12. schôdza

Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády a podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Emila Ďurovčíka a znie:
"Vážený pán predseda vlády, aké opatrenia ste prijali, resp. plánujete prijať na uplatnenie ľudí podľa potrieb trhu?"
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, dámy a páni, pod pokles nezamestnanosti na Slovensku sa podpísal najmä pozitívny hospodársky vývoj v súčinnosti s aktívnymi opatreniami na trhu práce, vďaka čomu sa podarilo ku koncu minulého roka znížiť nezamestnanosť na úroveň 8,78 %, čo je historicky najnižšie číslo.
Je to výsledok, ktorý ma mimoriadne teší, pretože pôvodne bol očakávaný až v roku 2018. Za posledné tri roky klesol počet mladých nezamestnaných o 33 646, čiže o bezmála 50 %. Počet dlhodobo nezamestnaných sa znížil o vyše 76-tisíc, čiže o viac ako 35 %, a tých, ktorí sú bez práce vyše štyri roky, ubudlo z evidencie úradov práce 11 514, čo predstavuje pokles o vyše 15 %. Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že citeľne vzrastá zamestnanosť. Nové pracovné príležitosti vznikajú najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť v Slovenskej republike v prvom až treťom štvrťroku 2016 podľa Štatistického úradu medziročne vzrástla o 2,9 %, resp. o 70-tisíc ľudí na 2 485 000 pracujúcich.
Okrem iného je uvedený vývoj výsledkom aj viacerých systémových opatrení. Už v roku 2014 vláda prijala Národnú stratégiu zamestnanosti, ktorá po prvýkrát spojila všetky zainteresované rezorty a sociálnych partnerov, takže prekonala negatívny rezortizmus a potvrdila, že zamestnanosť je prierezovou prioritou vlády. A mnohé zo stanovených úloh sa už dnes plnia. Spomeniem len vytváranie podmienok pre sociálne podnikanie, pri ktorom spolupracuje najmä rezort práce, rezort financií a vládny splnomocnenec pre menej rozvinuté okresy.
Iným príkladom je systém cielených rekvalifikácií, ktorý bol pripravený v spolupráci so sociálnymi partnermi. Sú to práve nominanti konkrétnych firiem, väčšinou personalisti, ktorí vytvorili jednotný popis potrebných zručností, znalostí a vedomostí pre každú profesiu. Takže teraz, keď robíme rekvalifikáciu, ich kvalitu z obsahu a rozsahu môžu kontrolovať priamo zamestnávatelia, čím dosiahneme, že každý, kto takýto kurz absolvuje, bude pripravený presne podľa požiadaviek firiem. Z hľadiska profesií sa zameriavame práve na tie, o ktoré majú zamestnávatelia záujem, takže nezamestnaní sa pripravujú cielene na existujúce voľné pracovné miesta. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyčlenilo zatiaľ 100 mil. eur v tomto programovacom období na cielene zamerané, na cielene zamerané rekvalifikácie, a ak sa ukáže, že je to efektívne riešenie, sme pripravení investovať do správnej kvalifikácie ľudí aj ďalšie prostriedky. Celý súbor konkrétnych opatrení obsahuje aj Akčný plán pre pomoc dlhodobo nezamestnaným, ktorý ministerstvo pripravilo v spolupráci s Európskou komisiou. Viaceré z nich sa už realizujú, napríklad tie, ktoré zväčšujú rozdiel medzi príjmom zo sociálnych dávok a príjmom z práce. Prispeje k tomu aj zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2017 na 435 eur. Ľuďom sa, pochopiteľne, oplatí pracovať, ak dokážu z platu uživiť seba a svoju rodinu. A keďže súčasná vláda nerobila a ani v budúcnosti nebude robiť politiku nízkych miezd, využívame všetky možnosti, ako tlačiť na rast platov.
Toto všetko je pozitívna ponuka pomoci každému, kto je dnes bez práce. A nie je možné akceptovať, aby, ak sa niekto každej ponuke vyhne, zotrvával na úrade práce a žil na úkor spoločnosti, na úkor tých, ktorí prácu neodmietajú a každé ráno vstávajú do roboty. Zároveň nie je možné akceptovať, že niektorí zamestnávatelia zámerne hľadajú spôsoby, aby mohli načierno za pár eur využívať na prácu nezamestnaného bez toho, aby mu ponúkli riadnu pracovnú zmluvu.
A preto, ak sa, pán poslanec, pýtate, aké opatrenia pripravuje vláda, musím k uvedenému výpočtu pridať aj novelu zákona o službách v zamestnanosti, ktorú ste minulý týždeň posunuli do druhého čítania. Novela obsahuje opatrenia, ktoré zasiahnu proti zneužívateľom sociálneho systému, či ide o ľudí, alebo aj o firmy. My si nezakrývame oči pred realitou, preto sme ohlásili, že tento rok bude pre nás rokom tlaku na lepšie pracovné podmienky. Nebudeme viac tolerovať, že máme formálne v niektorých okresoch tisíce nezamestnaných, ale firma, ktorá chce korektne zamestnávať, nevie nikoho ani zohnať. Toto je neakceptovateľný stav a vláda naň reaguje citeľným sprísnením sociálnej politiky a politiky zamestnanosti.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za vašu otázku aj za pozornosť. Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna.) Nie je tomu tak.
Druhá otázka je od pána poslanca Matejičku. Je prítomný v sále? Je tu. Takže: "Vážený pán predseda vlády, je pre Slovenskú republiku dôležitá spolupráca v rámci V4 v súvislosti s presadzovaním návrhov a riešení v rámci EÚ?"
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, skôr ako v zastúpení predsedu vlády odpoviem konkrétne na vašu otázku, dovoľte mi krátky pohľad do nedávnej histórie.
Už o týždeň si totiž pripomenieme 26. výročie vzniku neformálneho zoskupenia krajín V4. Novodobá Vyšehradská skupina vznikla 15. februára 1991 na stretnutí maďarského premiéra a prezidentov Česko-slovenskej federatívnej republiky a Poľska v maďarskom Visegráde. Na tejto schôdzke podpísali Deklaráciu o blízkej spolupráci troch stredoeurópskych krajín na ich ceste k európskej integrácii a ekonomickej transformácii. Po rozdelení sa označenie skupiny zmenilo na Vyšehradskú štvorku. Jej založenie predstavuje dôležitú udalosť v novodobej histórii našich národov a krajín, ktorá sa významným podielom pričinila o prekonanie rozdelenia Európy po druhej svetovej vojne. V4, to sú krajiny, ktoré majú za sebou úspešnú transformáciu a do Európskej únie prišli ako sebavedomí členovia. Sme dôslednými zástancami politiky rozširovania Únie a sme presvedčení, že tak ako perspektíva členstva pomohla našim spoločnostiam, tak pomôže aj krajinám západného Balkánu.
Krajiny V4 postupne hovoria aj o témach, ktoré boli kedysi tabu, bezpečnosť, energetika, obrana. V minulosti sme si spoločne pomáhali v integrácii do Európskej únie a NATO a dnes diskutujeme o európskych témach a zisťujeme, kde máme jednotný názor, kde nie, a rešpektujeme to. Napríklad pokiaľ ide o sankciách voči Rusku, hlasujeme rovnako, ale vo vyjadreniach jednotlivých lídrov je cítiť odlišnosti. V4 sa prejavila výrazne aj v súvislosti s migráciou, kde nás niekedy krajiny kritizovali, ale vývoj dáva stále viac za pravdu práve nám.
Vážený pán poslanec, z pohľadu Slovenska ostáva V4 aj v súčasnom období stabilnou a efektívnou regionálnou platformou v strednej Európe. Spoločná história a preferencia pragmatických riešení súčasných problémov predurčujú V4 na ďalšie posilnenie spolupráce. Ako som už spomenul, táto prirodzená záujmová koalícia opakovane preukázala schopnosť artikulovať spoločné postoje k mnohým pálčivým otázkam európskeho a globálneho vývoja. Hlas štyroch je vždy účinnejší pri získavaní podpory partnerov. Sme za posilňovanie spoločného hlasu krajín V4 v Bruseli, čo našim krajinám umožňuje byť rešpektovaným a konštruktívnym partnerom v rámci Európskej únie. Spoločne nachádzame a formulujeme pozície k aktuálnym a mimoriadne komplikovaným otázkam európskeho diania. V období, keď európsky integračný projekt čelí zásadným výzvam budúcej existencie, je potrebné, aby stredná Európa postupovala jednotne a tlmočila koherentné postoje vo vzťahu k svojim partnerom.
V ostatných rokoch prechádzala V4 pomerne plodným obdobím. Každé nasledujúce predsedníctvo dokázalo vniesť novú pridanú hodnotu a posunúť vpred spoločnú agendu, najmä v sektorových oblastiach, napríklad české predsedníctvo - migračná kríza, slovenské predsedníctvo - digitálna agenda, inovačná politika, formát V4+, maďarské predsedníctvo - ekonomická a parlamentná dimenzia a nakoniec poľské predsedníctvo - energetická bezpečnosť a infraštruktúra.
V4 aj v rámci Európskej únie napĺňa všetky predpoklady budovania regionálnej súdržnosti na základe princípu subsidiarity a má legitímne postavenie tak, ako iné etablované zoskupenia. Krajiny V4 sú jedným z ekonomických motorov celej Európskej únie. Koordinovanými postojmi sa nám podarilo nielen presadzovať naše národné záujmy, ale aj prinášať pragmatické a konštruktívne pohľady na mimoriadne vážne výzvy, pred ktorými dnes stojí Európa. Podporujeme rozvoj spolupráce s tretími krajinami. Máme na to k dispozícii osvedčený a flexibilný rozšírený formát V4+. Nie sme zástancami rozširovania formátu V4, keďže takéto návrhy už boli na stole v minulosti. Konsenzus sa však nikdy v tejto otázke nedosiahol. Taktiež považujem za dôležité, aby pokračoval dialóg s tretími krajinami alebo regiónmi vo formáte V4+. Takéto dialógy prispievajú k posilneniu postavenia strednej Európy a jej schopnosti formulovať spoločné pozície na mnohé záležitosti európskeho a globálneho vývoja. V4 je napríklad jediné regionálne zoskupenie v Európe, ktoré pravidelne každý rok organizuje samity s krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva.
Vyšehradská spolupráca má na Slovensku podporu naprieč prakticky celým politickým spektrom a podľa ostatných prieskumov až 63% občanov Slovenska vníma tento typ spolupráce ako užitočný. Aj pri predkladaní návrhov a priorít nášho predsedníctva v Rade EÚ sa ukázalo, že spolupráca v rámci V4 má svoj význam a zohrala pozitívnu úlohu v tomto smere. Spoločné skúsenosti, mentalita a preferencia pragmatických prístupov k riešeniu rôznych otázok medzinárodného významu dávajú dobrý dôvod na pokračovanie vzájomnej výhodnej spolupráce aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Tretia otázka je od pána poslanca Senka, je prítomný v sále:
"Vážený pán premiér, v súvislosti s dobrými ekonomickými ukazovateľmi Slovenskej republiky je možné predpokladať zahraničné investície na Slovensku?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za Vašu otázku. V prvom rade musím uviesť, že súčasný stav a vývoj príchodu zahraničných investícií na Slovensko nie je iba výsledkom profesionality a snahy štátnych orgánov v rokovaniach s jednotlivými investormi, ale aj výsledkom súčasnej finančnej a hospodárskej politiky štátu.
Nepoviem nič nové, keď pripomeniem, že súčasný vývoj HDP, hospodárskeho rastu a nezamestnanosti v mnohých ukazovateľoch zaznamenáva historické hodnoty, ktoré nielen zvyšujú úroveň našej ekonomiky, ale zároveň vytvárajú obraz Slovenska ako krajiny atraktívnej pre investovanie. Pomerne stabilná úroveň priamych zahraničných investícií, resp. súkromných investícií ako takých nám preto častokrát pomáha kompenzovať aj občasné zníženia objemu verejných investícií, ako sú diaľnice či iné verejnoprospešné stavby. Bilancia posledného roka bez, bola z investičného pohľadu veľmi dobrá, ba dokonca najlepšia za posledných 5 rokov. Len podľa údajov ministerstva hospodárstva sa nám podarilo pritiahnuť takmer 30 projektov v hodnote viac ako 900 mil. eur, ktoré priniesli 7 500 pracovných miest.
Ďalším pozitívnym trendom je príchod investícií s vyššou pridanou hodnotou, akými sú napríklad centrá výskumu a vývoja alebo centrá zdieľaných služieb. Uzavreté investície majú výrazný exportný potenciál a pozitívny je aj nárast investovania na východnom Slovensku a v najviac znevýhodnených okresoch.
Čo sa týka ďalšieho vývoja investícií v roku 2017, budeme aj naďalej pokračovať v práci na príchode nových investícií, najmä s vyššou pridanou hodnotou a do regiónov, ktoré potrebujú viacej pracovných príležitostí. V tomto roku by sme podľa plánu mohli uzavrieť vyše 60 rozpracovaných investičných projektov za cca 1,8 mld. eur, ktoré by mohli Slovensku priniesť približne 25-tisíc nových pracovných miest. Konkretizovať v tejto chvíli nebudem žiadneho z investorov, pretože zdržanlivosť vo verejných vyhláseniach pred finálnou dohodou s investorom sa nám doposiaľ vždy veľmi oplatila. Skutočnosť, že sa Slovensku v posledných rokoch mimoriadne darí v získavaní priamych zahraničných investícií, zároveň kladie vyššie nároky na kvalitu vzdelávacej politiky, ale aj politiky zamestnanosti. Preto nás môže tešiť, že evidujeme už aj investorov, ktorí vyslovene požadujú spoluprácu s odbornými aj vysokými školami. Takáto spolupráca sa prejaví aj na kvalite vysokých škôl, pripravenosti absolventov a, samozrejme, aj v ich možnostiach uplatnenia sa v budúcej kariére.
Vážený pán poslanec, na záver by som rád špeciálne spomenul ešte jeden pozitívny investičný efekt. Nový koncept podpory menej rozvinutých okresov sa ukazuje ako dobrý nástroj na podporu rozvoja slabších regiónov. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predložilo vláde Slovenskej republiky v januári prvé dva návrhy na poskytnutie investičnej pomoci práve v týchto regiónoch a obidva z nich boli schválené. Ministerstvo dnes eviduje asi 24 investícií, ktoré by mohli smerovať do niektorých z najmenej rozvinutých okresov s potenciálom vytvorenia takmer 5,5-tisíc pracovných miest. Očakávame, že nové zámery, ktoré vláda v budúcnosti podporí, ukážu firmám v regiónoch, že v prípade dobrého investičného projektu sa na ministerstvo hospodárstva môžu obrátiť a ich zámer môže byť podporený investičnou pomocou tak, aby sa pomoc firmám vynaložená štátom prejavila aj na kvalite života, v podobe rastu miezd a získavaní podstatne lepších príležitostí na slušne ohodnotenú prácu.
Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči.

Verím, že vláde sa naďalej bude dariť vytvárať také prostredie v rámci republiky, ktoré pomôže vytvárať ďalšie pracovné miesta, naplniť tak svoj prísľub tvorby ďalších pracovných miest.
Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vaše želanie a môžem vás uistiť, že sa vláda presne takto, ako ste povedali, bude správať aj naďalej. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Keďže uplynie 17 sekúnd, asi nemá význam pokračovať v ďalších otázkach, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Eduarda Hegera na ministra hospodárstva Petra Žigu a znie:
"Na základe čoho, akých kritérií ste vyčíslili náklady na jednotlivé časti reformného zámeru optimalizácie procesu posudzovania vplyvov? Kde v zahraniční takýto model funguje a koľko porovnateľný alebo rovnaký projekt stál tam?"
Nech sa páči, pán minister.