Pretože vždy, keď sa jednalo o nejaké rozširovanie týchto kompetencií vojenských policajtov, predtým železničnej polície atď., tak vždy Policajný zbor mal a ministerstvo vnútra s tým nejaký problém. Bol som ubezpečený a nie je to ani nijaké zásadné pripomienky, ktoré boli aj zo strany pána ministra obrany, že toto je všetko odkonzultované s Policajným zborom a práve tá kompetencia, ktorá sa dáva Vojenskej polície aj mimo priestorov ozbrojených síl, je práve v tejto novele.
A ja si myslím, že klasická polícia, klasický Policajný zbor má oveľa, oveľa viac problémov, viac vecí, ktoré musí riešiť, ako kontrolovať ľudí, občanov, či nosia, či majú nosiť tie uniformy zákonným spôsobom, alebo nemajú nosiť.
Čiže nechajme túto kompetenciu naozaj Vojenskej polícii, či tie rovnošaty majú, nosia tí, ktorí majú nosiť, a myslím, že to nie je taká kompetencia, ktorá sa im pridáva, ktorá by mala byť problematická, problémová zo strany napríklad aj klasickej polície, Policajného zboru.
Takže to bola moja otázka prvá, ktorú som sa pýtal.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Grendel, ak by sme prišli s takou novelou návrhu zákona o Policajnom zbore, že by pán prezident Slovenskej republiky mohol menovať prezidenta Policajného zboru, tak vám garantujem, že tu dnes nesedíme. A pán prezident, chápem jeho pohnútky, ale podľa mňa toto je asi jeho najväčšia pohnútka, že nemôže zasahovať žiadnym spôsobom do menovania, do odvolávania prezidenta Policajného zboru.
A to, čo tu bolo aj pred chvíľkou spomínané, hovoril to aj pán poslanec Dostál, aj pán poslanec Hrnko, áno, nie je to len ulica, ktorá toto určitým spôsobom urýchlila, túto zmenu zákona o Policajnom zbore, ale je to aj v programovom vyhlásení vlády a myslím, že aj týmto, touto novelou zákona o Policajnom zbore práve napĺňame časť programového vyhlásenia, ktoré táto vláda v rokoch 2016 - 2020 má.
Ja si stojím za tým, že táto novela hovorí o tom alebo prináša transparentnejší výber voľby prezidenta Policajného zboru, či už je to komisiou, ktorá má viac členov, či je to cez verejné vypočutie branno-bezpečnostným výborom a aj odvolávanie prezidenta Policajného zboru.
Som rád, že táto novela rieši aj to, že inšpekcia je nezávislejšia a že šéf tejto inšpekcie bude podliehať vláde Slovenskej republiky.
Som rád, že tento zákon je tu a že ho budeme môcť opätovne teda po pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky aj potvrdiť a schváliť.

Áno. Pán poslanec, pán poslanec Grendel, stojíme si týmto za vládnym návrhom, ktorý bol predložený do parlamentu.

Ja len krátko, v krátkosti. Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem bod č. 4 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Heger, tých ľudí nevyrobíte za deň ani za mesiac, ani tých občanov Slovenska nedokážete urobiť zo dňa na deň. A Slovenská republika nie je jediná krajina, ktorá má problémy s nedostatkom pracovnej sily. Pozrime sa len na okolité krajiny V4 – Poliaci, Maďari, Česi –, koľko ľudí dovážajú z Ukrajiny, zo Srbska, čiže nie sme jediná krajina, ktorá má takéto problémy s nedostatkom pracovnej, pracovnej sily. O kvalifikovanej sile som už rozprával, že to trvá určité roky, pokiaľ si pripravíme svoju vlastnú kvalifikovanú pracovnú, pracovnú silu. A bez dovozu týchto ľudí, ktorí tu chcú naozaj pracovať a robiť a podieľať sa na tvorbe hrubého domáceho produktu, tu na Slovensku, tak tí naozaj, tak tí sú naozaj potrební a musíme ich z týchto krajín doviezť.
Spomínali ste Hornú Nitru. Pripravuje sa akčný plán a chcem povedať, že nám naozaj na tých ľuďoch záleží a nie každá voľná pracovná pozícia je vhodná pre baníkov, treba ich najskôr rekvalifikovať a urobiť ďalšie veci a tí baníci predsa majú ešte prácu a budú mať minimálne do konca roku 2023 a ďalší z nich ešte budú tie bane postupne uzatvárať, takže tá potreba pracovnej sily je tu práve teraz v tomto období, v tomto čase, a nie je možné ju nahradiť v Trenčianskom kraji napríklad baníkmi z Hornonitrianskych baní.
Uvediem aj pekný príklad, keď sme na Hornej Nitre, spoločnosť Brose, tiež firma, ktorá robí v automobilovom priemysle, je to dodávateľ pre veľké automobilky, bol som tam niekoľkokrát pozrieť, vytvorili nové pracovné miesta, vracajú sa ľudia do Prievidze, ktorí pracovali niekde v zahraničí, prichádzajú tam ľudia normálne z východného Slovenska, ale aj inžinieri a vzdelaní ľudia, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, toto naozaj nie je žiadny kompakt, ktorý sme, ktorému sme uznesenie schvaľovali pred malou chvíľou. Nie je to o žiadnych ekonomických migrantoch. Je to o nedostatku pracovnej sily, ktorá chýba na Slovensku, chýba slovenským firmám, slovenským spoločnostiam. Aj to skrátené legislatívne konanie je odôvodnené tým, že naozaj vznikajú potom hospodárske straty, pretože to HDP nemôže rásť bez týchto ľudí, ktorí sem prídu na Slovensko naozaj pracovať na tieto voľné pracovné miesta. A ja som rád, že takýmto spôsobom nám minister v tejto novele zjednodušuje prísun takýchto ľudí, ktorí sem idú pracovať, ktorí sem idú za prácou na chýbajúce miesta. Nie sú to žiadni ekonomickí migranti.
Spomínal pán minister aj vo svojom slove, že; a spomínal Trenčín napríklad. Najnižšia nezamestnanosť na Slovensku je v okrese Trenčín, 1,9 percenta. Naozaj tie firmy na Považí nemajú už koho zamestnávať. Radi by sme zamestnávali Slovákov, radi by zamestnávali Slovákov, ale proste tých ľudí momentálne to Slovensko a tie firmy, ktoré sú na Slovensku, nemajú. Nie je ich dostatok a ja som veľmi rád, že minister prichádza teraz práve s takýmto zjednodušením celého toho procesu. Ešte raz hovorím, nie je to o žiadnych ekonomických migrantoch, o ľuďoch, ktorí by tu mali žiť z tohto nášho sociálneho systému, ale sú to ľudia, ktorí sem prichádzajú tvoriť HDP Slovenska.
A veľmi rád; aj môj predchodca pán poslanec Paška povedal, že napríklad aj v Trenčianskom kraji máme najviac žiakov v systéme duálneho vzdelávania, ale stále je to málo. Proste tieto zmeny, ktoré sú v systéme duálneho vzdelávania, trvajú určité roky, obdobie. Len teraz vyšli prví žiaci zo škôl, ktorí sa učia pre konkrétne firmy. A to bude určité obdobie trvať. A ja som rád, že takýto zákon tu je teraz na stole v parlamente.