Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, Policajný zbor, ktorý, a policajti, ktorí predvádzajú takýchto ľudí na obvodné oddelenia, sú nie ľudia, ktorých by ste si pozvali do obývačky, a treba aj s určitým spôsobom s týmito ľuďmi zaobchádzať, čiže nie sú to ľudia priateľsky naladení, keď ich policajti nejakým spôsobom zadržia a predvedú na obvodné oddelenie, to je prvá vec. Čiže treba si to aj toto uvedomiť, že nie sú to čistí, nie sú to čistí ľudia.
Čo sa týka ciel predbežného zaistenia, a ja som si bol pozrieť aj u nás v Trenčianskom kraji niektoré tieto obvodné oddelenia, kde aj v priebehu minulého roka napríklad v Partizánskom a v Bánovciach vznikli v každom v tomto obvodnom oddelení dve cely predbežného zaistenia, a tieto cely predbežného zaistenia musia niečo, musia spĺňať všetky tie štandardy a normy, ktoré sú dané, a nejakým spôsobom to celé schvaľuje hygienik ministerstva, hygienik ministerstva vnútra, takže naozaj tie cely predbežného zaistenia spĺňajú všetky tie štandardy, ktoré sú, ktoré sú požadované.
Hovorili ste, že Policajný zbor a policajti by mali byť zodpovední, keď sa zhorší takémuto zadržanému občanovi zdravotný stav, aby zabezpečili aj prehliadku zdravotnú u lekára. Ja si to naozaj neviem predstaviť, ako v praxi toto bude vyzerať, tí policajti naozaj nemajú na tieto, na tieto veci čas, aj keď prevážajú týchto zadržaných na výsluchy, k prokurátorovi, na súd atď. z týchto ciel predbežného zaistenia, ja si asi toto neviem, neviem v realite, v reálnom živote naozaj predstaviť.
A chcem poďakovať ministrovi vnútra za to, akým spôsobom rieši tieto cely predbežného zaistenia.

Ďakujem pekne za slovo. Hovorilo sa tu o dôveryhodnosti Policajného zboru Slovenskej republiky a musím povedať, že tá dôveryhodnosť Policajného zboru každoročne stúpa. Môžeme sa baviť o tom, či je teraz dostatočná alebo nie, a naozaj to stúpa a chcem povedať, že nie je to len tým vybavením, sociálnym zabezpečením, ale je to v prvom rade aj stabilitou Policajného zboru.
Si pamätám, keď sme mali raz jedno rokovanie výboru branno-bezpečnostného a sme preberali s pánom ministrom vnútra také porovnanie, že koľko policajtov bolo odvolaných bezdôvodne - bezdôvodne - z rôznych pozícií. Či to boli okresní šéfovia Policajného zboru, alebo ďalší. A ak si dobre pamätám, tak to bolo za Daniela Lipšica, za tých 18 mesiacov, to bolo niečo cez 80 policajtov, ktorých takýmto spôsobom poodvolával, a chcem povedať – bezdôvodne. A za ministra vnútra Kaliňáka to za celé štyri roky nedosahovalo vôbec takéto číslo, takže... (Reakcia z pléna.) 20, tak.
Takže hovorme o tej dôvere. No ako ju zvyšovať, tú dôveryhodnosť? Necháme tých policajtov naozaj pracovať. Necháme ich pracovať, nezasahujme im do toho ako napríklad, keď sme riešili tiež na výbore branno-bezpečnostnom zásah policajtov v Moldave nad Bodvou, to bol ten zákrok, ktorý sa riešil na našom výbore. Tak ak budeme my policajtom rozprávať, čo majú robiť, tak nikdy tá dôveryhodnosť polície nebude stúpať. Nechajme ich pracovať tak, ako majú pracovať.
Čo sa týka dobrovoľných hasičov, ja si pamätám ešte, keď chodili hasiť hasiči v teplákoch a v sandáloch. Teraz je to úplne diametrálne rozdielne, rozlišné a som rád, že tie rozdiely medzi profesionálnymi hasičmi a dobrovoľnými hasičmi sa naozaj zmazávajú, a keď spoločne zasahujú, tak nie je vidieť skoro žiadnu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Rajtár, viackrát ste rozprávali v tomto poslednom vystúpení o dôveryhodnosti. Slovo dôveryhodnosť sa dá použiť rôznymi spôsobmi a dá sa aj zneužiť. To, čo povedal pán minister vnútra dnes aj o vás, akým spôsobom ste sanovali pohľadávky štátu, keď ste boli v dozornej rade konsolidačnej banky, svedčí tiež o určitej dôveryhodnosti. Za dôveryhodnosť treba aj zabojovať a hlavne vtedy, keď sa snažili na výbore pre obranu a bezpečnosť na pána ministra vnútra ukázať sfalšovanú alebo nie úplne pravdivú správu z toho, akým spôsobom bol pán Bašternák prichytený pri dopravnom priestupku. To je tiež vizitka toho, že nejakým spôsobom sa snažíte tú dôveryhodnosť ministra vnútra degradovať.
Na druhej strane minister vnútra za tú dôveryhodnosť u občanov bojoval. Bojoval od začiatku, keď sa stal ministrom vnútra. Boli tu dnes spomínané viaceré projekty, za ktorými stál, ktoré sú naozaj úspešné, či je to Schengen. Vy ste hovorili, že budete sa viac starať o zdravotníctvo, kebyže môžete. Je tu komplet nová Nemocnica svätého Michala, ktorú minister vnútra so svojím vedením postavil. Veľmi veľa dokázal pri podpore dobrovoľných hasičských zborov. Sám som mal osobne veľakrát možnosť nielen s ním, ale aj sám prejsť tieto dobrovoľné hasičské zbory po celom, po celom kraji a tam by ste mali počúvať, čo hovoria aj títo dobrovoľní hasiči o ministrovi vnútra.
To isté a na vlastnej koži sme mali možnosť aj na našom úrade využívať elektronický kontraktačný systém, ktorý bol tiež jeden z tých výsledkov práce ministra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som si neuvedomil, že mám len desať minút a preto chcem dopovedať aspoň v týchto dvoch minútach to, čo hovoril aj pán poslanec Štarchoň. Práve to som chcel ešte povedať, že vystúpil tam aj Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý tiež povedal, áno, súhlasím s tým, povedal, že nesúhlasí teraz s nejakou touto novelou tejto ústavy alebo s uvoľnením tejto dlhovej brzdy. Hovoril aj o tom, že v tých rokoch 2020-2025, že pri vyrovnanom rozpočte by bol priestor na investíciu vo výške asi 16 mld. eur. Ale ja mám takú otázku, že kto si tiež stavia, stavia dom z výplaty? Pokiaľ jak nemá svoje zdroje nejaké našetrené, nezoberie si hypotéku, nepoužije cudzie zdroje, tak ten dom z vlastnej výplaty asi nepostaví, nepostaví nikdy.
Čo sa týka tej kontroly, tak bola tam aj komunikácia, že vytvoriť nejaký nový výbor Národnej rady pre rozpočtovú zodpovednosť a kľudne mohlo by byť to pomerné zastúpenie aj trojpätinové, trojpätinovou väčšinou, aby sa schvaľovali vlastne tieto veci, tieto výnimky a samozrejme hovoril aj to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mohla napríklad predkladať stanoviská k návrhu rozpočtu Slovenskej republiky práve tu do Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže toto som chcel ešte povedať, čo sa týka, čo sa týka tej kontroly.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja troška zmiernim ten tón. Jedná sa predsa o odborné veci a budem sa aj týchto odborných vecí naozaj držať.
Môj príspevok som si rozdelil na také tri časti, že dôvod, prečo to robíme, odkiaľ zobrať peniaze a niečo poviem aj o kontrole na záver.
Ale začnem tým alebo nadviažem na to, čo povedal pán kolega Podmanický a to, čo hovorila aj pani poslankyňa Jurinová. Tá debata tu bola. Ja som sa tejto debaty, odbornej debaty o uvoľnení dlhovej brzdy zúčastnil. Pozýval na to vlastne ten týždenník, týždenník Trend. Konalo sa to teraz cez leto tu v Bratislave. Osobne som na tejto diskusii, diskusii bol. Boli tam aj kolegovia vaši, aj kolegovia z opozície a ďalší koaliční poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, kde nám jasne povedal pán minister financií, ako by si vedel predstaviť uvoľnenie tejto dlhovej brzdy, ale o tom budem hovoriť, hovoriť neskôr. A som rád, že táto diskusia tu v parlamente aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky je, že sme vytvorili takýto priestor. A kľudne to, čo povedal aj kolega Podmanický, kľudne to presuňme, diskutujme o tom v októbri, novembri, diskutujme o tom na budúci rok, pretože tá diskusia je naozaj, naozaj veľmi dôležitá. Ak by sme to nemysleli vážne, že to chceme prediskutovať, že je to naozaj ústavný zákon, že nemáme na to 90 hlasov, tak rovno predložíme novelu tohto ústavného zákona o dlhovej brzde a o tom budeme rovno diskutovať. Takže myslím, že ten priestor sme práve vytvorili práve návrhom na toto uznesenie, ktoré, pevne verím, prijmeme. A môžeme o tom diskutovať kľudne aj po štvrtom, aj po 4. novembri.
Čo je dôvodom, dôvodom uvoľnenia dlhovej brzdy a trošku budem hájiť aj záujmy ministerstva alebo obhajovať kroky ministerstva dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože teraz tu nikto z tohto rezortu ani z Národnej diaľničnej spoločnosti nie je. Dôvodom sú naozaj cesty, pretože za tie posledné roky sa intenzita na cestách I., II. triedy, ale aj na diaľniciach a rýchlostných cestách naozaj enormne zvýšila. A je to spôsobené hlavne tým, že keď to porovnávam s minulosťou, ja to hovorím dosť často, keď chodím, chodím medzi ľudí a porovnávam to, tak kedysi v minulosti malo auto možno každá desiata rodina, osobné auto. Teraz každá rodina má možno jedno, dve, tri autá. Niekedy tých áut je viac, ako rodinných príslušníkov. Ja už hovorím, že pomaly aj pes má svoje auto. A pribudla naozaj nákladná doprava. Je to zase štruktúrou toho priemyslu, ktorý tu na Slovensku, na Slovensku je. A je to hlavne na západe, na západe Slovenska, kde pribudli automobilky. Dodávatelia pre automobilový priemysel, ktorí si vyžadujú naozaj dodávky komponentov pre tieto automobilky načas a preto sa aj tie sklady, ktoré mali tie jednotlivé firmy, porušili, pretože načo máte peniaze v zásobách na skladoch, a presunuli všetky tieto sklady na kolesá na naše diaľnice, na rýchlostné cesty a na cesty I. triedy, ktoré sú naozaj najviac, najviac zaťažené. Takže tá intenzita sa naozaj zvýšila a nieže nestíhame stavať nové diaľnice a rýchlostné cesty, ale nestíhame ani opravovať tie súčasné, súčasné cesty.
Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť nemôže začať prípravu tých ciest, na ktoré nemá aj dlhodobý výhľad, dlhodobo výhľad krytia financiami. Tá príprava, hovorilo sa, že je okolo štyroch, piatich rokov, záleží na tom, či ten úsek tej stavby je zložitejší, náročnejší a hlavne teda aj v posudzovaní na vplyvov na životné prostredie a nemôže teda Národná diaľničná spoločnosť, keď nemá dlhodobo naplánované finančné prostriedky, resp. ministerstvo dopravy v štátnom rozpočte nemôže začať ani s touto, ani s touto prípravou.
Hovorili ste, že finančné prostriedky vieme získať tým, že budeme šetrnejšie alebo úspornejšie stavať diaľnice. No ja si pamätám, keď bol jeden minister dopravy aj podpredseda vlády, kde si to zobral ako za svoju agendu, že zníži náklady na výstavbu diaľnic, dokonca veľakrát sa išlo pod štátnu expertízu, veľakrát sa išlo pod súhlasy alebo pod odobrenia dokumentácií nákladov na tieto, na túto výstavbu týchto diaľnic aj pod to, čo už odobril JASPERS. Vy si myslíte, že, hovoríte, že sa tu kradne pri výstavbe, že sú štvornásobne predražené, tak dajte normálne trestné oznámenia či už na políciu, alebo dajte to na prokuratúru a nech to prešetria. Nech to prešetrí OLAF, nech to prešetria ďalšie, ďalšie orgány, ktoré nám tieto finančné prostriedky, ktoré strážia tieto finančné prostriedky aj z Bruselu. Myslíte si, že JASPERS vo Viedni by dovolil financovať niektoré úseky diaľnic alebo rýchlostných ciest, ak by to nebolo v poriadku? JASPERS je na to, aby strážil naozaj peniaze, peniaze európskej, Európskej únie.
To, čo hovorí ministerstvo dopravy a bolo to aj na tej konferencii, kde bol aj minister financií, naozaj tie finančné prostriedky nemáme. Nemáme, nemáme ich v štátnom rozpočte, eurofondy sú vyčerpané, teda toto obdobie, programovacie, je vyčerpané na výstavbu diaľnic, čiže do roku 2020. Čo bude po roku 2020 s eurofondami, zatiaľ asi nikto, nikto nevie, či dostaneme ďalšie peniaze alebo nedostaneme. PPP projekty, aká diskusia a veľká debata bola, že však nerobme to ani cez PPP projekty. No tak asi by sa nezačala ani výstavba obchvatu, obchvatu Bratislavy a pokračovanie rýchlostnej cesty R7 na dunajskú, na Dunajskú Stredu. Čiže tie peniaze odkiaľ vziať?
Je jasné, je tu asi iba tá jedna možnosť teraz urobiť niečo s ústavným zákonom o dlhovej brzde. Bolo tu už dnes spomínané viackrát, ako tento zákon, ústavný, vznikal a hovoril to aj minister Kažimír na tejto konferencii, že to bolo v čase, keď bola kríza a mali sme ich naozaj ako Slovenská republika presvedčiť partnerov aj v Európskej únii, aj bankové inštitúcie, že sme naozaj zodpovedný partner, že sa vieme správať zodpovedne a racionálne. Preto prišli títo odborníci s takýmto návrhom ústavného zákona a oslovili, a oslovili aj opozíciu aj koalíciu. Začalo sa to, keď my sme boli vo vláde v roku 2009, táto debata a ten ústavný zákon sa prijal v roku 2011. Takže prešlo to cez dve, cez dve vlády a som rád, že tento zákon sa vtedy prijal.
Niektoré veci sa ale od toho roku 2011 zmenili a myslím si, že je tu priestor na to, aby sa zmenili aj niektoré veci v tomto ústavnom zákone o dlhovej brzde. Minister financií hovoril o troch takých alternatívach. Ja ich naozaj len v krátkosti, v krátkosti poviem, keďže máme hovoriť a boli sme vyzvaní, aby sme hovorili aj odborne k týmto veciam, hovoril ako prvú alternatívu prechod na čistý, na čistý dlh. O druhej alternatíve hovoril ako zachovanie toho hrubého dlhu, že budeme vykazovať teda hrubý dlh, ale so zrušením toho vyklesávania, čiže klesania sankčných pásiem v tých ďalších rokoch tak, ako je to v ústavnom zákone.
A tretím, treťou alternatívou bola investičná výnimka, ktorá sa vôbec teda nepáči ministrovi ani ďalším odborníkom, ktorí v tejto odbornej diskusii cez leto v Bratislave, v Bratislave vystúpili. Ako tá najschodnejšia alternatíva sa javí prechod na čistý, na čistý dlh. Čiže je to hrubý dlh mínus likvidné finančné aktíva. Len teraz tie zdroje, alebo v tom júli, keď sme mali tú, keď bola tá konferencia, tie zdroje na účtoch Slovenskej republiky boli vo výške takmer 5 miliárd, alebo sa dokážu vygenerovať do výšky 5 mld. eur za rok, záleží na tom, akým spôsobom, samozrejme, aj samosprávy rozpočtujú svoje výdavky a som rád, že takýmto spôsobom minister financií predložil tieto tri alternatívy a povedal aj jasnú vec, tak ako to bolo v roku 2009 a 2011 v parlamente, keď sa schvaľoval tento ústavný zákon o dlhovej brzde, nechal to na poslancov, nechal to na koalíciu a opozíciu, nech sa na zmene tohto ústavného zákona, zákona zhodne. Povedal, on už k tejto téme vystupovať nebude.
Tak som rád, že táto debata a diskusia sa otvorila tu na pôde, práve na pôde Národnej rady, na pôde parlamentu a myslím si, že je treba byť pripravený aj mať mechanizmus na príležitosti, ktoré môže mať Slovenská republika. A hovorilo sa, nemusia to byť teda len cesty, prioritné cesty, výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, ale môžu to byť naozaj zaujímavé príležitosti pre Slovenskú republiku, ktoré ju v budúcnosti môžu, môžu posunúť, posunúť ďalej. (Zaznel zvuk časomeru.) Uf, rýchlo, tak ku kontrole potom ešte možno vo faktickej.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec kolega Kamenický, ja chcem len reagovať na tú jednu časť, keď si hovoril, kedy vznikala, za akého, za akých podmienok vznikal tento zákon o dlhovej brzde. Je to ústavný zákon a povedal to a dobre to zhodnotil aj minister financií Kažimír, keď bola tá konferencia teraz cez leto tu v Bratislave. Museli sme presvedčiť ako Slovenská republika naozaj vtedy v čase, v čase krízy, že sme dôveryhodný partner aj v oblasti financií a preto prišli odborníci z ministerstva financií a ďalší ľudia, ktorí, ďalší ľudia aj z bankového sektora, kde sa teda nejakým spôsobom dohodli a oslovili Národnú radu, nielen koaličných poslancov, ale aj opozičných poslancov, aby naozaj bola zhoda na tom novom ústavnom zákone o dlhovej, o dlhovej brzde. Za tú dobu sa naozaj zmenilo veľmi veľa a my nechceme urobiť to alebo urobiť nejaký zdrap papiera z dlhovej brzdy a z tohto ústavného zákona a som rád, že táto diskusia tu naozaj, naozaj je. Myslím si, že je čas, aby sme aj tento ústavný zákon o dlhovej brzde zmenili a zmenili ho tak, že sa dohodne koalícia aj opozícia na tom, akým spôsobom táto zmena, táto zmena prebehne. Ja som za to, aby keď sa zmení tento ústavný zákon, ja pevne verím, že nájdeme ten konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, že budeme naďalej naozaj vyberať len tie priority, ktoré sú potrebné financovať a tá najväčšia priorita je naozaj dopravná infraštruktúra v súčasnosti, aj na tie ďalšie roky. Tie finančné prostriedky naozaj nemáme, nebudú eurofondy, PPP projekty tiež nebudeme môcť robiť úplne stále a uvoľniť túto dlhovú brzdu sa nám javí ako najlepší, najlepší nápad.

Juraj, ja som rád, že sme prišli s touto iniciatívou tohto uznesenia a hlasovali sme aj v roku 2011 za ten ústavný zákon o dlhovej brzde. Prešlo šesť rokov a musíme sa naozaj nejakým spôsobom zamerať na to, akým spôsobom tieto diaľnice a túto nadradenú cestnú infraštruktúru postaviť. Je nám jasné, že ministerstvo dopravy eurofondy má minuté a vyčerpané do roku 2020. Čo bude potom s eurofondami, nikto nevie. Preto je veľmi dôležité, aby sme, a preto sme zvolili tento postup, aby sme najskôr debatovali v Národnej rade Slovenskej republiky, či a akým spôsobom uvoľniť túto dlhovú brzdu. Som rád, že táto debata tu je a že sme neprišli hneď so zákonom alebo s novelou ústavného zákona o dlhovej brzde. To by malo nasledovať ako druhý krok niekedy na jeseň.
A keď sa tu hovorí stále o nejakej dôveryhodnosti alebo dôvere, že tie peniaze sa budú používať správne, veď je tu veľmi veľa kontrolných nástrojov, či je to samotné ministerstvo financií, ktoré má svoje oddelenie, svoj odbor hodnoty za peniaze. Máme tu rôzne štátne expertízy. Tu je rozpočtová rada, ktorá teraz hovorí teda, že neuvoľňovať túto dlhovú brzdu, ale ministerstvo financií zasa môže každým rokom určité finančné prostriedky z rozpočtu nad teda na tú dlhovú brzdu uvoľniť.
A čo sa týka ešte aj tej kontroly samotnej, tak kľudne, nech sú tam koaliční aj opoziční poslanci, ktorí budú rozhodovať o tom, aký ten objem sa môže nejakým spôsobom zvýšiť finančný a na aké projekty môžu tieto finančné prostriedky ísť. Veď predsa aj opozícia stále navrhuje tu rôzne zákony, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. Už som dnes spomínal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, bola otázka na začiatku, že prečo s tým prišli aj poslanci, ktorí sú županmi. No preto, lebo v tých regiónoch žijeme a vidíme, aké sú tie cesty, jednak nedostavané diaľnice. U mňa konkrétne sa jedná v Trenčianskom kraji o dve rýchlostné cesty. Počúvam stále obyvateľov, občanov aj Hornej Nitry, ale aj cezhraničného regiónu Považsko, Púchovsko a Zlínskeho kraja, že tieto cesty sú naozaj veľmi potrebné. Ako tu aj dnes zaznelo z úst jedného poslanca, respektíve poslankyne, že my sme zodpovední za teda výstavbu ciest a v akom stave sú cesty I. triedy, cesty, diaľnice a rýchlostné cesty. No nie je to pravda. Župani nemôžu financovať z ich rozpočtov nadradenú cestnú infraštruktúru, rýchlostné cesty, diaľnice. Nemôžu financovať ani cesty I. triedy. A môžem povedať za seba, že Trenčiansky samosprávny kraj teraz rekordne tento rok dáva najviac finančných prostriedkov do rekonštrukcie ciest II. a III. triedy.
Pán poslanec, hovorili ste o tom, o príjmoch, o predikcii príjmov štátneho rozpočtu na roky 2017, 2018, 2019, ale nehovorili ste o navyšovaní výdajov. Ja skúsim len povedať a pýtal sa to aj jeden pán poslanec. Kde išli napríklad peniaze, tých 700 mil. z ESO? Tak časť išla napríklad na vybudovanie a doplnenie výzbroje profesionálnych hasičov, dobrovoľných hasičov. A skúsim povedať dve veci, ktoré vy ako opozícia ste navrhli, že kde zvyšovať teda výdaje. Každý rok hovoríte, ako potrebujeme navýšiť percento HDP do školstva a navýšenie miezd. Stále hovoríte, že je to málo, málo. Mali ste to aj v predvolebnej kampani a boli ste aj, súhlasili ste s ústavným zákonom, hlasovali ste za dve percentá HDP na obranu, takže teraz skúsme si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, ja sa tiež chcem pridať k mojim kolegom, prečo sme vybrali práve investície do, uvoľniť dlhovú brzdu práve na investície do nadradenej cestnej infraštruktúry. Za tie posledné roky naozaj ten objem dopravy na cestách na celom Slovensku veľmi stúpol a to Slovensko si nedokáže samostatne zarobiť práve na investície do tejto nadradenej finančnej; do tejto nadradenej cestnej infraštruktúry a je veľmi dôležité, že sme sa teda rozhodli práve investovať alebo uvoľniť túto dlhovú brzdu pre túto nadradenú cestnú infraštruktúru, ako sú diaľnice a rýchlostné cesty.
Hovorili ste tiež a nejakým spôsobom ste spochybňovali vo vašom vystúpení to, že diaľnice sa niektoré nestavajú alebo rýchlostné cesty za dobré peniaze, že sú tam nejaké naviac peniaze v tom a že sa rozhajdákajú tieto peniaze na niektoré projekty. A myslím si, že to nie je tak, pretože vždy, keď ide nejaká cesta sa stavať, pripravovať, vždy je tam nejaká štúdia realizovateľnosti. A my sme aj do tohto uznesenia dali, aby sa tieto cesty vyberali podľa princípu hodnota za peniaze, je to, je to v tom návrhu uznesenia. A myslím si, že aj štát má dobré skúsenosti aj s JASPERS-om, ktorý dohliada práve na peniaze z eurofondov, ktoré smerujú do tejto cestnej infraštruktúry. Takže my chceme ponechať takýto dohľad nad tým. Je to v uznesení, aby aj tento princíp hodnota za peniaze bol dodržaný aj pri tejto nadradenej cestnej infraštruktúre.
Spomeniem len dva projekty, o ktorých sa stále hovorí, že sú zlé, PPP projekty, R1 a D4. R1 bola vyhodnotená Bruselom ako vynikajúci PPP projekt, to isté aj D4 bola ocenená prednedávnom vo Veľkej Británii ako vynikajúci projekt. Takže ja... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi krátko.
Vážený pán minister, naozaj ja oceňujem aj to, že ministerstvo obrany sa tiež zapája do ochrany Frontexu, čiže tej externej hranice Európskej únie. Prvý tento, túto ochranu alebo zapojenie sa do ochrany Frontexu, tejto vonkajšej hranice Európskej únie, sa zapojilo ministerstvo vnútra a som veľmi rád, že takýmto spôsobom, vyslaním teda do desať príslušníkov vojenskej polície sa zapája ďalšie ministerstvo, čiže rezort obrany.
Ja chcem povedať len jednu vec. To, čo tu spomínal pán poslanec Galko, že navrhol, kde by sme mali vojakov vyslať, kde by sme mali vojakov stiahnuť, spomínal Cyprus, že do päť rokov teda stiahnuť našich vojakov. No, ono to nie je úplne na ministerstve obrany a na samotnom ministrovi obrany, ale je to skôr s tým, akým spôsobom vedieme zahraničnú politiku. Čiže v prvom rade teda sa to konzultuje s ministerstvom zahraničných vecí, či je to v našom záujme, v záujme či už Organizácie Spojených národov, alebo Severoatlantickej aliancie, alebo Európskej únie a na to, ako si to vlastne situácia v tých daných častiach sveta nejakým spôsobom vyžaduje. Čiže to sa konzultuje a ministerstvo obrany potom povie, áno, sme schopní poslať takýchto, takýchto vojakov, v takýchto rotáciách, takýchto špecialistov na takéto obdobie.
Čiže to nie je svojvoľné rozhodnutie rezortu obrany a samotného ministra, ale ministerstvo obrany na čele s ministrom obrany zabezpečuje na základe vlastne tých vlastných možností, kapacít, ktoré má rezort obrany, plnenie zahraničnej politiky alebo požiadaviek ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky. Čiže ministerstvo obrany je takým vykonávačom a zabezpečuje vlastne všetky tie veci potrebné na to, aby naplnilo tie záväzky alebo tie dohody, ktoré sa dohodnú či už v rámci Severoatlantickej aliancie, Organizácie Spojených národov, alebo Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.