11. schôdza

Áno. Ďakujem pekne. Pán minister, z bánk a eurofondov sa doteraz vyčerpalo 1,62 % z celkového objemu. To je hotová katastrofa, pretože už prešli celé dva roky z nového programovacieho obdobia. A dokonca aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý mal naplánované kontroly, tak sa musel otočiť a zrušiť tieto kontroly, pretože niet čo kontrolovať. To je skutočne katastrofa, aby po dvoch rokoch čerpania alebo nového programovacieho obdobia sme čerpali 1,62 % z tohto balíka.
Ku vám by som, prosím vás, chcela, či som dobre pochopila. Dopytové projekty, ktoré ste povedali, sú dva a budú čoskoro vyhlásené. To sa chcem spýtať, že či som dobre porozumela. To je, dva teda. To som úplne zhrozená, ak to tak je. Ale že či ste aj s touto situáciou spokojný? Hoci hovoríte o tom, že ste prvý a druhý a neviem čo, ale keď si uvedomíme, že 1,62 % sa doteraz čerpalo, takže aj keď ste prvý alebo druhý v poradí, tak určite je to veľmi málo. Takže či som dobre pochopila, že dve výzvy a či ste s touto situáciou spokojný?

Pani poslankyňa, keď sme prví, tak všetci ostatní sú za nami. Myslím, je to jednoduchá odpoveď na túto otázku. Budem konkrétnejší. Jednotlivé operačné osi, ktoré sa týkajú alokácie nášho operačného programu a hlavne, ktoré sa týkajú ministerstva práce. Iniciatíva na podporu zamestnávania mladých ľudí, zazmluvnenie 70 % celého programu. Ďalej operačná zamestnanosť, zazmluvnenie 38,73 % a ten, ktorý vás asi najviac zaujíma, to znamená sociálne začlenenie pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, 40,71 percenta. To znamená, bavme sa o tomto. Áno, súčasťou môjho riadiaceho orgánu sú aj operačné osi, ktoré patria pod školstvo a ktoré patria pod rómskeho splnomocnenca. Je mi ľúto, tie sa nečerpajú. Tým som sa snažil zodpovedať. A čo sa týka, áno, mám schválené cez centrálny koordinačný orgán dve výzvy na tie dva dopytovo orientované, jedno z tej sociálnej oblasti a druhý z tej politiky zamestnanosti.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dámy poslankyne. Veľmi pekne ďakujem za položenú otázku. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Výnimočne možno do materskej školy prijať aj dieťa od dvoch rokov veku, ak sú vytvorené vhodné, materiálne, personálne a iné podmienky, predovšetkým kapacitné.
V nadväznosti na skutočnosť, že dieťa od dvoch rokov veku možno prijať len výnimočne, riaditeľ materskej školy nesmie pri prijímaní uprednostniť deti mladšie ako tri roky pred prijatím starších detí. Deti mladšie ako tri roky možno prijať len vtedy, ak sú uspokojené žiadosti rodičov detí, ktoré dovŕšili piaty rok veku, deti s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a deti s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, ako aj deti vo veku od troch rokov. Rozšírenie možnosti prijímania detí, všetkých detí, ktorých rodičia o prijatie do materskej školy požiadajú, sa vyrieši až v prípade dostatku kapacít materských škôl.
K tejto odpovedi chcem uviesť len toľko, že táto téma bola diskutovaná dnes aj pri prijatí expertov tímu, ktorí pripravujú národný program výchovy a vzdelávania, u pána prezidenta, kde bolo expertne zdôraznené aj to, že je potrebné sa venovať deťom aj od 0 do 3 rokov veku, pretože rodičia v súčasnom období nemajú oporu v štátnej správe a mnohokrát sú odkázaní na seba, ak tieto deti majú špeciálne vzdelávacie potreby alebo je tam nejaký iný problém, ktorý je potrebné riešiť, a v zásade sa nemajú na koho obrátiť ani v oblasti poradenstva a už vôbec nie, ktorá sa týka sociálnej pomoci. Túto tému považujeme za veľmi dôležitú, pretože tento vek je veľmi významný aj čo sa týka vývoja osobnosti človeka ako takého a preto má svoje veľmi významné miesto aj pri príprave národného programu výchovy a vzdelávania. Takže budeme tomu venovať mimoriadnu pozornosť a samozrejme, že túto oblasť budeme musieť riešiť podobne, ako som uviedol aj na začiatku v hodine otázok odpovedí, v spolupráci aj s inými rezortmi, osobitne s ministerstvom práce, sociálnych vecí, rodiny, ale hlavne aj s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prednostne teda zareagovať na predošlú diskusiu. Rozprávali sme sa o uvoľnení dlhovej brzdy, na čo treba ústavnú väčšinu, to znamená, že aj participáciu opozície, a údajne na investície, ktoré sú alebo mali by byť efektívne, potrebné a tak ďalej. Avšak ak by sme zobrali doterajšie investície alebo celkové nakladanie s prostriedkami v štátnom rozpočet a v štátnych organizáciách, tak musím skonštatovať, že naozaj nie je dôvod na uvoľňovanie tejto dlhovej brzdy, pričom dlhová brzda bola jeden obrovský výdobytok dosiahnutý po dlhej snahe a jeden veľmi pozitívny výdobytok, ktorý zracionalizoval, dal nejaké mantinely neefektivite a rozhadzovaniu. Je to dosť odvážny návrh, hovoriť o tom, že uvoľnite nám brzdu na investíciu do diaľnic, ak práve teraz bola zazmluvnená časť diaľnice, obchvat Prešova, ktorý bol najnehoráznejšie predražený v dejinách Slovenska vôbec. Jeden kilometer nás má stáť 45 mil. eur. A po takejto nehoráznosti, pričom na to nebola, vôbec uplatnený ten projekt Hodnota za peniaze, a po takejto nehoráznosti povedať, že chceme ďalej toto isté spraviť a vy nám na to uvoľníte dlhovú brzdu, si myslím, že je dosť nehorázne.
Tak isto ministerstvo financií, aj keď minister sa snaží tváriť, že Finančná správa Slovenskej republiky sa ho netýka, netýka sa ho, ako je efektívna, čo sa tam deje, aké obrovské prešľapy sa tam dejú, aké obrovské daňové úniky, aké obrovské rozkrádanie DPH sa tam deje a miliarda sa teda ukradne len z toho, čo už bolo zaplatené, a následne to niekto odtiaľ vybral, tak ak niekto prevádzkuje takúto organizáciu a tvári sa, že sa ho netýka, čo sa tam deje, tiež si myslím, že je dosť nehorázne od neho žiadať uvoľnenie dlhovej brzdy, keď takýmto spôsobom hospodári a takýmto spôsobom sa stavia k organizácii, za ktorú je podľa zákona priamo zodpovedný.
A nehovorím o tom, že minister by mal online vidieť, čo sa kde deje, kde sa aký list obnovujúci vyšetrovanie nepodpísal, kde kto ako kontroluje, aké dokumenty a tak ďalej Ale keď zistí a zistí aj verejnosť, že sa tam deje niečo nekalé, tak vtedy má minister v rámci organizácie, ktorá mu patrí, priamo konať, čo sa tu nikdy nedialo. Vždy sme odkázaní aj na finančnom výbore len na úradníka riadiaceho Finančnú správu Františka Imreczeho, ktorý napriek početným, veľmi slušne povedané, prešľapom doteraz neodstúpil, odišiel iba Daniel Čech, ktorý bol priamo zodpovedný za to, čo sa tam dialo s neoprávnenými odpočtami DPH. František Imrecze na seba takúto zodpovednosť doteraz nezobral, ani ministrom nebol odvolaný. A žiaden krízový manažér, žiaden krízový manažér, lebo tá organizácia je v ťažkej kríze, a pritom má dobrých ľudí. Pritom sú tam kontrolóri, daňováci, má tam veľa kvalitných ľudí, ktorí tam dlhodobo robia, má na čom stavať. A napriek tomu táto organizácia takto tragicky hapruje. Vidíme ten štýl hospodárenia aj na celkovom, teda na celkovom výsledku štátu, kedy susedná Česká republika, ktorá má tiež aspoň oficiálne sociálnych demokratov vo vláde, majú predsedu vlády, tak majú prebytok, majú prebytok štátneho rozpočtu. U nás sme mali mať vyrovnaný rozpočet budúci rok, nebudeme ho mať, a stavil by som sa, že takýto stav sa bude, ak bude teda vláda SMER-u, takýto výsledok sa bude posúvať a posúvať a pred rokom 2019 budeme počuť to isté, že chceli sme, nedá sa, lebo koalícia, lebo všetci majú požiadavky na výdavky, lebo šetriť sa nedá, lebo efektivita sa nedá dosiahnuť a tak ďalej.
Táto situácia, táto situácia a ukážme si celkovú situáciu teda za 10 rokov vlády strany SMER, lebo tak isto predstavitelia strany SMER sa vždy tvária, že teraz začínajú, teraz prišli s nejakým projektom peniaze alebo Hodnota za peniaze a teraz konečne začnú niečo robiť po desiatich rokoch s malou prestávkou svojej vlády. Teraz je to v kríze, teraz to hapruje, ale teraz to už bude fungovať super. Takže za tých 10 rokov sa Slovensko zadlžilo o 70 % viac, má vyšší dlh. A toto je konzervatívny graf, to sú relatívne čísla, to znamená, že tam ide o pomer k HDP, je to očistené o infláciu atď., a tak ďalej. A keď sa pozrieme na krajiny V4 okrem Slovenska, tak za tých 10 rokov im stúpol dlh o 20 %, o 20 percent. A keď sa pozrieme na eurozónu, tak ten celkový dlh stúpol o 35 % a pritom vieme, že v eurozóne máme všetky tie krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Grécko. Napriek tomu ten celkový nárast bol oveľa, oveľa nižší. Takže za tých 10 rokov sme sa dostali tam, že sa strašne veľa minulo a hodnota za tie peniaze nie je nikde, ak teda nerátame Ladislavov Bašternákov, agentúry Evky, tety Anky a ďalších.
Takisto minulé obdobie za vlády strany SMER, keď strana SMER si tu mohla robiť prakticky, čo len chcela, aj si teda robila, tak prebehla, alebo sa aspoň tvárila, že prebehla reforma ESO. A keď sme hovorili o tom, pán minister to v minulosti hovoril, že, že máme predsa odlišný náhľad na svet, lebo vy chcete štíhly štát, my chceme, neviem, tučný, alebo aký štát my chceme, vy chcete vyrovnaný rozpočet, my chceme hocijaký rozpočet, tak vyrovnaný rozpočet bol cieľom aj ministra Kažimíra a strany SMER a reforma ESO bola extrémne, bola navrhnutá ako extrémne radikálna. Čiže z tohto pohľadu strana SMER by vyšla ako extrémni liberáli, samozrejme, keby tie zámery boli myslené vážne. Ale divím sa, že kde je teda ten odlišný pohľad na svet, keď tie zámery boli deklarované, že chceme extrémne štíhly štát. Pretože tá reforma podľa svojho projektu, ako bola navrhnutá, mala znížiť počet príspevkových organizácií z 916 na 58. Neviem, či hociktorí libertarián by si dovolil navrhnúť takúto radikálnu zmenu. A ona do veľkej miery aj prebehla, akurát ten bluf bol v tom, že to prebehlo po právnej stránke. To znamená, keď bol nejaký úrad v Šali, v Galante, v Prešove a tak ďalej, tak po právnej stránke sa z týchto jednotlivých úradov stal jeden právny subjekt a tým pádom prišlo akože k redukcii, akože k redukcii.
Dodnes minister Kaliňák, príslušný minister tejto reforme, nepredložil žiaden dokument, ktorý by popisoval efekty aspoň v nejakom detaile, aspoň v nejakom rozlíšení tejto reformy, iba tvrdí, že tá reforma ušetrila miliardu eur. Keď sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu, tak výdavky na administratívu sa zvýšili, sa zvýšili za to obdobie, čiže tam, tam tú miliardu nikde nevidieť. Naopak, tie výdavky sa celkove na administratívu, sa zvýšili. Keď sa pozrieme na počet úradníkov, tak tí narástli minimálne za tie tri roky od roku 2013, ako prebiehala tá reforma, narástli minimálne o 13-tisíc. A keď sme sa ministra v minulom období pýtali, že ako je to možné, že počet úradníkov narástol takto radikálne, a vy ste dosiahli úsporu, ako tvrdíte, miliardu, tak odpoveďou bolo, že veď tá úspora nemusela byť nevyhnutne v zníženom počte úradníkov a že nejakí úradníci sa usporili takisto. Keď sme sa pýtali, kde akí, odpoveďou bolo, nevieme, lebo nejakú databázu má ministerstvo financií, nejakú máme my, nejakú majú iné organizácie, štatút nejakých zamestnancov bol zmenený a my nevieme odpovedať, že kde sa čo, ako zmenilo. Tak ja sa pýtam, ako sa takáto reforma vôbec dala robiť, keď samotné ministerstvo, čo ju robilo, nedokáže povedať, kde sa čo zmenilo. Nehovoriac o tom, že žiadne finančné výsledky neboli preukázané.
No vieme ale, že za tie štyri roky podľa oficiálnych štatistík bolo zlikvidovaných 59-tisíc živnostníkov a ostáva len dúfať, že minimálne tým opatrením, teraz naposledy prijatým, tým zvýšením paušálnych výdavkov sa podarí nejakých živnostníkov znova naštartovať. Ale to, že ich je oveľa menej, o 59-tisíc, to je brutálne číslo, tak je výsledkom toho, čo tu štyri roky robila strana SMER, ktorá teraz tvrdí, že už zrazu bude efektívna, len nám uvoľníte tú dlhovú brzdu a už budeme robiť tak, ako sa robiť má, síce o tom nič z minulosti nesvedčí, svedčí o opaku, ale napriek tomu len nám slepo verte.
Keď sme sa rozprávali o DPH, tak teda celkový príjem DPH je naplánovaný na 5,7 miliardy. Zopakujem, jedna miliarda je vždy rozkradnutá každý rok a opatrenia doteraz prijaté na to, aby sa to zmenilo, zjavne neboli dostatočné. Pritom tie najefektívnejšie opatrenia sú často tie najjednoduchšie v oblasti transparentnosti, tak ako za Radičovej vlády, keď sa podarilo presadiť zverejňovanie zmlúv, tak to bolo radikálne, vo výsledku to bolo radikálne opatrenie.
Teraz verejnosť alebo príslušný sektor vie analyzovať, kde, čo bolo nehospodárne minuté. Rovnako s vratkami DPH, neoprávnenými alebo oprávnenými nadmernými odpočtami DPH sa dá spraviť to isté, nad či už 20-tisíc, 50-tisíc, nech 100-tisíc alebo 15-tisíc eur, keď je jednotlivá vratka, dá sa to všetko zverejňovať. Bolo to navrhnuté opozíciou poslancom Beblavým, vládna koalícia neschválila. Ktovie z akého dôvodu? Odôvodnenie sme si nevypočuli.
Minister Kažimír v minulosti, v minulosti tvrdil, tvrdil, že, že zvažuje takéto opatrenie sám navrhnúť (reakcia predkladateľa). Takže, takže áno, to je úplne v poriadku. Takže ja uvítam, ak pôjdeme naozaj týmto smerom a vládna koalícia preukáže, že naozaj má záujem prijímať efektívne opatrenia, pretože keď budú všetky vratky zverejňované, akonáhle na nejakú Bašternákovú firmu, či už bude naňho písaná alebo, alebo na nejakého bieleho koňa, bude zrazu, zrazu novovzniknutej firme pribudne 3,6 mil. z vratiek DPH po pár týždňoch, nech patrí tá firma komukoľvek, tak okamžite verejnosť bude vedieť, že sa tam deje niečo nekalé a hneď sa tomu bude dať venovať a upozorniť, upozorniť na to.
Minister hovoril aj to, že nielen DPH, ale aj iné daňové nedoplatky sú výrazné. Nuž, nie je to zas ako o nejakom filozofickom náhľade, že keď zavediem zbytočné dane, ako z kapitálových výnosov alebo, alebo príliš vysoké dane, tak firmy, podnikatelia, ktokoľvek bude rozmýšľať na to, ako si tieto dane zoptimalizovať. A odpoveď dal minulý rok priamo jeden oligarcha, ktorý má blízky vzťah k Robertovi Ficovi, lebo videli sme kauzu mýto za prvej Ficovej vlády a videli sme predaj SPP, kde to bolo zariadené tak, že dokonca sa na niekoľko rokov dopredu vyplatil zisk, aby si kupujúca firma mohla tento zisk použiť na nákup, na zaplatenie časti kúpnej ceny odchádzajúceho zahraničného konzorcia. Že dopredu sa vyplatila, dopredu sa vyplatila dividenda za zisk.
A videli sme aj teraz snahy Roberta Fica rokovať priamo s čínskymi subjektami a predávať časti, či už J&T alebo EPH alebo akýmkoľvek spôsobom majú tieto štruktúry spravené, čo je teda dosť zvláštne, aby predseda vlády behal a potom sa ešte sťažoval, že návšteva dalajlámu mu prekazila rokovanie s Číňanmi a on nemohol dokončiť rokovania predaja časti J&T Číňanom? Veľmi zvláštne, veľmi zvláštne. No a tento oligarcha, alebo ja by som to radšej nazval lúpežný barón, minulý rok vyhlásil, že 95 % vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby, tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás, podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu. Inak povedané, oficiálne vyhlásil, že kto cez Cyprus neoptimalizuje, tak okráda vlastnú rodinu. To je doslovný, doslovný citát. A následne nabehla teda do príslušnej firmy kontrola, ktorá ale doteraz neuverejnila žiadne, žiadne negatívne zistenia. Takže napriek tomu, že to bolo takto verejne vyhlásené, tak sa asi skutok, skutok nestal, načo sme si, načo si už pomaly zvykáme, aj keď nie všetci.
Takže výsledkom toho tzv. filozofického pohľadu je to, že dáme pre tých, čo sa nevedia brániť, dane tam, kde nemajú byť, z kapitálových ziskov alebo dáme vysokú daň z príjmu atď., ale potom tých našich zopár oligarchov vymyslí štruktúru, ako si to ošetriť cez Cyprus a tu to prevádzkuje samo, resp. poskytuje tieto služby aj menším podnikateľom a zarába na tom. Čiže výsledkom tej filozofie, že vysoké dane, veľký štát a tak ďalej, je teda v konečnom dôsledku to, že tých zopár oligarchov, finančných žralokov alebo lúpežných barónov jednoducho dostane biznis takto nepriamo navyše. Tak to je, ja si myslím, taká veľmi zvláštna, veľmi zvláštna filozofia a budem rád počuť z tohto pohľadu teda názor na ňu, opätovný názor pána ministra.
Takisto, ako sme priniesli nedávno, zjavne teda súčasné nastavenie daní umožňuje a umožňuje mávať takéto schémy na predaj bytov, nech sa páči, keď si tri, štyri až päť subjektov predávajú navzájom byty. Tie subjekty sú navzájom prepojené potom na Cypre. A advokátska kancelária J&T sa k tomu priznala, lebo všetky tie firmy zastupuje a povie, že áno, to sme my, my sme jeden subjekt. Čo vlastne potvrdila, že aj keď sa to navonok tvári, že to sú firmy niekde na Cypre nejakých majiteľov, každá, každá niekoho iného, tak v skutočnosti je to jeden subjekt, to znamená, že oni aj sídlia na jednej adrese na tom istom poschodí, ale sami si to potvrdia následne, že áno, to všetkých týchto veľa firiem sme my, nikto iný. A vlastne jeden vlastník si predáva cez štyri, päť firiem byty medzi sebou, aj nakoniec mnohé z tých bytov skončia na jeho vlastných firmách a takýto biznis model zjavne umožňuje súčasne buď daňové nastavenie alebo prehliadanie, prehliadanie niektorých vecí a niektorých firiem Finančnou správou, za ktorú je zodpovedný minister Kažimír. Mňa by veľmi zaujímal, veľmi by ma zaujímalo vysvetlenie takéhoto biznis modelu. Spravíte si 5 firiem, tie vlastníte cez Cyprus a medzi nimi si predávate byty. Tak na čom zarobíte? Na čom vlastne zarobíte? Však máte náklady na prevod tých bytov, na rôzne dane, keď ich predávate stále za vyššiu cenu, daň zo zisku a tak ďalej a tak ďalej. Máte náklady na účtovníctvo, na administratívu, na tých konateľov, čo sú tam nastrčení a tak ďalej. Na právnickú firmu, ktorá vám to celé ošetruje. Čiže máte náklady, náklady, náklady, mňa by zaujímalo, že na čom sa naozaj pri takomto zvláštnom modeli dá v konečnom dôsledku zarobiť? Kde je ten zázrak, že ja si sám medzi sebou niečo predávam dokolečka a zarobím na tom a robím to, lebo je to výnosné? Lebo normálny trhový komerčný princíp v tom nevidím nikde, ledaže, ledaže by v tom bola nejaká daňová kuleha. A ešte v súvislosti s tým, že daný oligarcha verejne vyhlasuje, že každý, kto nerobí daňové kulehy cez Cyprus, tak okráda vlastnú rodinu. Finančná správa zjavne nemá na to čo povedať, lebo keďže sa ten príbeh začal odohrávať už minulý rok, tak doteraz neprišlo so žiadnymi zisteniami v tejto oblasti. Ale aj na to by som veľmi rád počul názor ministra Kažimíra, ako takéto zázračné schémy fungujú bez toho, že by tam bola, bola implikácia, čo sa týka daní a podobných vecí.
Povedalo sa takisto, že jedným z cieľov Hodnoty za peniaze bude okrem diaľnic a ešte niečoho ďalšieho ešte IT sektor, pretože doteraz sa minula takmer miliarda na elektronizáciu. To, čo za to máme, no, bodaj by sme mali za to aspoň trištvrte toho čo v Estónsku, kde do toho dali možno 60 mil., ale, bohužiaľ, ani za tú miliardu nemáme nič, nič také. Keď som na finančnom výbore, keď som sa pýtal na finančnom výbore príslušného zástupcu úradu pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý prišiel prezentovať rozpočet alebo čoužkoľvek na finančný výbor, keď som sa ho pýtal, aké sú teda ciele, stratégie a tak ďalej tohto novovzniknutého úradu, ktorý vznikol približne pred trištvrte rokom alebo pred niečo vyše polrokom, tak odpoveďou bolo, že zvažujú, uvidia, analyzujú a tak ďalej a tak ďalej. Absolútne (reakcia z pléna)... Pán Náhlik, však ste tam boli, myslím, že na tom výbore, takisto. Takže, takže absolútne nič konkrétne. Musel som sa pýtať, musel som dávať úplne konkrétne otázky. Napríklad, keďže úspory a tak ďalej a vôbec nejaké reálne riešenie, všetko spočíva v tom, že treba spraviť jednotný register obyvateľstva, tak až vtedy som dostal odpoveď, že možno do dvoch rokov spravíme niečo, nejakú referenčnú databázu, kde všetky tie štátne organizácie, ktoré prevádzkujú tých 17 terajších registrov, budú musieť nejakým spôsobom zrkadlovo referovať, až z toho spravíme postupne nejakú jednotnú, jednotnú databázu.
Takže ide sa tu aplikovať Hodnota za peniaze, ten úrad nevie, čo ide robiť, nevie to vysvetliť ani na finančnom výbore, ale rozpočet na tento úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu je vyše 4,3 mil. na rok. Z toho 3,3 alebo 3,1 sú, je plánované za tovary a služby, takže za 4,3 mil., tam sú teda platy a nejaké tovary a služby, nevieme, čo budeme robiť, ako budeme robiť, ale aspoň minimálne vieme, že minieme vyše 4,3 mil. každý rok na takýto úrad, ktorý hádam voľačo aj urobí a verme tomu, že naozaj aj urobí. Opäť by som sa stavil, že ak niečo v tomto smere niekto urobí, tak to bude, tak môžte sa usmievať, ale ja si radšej vypočujem potom následnú reakciu, kde by som rád videl konkrétne plány, ciele a čísla, lebo je ľahké sa zhovievavo usmievať, ale zjavne ťažké odpovedať na konkrétne otázky. Stavil by som sa, že najviac práce odvedú chalani zo Slovensko.Digital, ktorí to robia dobrovoľne popri svojom zamestnaní, a nie nejakí úradníci. Na platy tam pôjde nejakých 800-tisíc, plus 300-tisíc na poistenie s tým súvisiace a tak ďalej. A tí úradníci, ktovie čo, akú hodnotu za peniaze poskytnú oni?
A ešte musím v tej súvislosti povedať, že máme tu agentúru NASES, ktorá by mala koordinovať a teda už od nejakého roku 2009, ak sa pamätám, by mala koordinovať všetky tieto IT projekty. Ktovie, čo robila doteraz, pretože tie IT projekty jednoducho koordinované nie sú, a ktovie, čo bude robiť teraz, keď tu máme NASES a plus tento nový úrad, ako budú spolupracovať? Na to by som tiež rád počul odpoveď, ako budú spoločne aplikovať projekt Hodnota za peniaze na IT projekty, ktoré sú naprogramované na ďalšiu jednu celú miliardu.
Chcel by som všeobecne povedať toľko, že, ešte možno taká malá poznámka. Najväčšia kapitola, čo sa týka rezortov, je ministerstvo vnútra, 2,33 mld. eur ročne. A na tom je aj vidieť, že proste ako je rozdelená moc zo strany SMER, že kto je ten najväčší ataman. Náčelník strany SMER Robert Kaliňák, ktorý si pod seba zobral najväčší rozpočet. Aspoň je aj vidieť, že akým spôsobom funguje strana SMER a jej vláda, kedy jednoducho tá veľkosť toho, čo niekto riadi, je vyjadrená rozpočtom a tým, čím všetko, čo všetko riadi. Vieme, že ministerstvo vnútra dnes riadi dokonca časť školstva, a nie policajné akadémie, ale rôzne špeciálne školy, jazykové školy a tak ďalej. To riadi ministerstvo vnútra a množstvo ďalších vecí. Teraz sme sa dozvedeli, že riadi dokonca aj teda časť zdravotníctva, tú Nemocnicu Svätého Michala, kde bolo rozhádzaných 23 mil., pričom mnohé položky boli aj desaťnásobne predražené, aj viac. Takže toľko opäť k takej tej hospodárnosti a k tomu, ako logicky je vôbec usporiadaná celá vláda. Podľa toho, kto má v strane SMER najväčšiu moc, minister Robert Kaliňák.
Počuli sme tu o tom, akí sme dobrí v porovnaní s krajinami alebo s niektorými krajinami eurozóny, aký super rozpočet máme, že nás pochválila Európska únia. No jasné, že nás pochválila v porovnaní s Gréckom, v porovnaní so Španielskom, Portugalskom a ďalšími hriešnikmi, ale povedzme si otvorene, že sa porovnával iba čistý finančný dlh, čisté finančné zadlženie. Keď sa pozrieme do Grécka, áno, má gigantický dlh, ale má perfektnú infraštruktúru, tam sú nové diaľnice, nové cesty, všetko vo vynikajúcom stave. Nie sú tam ekologické záťaže, pretože tam takmer, okrem nejakých rafinérií niekde pri Aténach, tam prakticky nie je priemysel, takže tam nie sú žiadne ekologické záťaže. A treba sa naozaj pozerať celistvo na tú celú vec. Áno, finančnú záťaž má Grécko obrovskú, splácali sme časť aj my pre Grécko, ale čo sa týka infraštruktúry a ďalších vecí, tak je v perfektnom stave. Na rozdiel od Slovenska, kde cesty chátrajú, kde je, áno, nedobudovaná diaľničná sieť, aj tá úplne najzákladnejšia. A všetky tie výdavky, ktoré čakajú, ono proste tým, že niečo zastaráva a neobnovuje sa to, tak to vytvára stále väčší a väčší dlh, naozaj v objeme desiatok miliárd. Nie sú to len cesty, diaľnice, školy, nemocnice, železničné stanice. V Nemecku pred pár rokmi začali obnovovať železničné stanice, ich skrátka vynovovať. Tiež tam pred rokmi už začali rozoberať paneláky, lebo paneláky boli aj za komunistov postavené s tým, že to je dočasné bývanie, dokiaľ nebudú peniaze na niečo trvácnejšie a kvalitnejšie. Aj za komunizmu boli stavané s touto koncepciou a dnes nám státisíce ľudí bývajú v panelákoch, ktoré už v Nemecku začali dávno rozoberať, tie panely predávať na Ukrajinu, a nás to stále, táto obnova, ešte iba čaká. Čiže tu sú desiatky a desiatky miliárd, ktoré sa budú musieť investovať, ak nechceme úplne schátrať, či už zo štátneho alebo z rozpočtu miest a obcí alebo aj zo súkromných zdrojov. A preto všetky tieto veci treba do toho zarátať.
A keď som spomenul ten ekologický dlh, tak u nás ekologický dlh pozostáva z 30-tisíc lokalít a z týchto 30-tisíc lokalít 1 845 je obzvlášť závažných, obzvlášť závažných. V Bratislave napríklad pod Vrakuňou máme toxické, obrovské toxické jazero, ktoré sa stále pohybuje smerom k Žitnému ostrovu. Takže my máme obrovský, obrovský dlh, ktorý nie je priamo finančne vyjadrený, ale sú to peniaze, sú to desiatky miliárd, ktoré bude treba v nasledujúcich rokoch a desaťročiach investovať a ktoré aj s mnohými krajinami, tých takzvaných pix, ak si na ten výraz ešte spomíname, tak tam sme v ťažkom mínuse oproti nim, pretože aj v Španielsku a v týchto krajinách sa naozaj tá infraštruktúra a ďalšie veci vystavali, nové domy, bývanie a tak ďalej, kvalitné bývanie sa tam vystavalo. Však Španielsko malo realitný boom, čo mu spôsobilo ten veľký problém. Takže keby sme toto všetko zahrnuli, tak je otázka, či sme na tom lepšie ako Grécko, Španielsko, Portugalsko, alebo horšie, alebo horšie. Takže z čistých finančných čísiel by som sa príliš netešil a pozeral by som sa na celkovú situáciu.
A vieme, že tu máme takisto exodus mladých ľudí do zahraničia. To číslo sa, bohužiaľ, neustále zvyšuje a teraz je na čísle 160-tisíc za prvý kvartál 2016. Tam tiež, pokiaľ mladá schopná generácia nepríde naspäť, tí, čo študujú v zahraničí, pracujú v zahraničí, tak máme tiež jeden obrovský problém. No čo sa tu deje? Namiesto toho, aby sa tí ľudia motivovali, aby sa to tu nastavilo tak, že budú mať motiváciu prísť naspäť, tak ako sme mali možnosť vidieť na ministerstve zahraničných vecí, je im odkázané, že musia akceptovať, že tu žijeme v istom nastavení. To je povedané diplomatickou rečou. A nediplomatickou rečou povedané, že tu žijeme v smeráckej skorumpovanej žumpe. Toto všetko bude treba zmeniť. A preto sa aj na rozpočet netreba pozerať izolovane na zopár čísiel, treba sa porovnávať minimálne s okolitými krajinami, ktoré sú na tom o dosť lepšie, aj keď mali rovnakú alebo možno aj horšiu štartovaciu bázu, niektoré. Maďarsko znižuje dane teraz z, firemné dane, myslím, na 9 %, takže som zvedavý, keď bude exodus firiem do Maďarska na registráciu, tak ako bude vládna koalícia na toto reagovať. A celkovo v Maďarsku som si všimol, že majú trošku premyslenú tú politiku takej propagácie pre investície, pretože keď som sa zdržiaval v Kórei, tak bol tam tajomník z maďarského ministerstva zahraničných alebo, alebo zahraničných vecí alebo hospodárstva a proste cielene, Južná Kórea bola jednou z krajín, kde cielene chodili a prezentovali jednoducho daňový, odvodový a celkovo systém, ekonomický systém Maďarska a pozývali a systematicky pozývali, teda juhokórejská, ale to je iba jedna z krajín, ale teda z ďalších krajín, ktoré investujú, investorov do svojej krajiny. U nás vieme, ako funguje SARIO, nejdem to tu radšej ani rozvádzať. Za úplatok pol miliardy, pol miliardy je tu a bude tu Jaguar na západnom Slovensku, na západnom Slovensku, lebo na východ nejde, lebo tam nie je infraštruktúra, ktorá mala byť už dávno postavená do roku 2010 a tak ďalej. Hovorím, že ani to tu nejdem radšej rozoberať, ale môžme potom neskôr rozobrať všetko.
Takže toľko k rozpočtu, ktorý z rôznych dôvodov nemôžem podporiť, a vyzývam teda na oveľa zodpovednejšie hospodárenie, ale hlavne na to, aby sa už konečne ukončila tá nekonečná korupcia, ktorá je tu produkovaná stranou SMER.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, neznížim sa na spôsob komunikácie a tých osočovaní, ktoré ste nám dneska predviedli. Považujem to vystúpenie, skutočne, hovorili ste od koňa do Beňa a ja sa ospravedlňujem, ak sa tu nejaký pán poslanec volá Beňo.
Musím povedať, čo sa týka témy dlhovej brzdy, ani ja, ani vy ste neboli, keď sa tento zákon v tomto parlamente dohadoval. Pán minister financií je ten, ktorý bol jeden z tých iniciátorov spolu aj s vašimi kolegami, pán Kollár tu bol, bol tam pán Ivan Švejna, a dohodli sme sa na tom, že tu bude nejaká dlhová brzda. Skutočne to nie je téma na nejaké populizmy, je to odborná téma. Myslím si, že tu je asi dôležité nejakým spôsobom spolu komunikovať, ale otázka je, že či ste teraz povedali ten názor za celú SaS, lebo ja som mal pocit, že nejaká odborná diskusia k tejto téme by mala prebehnúť. Môžme sa dohodnúť, nemusíme sa dohodnúť, ale myslím si, že toto je niečo, čo je v prospech celého Slovenska.
Čo sa týka hodnotenia rozpočtu, musím povedať, áno, všetko je zle a ešte horšie podľa vás. Našťastie, vy to nebudete hodnotiť, hodnotí to napríklad tá Európska komisia. Musím to stále opakovať, máme jeden z piatich najlepších rozpočtov v rámci eurozóny a hodnotia to finančné trhy. Keď sa porovnávame s tými krajinami V4, finančné trhy vám nič nedarujú a tie si vás ohodnotia na základe nejakej úrokovej sadzby, za ktorú predávate svoje dlhopisy. Tak pre vašu informáciu, už sme sa o tom tu bavili, Česko áno, Česko je momentálne premiantom V4-ky, má najnižšie úrokové sadzby, Slovensko je druhé, dlho, dlho nič, potom je Maďarsko, Poľsko a za Maďarskom, Poľskom je len Grécko, Španielsko a Island. A to je myslím to, čo vyjadruje dôveru finančných trhov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, samozrejme finančné trhy sú spokojné s tým, že Slovensko si plní povinností splácania a tak ďalej, avšak je treba povedať, že naozaj po desiatich rokoch panovania strany SMER je tu životná úroveň hlboko a samozrejme stav infraštruktúry a všetkého, to, čo som už spomínal, hlboko pod naším naozajstným potenciálom. Najlepšie to hádam ilustruje to, keď zákon, ktorý bol teraz schválený, o štátnej službe plánuje v dvoch tarifách platy pre štátnych zamestnancov nižšie ako 500 eur v hrubom. To si myslím, že je najlepšia ilustrácia tých desiatich rokov vlády strany SMER s malou prestávkou o tom, čo sa tu, aká hodnota za peniaze sa tu dosiahla. Čiže ešte raz, sme hlboko pod svojím potenciálom, pretože vy ste nemali ambíciu byť lepší, nastaviť podmienky tak, aby sme patrili k najlepším, ale bolo to tu o tom, ktorý Bašternák, ktorá teta Anka, agentúra Eva si čo uchmatne, a všetko ostatné bolo len na to, že nejak to udržať a spraviť nejaký marketing, aby sme boli znova zvolení. Je to absolútny kontrast s krajinami, ako je napríklad Hongkong a Singapur, kde naozaj je štíhly štát, nízke dane, brutálne vybudovaná infraštruktúra. A toto je reálny recept na úspech, nie sa niekde potácať a dávať peniaze našim ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády kontinuity a pokroku, pani poslankyne, páni poslanci. Počuli sme doteraz aj viaceré, aj veľmi odborné vystúpenia. Mňa osobne zaujalo vystúpenie mojich kolegov Eugena Jurzycu, Mira Ivana, Jany Kiššovej, ktorí podľa mňa veľmi presne popísala výhrady strany Slobody a Solidarita k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 takpovediac v makrorovine, alebo v širšej rovine. A ja sa v krátkosti vyjadrím k rozpočtu obrany a vnútra, lebo vonkajšia a vnútorná bezpečnosť je oblasť, za ktorú v SaS zodpovedám.
Nezainteresovaný by predpokladal, že práve za túto časť návrhu rozpočtu by som mal vysloviť určitý pocit uspokojenia, predsa len niečo cez 990 mil. eur pre ministerstvo obrany predstavuje nárast oproti plánovanému rozpočtu v minulom roku o 110 mil. a zároveň je tam nárast z 1,1 % HDP v rozpočtovanom v roku 2016 na terajších 1,19 % HDP na rok 2017. A zároveň rastie veľmi kontinuálne každý rok, hovoril o tom už aj Jožo Rajtár, aj rozpočet rezortu vnútra. Musím však niekoľko aspektov spomenúť.
Po prvé, Slovenská republika od čias, keď vstúpila do NATO, ani jedenkrát nevyčlenila pre rezort obrany financie vo výške, ku ktorej sa zaviazala pri vstupe. To znamená, to sú 2 % HDP. Nebola síce jediná, ale postupným kresaním výdavkov sa dostala až na kritickú hranicu 1 % HDP, čo je rozpočet, pri ktorom ozbrojené sily krajiny, ak rovno neodumierajú, tak maximálne živoria, a tie naše živoria už prakticky posledných desať rokov. Súhrnný deficit Ozbrojených síl Slovenskej republiky za tieto roky sa odhaduje na zhruba 3 mld. eur. A to sú obrovské peniaze. To, v akom stave sú v dôsledku tohto dlhodobého podvyživenia naše Ozbrojené sily, technika, výstroj, výzbroj, plnenie záväzkov, infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a podobne, nebudem bližšie rozvádzať. Tí, čo sa problematike vonkajšej bezpečnosti venujú, tak vedia, o čom hovorím. A preto tých, ktorých sa tejto problematike venujú, a to je druhý aspekt, o ktorom chcem hovoriť, potešil záväzok zo summitu NATO z Walesu v roku 2014, ktorým prezident Andrej Kiska prisľúbil postupné navyšovanie rozpočtu pre rezort obrany až do výšky 1,6 % HDP v roku 2020. Obzvlášť, keď tento záväzok potvrdila a prihlásila sa k nemu ústami svojich hlavných predstaviteľov na stretnutí s prezidentom, ešte pred týmto summitom, aj vtedajšia jednofarebná vláda strany SMER. A o to viac, že vzťah Roberta Fica k vojakom už bol ním samotným viackrát prezentovaný negatívne. Spomeniem niekoľko citátov. "Veď ani nevedia pochodovať", "radšej dám peniaze na mlieko ako na zbrane" a podobné dehonestujúce vyjadrenia z jeho úst neboli a naďalej nie sú zriedkavé.
A s tým súvisí aj tretí aspekt, nakoľko tento rok, rok 2016, bolo síce rozpočtovaných a plánovaných 1,1 % HDP, ako som spomenul, ale reálne bol rozpočet v priebehu roka upravovaný o financie na veľké projekty z mimorozpočtových zdrojov, čím sa to percento HDP vyšplhalo na 1,16. To znamená, že reálne vlastne zvyšujeme len o 0,03, o tri stotiny percenta HDP. Alebo je tu druhá možnosť, že už teraz počítame s úpravou rozpočtu rezortu obrany počas roka. Vo výbore pre obranu a bezpečnosť nám bol prezentovaný zo strany ministra obrany ten druhý prístup. To znamená, on nám tvrdil, že má prísľub z ministerstva financií, že na zmysluplné projekty mimo rozpočtu opäť peniaze dostane. Podotýkam ale, že štátny tajomník z ministerstva financií, ktorý bol obhajovať rozpočet vo výbore, nám toto explicitne nepotvrdil a tak isto aj odmietol potvrdiť dodržanie záväzku roku 2020 vo výške 1,6 % HDP. Bol pomerne vyhýbavý vo svojej odpovedi na túto otázku. A aj preto ja by som skôr uvítal, ak by potrebný nárast obsahoval už samotný návrh rozpočtu rezortu obrany, obzvlášť keď v tomto návrhu je oficiálne na ďalšie roky, na rok 2018 plánovaných 1,21 % HDP a na rok 2019 len 1,22 % HDP. Napriek tomu, že posledné dve čísla sa plánujú len orientačne a môžu sa zmeniť, vyrušujú ma, pretože mám vážne obavy, že či pri takto navrhnutých hodnotách slovenská vláda dodrží sľúbených 1,6 % HDP do roku 2020.
Podotýkam, a to budú asi všetci, asi so mnou súhlasiť, že poriadnu a systémovú modernizáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky môžete robiť vtedy, keď máte finančné prostriedky normálne vyčlenené a naplánované, a nie vtedy, ak ich dostávate cez rok systémom ad hoc. A práve pri takomto nekoordinovanom navyšovaní rozpočtu počas roka prichádza nie k systémovej, ale fragmentovej a častokrát neefektívnej modernizácii Ozbrojených síl, lebo sa nenakupuje efektívne a častokrát sa nakupuje to, čo je momentálne k dispozícií, a nie to, čo Ozbrojené sily Slovenskej republiky plánovite potrebujú.
Som si vedomý toho, že k obrane a vonkajšej bezpečnosti sa prakticky všetky vlády včítane našej vlády, vlády Ivety Radičovej správali macošsky v minulosti, ako k popoluške, ktorá je na okraji záujmu, ale apelujem z tohto miesta na to, aby sme to spoločne zmenili. Dnes je iný svet ako pred piatimi alebo desiatimi rokmi, máme nové bezpečnostné hrozby, kybernetické útoky, energetické hrozby, teroristické útoky, migračnú krízu, informačnú vojnu, máme mimoriadne komplikovanú bezpečnostnú situáciu vo svete aj v krajinách Európskej únie a už nie je načo čakať. A spoločne nesmieme dopustiť, aby mali slovenské Ozbrojené sily naďalej problémy. Stará ľudová múdrosť hovorí, že ak krajina nebude mať dostatočnú, zabezpečenú svoju obranu vlastnou armádou, príde ju takpovediac chrániť armáda cudzia. Slovensko s takým niečím nakoniec má svoje skúsenosti.
V dnešnom svete sa ako najefektívnejšia ukazuje špecializácia národných ozbrojených síl a členstvo v medzinárodnej vojenskej aliancii. Slovenské členstvo v Severoatlantickej aliancii je v súčasnosti jedinečné a žiaduce a každý, ja chcem, aby to tu zaznelo, kto tvrdí niečo iné, tomu buď jednoducho nerozumie, alebo obhajuje záujmy našich nepriateľov.
Čo však s tým, ak si členovia zoskupenia neplnia svoje povinnosti a záväzky a to dlhodobo? Sú dôveryhodnými partnermi pre ostatných?
Pozrime sa teda na to, ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami NATO. Sme takpovediac lídrami poslednej tretiny krajín NATO, pokiaľ ide o výdavky na obranu. Toto umiestnenie nás rozhodne nectí a nič na tom nemení ani skutočnosť, že za nami je takpovediac, v úvodzovkách, až osem krajín. Skôr je na pováženie, že pred Slovenskom sú už aj také krajiny, ako je Albánsko, Bulharsko, Rumunsko a podobne. Taktiež sa nemôžeme uspokojovať s tým, že za posledné tri roky rozpočet rastie, lebo ten nárast, ako som povedal, je veľmi malý a skôr by sa žiadal podobný nárast za jeden až dva roky, ako v niektorých iných krajinách, napríklad v prípade Litvy je z 0,9 % na 1,45 % HDP, v prípade Lotyšska 0,8 % na 1,5 % HDP, alebo Portugalska z 1,2 % na 1,4 % HDP. Mám tu aj taký graf, ako je to v porovnaní v rámci celej Severoatlantickej aliancie, ale v záujme zvykania si na nové pravidlá, ktoré tu chcete nastaviť, a aj preto, že ho mám veľmi malý, tak ako vizuálnu pomôcku vám ho neukážem. Kto si ho bude chcieť pozrieť, je u mňa k nahliadnutiu, kde je krásne vidieť, aj ako to v iných krajinách rastie a ako to rastie u nás.
Z tohto hľadiska pokladám tento rozpočet obrany za nevyužitú šancu, lebo snáď ešte nikdy nemal minister obrany tak žičlivé prostredie z hľadiska vlády a zároveň tak konštruktívnu opozíciu z hľadiska investícií do obrany, ako je tomu v tomto volebnom období. Aspoň posledné tri, štyri volebné obdobia určite nie. A už dnes je jasné, že mnohé z plánov vo vynovenej Bielej knihe obrany, ktoré si rezort nakreslil, či už sa týkajú modernizačných projektov, výcviku a podobne, zostanú pri tomto rozpočte opäť len na papieri. A to je škoda. Z tohto pohľadu hodnotím návrh rozpočtu pre rezort obrany ako nevyužitú šancu dokázať, že to s obranou Slovenska, ako aj s tým, že už nechceme byť len, konečne len čiernym pasažierom, myslíme vážne.
Nebudem dávať konkrétny pozmeňujúci návrh, že koľko finančných prostriedkov a z akých kapitol by malo byť do rozpočtu obrany presunutých tak, aby sa nenavýšili výdavky celkove, lebo nespravil som to ani na našom výbore pre obranu a bezpečnosť. Jednak preto, lebo by mi to na 100 % neprešlo. A jednak preto, lebo mám za to, že plnú zodpovednosť za predložený rozpočet nesie vláda Slovenskej republiky a poslanci, čo sa podeň podpíšu, a poslanci klubu Sloboda a Solidarita za takto navrhnutý rozpočet hlasovať nebudú. Ale jednu indíciu dám.
Myslím si, že financie mohli byť a mali byť do rozpočtu rezortu obrany presunuté z rozpočtu rezortu vnútra. Napríklad tie, ktoré sú vyčlenené na prijatie ďalších policajtov v rámci toho škandalózneho protiteroristického balíčka zákonov, ktorý prijala v minulom období vládna strana SMER za asistencie vtedajšej a dnes vládnej opozičnej strany MOST – HÍD. Naďalej platí to, čo som povedal už vtedy, policajtov máme na Slovensku dostatočný počet už dnes, len sú zle rozmiestnení. Nepotrebujeme umelo navyšovať počet policajtov s cieľom budovať policajný štát, tak ako to robíte. To sú všetko ľudia, na ktorých musia iní občania Slovenska zarobiť. Musia odviesť na nich svoje dane. Potrebujeme poctivú komplexnú analýzu siete policajných staníc s cieľom absolútne minimalizovať vzdialenosti tých policajných staníc od občanov. A garantujem vám, že nebude treba žiadnych nových policajtov. Podotýkam, že v porovnaní počtu policajtov na počet obyvateľov vychádzame v Európskej únii ako špička. Napríklad Slovensko má trikrát toľko policajtov ako rovnaké veľké Fínsko. Podľa štúdie českého ministerstva vnútra, ktorá porovnávala policajné zbory v 27 krajinách Únie, sa ukázalo, že viac policajtov na počet obyvateľov má od nás už len 5 krajín: Cyprus, Španielsko, Portugalsko, Malta a o kúsok viac práve Česká republika. A rozdiely medzi krajinami sú priam priepastné. Kým v zmienenom Fínsku chráni jeden policajt 705 obyvateľov, na Cypre je to iba 153. A práve v Česku, ktoré z porovnania vychádza veľmi podobne ako my, už závery štúdie rozpútali debatu o znižovaní počtu policajtov a ich väčšej efektivite. Tamojší minister vnútra vyhlásil, že ubudnúť by malo najmä policajných funkcionárov s vysokými platmi. Podotýkam, že počet slovenských policajtov od roku 2009 vzrástol temer o 10 percent. Argumenty ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý si pomohol aj príkladom z dopravnej polície, citujem, "keď sme v roku 2009 spolu s prísnejším zákonom o cestnej premávke zvýšili prítomnosť policajtov na cestách, odzrkadľuje sa to na prudkom poklese obetí", neplatia vo všeobecnosti tieto argumenty. Napríklad aj spomínaná česká štúdia prichádza s odlišnými závermi. Krajiny, kde počet policajtov po reorganizácii klesol, podľa nej nezaznamenali vyšší počet zistených trestných činov a ich objasnenosť sa dokonca mierne zvýšila. "Predpoklad, ktorý sa opakovane objavuje vo verejnej a odbornej debate, že vyšší počet policajtov automaticky prináša vyššiu úroveň bezpečnosti, preto nemožno považovať za preukázaný," konštatuje zmienená správa.
Ďalší veľmi dôležitý aspekt je, že naše ministerstvo vnútra dlhodobo zaobstaráva netransparentne a neefektívne a doslova vyhadzuje peniaze von oknom. Týka sa to tak výzbroje, ako aj výstroje, taktiež infraštruktúry. Viete, príkladov, kde sú obrovské rezervy, je množstvo, nie je však predmetom tohto návrhu zákona, aby som ich tu popisoval, ale ako absurdný príklad jednu perličku spomeniem. Keby ste videli, aké topánky na bežné nosenie nakúpil minister Kaliňák nedávno hasičom, jeden hasič mi jeden pár tých topánok doniesol na ukážku, tak by ste sa chytili za hlavu. To niekto známy zase mal nejaké lakovky, alebo čo to je, kdesi na sklade, ktorých sa potreboval zbaviť, a dneska ich majú slovenskí hasiči, prosím pekne. Ony sa skôr hodia niekde do divadla ako hasičom na nohy. Nedoniesol som ich sem ako vizuálnu pomôcku, opäť aby som si zvykal na nový rokovací poriadok. Ale mám ich aj nafotené a kto budete mať záujem, pán minister, kľudne vám pošlem fotografiu, aby ste videli, čím tam minister Kaliňák obšťastnil slovenských hasičov a čo im kúpil, že v čom majú chodiť pri bežnom pohybe (reakcia predkladateľa)... Štyridsať päťky, áno, budete mať možnosť chodiť na ministerstvo. Viete, my sa tu teraz na tom mieste pousmejeme, ale tá situácia je vážna, lebo tých prípadov, keď pán Kaliňák nakupuje, je úplne katastrofálne, je obrovské množstvo. A tie príjmy proste chýbajú. A keby ste vedeli, že v akom dezolátnom stave sa nachádzajú vojaci, ktorí za tie vystrojené body si nemôžu kúpiť žiadne topánky, lebo majú tie vystrojené sklady úplne prázdne. A oni majú tie body, ktoré dostávajú dlhodobo, tam ten deficit rastie dlhodobo, to bolo aj za našej vlády, aj predtým ešte za kolegu Bašku. Oni mi vypisujú, tí vojaci, že oni si musia na internete kupovať za vlastné peniaze topánky a mundúry a neviem čo, lebo tie body sú v podstate pre nich bezcenné papieriky, tak by sme sa potom ináč na to pozerali.
Jednoducho rezort vnútra je dlhodobo nafúknutý, dlhodobo. Tam sa stále nalievajú ďalšie a ďalšie peniaze. A bolo to tak aj za ministra vnútra za našej vlády. Keď si pozriete ten vývoj od roku 2008, kedy sa to zlomilo, tak proste to stále letí hore. Stále to letí hore, a to, že sa tam tie peniaze naozaj vyhadzujú doslova von oknom, o tom hovoril aj Jožo Rajtár predo mnou, v prípade napríklad tých úplne šialených cien niektorých zdravotníckych prístrojov a zariadení, za ktoré nakupovala Nemocnica sv. Michala. To je nemocnica, ktorá patri pod ministerstvo vnútra. My sme veľký boj zvádzali, keď sme boli na rezorte obrany, či ju vôbec stavať, nestavať, jak to budeme, či ju spojíme s Ružomberkom. Nakoniec to teda dopadlo tak, jak to dopadlo. Ale tam sa naozaj niektoré prístroje nakúpili desaťnásobne drahšie, ako sa dajú kúpiť normálne bežne. A to sú ozajstné peniaze, ktoré sa dali použiť pre vojakov. Naozaj sa dali použiť pre vojakov. Ten rozpočet je každoročne na ministerstve vnútra nafukovaný a za tým si stojím. Za tým si stojím. Keď si porovnáte akékoľvek položky, ako sa dá hospodáriť na rezorte vnútra a ako doslova krvavo hospodári aj terajší minister obrany, a bude krvavo hospodáriť na rezorte obrany, je to obrovský nepomer. Obrovský rozdiel. Dnes sme mali výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Nemôžem hovoriť podrobnosti, ale hovorím len o dvoch zariadeniach, ktoré by naša Slovenská republika životne potrebovala, aby sa veľmi zvýšila bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. Naša tajná služba konkrétne by ich potrebovala. Nemôžeme ich kúpiť, lebo nemáme na to peniaze. A keby nebolo všelijakých takýchto topánok a drahých zariadení v Nemocnici sv. Michala, tak možnože tie zariadenia pre tých vojenských dôstojníkov Vojenského spravodajstva by sme kúpiť mohli.
Na záver, aby som skončil pozitívnejšie, dám jeden návrh do budúcnosti. Poďme do toho spoločne. Sadnime si v tomto volebnom období, koalícia, opozícia, mimovládne bezpečnostné organizácie, experti, a všeobecnou dohodou sa dohodnime na konkrétnom pravidle, ktorého prijatie následne aj spoločne vysvetlíme ľuďom, občanom Slovenskej republiky. Vysvetlíme občanom, že bezpečnosť Slovenska a bezpečnosť Európskej únie nie je zadarmo a že niečo stojí. Pracovne som tento môj návrh nazval "Plus 0,1 % HDP ročne". Ide o zaviazanie sa navyšovania rozpočtu pre rezort obrany každoročne o 0,1 % HDP až do dosiahnutia 2 % HDP, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, bez ohľadu na to, aká vláda bude kedy pri moci. Vedeli by sme to dosiahnuť niekedy okolo roku 2024 alebo 2025 a potom by sme to už držali vo výške 2 % HDP. Urobme to spoločne. Buď to deklaráciou, alebo urobme hoc aj vo forme ústavného zákona, podobne, ako to majú v Poľsku. V Poľsku majú ústavný zákon, že rozpočet rezortu obrany nemôže klesnúť pod 2 % HDP, pokiaľ sa nezmení ústava. Môže byť viacej, nemôže byť menej. Ak sa dokážeme spoločne na takomto prelomovom pravidle v priebehu tohto volebného obdobia dohodnúť, dokážeme spoločne, že téma vonkajšej bezpečnosti, že téma vonkajšej bezpečnosti a téme bezpečného Slovenska ako sebavedomého člena Európskej únie prikladáme význam, aký si nesporne zaslúži.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, nepochybne nie je očakávateľnou povinnosťou člena klubu Slobody a Solidarity, opozičného poslanca bojovať za rezort s nominantom Slovenskej národnej strany. To ale, čo hovoril kolega Ľubo Galko, je presne to, kde by mali končiť stranícke hranice, pretože bezpečnosť krajiny, dodržiavania zmluvných záväzkov a všetko, čo sa od toho odvíja, nie je vec nejakej politickej strany. Ak teda existuje nevyhnutnosť zhodnúť sa v parlamente na niečom, tak to je presne na tom, čo navrhol v závere svojho vystúpenia Ľubomír Galko. Na tohoročnom jarnom GLOBSEC-u vystupovala nemecká ministerka obrany pani von der Leyen, ktorá bez toho, aby čokoľvek a kohokoľvek nominovala, podčiarkla nevyhnutnosť, aby Európa plnila svoje záväzky. A teraz vôbec nejde o to, že sa americkým prezidentom stal Donald Trump a nie Hillary Clinton. To, čo naznačoval Donald Trump vo svojich predvolebných vystúpeniach, že nie je, preložené do ľudovej reči, povinnosťou amerických daňových poplatníkov starať sa o bezpečnosť Európanov, a to dlhodobo desaťročia, furt a stále, jednoducho je pravda, aj keby nevyhral Donald Trump. Je teda hanbou, ako povedal Ľubo Galko, byť čiernym pasažierom bezpečnosti. Lebo málo vecí je dôležitejších pre existenciu krajiny, ako je bezpečnosť. A v tomto zmysle si myslím, že výzva, ktorú povedal na záver, je minimálne dôležité, aby ostala na stoloch a v našich mysliach, aby sme ju raz akceptovali.

Ďakujem za slovo. Pán Galko, vy hovoríte o vyhadzovaní peňazí. Vy hovoríte o nejakom krvavom hospodárení. Pán Galko, vy dokonca máte čo hovoriť aj o rezorte obrany. Však vy ste oslabili obranyschopnosť štátu predajom okolo 100-tisíc samopalov vzor 58 po 11 eur za kus. A tieto naše samopaly, staré dobré päťdesiatosmičky majú niektoré parametre lepšie dokonca ako AK-čka. Ináč, minule som našiel na internete video výcviku bojovníkov ISIL-u, asi 150 ich bolo. A, čuduj sa svete, nemali v rukách AK-čka, ale mali všetci päťdesiatosmičky. Že by to bolo z toho predaja?
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Zareagujem na obidvoch rečníkov. Ďakujem pekne, Peter, za podporu. Chcel by som ešte dodať, lebo som to v tom vystúpení zabudol povedať, že v prípade, že by sme sa vedeli na niečom takomto dohodnúť, tak my ako v strane SaS vieme určite poskytnúť odborníkov, ktorí dokážu navrhnúť také riešenia, aby tie financie nezaťažili rozpočet. To znamená, teda Eugen Jurzyca alebo ďalší ľudia, ktorí sa u nás venujú verejným financiám, si myslím, že budú vedieť prispieť k návrhom, aby my sme nezvyšovali deficit, ale aby proste sme našli úspory niekde inde. To je k prvému rečníkovi.
Čo sa týka druhého rečníka. Pán Mizík, no, viete, vy možno, keby ste vy mali tú možnosť, tak by ste vyzbrojovali našich vojakov 50-, 60-ročnými šrotmi. Ale 50-, 60-ročné zbrane z čias Ľudových milícií do rúk vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky nepatria. Keď budete vy pri moci, môžete im dať kľudne aj gumipušky, môžete im dať luky. Pokiaľ budeme my pri moci, tak im budeme aj z toho chudobného rozpočtu zakupovať nové a moderné zbrane.
Ďakujem pekne.