10. schôdza

Ďakujem.
Faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickou poznámkou.
Jediná pani poslankyňa Jana Cigániková.
Poprosím, pani poslankyňa.

Lucia, ďakujem ti za tvoju reč. Myslím si, že veľmi zodpovedajúcu realite. Hovorila si o matkách, ktoré teda potrebujú túto službu. A ja by som chcela okrem toho, že teda naozaj si myslím, že to, čo si hovorila, do bodky sedí.
Ešte možno máličko sa zastavím pri tom, že niektorí máme tendenciu nejakým spôsobom diktovať iným rodinám, ženám, rodičom, akým spôsobom sa majú starať o svoje deti, lebo my to vieme najlepšie a možno máme tendenciu uvažovať, že veď tá matka musí zostať doma a nemala by. Prosím vás pekne, skúsme v týchto konotáciách vôbec neuvažovať a skúsme to nechať na tých rodičov. Myslím si, ja neviem, či vy, ale ja naozaj nepoznám rodičov, ktorí by nechceli pre to svoje dieťa to najlepšie a že si to dobre zvážia.
Ale o inom chcem hovoriť. Hlavne by som chcela hovoriť o tých deťoch, ktoré sa to týka. Ja teda prevádzkujem jasle a škôlky od roku 2009. To už je teda poriadny čas. Prešli mi kvázi rukami desiatky až teda viac ako sto detí, myslím, že už viac ako dvesto a celé ich rodiny. A ja vám chcem jednu veľmi dôležitú vec zdôrazniť, čo sa mi overilo v praxi. To dieťa, keď má nejaké dva roky, tak nech je sebelepší, sebeobetavejší rodič, ten rodič nikdy nenahradí ten kolektív, nikdy! To dieťa, keď príde do kolektívu, ono sa obkukávaním, opozerávaním učí od ostatných detí, ako má papať, ako sa má obliekať, ako má fungovať v spoločnosti. A jednoducho, keď je sám doma s rodičom, nech je tá matka sebeobetavejšia, sebelepšia, nikdy nenahradí tú interakciu s tými rovesníkmi, tú hru a to, čo sa od tých rovesníkov naučí. Čiže aj z pohľadu tých detičiek si myslím, že je dobré, ak je táto možnosť, aby do tých jasličiek išli. Mnoho matiek aj keď nepracuje, len na chvíľu aspoň dá to dieťa do jaslí, aby si zvykli na ten kolektív, lebo v troch rokoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
S reakciou pani podpredsedníčka Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Cigánikovej za túto faktickú poznámku. Ja chcem k tomu povedať dve veci, že áno, to máš absolútnu pravdu. U nás sloboda výberu platí iba vtedy, ak sa rozhodneš správne. Správne, to znamená mainstreamovo. Akokoľvek vybočíš z toho radu, tak si lynčovaná za to, ako si sa rozhodla. Takže naozaj tá sloboda výberu u nás, ja to mám odžité, teda platí iba na papieri viac-menej. Ale ako spoločnosť sme veľmi netolerantní voči rozhodnutiam jednotlivcov, ktoré sa nám nepáčia z akéhokoľvek dôvodu.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, že ja neviem presne, že kedy v tejto spoločnosti vznikla taká fóbia z jasličiek a toho, aké je zlé dávať dieťa do jasličiek, pretože my sme jasličková generácia. Moji a ešte aj starší a myslím si, že sme úplne v poriadku. Úplne ako ja teda naozaj môžem povedať, že možnože sa smejete, že som v poriadku, hej? To je také gentlemanské. To ja som si už zvykla na všeličo, pán poslanec Galis. Ale ja sa teda cítim veľmi v poriadku a neviem presne, kedy sa nám toto stalo, že začíname mať fóbiu z tých jasličiek.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Tak ja už iba doplním tú mozaiku trošku pohľadom z pozície toho, že ako kde vlastne vznikol problém. Totižto niekedy pred vyše rokom sa múdre hlavy na ministerstve školstva a na ministerstve sociálnych vecí zamysleli, že prečo nám vlastne deti do troch rokov vypadávajú z nejakej systematickej kurately štátu. A teraz ministerstvo školstva povedalo, veď my ich nepotrebujeme mať nejako zaradené v sieti škôl, lebo my nevzdelávame, necháme to na ministerstvo sociálnych vecí. A ministerstvo sociálnych vecí nijakým spôsobom systémovo nepristúpilo k náväznosti na systém škôl a školských zariadení. A vlastne tu vznikla tá bublina, na základe ktorej bol napísaný a schválený ten takzvaný jasličkový zákon, kde na základe niekoľkých nešťastných prípadov podcenenia detailov k tomu, aby bola starostlivosť dobre vykonávaná a na základe naozaj dôležitých prípadov, ktoré mali byť na očiach verejnosti a na základe ktorých malo dôjsť k zmenám, došlo k zmene, ktorá je príliš reštriktívna a ktorá spôsobí, že mnohé rodiny, lebo aby sme teda nehovorili len o matkách, mnohé rodiny, otcovia a matky detí, ktoré potrebujú zosúlaďovať svoj pracovný život so starostlivosťou o deti, majú dnes horšie rozhodovanie, než ho mali predtým. A to z toho dôvodu, že náklady na starostlivosť o deti podľa toho nového jasličkového zákona je vyššia, ale o tom v zásade hovorila kolegyňa Janka Cigániková.
Ja som teda mal to šťastie žiť v dobe, keď už starostlivosť, teda príspevok na starostlivosť o dieťa bol funkčným modelom, a tým, že moja manželka teda nebola zamestnaná, ale je podnikateľka a mala možnosť tým pádom oveľa flexibilnejšie pracovať so svojím pracovným časom, tak vďaka tomuto príspevku a vďaka tomu, že cezeň a cez agentúru sme mali možnosť platiť opatrovníčku detí, dokázala robiť aj jedno, aj druhé. Že dokázala byť doma, pracovať a zároveň vďaka tomu, že sme mali zaplatenú opateru, tak popri práci tam bol ešte jeden človek, ktorý zabezpečoval, že to dieťa jednoducho po nej neustále neliezlo a neťahalo ju od tej práce preč. A takýto model nám konkrétne vyhovoval. Keď nezasadal parlament, ona mohla chodiť po stretnutiach, ja som pracoval z domu, mohol som byť s deckami. Ja tiež som ocenil, keď na dve-tri hodiny alebo na pol dňa alebo na deň prišla aupairka alebo opatrovateľka a pomohla mi s nimi tak, že som mohol niečo spraviť z domu ja. A tieto modely sú flexibilné, je ich široká paleta a každá rodina si ich môže nastaviť podľa seba.
Ak do toho vstupuje zvýšená potreba regulácie starostlivosti na úrovni tých tzv. jasličiek alebo detských klubov, alebo akokoľvek si to nazveme, tak potom by sme to mali reflektovať v tom, akým spôsobom to majú tí rodičia platiť. A práve na základe toho teda sa aj zmenil prístup toho, pri tom, jak sme navrhovali zmeny pre príspevok a starostlivosť o dieťa. V minulosti sme navrhovali to, aby sa predĺžila doba jeho poberania až do šiestich rokov, čo stále považujem za dobrý nápad, ale v tomto konkrétnom prípade reagujeme len na zmenu pravidiel pre starostlivosť o deti tak, aby si ich tí ľudia, ktorí ich využívali doteraz, mohli dovoliť využívať aj ďalej. Samozrejme, nie každý rodič ho musí využívať v plnej výške a nie každý rodič ho musí vyčerpať celý.
Preto vás prosím, kolegyne a kolegovia, aby ste podporili tento návrh zákona a aby sme umožnili rodinám starajúcim sa o deti v čo najširšej možnej miere si definovať podmienky pre túto starostlivosť podľa vlastných potrieb a nie podľa toho, aká je možno väčšinová predstava.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme aj my, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Martin, ja už ani neviem, či toto je doplnenie, možno skôr potvrdenie tvojich slov. Povedal si veľmi, veľmi pádnu formulku "zvýšená potreba regulácie", ktorú nejakým spôsobom reprezentuje tzv. jasličkový zákon. Ale ja si uvedomujem, že táto potreba regulácie alebo táto regulácia samotná vyplýva v podstate z dobrej veci alebo z dobrého úmyslu. Tam naozaj prišlo k vážnym pochybeniam v konkrétnych prípadoch, len opäť sa deje to, čo sa často; taká hysterická reakcia, čo sa často deje, no tak teraz potrestajme všetkých, dajme, udajme strašne, zadajme strašne, ja neviem, prísne pravidlá pre všetkých rovnako. A zaujímavé je, že tie veci, ktoré sú v jasličkovom zákone, by neznamenali, že by predišli tým situáciám, ktoré sa stali, aj to je zaujímavé, ale dobre, ale okej. Zvýšená potreba regulácie, ktoré v podstate pramení z dobrého úmyslu.
A povedal si, no tak tento zákon na ňu reflektuje a nejakým spôsobom dáva možnosť tým zariadeniam stať sa kvalitnejšími, lebo to sú dobré veci napríklad, aby bolo, aby bol kvalifikovaný personál, aby teda bolo menej detí na jednu učiteľku a podobné veci. Fajn, okej, však čím kvalitnejšie zariadenie, dobre. Tento zákon na ne reflektuje, takže vlastne my máme možnosť spraviť dve dobré veci súčasne.
Pri jasličkovom zákone budeme sa baviť zvlášť o konkrétnych veciach, čo je dobré a čo dobré nie je, ale niečo z toho určite áno, to som pomenovala. Ale teraz máme šancu zariadiť to, aby zariadenia boli kvalitnejšie a zároveň nemusia to zaplatiť rodičia. Môžu dostať pomoc od sociálnej vlády a od Európskej únie takým spôsobom, že budú súhlasiť s naším návrhom zákona, ktorý naozaj, si myslím, je pre týchto rodičov a aj pre vaše deti a vaše vnúčatá, kolegovci, bude sa vás to naozaj bytostne týkať. Myslím si, že toto je vec, ktorá naozaj je životne dôležitá až doslova.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Poliačik.

Ďakujem za doplnenie, Janka. Ako vieš, tak v rámci teda vzdelávania zameraného na dieťa ja som sa venoval aj tým úplne najmenším deckám. Sú veci, v ktorých sa nezhodneme, čo sa týka starostlivosti, ale určite toto je vec, na ktorej sa zhodneme, pretože je to vec, ktorá podporuje výber. A keď má byť zabezpečené prostredie, ktoré podľa tých nových pravidiel je bezpečnejšie, tak podľa mňa by malo byť systémovou zmenou neokresávať tých ľudí, ktorí sú naň odkázaní o možnosť ho využívať. A to je vlastne jediný dôvod, prečo tento návrh zákona tu je.
Ak by náklady na starostlivosť o tie deti v zariadeniach pre deti do troch rokov nestúpali, tak možnože by ten príspevok na starostlivosť o dieťa stačil v tej výške, ako je teraz, a oveľa relevantnejšou by bola diskusia o tom, že by sme naozaj mali natiahnuť až do šiestich rokov, lebo tam mnohé hlavne matky teda pociťujú problém, ako zosúladiť v podstate starostlivosť o deti, predtým ako nastúpia do školy, so svojím pracovným životom a tam by sa im nejaká pomoc zišla, možno odstupňovaná alebo postupne klesajúca, to je otázka na diskusiu. Ale keďže teraz musíme reagovať na situáciu, ktorá sa týka hlavne tých maličkých detí, tak si myslím, že toto je krok, ktorý by vedel situáciu vyriešiť.
Ďakujem pekne.