11. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Pán Donald Trump, ktorý bol zvolený za 45. prezidenta USA, skutočne počas svojej predvolebnej kampane používal mnohé vyhlásenia, v ktorých sa vyjadroval aj k takej závažnej problematike, ako je zmena klímy a jej globálny dosah, ale predovšetkým zdôrazňoval svoju predstavu o dôsledkoch zmeny klímy na USA, ako aj predstavu o ich možných riešeniach. Tieto vyhlásenia nadobudli jeho zvolením ešte osobitnejší význam a teda oprávnene nemohli počas nedávnej klimatickej konferencie OSN COP22 v Marakéši zostať bez širokej diskusie a samozrejme ani bez odozvy. Počas konzultácie s kolegami a partnermi z Európskej únie sme dospeli k zhode v tom, že v súčasnosti nie je možné ani vhodné sa oficiálne vyjadrovať k prípadným konkrétnym krokom, ktoré pán prezident Trump, resp. jeho administratíva budú uskutočňovať vo svojom funkčnom období v oblasti zmeny klímy. K takejto zdržanlivosti nás na jednej strane nabáda historická skúsenosť v tom, že predvolebné vyhlásenie kandidátov na prezidenta USA sa nemusia nevyhnutne stať v plnom rozsahu súčasťou oficiálnej politiky, oficiálnej vládnej politiky Spojených štátov.
Na druhej strane treba zdôrazniť, že USA sú zmluvnou stranou Parížskej dohody a podľa čl. 28 Parížskej dohody môže takáto zmluvná strana podať žiadosť o odstúpenie od tejto dohody až po troch rokoch od nadobudnutia platnosti tejto dohody. Keďže Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016, najskorší možný termín, keby by USA hypoteticky mohli podať žiadosť o odstúpenie od dohody, je 4. november 2019. A následne trvá ďalší rok, kým takéto odstúpenie nadobudne platnosť.
Je teda na mieste zopakovať, že z uvedených dôvodov nie je možné sa dnes oficiálne vyjadrovať k budúcemu postoju pána prezidenta Trumpa k problematike zmeny klímy. A skôr treba zdôrazňovať nevyhnutnosť aktívnej spolupráce celého svetového spoločenstva a z nášho pohľadu najmä Európskej únie a USA pri riešení problémov vyplývajúcich zo zmeny klímy.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, doplňujúcu otázku ani pánovi ministrovi by som nerád dal, ale chcel by som mu poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď. Ďakujem pekne, pán minister.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Vážený predsedajúci, podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré sú aktuálne k dispozícii na obdobie prvých 10 mesiacov roku 2016, možno konštatovať, že vývoj cestovného ruchu na Slovensku v tomto roku je veľmi priaznivý. Celkový počet návštevníkov, ktorí strávili na Slovensku aspoň jednu noc, medziročne vzrástol o 18,4 percenta, dosiahol úroveň 3,9 milióna. Dynamickejšie sa vyvíjal počet zahraničných návštevníkov, ktorý medziročne stúpol o 18,9 percenta. Cudzincov prišlo na Slovensko takmer o 1,6 milióna. Domáci návštevníci zaznamenali nárast o 18 % v porovnaní s porovnateľným obdobím z predchádzajúceho roku 2015, pričom v sledovanom období sa rozhodlo stráviť dovolenku v domovskej krajine viac ako 2,3 mil. Slovákov. Podobne pozitívne sa vyvíjala počet prenocovaní návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach, ktorí zaznamenali rovnaký medziročný prírastok na úrovni 16,6 % v prípade zahraničných a domácich návštevníkov.
Hoci celkové výsledky za cestovný ruch v roku 2016 nie sú ešte k dispozícii, ale podľa údajov za mesiace január až september 2016 sa dá predpokladať, že máme za sebou úspešný rok pre cestovný rok. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bude aj naďalej cielene podporovať prostredníctvom dotácií rozvoj destinačného manažmentu cez oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu. Tieto vytvárajú podmienky pre spoluprácu podnikateľov v regiónoch a zároveň vytvárajú projekty, ktoré lákajú návštevníkov do danej lokality. Vytváraním zaujímavých aktivít a doplnkových programov podporujeme život v regiónoch a pritiahneme do nich návštevníkov s rôznymi preferenciami. Okrem toho, že sa bude ďalej pracovať na slovenskom systéme kvality služieb v cestovnom ruchu, o ktorý prejavili záujem všetky typy subjektov, pre ktoré je certifikácia v rámci systému určená.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Znovu nemám otázku na pána ministra. Ale, samozrejme, mu chcem poďakovať za odpoveď, za vyčerpávajúcu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, páni poslanci Miroslav Ivan a Milan Laurenčík, to sú dve totožné otázky, ak by som mohol, odpoviem v tomto bode. Ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci, rýchlostná cesta R1 Trnava - Banská Bystrica je úsek R1 Hronská Dúbrava - Budča, je nadštandardným typom komunikácie umožňujúcej pohodlné, rýchle, bezkolízne spojenie miest a regiónov cestnou dopravou a je podľa zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzeným úsekom diaľnic, rýchlostných ciest označených príslušným dopravným značením, ktorý je možný užívať len po zaplatení úhrad diaľničnej známky na jeho užívanie. Finančné prostriedky za predaj diaľničných známok slúžia na údržbu diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň na budovanie siete nadštandardných cestných komunikácií diaľnic a rýchlostných ciest.
Legislatíva nestanovuje povinnosť viesť popri diaľnici, rýchlostnej ceste neodplatnú paralelnú cestu. Bez úhrady diaľničných známok je možné použiť cestu tretej triedy č. 2441 vedúcu z Hronskej Dúbravy cez Železnú Brezinu do Budče s využitím komunikácie vedúcej popri rieke Hron spájajúcej cesty tretej triedy č. 2440 a cestu prvej triedy 51 s napojením na cestu č. III/2461 vedúcej z Hronskej Breznice. Ministerstvo sa však podrobne venuje analytickej činnosti v súvislosti určenia akceptovanej dĺžky obchádzky pomerne v dĺžke spoplatneného úseku, ako aj kvalitných alternatívnych trás. Na základe výsledkov týchto analýz bude možné rozhodnúť o prípadných zmenách spoplatnenej infraštruktúry, o čom budeme vodičov aj celú verejnosť, samozrejme, informovať.
Viem, pán poslanec, o ktorej ceste hovoríte. Dal som si tú námahu. Som si ju vytlačil. Je do 21-kilometrový úsek, ktorý musí občan obísť, aby tento jedenkilometrový úsek obišiel. Dal som pokyn, aby sme analyzovali, lebo nemôžem vedieť o týchto cestách a ďalších úsekoch na Slovensku, ktoré sú takého, rozsiahlej dĺžky ako 21-kilometrovej obchádzky. A po analýze vám dám informáciu, že čo môžeme v tomto spraviť. Ja viem, som presvedčený, že čo sa dá spraviť. Dopravnými značkami sa dá umožniť bezplatnosť tejto cesty. Ale musím analyzovať, lebo je to výpadok zo štátnej pokladne. Ale určite sú na Slovensku, o ktorých ja neviem, možnože je aj iná trasa takého rozsahu, kde by sme to mohli eventuálne zaviesť alebo zľahčiť život občanom, ktorí v tej lokalite bývajú.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Určite odovzdám tento odkaz presne konkrétnej osobe, ktorá mi poslala e-mail, a nebola jediná. Lebo to sú ľudia, ktorí práve chodia do práce z Novej Bane, napríklad, alebo zo Žarnovice do Zvolena. Skutočne je to tak, ako hovoríte, že až okolo 25 kilometrov musí prejsť ten človek, aby sa vyhol, ani nie kilometer, možno 800 metrov je to, ja som si to tu práve otvoril na Google net. A budem rád, ak mi teda písomne poviete, keď to vyriešené bude, aby som mohol toho občana informovať. Myslím si, že nájdu sa. Ja som si teda pozeral aj väčšie, teda viac takýchto na Slovensku oblastí. Možno budú len dve také. Nebude ich veľa. A bol by som naozaj rád, keby ministerstvo takto vyšlo v ústrety motoristom.
Ďakujem.

Dovoľte mi reagovať. Samozrejme, musíme spolu s políciou túto vec doriešiť. A nielen na tomto úseku, ak sa vyskytne ďalší taký úsek. Myslím si, že to budeme riešiť. Ale jednu vec tiež treba povedať, že nezvyšujeme diaľničné známky tento rok, ale 25 kilometrov obchádzky kvôli jednému kilometru, si myslím, že je príliš veľký luxus.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Aj ja by som bol veľmi rád, keby sme to už dávno mohli odovzdať. Ale počas realizácie predmetného úseku došlo k viacerým nepredvídaným udalostiam, ktoré mali vplyv na predlženie lehoty výstavby. Išlo o skutočnosti, ktoré neboli známe pre objednávateľa – Národnej diaľničnej spoločnosti v čase prípravy projektovej dokumentácie pre zhotovenie stavieb. Jednou z nich bola nevybuchnutá munícia objavená na trase rýchlostnej cesty, z čoho následne vyplynula povinnosť vykonania pyrotechnického prieskumu príslušníkmi Policajného zboru. Ďalšou nepredvídanou udalosťou bol rozšírený archeologický prieskum oproti predpokladom súčasných podkladov. Dôsledné vykonávanie prieskumu je povinné v zmysle našej legislatívy. Taktiež na základe výsledkov geotechnického monitoringu stavby museli byť prijaté opatrenia na zmenu technológie výstavby a technických riešení pri realizácii náročných mostných objektov. Okrem vyššie uvedeného vznikla dodatočná požiadavka modernizovať informačný systém rýchlostnej cesty R2 v súlade s už prevádzkovaným úsekom R2 Pstruša – Kriváň. Na základe vyššie uvedených okolností je, plánovaný termín odovzdania do užívania motoristickej verejnosti je máj 2017.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za odpoveď. Pán minister, verím, že sa podarí tento termín naplniť a že budú úspešne napredovať aj ďalšie jednania ohľadom trasy R2 Zvolen východ – Zvolen západ tak, aby nedochádzalo k zápcham v meste Zvolen v súvislosti s tým, že čoraz viacej áut prechádza popri Bučine smerom na Žiar nad Hronom. A že sa podarí vyriešiť trasovanie tohto úseku. Takže dúfajme, že tá celá plánovaná R2 čoskoro uzrie svetlo sveta a verejnosť ju bude môcť využívať.
Ďakujem.

Vážení prítomní ministri vlády, vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
K verejnosti sa dostávajú správy o tom, že vysokí predstavitelia Európskej únie pripravujú návrh na jednotnú sociálnu dávku pre emigrantov. Táto by mala byť vyplácaná vo všetkých krajinách Európskej únie v jednotnej výške. Návrh zverejnil eurokomisár Günther Oettinger a podporujú ho aj iní predstavitelia Európskej únie. Ťažko sa však dá dopátrať k oficiálnym číslam. Niektoré zdroje uvádzajú, že okrem starostlivosti zahŕňajúcej ubytovanie a stravu by migrantovi prináležala ešte táto dávka v odhadovanej výške približne 800 euro na jedného migranta mesačne.
Mám dve otázky. Akými informáciami o tomto zámere disponuje vláda Slovenskej republiky?
A druhá otázka. Aké je stanovisko vlády Slovenskej republiky?
Ďakujem za pozornosť.