10. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predložiť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 266).
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zmeniť a zmierniť definíciu nelegálneho zamestnávania. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. A to aj v tom prípade, ak v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu alebo podobný pomer zamestnanecký a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu tohto zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu po tom, čo začal pracovať. Podľa platného zákona totiž prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. To znamená, ak zamestnanca prihlásite do poisťovne neskôr, ako začal pracovať, hoci zaňho od toho prvého momentu začnete riadne odvádzať všetky odvody, aj tak je to považované za nelegálne zamestnávanie s príslušnými konsekvenciami.
Podľa nás ide o neprimeranú tvrdosť zákona. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce. V praxi sa totiž často stáva, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro len preto, lebo zodpovedná mzdová účtovníčka z rôznych dôvodov prišla do práce neskôr, a preto neskoro prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V takýchto prípadoch rozhodne nie je spravodlivé viniť zamestnávateľa zo zamestnávania načierno a udeľovať mu pokutu vo výške minimálne 2-tisíc eur, to je totiž najnižšia suma, akú môže zamestnávateľ dostať, a navyše takýto zamestnávateľ sa dostane na register čiernych zamestnávateľov a je mu zneprístupnená napríklad možnosť uchádzať sa o verejné zákazky.
V návrhu zákona preto meníme časť definície nelegálneho zamestnávania uvedenú v § 2 ods. 2 písm. b) platného zákona, vzťahujúci sa na prípady, kedy zamestnávateľ síce uzavrie so zamestnancom pracovnoprávny vzťah, čiže pracovný pomer alebo dohodu, alebo štátnozamestnanecký vzťah, ale prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro.
Podľa predloženého návrhu nelegálnym zamestnávaním bude nesplnenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne do dňa začatia kontroly inšpektorátom práce. Ak bude zamestnanec pri začatí kontroly prihlásený do Sociálnej poisťovne, nebude to považované za nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ nebude znášať pokutu zo strany inšpektorátu práce, len prípadnú pokutu za neskoré prihlásenie, ktoré mu udelí Sociálna poisťovňa.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.
Ďakujem pekne. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy, pán spravodajca.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Nech sa páči.
Pani navrhovateľka, ste prihlásená aj písomne, to znamená... (Reakcia navrhovateľky.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 266. V uvedenom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 269 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Za klub SaS vystúpi pani poslankyňa Jana Kiššová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, začnem jedným príbehom. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate v nej ľudí a ako to už v živote chodí, z času na čas niekto neplánovane vypadne, napr. pre chorobu. A predstavte si, že tohto chýbajúceho zamestnanca nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami, pretože napr. zhodou okolností jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených, zákonom povolených nadčasov a u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku. Máte však v zozname niekoľko potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to však váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas nejakého výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho u vás vo fabrike nájde práca.
Tento človek je ochotný, podarí sa vám s ním dohodnúť, na druhý deň ráno o šiestej príde do práce a dohodnete si s ním pracovný pomer a nastúpi do zmeny. Potiaľto všetko v poriadku. Vašej účtovníčke začína pracovná doba až o ôsmej. Po príchode do práce spracuje všetky potrebné formality pre prihlásenie tohto nového zamestnanca na všetky povinné úrady a okolo deviatej ho prihlasuje aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa za tohto zamestnanca platíte riadne všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti. Potiaľto tiež všetko v pohode.
O niekoľko mesiacov vám príde do firmy kontrola z inšpektorátu práce. Tí zistia, že jeden váš nový zamestnanec nastúpil na rannú zmenu ráno o šiestej, no vy ste ho prihlásili do Sociálnej poisťovne až o 9.07. Vážny prúser. Toto je totiž dôvod, pre ktorý dostanete od inšpektorátu práce pokutu vo výške 2-tisíc eur, a to je tá najnižšia suma, ktorú vám podľa zákona musí kontrola udeliť.
Druhýkrát vyvalíte oči, keď zistíte, že táto dvojtisícová pokuta nie je všetko. Okrem pokuty ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Teda niežeby ste mali pocit, že zrovna vy budete ten vyvolený, ktorý na takéto niečo má nárok a môže sa k takému niečomu dopracovať, ale celkom teoreticky tá možnosť existuje a existovala až do momentu, kedy ste sa teda dopustili tohto vážneho prehrešku a o tri hodiny neskôr ste nahlásili zamestnanca do Sociálnej poisťovne.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca, no v Sociálnej poisťovni preukazne nefunguje systém. Prihlásite tohto zamestnanca teda ihneď po sfunkčnení systému, samozrejme, s dátumom riadneho reálneho nástupu tohto nového zamestnanca, no opäť neskoro a scénka s kontrolou z inšpektorátu práce sa o niekoľko mesiacov opakuje, no pokuta už nie je 2-tisíc, ale pokuta je 5-tisíc eur.
Toto bol, dámy a páni, skutočný príbeh a chcem veriť, že sa nezdá absurdný len mne. Slušný podnikateľ vytvárajúci pracovné miesta, riadne platiaci dane, riadne platiaci odvody za svojich zamestnancov, akurát sa mu podarilo v dvoch prípadoch prihlásiť svojho zamestnanca neskôr, ako reálne tento nastúpil do práce, pričom – opakujem – riadne sa od prvého dňa zaňho platili všetky povinné odvody.
Tento prípad ma inšpiroval aj spolu s kolegami, k tomu, aby sme podali návrh na zmenu v zákone. Veríme totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. A ja chcem veriť, že to je len výsledok nejakej nepozornosti alebo možno nie celkom dôsledného odhadnutia dopadov toho, ako je definícia nelegálnej práce dnes definovaná. A chcem veriť, že nikomu v tejto sále sa nezdá, že takto nastavený zákon, že takto nastavená definícia nelegálnej práce je v poriadku. Preto teda návrh takejto zmeny.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu "nelegálne zamestnávanie". Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. To znamená, je zjavné, že ten zamestnávateľ pozná svoje povinnosti, že si ich splnil, že riadne platil, že štátnu kasu nepripravil ani o cent za tohto zamestnanca, len jednoducho tú povinnosť splnil dodatočne.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, resp. dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubovať mu pokutu za nelegálne zamestnávanie a to len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu alebo o dve neskôr, ako on reálne začal pracovať. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase kontroly vôbec, to znamená, je zjavné, že si zamestnávateľ túto povinnosť neplní.
Čo viac k tomu, dámy a páni, dodať? Ja chcem veriť, že na tomto reálnom prípade sme všetci videli, akú absurditu máme v našom legislatívnom poriadku, a že prispejeme všetci k tomu, aby sme ju odstránili. Ak niekto o hodinu, dve, tri neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je to nelegálny zamestnávateľ, nemá byť na zozname nelegálnych zamestnávateľov, nemá mať takéto vysoké pokuty, nemá mu byť znemožnený prístup k štátnym zákazkám, nemá mať potiaže s bankou, s obchodnými partnermi a neviem s kým všetkým len preto, lebo sa ocitne na takomto blackliste. Takže chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili a aby prešiel do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pán poslanec Galek.

Ďakujem veľmi pekne predkladateľom za tento návrh zákona. Osobne viem minimálne o dvoch prípadoch, ktorí na niečo také doplatili. To znamená, prišla kontrola, zobrala si nejaký evidenčný list a zistili, že zamestnanec bol nahlásený s niekoľkohodinovým oneskorením. Bác, pokuta 2-tisíc euro, nebavím sa, nepýtam sa. Zaradenie na tú čiernu listinu, listinu čiernych zamestnávateľov a skončili sme. Žiadne zákazky zo strany štátu, žiadne eurofondy, jednoducho nič. Je to veľmi taký silný bič na podnikateľov, ktorí úradníci veľmi radi zneužívajú, a pritom zabúdame, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorých to najviacej postihuje, vytvárajú 70 % pracovných miest a 60 % z pridanej hodnoty. A jednoducho keď ich budeme takýmto spôsobom šikanovať, buzerovať, budú chodiť úradníci, ktorí majú jeden jediný príkaz, vybrať čo najviac na pokutách, lebo taká je tá mantra, jednoducho bez pokuty sa nesmie odísť, no tak potom je asi pochopiteľné, že takéto opatrenia neprimerané, nevhodné budú podnikateľov od ďalšieho podnikania iba odrádzať.
Ja som pred chvíľkou predkladal jeden zákon, som ho nazval antialobalový, tento by som nazval antišikanovací, a som presvedčený, že práve takéto zákony na Slovensku potrebujeme. Nikto, naozaj nikto by voči takémuto zákonu nič nemal mať. A nehovorím to preto, že sme to, že to predkladali moji kolegovia, ale jednoducho má to hlavu a pätu a poprosím aj ostatných, keby zvážili jeho podporenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne.
Ja som, samozrejme, počul už dávnejšie ten príbeh od Janky Kiššovej a je veľmi poučný a odkedy som ho počul a sledujem troška viac tie rôzne pokuty, čo sa dávajú na Slovensku, tak ja sa nemôžem ubrániť dojmu, netvrdím, že to tak nevyhnutne je, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že občas stretne na chodbe Úradu vlády minister dopravy alebo minister pôdohospodárstva alebo minister práce a sociálnych vecí ministra financií a povie mu, že: "Počúvaj, daj mi viac peňazí v budúcoročnom rozpočte!" A ten mu povie, že: "Počúvaj, dám, ale vyber viac pokút!" Nemôžem sa ubrániť takémuto dojmu, pretože napr. toto je fakt nelogická pokuta. A ja rozumiem tomu, že za prekročenie pravidiel patrí pokuta, ale v niektorých situáciách, ako je táto, mám pocit, že tam sú ešte aj iné motivácie, že sú to normálne makroekonomické motivácie, ktoré vedú štát k tomu, aby vyberal takéto až likvidačné pokuty. Myslím, že aby som bol aj trocha konštruktívny a nielen sa sťažoval, že aj by bolo dobré normálne očisťovať vývoj verejných financií aj o takéto pokuty, aby to jednoducho nezlepšovalo hospodárenie, aby sa tam škrtla tá motivácia tlačiť a vyberať od ľudí peňazí viac na pokutách, než si naozaj zaslúžia za prekročenie pravidiel.
Ďakujem.