12. schôdza

Pán poslanec Uhrík.

Pán poslanec Vašečka, vyjadrovali ste sa k návrhu, ktorý by umožnil rodinám byť v nedeľu do 16.00 dokopy a potom by išli do práce. My ako Ľudová strana Naše Slovensko dlhodobo presadzujeme agendu úplne voľnej nedele, čiže toto riešenie považujeme za polovičné a prichádzajúce neskoro, napriek tomu nemáme inú možnosť, ako ho podporiť, pretože vždy je to lepšie riešenie ako nijaké. Aj keď my sme zástancami toho, ako ste to nazvali, absolutistického režimu, to znamená, aby nedeľa naozaj aspoň ten jeden deň, aby bol voľný. Povedali ste to pekne, aby to bol deň oddychu a rodiny a aby bol zabezpečený rytmus siedmich dní. Ďakujem.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Richard, za tvoje slová. Rovnako dôležité hodnoty, ako keď hovoríme tu o financiách alebo o ekonomike, tak sú také dôležité hodnoty, ako napríklad šťastie detí, šťastie rodiny a ak vychádzame napríklad z výskumu, kde sa pýtajú, že ktoré sú najšťastnejšie deti na svete, tak sú to práve deti v Holandsku alebo v severských krajinách. A keď som teda skúmal, že v čom tkvie to šťastie, tak jednou takou veľkou hodnotou bolo, ktoré uvádzali tie rodiny, že spoločné stolovanie, že spoločná večera s deťmi, kde dochádza ku komunikácii. Takže táto hodnota toho spoločného stretávania v rodinnom kruhu je takou tou podstatou, ktorú chceme docieliť aj týmto zákonom a zo skúseností naozaj viem, že množstvo rodín v našich výrobných halách po Slovensku sú roztrhané a jednoducho nedokážu si rodičia často zladiť tie zmeny tak, aby boli aspoň raz do týždňa sústredené dohromady.
A ešte možno zacitujem Christophera Leitla, prezidenta obchodnej komory z Rakúska, ktorý sa tiež zasadzuje za voľnú nedeľu a hovorí, že je to v tomto globalizovanom a digitálnom svete, so všetkými svojimi problémami má byť nedeľa dňom stretnutia ľudskosti, prehĺbenia vzťahov a že takýmto spôsobom môžme natankovať novú energiu, ktorá nám potom v živote prináša istú takú rovnováhu a vnútorný pokoj. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem aj kolegom za reakcie. Ak ma poznáte, tak viete, že pre mňa je nedeľa deň odpočinku a ako veriaceho kresťana je deň pánov a ja osobne ani naša rodina v nedeľu nenakupujeme a nepracujem, dokonca, ak ma pozvú do nejakej relácie, tak sa krútim ako had, lebo nie som nadšený z toho, že by som v nedeľu mal ísť preč od rodiny. Keďže nebývam v Bratislave, tak je to trocha komplikovanejšie.
Ale musíme brať ohľad na realitu. Rodiny sú rôznorodé. Niektorým to naozaj vyhovuje trochu ináč, preto prichádzame s týmto kompromisným návrhom. Myslím si, že drvivá väčšina rodín na Slovensku uvíta a pokladá za bežnú, normálnu, štandardnú voľnú nedeľu, to znamená bez ohľadu na to, či už navštevujú bohoslužby alebo nie, sú ako rodina spolu, spolu sa naobedujú.
Ďakujem kolegovi Maroszovi, ktorý hovoril o potrebe spoločného stolovania, ktoré buduje tie sociálne väzby a naozaj cez ten pracovný týždeň je tých príležitostí dosť málo. Je to rozbehané a tam ľudia používajú ten výraz "nie je čas, nedá sa". Tak je dobré, ak vytvoríme priestor, aby sa dalo aspoň v tú nedeľu, ktorá je v našich, v našich krajinách zaužívaná ako taký overený deň odpočinku a dodržiava ten prirodzený rytmus tých siedmich dní.
Na druhej strane tento návrh je ponukou na kompromis. To znamená, že aj ľudia, ktorí chcú ten čas tráviť inak, dokonca prípadne aj tým nákupom, tak stále tú možnosť majú. Čiže za mňa osobne pokladám nedeľu za deň voľna, aj pracovného, ale podporujeme tento návrh, pretože môže pomôcť tej rôznorodosti a je krokom k reálnemu riešeniu.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

Vážené dámy a páni, pani predsedajúca, minulý týždeň sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí svoj návrh prezentovali ako dobrý začiatok v ceste za voľnú nedeľu. Dnes máme pokračovanie, pokračovanie číslo jedna v ceste za voľnú nedeľu.
Je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje, ale som si vedomá aj toho, že aj zástancovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl. Pre nás je dôležité možno viac vecí. Jednak hovoriť o nejakom pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, telo človeka potrebuje odpočívať a zároveň sme sa snažili, zatiaľ sme to pozastavili kvôli dohodám, vniesť aj do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Vieme, že voľakedy sme tu mali dni pracovného pokoja, ktoré boli v našom Zákonníku práce, dnes už ani toto nemáme.
Rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich. Pred mnohými rokmi, bolo to v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie, dnes viem, že čas už pokročil, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem, čoho všetkého, preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Povedali si, zamestnancom budeme dávať voľno nie každých sedem dní alebo šesť dní a siedmy voľný, ale skúsime to predĺžiť na desať dní. To znamená, každý desiaty deň bude dňom voľna. Veď čo by to s nimi malo urobiť? Nič sa nedeje. Aspoň predpokladali to, že sa nič s ich organizmom neudeje.
Po čase však na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobnou príčinou smrti z preťaženia. Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku.
Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto už je naozaj prekonané, ale kedy oddychovať. Nie, nechceme sa vtláčať nikomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu i takí majstri, ktorí povedia, že je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu. Som presvedčená o tom, že až tak jedno to nie je.
Pripomeniem tu zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná.
Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude chránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.
Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu, naozaj je to začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená nepracovných nedieľ a budem sa možno nie tak nahlas, ale snažiť o toto. Takéto, takáto regulácia sa však týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz možno o inom zákone, tak by som kratučko povedala, že nám ale predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných zmenách vo výrobných činnostiach. A preto zopakujem, že možno veľmi dôležité beriem, ako dostať do Zákonníka práce aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu, práca v nedeľu.
Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu a pripomeniem, že existujú aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa možno aj sama stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena si myslím, že nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícii svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj takýchto žien.
Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako ukáže, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend, alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj tú aktivitu, ktorú teraz začali, obmedzenie maloobchodného predaja cez štátne sviatky zobrali len ako povinnú jazdu. Aj keď s touto novelou súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej, možno práve, nieže možno, ale určite aj prijatím tejto novely, ktorá obmedzí aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím, že dostatok priestoru zostáva stále aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Registrujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa doplnila taký ten sociálny a ženský pohľad na to, veľmi dobre, som rád a chcel by som podčiarknuť dve veci, ktoré ma zaujali, a to, že tento návrh je krok vpred. Máme nejaký cieľ, cieľom je voľná nedeľa. Prednedávnom sme v prvom čítaní schválili zákon o voľných štátnych sviatkoch, samozrejme, ten výraz voľný používam teda v tom duchu, ako ho používa aj ten zákon, teda hovoríme o maloobchodnom predaji. Takže je to krok vpred k cieľu, ktorým je voľná nedeľa. Ja vo svojom svedomí vnímam, že vždy podporím rád niečo, čo je krokom dobrým smerom, čo zlepšuje situáciu. Situácia je dnes zlá, ako hovorila aj pani kolegyňa Jurinová, sme na špici, čo sa týka sobotnej, nedeľnej práce, nočnej práce, takže toto je krok lepším smerom.
Zároveň druhú vec, ktorú chcem podčiarknuť, je, že naozaj rodina potrebuje podporu spoločnosti. Nejde o to, že by spoločnosť mala diktovať rodine niečo úplne iné, než rodina chce. Drvivá väčšina rodín pokladá voľnú nedeľu za prínosnú, za potrebnú a nie sú nadšení z toho, že musia opúšťať svoje rodiny a ísť do práce. Špeciálne v dnešnej dobe, ktorá má málo takých tých prirodzených rytmov, prirodzených cyklov. Je dobré, ak tie najzákladnejšie dodržiavame a podporujeme aj z hľadiska spoločnosti. A pritom nejde len o dobro tej jednej konkrétnej rodiny alebo tých jednotlivcov v nej, ale celej spoločnosti. My máme aj názov, že deň pracovného pokoja, nech je nedeľa dňom pokoja. Keď je naozaj pokoj, použijem ten čechizmus - kľud, keď ľudia nemusia behať hore-dole, keď ustane aj doprava aj rôzne práce a nastane príležitosť naozaj stíšiť sa, oddýchnuť si, byť spolu. Takže keď má každý iný voľný deň, nie je to také jednoduché. Preto je dobré zjednotiť sa v našich krajinách, nedeľa je tá najprirodzenejšia. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)