11. schôdza

Ďakujem pekne.

Pán premiér, ak chcete? Nie. Tak ďalšiu otázku položil pán poslanec Klus nasledovného znenia: „Vzhľadom na spoločensko-politické udalosti posledných dní v členských štátoch Európskej únie, konkrétne prezidentských volieb v Rakúsku a referenda v Taliansku sa vás chcem opýtať, ako hodnotíte priebeh a výsledky spomínaných rakúskych prezidentských volieb a taktiež, aký dopad bude podľa vás mať neúspešné referendum v Taliansku na Európsku úniu?“
Pán premiér, nech sa páči.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Áno, rakúske prezidentské voľby zaujali našu aj európsku verejnosť z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo rakúsky ústavný súd rozhodol o zopakovaní druhého kola, takže voliči museli ísť k urnám celkovo v Rakúsku až trikrát. Po druhé však najmä preto, lebo kandidáti, ktorí postúpili do druhého kola, predstavovali v očiach verejnosti aj v očiach politických analytikov výrazné protichodné politické prúdy. Navyše toto rozhodnutie rakúskych voličov bolo vnímané vo svetle rozhodnutí občanov v iných krajinách, či už išlo o referendum v Spojenom kráľovstve alebo prezidentské voľby v Spojených štátoch. Myslím si, že rozhodovanie rakúskych voličov bolo do veľkej miery ovplyvňované aj diskusiou a postojmi k Európskej únii, i keď kampaň kandidátov bola založená na riešení vnútorných záležitostí krajiny a na postojoch k politike vlády.
Osobitne ma zaujal jeden fakt, že obidvaja kandidáti v kampani pred druhým kolom volieb zmenili svoju rétoriku a zaujali výrazne umiernenejšie postoje k európskym otázkam. Na jednej strane Alexander Van der Bellen ako výrazne proeurópsky politik upustil od svojej vízie spojených štátov európskych. Na druhej strane pravicový kandidát Hofer sa dištancoval od presadzovania extrémnych návrhov, akým by bolo napríklad referendum o možnom vystúpení Rakúska z Únie, ktoré sa očividne nestretlo s podporou rakúskeho obyvateľstva.
Novému rakúskemu prezidentovi pánovi Van der Bellenovi si aj z tohto miesta dovolím k víťazstvu zablahoželať. Verím, že v jeho novej funkcii sa mu bude dariť nadväzovať na proeurópsky odkaz rakúskych voličov a spoločne s predstaviteľmi, či už zo susedných alebo ďalších krajín Európskej únie, sa zasadí za posilnenie európskej myšlienky. Naša spolupráca a vzťahy s Rakúskom sú na stabilne vysokej úrovni. A preto som presvedčený, že aj nový prezident nadviaže na doterajší pozitívny vývoj a obe naše krajiny túto spoluprácu ešte viac zintenzívnia.
No a Taliansko. Pán poslanec, možno ste zachytili, že som sa zúčastnil rady PS v piatok, kde som povedal jednoduchú vetu: Voličov nemožno vydierať. Nikto nie je taký mačo na tomto svete, aby sa mohol postaviť a povedať voličom, ak nebudete v referende hlasovať a voliť tak, ako ja chcem, tak ja odstúpim. Nuž tak teda, všetci si povedali, no nech sa páči, tak teda odstúp. Od samého začiatku bolo evidentné, že dostane taliansky premiér na frak. A dostal ho teda absolútne statočne, pretože vydierať vnútropolitickou témou, ktorej dohromady nikto ani nerozumel, a trvať, že odstúpim z funkcie, pokiaľ nebudete voliť a hlasovať tak, ako ja chcem, je najväčšia politická chyba. Mrzí ma to preto, lebo takáto chyba sa stala aj vo Veľkej Británii, bola to čistá vnútropolitická agenda, ale v prípade Talianska, dámy a páni, máme krajinu, ktorá je v eurozóne. Ak teda prídu predčasné voľby, predstavme si, že komik vyhrá parlamentné voľby, zostaví vládu a môže dôjsť k referendu o eure a vtedy začína byť naozaj vážny problém. Preto si dovolím povedať, a bude sa na mňa hnevať, možno mi bude aj nadávať taliansky premiér Mario Renzi, zodpovedá priamo za možnú destabilizáciu, ktorá nastane v eurozóne v nasledujúcich mesiacoch, lebo vtiahol vnútropolitickú agendu do vecí, ktoré ovplyvňujú nie len celú Európu, aj celý svet. Opakujem, nikto nie je taký mačo, aby mohol vydierať voličov, a takým mačom nebol ani taliansky premiér Mario Renzi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, nech sa páči, môžte položiť doplňujúcu otázku.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. A ja nadviažem na to, čo ste spomínali v súvislosti so zvoľnením rétoriky oboch prezidentských kandidátov v Rakúsku. Nemyslíte si, že možno aj v tomto kontexte by bolo dobré si to ešte raz premyslieť so zrušením druhého kola župných volieb na Slovensku? Možno by bolo fajn, keby sme napríklad aj v tom druhom kole mohli takýmto spôsobom zvoľniť, pretože viete, že aj do župných volieb sa nám, bohužiaľ, prenáša už aj zahraničná politika, obzvlášť v jednom konkrétnom kraji.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán premiér.

Veľmi krátko, pán poslanec. Máme tu voľby primátorov, starostov, ktoré sú jednokolové, a platí, že ten, kto získa najviac hlasov, tak stáva sa primátorom alebo sa stáva starostom konkrétnej obce. To je vec na diskusiu, že či majú mať takéto voľby jedno alebo dve kolá. Uvedomme si, že je pomerne nízky záujem voličov o tento typ volieb. Je to pravdepodobne aj preto, že doteraz sa nám nepodarilo celkom vysvetliť význam vyšších územných celkov verejnosti. Ja som rešpektoval rozhodnutie Národnej rady. Pozrite sa, pre mňa je to dobré v tom, že nemusím chodiť dvakrát po všelijakých volebných kampaniach, pôjdem iba raz a podporím toho, o kom si budem myslieť, že je vhodný župan. Možno to na niečo je dobré, že sa ľudia skoncentrujú na to jedno jediné kolo a že budú vedieť aj ohodnotiť rozhodnutia, ktoré župani prijali, pretože máme tu napríklad jeden kraj, ktorý nebude môcť čerpať z európskych fondov na cesty, a ďalšie a ďalšie príklady. Preto ja plne rešpektujem rozhodnutie Národnej rady ohľadne jedného kola. Ak sa dohodnete na niečom inom, tak sa dohodnite. Toto je mimo vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem. Tretiu otázku položil pán poslanec Dostál: "Kedy mieni vláda Slovenskej republiky v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 8. decembra 2011 vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nebudem teraz... Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Nebudem zaťažovať číslami uznesení, pretože úradníci mi ich sem napísali asi 700, všelijakých čísiel a dátumov. Ja si myslím, že je dôležité povedať, že to bola najskôr Národná rada v roku 2011, ktorá prijala uznesenie, aby sme vykonali audit verejnej správy, na to, to bola vláda pani Radičovej, ktorá v roku 2012 prijala ďalšie uznesenie, a z tohto vyplynula pre ministerstvo vnútra a ministerstvo financií konečná úloha predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov tohto auditu.
Daná úloha zohľadňujúca pritom zámer uznesenia Národnej rady, ako aj vecné dôvody venovať sa len územnej samospráve ako subsystému verejnej správy bola ministerstvami splnená a súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy vláda vzala na vedomie uznesením 226 zo 14. mája 2014. Pripomínam, že tento materiál nebol predmetom rokovania Národnej rady a nebol predložený na rokovanie Národnej rady. Komplexnosť auditu bola vo vzťahu k zámeru zachovaná. Audit bol, pokiaľ ide o územnú samosprávu a obidve jej úrovne, či už teda miestnu alebo regionálnu, všestranný a súhrnný a auditované boli nie len kompetencie originálne, ale aj kompetencie preneseného výkonu štátnej správy. Súbežne s auditom výkonu kompetencií verejnej správy prebiehala najrozsiahlejšia reforma miestnej štátnej správy za účelom jej modernizácie k programu ESO. Viete, že bola vytvorená nová štruktúra orgánov miestnej štátnej správy a v programe ESO boli rozpracované princípy integrácie v pôsobnosti špecializovanej štátnej správy do jedného okresného úradu. Myslím si, že tento program bol úspešný, a ja som bol sám svedkom mnohých prípadov, kedy sme priamo na mieste sledovali, ako došlo k tejto integrácii, ktorú sme považovali v danom okamihu za absolútne správne.
Teraz nás čaká otázka reformy samosprávy, ale to už je téma, o ktorej chcem predovšetkým hovoriť s predstaviteľmi ZMOS-u na najbližšom sneme ZMOS-u.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi premiérovi. Pätnásť minút vyhradených na odpovede premiéra na otázky poslancov uplynul, ďakujem pekne.
Ešte pred tým, čo by sme začali teda odpovedať na jednotlivé otázky, ktoré boli položené členom vlády, dovoľte, aby som na balkóne privítal študentov a zvlášť študentky z Obchodnej akadémie z Trenčína. Buďte vítaní! (Potlesk.) Takže budeme pokračovať.
Prvú otázku položil pán poslanec Bastrnák ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpádovi Érsekovi: "Kedy budú začaté konkrétne stavebné práce pri budovaní prípojnej cesty k novému mostu na Dunaji pri Komárne?"
Nech sa páči.