12. schôdza

Vážená pani poslankyňa, štátneho príslušníka tretej krajiny môže zamestnávateľ zamestnať za podmienok stanovených zákonom o službách zamestnanosti. Ak sa preveruje situácia na trhu práce cez nahlásené voľné pracovné miesto, majú občania Slovenskej republiky a občania členských štátov Európskej únie prednosť v prístupe k zamestnaniu pred štátnymi príslušníkmi tzv. tretích krajín.
Až do udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, či už na základe vydaného potvrdenia a možnosti obsadenia voľného pracovného miesta úradom práce, alebo udeleným povolením na zamestnanie, nemôže zamestnávateľ zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny. Takže úrad práce v okamihu, resp. od okamihu, keď vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta cudzincom pre policajný útvar, môže miesto ponúkať uchádzačom o zamestnanie.
Tento zákonom stanovený spôsob sleduje dlhodobú stratégiu umožniť v prvom rade zamestnávanie občanom, ktorí sú evidovaní na slovenských úradoch práce, prípadne občanom z Európskej únie. Eliminujeme tak prenikanie lacnej a menej kvalifikovanej pracovnej sily na európsky pracovný trh a na druhej strane zamestnávaním v prvom rade našich občanov riešime ich situáciu, sociálnu situáciu a samozrejmá vec aj situáciu ich rodín, generácií aj budúce sociálno-ekonomické postavenie.
Ďakujem, skončil som.

Máte doplňujúcu otázku? Nie. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Miroslav Beblavý pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je identická s otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Macháčková, takže po dohode s pánom poslancom Beblavým to preskakujeme, lebo odpoveď by bola presne tá istá.
Otázka č. 9, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková opäť pre pána ministra: "Ako sa zabezpečuje ochrana zdravia u prijímateľov sociálnych služieb, ktorí sú odkázaní na V. až VI. stupeň odkázanosti a sú zaradení na celoročnú pobytovú formu starostlivosti?"

Ďakujem pekne za otázku. Vážená pani poslankyňa, v súlade so zákonom o sociálnych službách je podmienkou pre zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb, na základe ktorého vzniká oprávnenie poskytovať príslušnú sociálnu službu aj celoročnú pobytovou formou v zariadení sociálnych služieb.
Jedná sa o preukázanie plnenia, okrem iného aj hygienických podmienok. Tieto sa preukazujú kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia u uvedených, a v uvedených priestoroch do prevádzky alebo o zmene v ich prevádzkovaní, o schválenie prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny. Hygienické podmienky musí prevádzkovateľ zariadenia sociálnych služieb plniť po celú dobu poskytovania sociálnej služby.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je realizované v pôsobnosti poskytovateľov zdravotnej služby, a to aj vo vzťahu k prijímateľom celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb. Vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenia, je v rámci rozsahu poskytovaných odborných činností zabezpečená aj zdravotná, zdravotná starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, spravidla prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Túto zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti môže poskytovať aj priamo zariadenie sociálnych služieb svojimi zamestnancami, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, a to za podmienok ustanovených v § 22 zákona o sociálnych službách.
Z poskytovaného celého rozsahu výkonov ošetrovateľskej starostlivosti je však ustanovená právna možnosť úhrady len 9 zdravotných výkonov ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia. V súčasnosti prebieha veľmi vážne rokovanie a myslím si, že dospejeme s ministerstvom zdravotníctva ku dohode, buď k rozšíreniu, alebo k objektivizácii tých 9, aby to boli reálne tie, ktoré sú v sociálnych zariadeniach najviac žiadané.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky presadzuje požiadavku rozšírenia tohto rozsahu garantovaného financovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Ide o presadzovanie rozšírenia počtu úkonov ošetrovateľskej starostlivosti z týchto zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktoré predpokladá úpravu právnych predpisov v oblasti zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Na základe záverov týchto rokovaní s ministerstvom v súčasnosti ministerstvo práce vykonáva analýzu početnosti 6 novonavrhovaných ošetrovateľských výkonov vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb realizovanú za obdobie minimálne 3 mesiacov, ktorej závery budú podkladom pre návrh legislatívnych úprav v tejto oblasti v pripravovanej novele zákona o sociálnych službách.
V súlade so záväzkom z programového vyhlásenia vlády na roky ’16 až ’20, ktorá predpokladá aj zefektívnenie viaczdrojového financovania sociálnych služieb a podporu zavedenia príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako, ministerstvo práce predloží ešte v tomto prvom polroku kompletný návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorá bude riešiť viaceré otázky zamerané na kvalitatívne podmienky poskytovania sociálnych služieb a, samozrejme, na ich viaczdrojové financovanie. Práve budúci týždeň sa uskutoční ďalšie zasadnutie prípravnej komisie, v ktorej sú zastúpení aj všetci verejní i neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ako aj krajské a miestne samosprávy.
Sociálne služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, sú pri sebaobsluhe, sú nesporne sociálne služby v dlhodobej starostlivosti s najväčšou nákladovosťou. Prijímatelia sociálnych služieb s vyššou mierou odkázanosti v závislosti na pomoci inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe, to znamená najmä päťka a šestka stupeň, si vyžadujú na základe zabezpečenia svojich potrieb špecifický časový a vecný rozsah poskytovania osobnej pomoci a podpory oproti prijímateľom sociálnych služieb s nízkou mierou odkázanosti.
Aj toto bude riešené v pripravovanom zákone, to znamená príspevok na vyššiu odkázanosť bude vyšší ako na nižšiu odkázanosť.

Ďakujeme veľmi pekne. Máme 17 sekúnd do toho, aby nám vypršal čas určený na hodinu otázok. Pravdepodobne už nezačneme nič iné, iba sa opýtam ešte pani poslankyni Gaborčákovej, či je odpoveď v poriadku, či má doplňujúcu otázku. (Reakcia z pléna.) Doplňujúcu.
Tak ešte pani poslankyňu zapneme.

Pán minister, ja som videla návrh ozdravných opatrení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tam vlastne bolo aj tých 9 úkonov vyškrtnutých z preplácania, takže neviem, teraz ste mi podali úplne inú informáciu.
A druhá vec je, že ošetrovateľský proces v zariadeniach sociálnych služieb nie je obligatórny, to znamená, ochrana zdravia sa tam nezabezpečuje, môže a nemusí. A ja sa toho obávam, že potom viete, aké máme problémy. Takže naozaj treba ísť do tých zdravotníckych úkonov a nie ešte v rámci šetriacich opatrení si vyškrtnú aj tie, ktoré tam majú. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Definitívne teda nám vypršal čas, ktorý bol určený na hodinu otázok. Končím tento bod programu.
Poprosím, ale ctených členov vlády, aby ešte zotrvali v rokovacej sále, nakoľko nasledujú písomne odpovede na interpelácie a samotné interpelácie.
Otváram teda bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 20. decembra 2016 pod tlačou 336.
Z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 336 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. V súlade s § 130 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Erika Jurinová, ktorej týmto dávam slovo.
Nech sa páči.

(Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 336.)

Vážené, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou, ktorú som dostala z ministerstva životného prostredia.
Táto interpelácia, ktorú som podala písomne 8. 12. 2016, sa týkala skládky odpadov v oblasti na Orave, Širokej. Táto skládka je pozostatkom bývalej hutníckej výroby Oravské ferozliatinárske závody Istebné. Nebudem hovoriť tunák o právach, ktoré pomaly prechádzali alebo prešli na iné osoby, a čo je zaujímavé, to na začiatku, ako došlo k privatizácii, tak aj práva za, za odpadové hospodárstvo prešli na novú firmu, teda tie nástupnícke práva prešli na novú firmu a až sa stalo, že opäť raz po zmene názvu firmy, kde vieme, že za tým je stále tá istá alebo sú tie isté osoby, sa stalo, že práva za skládku alebo zodpovednosť za skládku nakoniec prešli zas na štát, čo považujem za dosť nespravodlivé a čudné.
Otázka našej, našej interpelácie sa týkala teda ochrany životného prostredia hlavne z dôvodu, že táto skládka dlhodobo kontaminuje, naozaj už niekoľko desiatok rokov kontaminuje okolie Dolnej Oravy vytekajúcim arzénom. Je to dosť vážna situácia, čo nepoprel ani vlastne pán minister, a rovno poviem, že pripravujeme aj stretnutie na ministerstve, kde by sme chceli tieto témy možnože viac otvoriť s kolegami, s kolegyňami a s kolegami, a dopýtať sa vlastne na veci, ktoré nie sú celkom zodpovedané alebo nie sú úplne jasne podané v odpovedi na interpeláciu.
Takže všeobecne sa patrí poďakovať pánovi ministrovi, a ďakujem za, aj za dostatočne obsiahlu informáciu, ktorú nám v odpovedi podal, avšak táto jeho odpoveď otvára ďalšie otázky rovnako dôležité, alebo nie menej dôležité, ktoré ešte je nutné zodpovedať. Takže predpokladám, že pripravíme aj ďalšiu interpeláciu, ktorá bude nadväzovať na to, čo bolo už ministerstvom odpovedané.
Je chvályhodné, že ministerstvo životného prostredia v súčasnosti reaguje na požiadavky verejnosti a snaží sa definitívne vyriešiť kauzu skládky v Širokej jej sanáciou v najbližších rokoch. Musím naozaj podotknúť, že potešujúce je, že ministerstvo pripravilo, alebo je jednak skládka v Širokej, je zaradená medzi environmentálne záťaže, ktoré majú vysokú prioritu, a začalo aj verejné obstarávanie na sanáciu skládky. Otázka je stále, že prečo sa s tým čakalo tak dlho, pretože množstvo arzénu, až kíl arzénu tým pádom zostávalo v prostredí. Možno taktiež chápať aj obmedzenie, obmedzenia dané množstvom finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie starých environmentálnych záťaží k dispozícii. Problém znečistenia tejto oravskej lokality však existuje naozaj už veľa desaťročí, ale najneskôr od roku 2000 sa vie aj o únikoch jedovatého arzénu do rieky Orava mnohonásobne prekračujúcich povolené hygienické limity. Na to upozorňuje napríklad aj list Slovenského vodohospodárskeho podniku, povodie Váhu, ktorý je správcom toku Oravy a spadá pod ministerstvo životného prostredia, tento list bol zo 7. novembra roku 2000.
Vzhľadom na povinnosť štátu a všetkých osôb chrániť zdravie ľudí a životné prostredie preto nedostatočná odpoveď, ktorá sa odvoláva na prijatie a účinnosť zákona o starých environmentálnych záťažiach až od roku 2011, resp. od 1. januára 2012. Čo sa však na ochranu ľudí a prírody pred jedovatými látkami urobilo predtým? Je to predsa dlhé roky trvajúca situácia. Napríklad podľa odpovede pána ministra na lokalite doteraz nebol realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia a nebola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia, čo sú úplne elementárne kroky, bez ktorých takéto problémy nemožno riešiť. Navyše nejde len o opatrenia, ktoré mal urobiť štát, resp. rezort životného prostredia, ale aj - a predovšetkým - o povinnosť samotného znečisťovateľa Oravských ferozliatinárskych závodov a jeho nástupcu OFZ Istebné zabezpečiť zneškodnenie nebezpečných odpadov, ktoré vznikli výrobnou činnosťou, z ktorej dané spoločnosti mali nemalý finančný zisk.
Aké konkrétne kroky urobil štát a rezort životného prostredia, aby si znečisťovateľ alebo znečisťovatelia Oravy túto svoju elementárnu, morálnu aj zákonnú činnosť splnili? Na túto otázku nám pán minister životného prostredia neodpovedal a musíme preto konštatovať, že až do minulého roku, keď pod tlakom verejnosti táto problematika pritiahla na seba pozornosť celého Slovenska, štát v tomto smere neurobil dosť a možno dokonca nič také, čo by obyvatelia a príroda Oravy pocítili ako kroky k reálnemu praktickému zlepšeniu situácie. Prinajmenšom o tom pán minister vo svojej odpovedi neinformuje. Rozhodnutia sú na papieri, mnohé sa, bohužiaľ, ani reálne neplnia, ale tie rozhodnutia na papieri naozaj k zlepšeniu určite nestačia. Dovoľte mi povedať aj zopár otázok, ktoré teda sa v rámci tejto kauzy nanovo otvorili. Ja by som ešte povedala, že naozaj o skládke v Istebnom sa začalo hovoriť minulý rok na základe upozornenia občana, ktorý jednak to, že mnoho priateľov voľakedy, jeho priateľov pracovalo v danej fabrike, dostal sa k informáciám, ktoré sú veľmi zarážajúce, určite nie prospešné ľuďom a už vôbec nie firme, ktorá dlhé roky pracuje a obchoduje v oblasti hutníctva.
Je mi ľúto, že firma, ktorá v minulosti takéto znečistenie spôsobila, sa dnes tvári, že jej sa táto skládka nijako netýka, preto ani nemá záujem podieľať sa na sanácii starých dlhov environmentálnej záťaže, ktorý ich materská firma vlastne spôsobila. Je naozaj zarážajúce, že sanácia skládky, ktorá je na Orave už od roku 1966, prešla nakoniec na štát, aj keď, ako som povedala, že v tom slede odovzdávania si práv a povinností sú stále rovnakí ľudia, ktorí sa, mám pocit, že takýmto spôsobom len a len zbavovali zodpovednosti. Najsmutnejšie na tom je, že človek, ktorý upozornil na daný problém, musím povedať, že táto kauza bola už aj niekoľkokrát nahovorená v Slovenskej televízii, rozprávalo sa o nej cez aj iné, printové médiá, tak tento človek, ktorý upozorňuje, ktorý v podstate vo svojom voľnom čase sa zaoberal všetkými zisteniami, tak je ešte dokonca od tejto firmy perzekvovaný. Takže to je prípad človeka, ktorý za svoju angažovanosť má byť finančne potrestaný len preto, lebo sa snaží ochrániť nielen seba, ale aj svojich spoluobčanov z Oravy. Dnes už asi nikto nepochybuje o tom, aký má arzén vplyv na život človeka.
Takže ešte by som pár slovami alebo pár vetami pripomenula nové otázky, ktoré sa otvárajú na základe informácii z odpovede pána ministra, a to, ako je možné, že rezort 18. 7. 2000 súhlasil s vybudovaním novej skládky priemyselného odpadu OFZ bez predchádzajúcej sanácie starej skládky pod ňou? To je presne ten problém, že existuje stará environmentálna záťaž, a nevieme, z akých dôvodov povoľujúci orgán umožnil vybudovať novú skládku na starej bez toho, aby bola tá stará skládka zasanovaná. Pritom odjakživa sa vie, že tá spodná skládka je práve zdrojom najväčších problémov. Ako je teda možné, že firma OFZ, ktorá povolenie vybudovať novú skládku dostala, dodnes nemusela splniť podmienky, s ktorými bolo toto povolenie vydané? Mali teda vybudovať kapacitne postačujúcu čističku odpadových vôd pre čistenie priesakových vôd zo starej a novej skládky, aby nedochádzalo k priesakom vody a s vysokým arzénom, obsahom arzénu do okolia, a postupne po etapách uzatvárať starú časť skládky a rekultivovať ju. Takže ako je možné, že dostala firma povolenie na činnosť prevádzkovať novú skládku a nikto nebol schopný kontrolovať to, že čističku, ktorú vybudovala táto firma, je absolútne nepostačujúca a nezadržiava vody, práve priesakové vody z tej pôvodnej skládky? Tváriť sa, to je presne o tom tvárení sa, že nás sa to staré netýka. My si očisťujeme vodu len z tej našej skládky a tá predtým, tá sa nás netýka, to sa týka niekoho iného. Rovnako nevypratali alebo neuzatvorili starú časť skládky tak, ako mali v postupe prác určenú.
Ďalšia otázka. Ako je možné, že v rámci zisťovacieho konania EIA odbor odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia v liste č. 40936/2015 nemá námietky voči zámeru firmy ESI, to je dcérska firma OFZ v 100 % vlastníctve OFZ, rozšíriť druhy ostatných odpadov skládkovaných na skládke v Širokej, pričom požaduje iba dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva? Skrátka, ako môže odbor odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia ignorovať závažné stanovisko inšpekcie životného prostredia ako odbornej organizácie spadajúcej pod ministerstvo životného prostredia a vydať takéto nekompetentné stanovisko? To si vôbec nenaštuduje problematiku ani v rámci vlastného rezortu, kým niečo rozhodne?
Ako problém vidím, že väčšinu z týchto vyššie uvedených výhrad uviedol práve Inšpektorát životného prostredia v Žiline aj vo svojom stanovisku v rámci konania EIA k zámeru OFZ vybudovať novú, t. j. v súčasnosti prevádzkovanú, už prevádzkovanú skládku priemyselných odpadov Kňažia už v roku 2005. Tieto výhrady a všetky ďalšie informácie a stanoviská v rámci EIA sú uvedené v záverečnom stanovisku vydanom ministerstvom životného prostredia o posudzovaní vplyvov k zámeru OFZ skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, Kňažia. V záverečnom stanovisku EIA na výstavbu novej skládky priemyselných odpadov OFZ, ktorá je už v prevádzke, aj keď v súčasnosti OFZ na nej odpad neukladá. A teda z toho vyplýva ďalšia otázka, ako je možné, že sanáciu skládky má teraz zabezpečiť a aj zaplatiť štát, a nie firma, ktorá skládku vytvorila, resp. jej nástupnícka spoločnosť. Respektíve ide o nástupnícku firmu, ktorá je preukázateľne totožná s firmou, ktorá dostala stavebné povolenie na novú skládku.
Ak uznáte, ja viem, že ide o zložitú problematiku, ale čo je dôležité, stále sa točíme okolo jedného a toho istého, že ako je možné, že vlastne orgány ministerstva životného prostredia dali súhlasné stanovisko na vybudovanie skládky, novej skládky, novej skládky na starej skládke, ale pritom nikto nebol ochotný ani schopný odkontrolovať, či sú naozaj splnené podmienky na prevádzku tejto novej skládky. A rovnako, čo ako najväčší problém možno vnímam, že štát bude nakoniec sanovať environmentálnu záťaž, ktorá, ktorá je jednoznačne preukázateľná, že patrila pôvodnému vlastníkovi OFZ Istebné.
A posledná otázka. Prečo ministerstvo životného prostredia vôbec zvažuje súhlas s ukladaním nových komunálnych odpadov na skládku, ktorá nie je sanovaná a z ktorej stále uniká do vody arzén? Prečo nevyužilo zákonné možnosti a s poukázaním na nesplnenie mnohých požadovaných podmienok nenapadlo a nezastavilo prevádzkovanie súčasnej skládky ako nezákonné vrátane príslušných sankcií za porušenie zákona?
Tu si dovolím krátku poznámku už iba, že tým by sa vlastne predišlo konaniu EIA, a ušetrili by tak nielen značné finančné prostriedky potrebné na realizáciu procesu EIA, ale aj ľudské kapacity pracovníkov a pracovníčok rezortu, ktorá by sa pri ich poddimenzovaní uvoľnila na riešenie iných dôležitých úloh, a takisto čas a námahu verejnosti, ktorá sa aktívne angažuje v tomto procese.
Toto boli teda také hlavné dôvody, prečo nie som s odpoveďou pána ministra veľmi spokojná, a považujem túto odpoveď za nedostatočnú. Verím, že v reakcii na oprávnenú nespokojnosť verejnosti s týmto stavom začnú rezort a ministerstvo životného prostredia riešiť túto otázku oveľa efektívnejšie, takže bude ukončené jednak výberové konanie na zhotoviteľa diela a prejde, prejde k sanácii. Ale čo ma teda veľmi trápi, je stav, ktorý neviem, či ešte bude možné zvrátiť, že poplatky za finančné krytie za toto všetko budú znášať vlastne občania Slovenskej republiky, a nie firma, ktorá je zodpovedná za toto všetko. Takže ďakujem pekne, a teda vyjadrujem nespokojnosť alebo neuspokojivosť s odpoveďou.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, musím sa vás opýtať, či teda chcete, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o nespokojnosti s odpoveďou, nie s odpoveďami, s odpoveďou. (Reakcia z pléna.) Dobre. Veľmi pekne ďakujem.
Dámy a páni, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa traja páni poslanci. No. Ja som dostala písomne prihlásenú iba pani, ale moment, toto vy ste v bode interpelácie, toto sú písomné odpovede členov vlády. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa... (Reakcie z pléna.) Tak, páni, skúste si to zrovnať. Hlásite sa do tej rozpravy alebo nehlásite? Prihlásili sa traja páni poslanci. Je tomu tak. Pán poslanec Uhrík, pán poslanec Kotleba, pán poslanec Mizík. Správne to chápem? (Reakcie z pléna.) Tak sa skúste odhlásiť, lebo tam cez ten most pôjdeme, keď tam budeme. (Reakcie z pléna.) Poprosím vás, páni technici, keby ste pomohli pánom poslancom. Ďakujem pekne.
Vyhlasujem teda rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní o 17.00 hodine.
Otváram teda bod

interpelácie poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o hlasovacom poriadku, o rokovacom poriadku, pardon, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesie interpelácie, ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosť odovzdať svoju interpeláciu písomne, a to predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci: pán poslanec Drobný, pán poslanec Heger, pán poslanec Sopko a pán poslanec Fecko. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási ústne. Dobre. A, samozrejme, dáme najskôr, to som ja zazmätkovala teraz, ospravedlňujem sa. Takže teraz ideme.Tí, ktorí ste prihlásení písomne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Drobný, teraz je vás čas.

Ďakujem. Vážený pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci stavu cestnej komunikácie 1/57 pri obci Horné Srnie, kde bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby 12. 10. 2009, ale do dnešného dňa sa v danom úseku stavba nerealizovala.
Stav cesty 1/57 medzi Novou Nemšovou a Horným Srním je možné podľa platných noriem považovať za nevyhovujúci až havarijný. Vizuálnou prehliadkou na mieste bola zistená nerovnosť povrchu vozovky, poškodenie nespevnenej krajnice a úsek cesty v tvare S od 147,1 km do 147,9 km, kde je šírka jazdného pruhu nedostatočná. Na danom úseku cesty došlo v období od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2016 k 12 dopravným nehodám. Viac než počet nehôd na danom úseku sú znepokojivé ich následky. Podľa vyjadrenia starostu obce Horné Srnie mali 4 nehody za následok smrť. Je len otázkou času, kedy nastane ďalšia vážna dopravná nehoda. Situácia natoľko znepokojuje miestnych obyvateľov, že dňa 19. 9. 2016 doručili do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky petíciu s názvom Petícia na úpravu cestnej komunikácie 1/57. Na základe uvedeného sa na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vám položiť nasledujúce otázky:
1. V akom stave sa podľa cestnej databanky nachádza cesta 1/57, úsek Nová Nemšová - Horné Srnie?
2. Aké opravy a rekonštrukčné práce boli na danej ceste od roku 2009 vykonané a v akom objeme?
3. Aké konkrétne opatrenia plánuje správca danej cesty vykonať, aby odstránil jej nevyhovujúci stav?
4. Ak správca cesty plánuje súčasný stav zlepšiť, v akom stave sa nachádza realizácia týchto opatrení?
5. Považujete správu na tejto ceste za dostatočnú?
Ešte jednu mám.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Drobný, Stanislav, poslanec NR SR
Vážený pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa mojich informácií je v Univerzitnej nemocnici Ružinov umiestnený röntgenový prístroj, ktorý nie je patrične odtienený, pretože tam nie sú zabezpečené potrebné ochranné prostriedky proti röntgenovému žiareniu. Zamestnanci, ako aj pacienti sú tak vystavovaní nadmernému žiareniu, čo ohrozuje ich zdravie a život. Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vám položiť nasledujúce otázky:
1. Aký je stav bezpečnosti voči žiareniu na röntgenovom pracovisku v jednej z malých operačných sál určených pre jednodňovú chirurgiu v poliklinickej časti Univerzitnej nemocnice Ružinov?
2. Aké opatrenia navrhujete prijať, aby sa v prípade zistenia nedostatočného zabezpečenia odstránil súčasný, život a zdravie ohrozujúci stav?
3. Akú zodpovednosť vyvodíte, ak sa zistí porušenie bezpečnosti?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ďalším prihláseným je pán poslanec Heger, nech sa páči.