12. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, pani ministerky, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol aj ja v krátkosti svoju interpeláciu na ministra dopravy. Ten tu, žiaľ, teda vidím, že nie je. Táto interpelácia sa týka terminálnej intermodálnej dopravy v Žiline.
Prvé práce sa na tomto termináli začali 20. januára 2012. Zámerom projektu bolo vybudovanie miesta, ktoré bude slúžiť na prekladanie tovaru z cestnej na železničnú nákladnú dopravu a opačne, ako aj na skladovanie tovaru. Vychádzalo sa teda z Bielej knihy komisie pre dopravu, ktorej cieľom je alebo cieľom tohto zámeru je presunúť značnú časť cestnej nákladnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy, napr. železničnú alebo vodnú dopravu. Na toto je však, samozrejme, nevyhnutné vytvorenie vhodnej infraštruktúry. Ďalej sa v tejto Bielej knihe aj uvádza, že účinnosť a efektívnosť dopravy sa dá v súvislosti s infraštruktúrou, informačnými tokmi a postupmi výrazne zlepšiť zabezpečením lepšej modálnej integrácie v sieti. Taktiež v tejto Bielej knihe sa uznáva, že medzi východnou, alebo teda sa deklaruje, že medzi východnou a západnou časťou Únie pretrvávajú v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou značné rozdiely. Uvedené rozdiely je v záujme vybudovania plne integrovanej siete európskej dopravnej infraštruktúry potrebné riešiť.
Aj z tohto dôvodu vlastne pristúpila Slovenská republika k vybudovaniu terminálu intermodálnej dopravy v Žiline - Teplička, ktorý, teda ako deklarovala, má fungovať ako pilotný projekt pre možno budúcu výstavbu siete verejných terminálov intermodálnej dopravy na celom Slovensku, ktoré by sa teda postupne potom vybudovali. Tento terminál má byť verejne dostupným terminálom a bude vybudovaný v súlade s Európskou dohodou o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy, príslušných objektov a pravidlami medzinárodného zväzu železníc. V rozhodnutí Komisie z roku 2013 je uvedené, že miesto pre pilotný projekt bolo vybraté ako najvzdialenejšie od súčasných moderných a veľkých terminálov. Terminál teda už od toho roku 2012, keď sa začal stavať, podľa mne dostupných informácií je dostavaný, vyrástol, teda ako som hovoril, medzi železničnou traťou Žilina - Vrútky a Vodným dielom Žilina pri zriaďovacej stanici Teplička nad Váhom. Stavba terminálu podľa nám známych informácií trvala tri roky a od septembra roku 2015 by mala byť stavba ukončená. A z toho teda vyplývajú aj otázky, ktoré sa obraciam teda na pána ministra dopravy formou tejto interpelácie a dovolím sa, dovolím si požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Opakujem, teda podľa mne známych informácií táto, tento terminál bol dostavaný v roku 2015 a ja by som chcel teda vedieť, že aké boli náklady na výstavbu tohto terminálu? Akú presnú čiastku pokrývala suma pokrytá z kohézneho fondu, pretože podľa teda toho rozhodnutia Komisie mala byť táto čiastka 85 %, a akú čiastku tvorili vlastné zdroje, ktoré mali byť teda zvyšných 15 %, ale zaujímalo by ma teda presne, presnú sumu, koľko to teda naozaj bolo, keď už po dostavaní?
Taktiež by ma zaujímalo, v akom štádiu je výber koncesionára, pretože koncesionár podľa teda informácii, ktorými disponujem, ešte nie je vybraný, a preto by som chcel aj vedieť, prečo ešte nie je vybraný, keďže už v roku 2015 je tento terminál dokončený a už je teda prevádzkyschopný, čiže čo bolo prekážkou výberu koncesionára doposiaľ, prečo sa taktiež koncesionár alebo prečo sa koncesionár nevyberal paralelne, alebo celé to výberové konanie prečo sa nespustilo paralelne už s výstavbou, aby sme hneď po výstavbe ho mohli uviesť do prevádzky, a aké sú vlastne teda náklady na udržiavanie tohto terminálu v čase jeho nefunkčnosti, keďže je, momentálne je nevyužívaný, pretože, myslím si, že práve aj týmto dochádza k plytvaniu zdrojov, keďže máme tu funkčný terminál, ktorý má napomôcť, napomôcť práve tejto, prenášaniu tej cestnej prepravy na železničnú a nákladnú, je nevyužitý a tým pádom, si myslím, že plytváme jednak aj tými zdrojmi, ktoré boli nainvestované do výstavby, ale aj tým, že stále táto doprava, nie je možné ju teda prenášať na, na železničnú vďaka tomu, že sa nevyužíva tento terminál.
Takže toto sú moje otázky na pána ministra a to je všetko, ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán poslanec.
Ďalším písomne prihláseným v rámci tohto bodu je pán poslanec Sopko. Nech sa páči, odovzdávam vám slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, milí hostia, dovoľte mi predniesť interpeláciu ministrovi, na ministra financií Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, dovoľujem si vám podať interpeláciu vo veci možného prehodnotenia potreby zavedenia povinností inštalácie fiškálnych modulov pre zariadenia v rámci parkovacích systémov, tzv. parkomatov. Zákon o dani z pridanej hodnoty a účtovníctve hovorí, ako majú vykazovať DPH a daňovníctvo parkomaty, ktoré v praxi využívajú súkromné obchodné spoločnosti pri správe parkovacieho systému, napr. v meste Košice, pričom platná legislatíva Slovenskej republiky neukladá povinnosť v takýchto zariadeniach inštalovať fiškálny modul. Pri tomto konkrétnom príklade, ako aj v iných tak vzniká opodstatnené podozrenie z viacerých druhov možných únikov od DPH až po daň z príjmu. Skutočný príjem z parkovného v danom prípade je prakticky neodkontrolovateľný, pričom rovnaké zariadenia s fiškálnym modulom existujú a sú dostupné. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam s formou tejto interpelácie a dovolím si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Prvá otázka. Prečo štát kladie na malých stredných podnikateľov tak veľké byrokratické nároky, a pritom v tomto konkrétnom prípade má spoločnosť s miliónovými obratmi zvýhodnenú pozíciu a legislatíva jej navyše vytvára manévrovací priestor pre možné špekulácie pri priznávaní skutočného príjmu?
Druhá otázka. Mieni ministerstvo financií urobiť v tomto smere nejaké opatrenia, ktoré by úplne zamedzili rizikám z možného úniku na dani z pridanej hodnoty, prípadne na dani z príjmu?
Tretia otázka. Prečo je pri povinnosti používania fiškálneho modulu platnou legislatívou Slovenskej republiky zvýhodnená určitá skupina, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v určitej oblasti?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne.
A ďalším prihláseným je pán poslanec Fecko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby ja som prispel svojím troškom do interpelácií. Nakoľko interpelácie sú kvalifikované otázky, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie a vykonávanie zákonov a plnenia programových vyhlásení vlád, tak ja sa budem venovať v prvom rade vykonávania týchto zákonov. Hoci začnem interpeláciou, ktorá hovorí o programovom vyhlásení vlády. Takže mám tri interpelácie. A prvé sa bude venovať alebo žiadam o odpoveď ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Arpáda Érseka.
Pán minister, asi viete, možnože ma počujete, že Prešov má veľký problém s obchvatmi, a mali sme tú česť sa stretnúť v Prešove na tvári miesta v októbri 2016, kde ste na pôde VÚC s pánom Chudíkom nám poslancom za naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sľúbil, že výstavba D1 a R4 sa bude realizovať v tomto roku. Takže teraz, nakoľko je začiatok roka, aby sme si potom nehovorili, že a prečo ste nás neobvolali, prečo ste nás nenaháňali, tak preto si vás dovolím interpelovať touto otázkou.
Ide o dostavbu rýchlostnej cesty R4, konkrétne úsek Prešov západ - Prešov sever, ktorý sa má napájať na križovatke Vydumanec na predchádzajúci úsek diaľnice D1. Ide o odklon cestného ťahu z centra mesta Prešov po trase Poprad - Sabinov - Bardejov - Vranov nad Topľou. V októbri 2016 ste na svojom výjazdovom rokovaní v Prešove vyhlásili, že s výstavbou úseku sa začne na jeseň roku 2017. Preto sa vás pýtam:
1. V akom stave je príprava stavby? Žiadam uviesť konkrétne položky.
2. Bude dodržaný termín, ktorý ste sľúbili?
Chcem veriť, že na pôde Prešova, ktorého sa to bezprostredne týkalo, ste neklamali poslancom priamo do očí, takže preto vás interpelujem a budem žiadať od vás odpoveď, ktorú potom od vás budem teda aj náležite kontrolovať. To je moja prvá interpelácia.
Druhú interpeláciu si dovolím na našu ministerku nášho rezortu pani Matečnú, verím, že ma počuje, bola tu, takže dúfam, že bude to počuť, a bude sa týkať oblasti, ktorej sa venujem, to znamená pôdy. Verím, že aj vám chodí kvantum možnože poslancom dopytov ľudí, ako sa dostať k pôde, ako sa môže vlastník vlastnej pôdy stať držiteľom a užívať ju, ako môže zožať úrodu, a sú rôzne komplikácie. Chcel by som teda pani ministerku interpelovať v jednom prípade, ktorý, myslím si, že je taký exemplárny, ktorý hovorí o bezútešnosti tohto poľnohospodára, ktorý si nevie rady, a vyzerá, že je to boj s veternými mlynmi. Tak preto sa chcem opýtať pani ministerky, či by sa vedela popasovať s týmto problémom tejto konkrétnej osoby, tohto konkrétneho pána Stojkoviča, ktorý bol súkromne hospodáriaci roľník, a momentálne vyzerá, že zostali mu iba slzy pre plač.
Takže, vážená pani ministerka, dovoľujem si vás interpelovať v otázke týkajúcej sa obrábania poľnohospodárskej pôdy, a to konkrétne na prípade pána Stojkoviča z Báhoňa, ktorý bol SHR, a jeho problém je asi nasledovný. V roku 1996 mal na základe zákona o pôde č. 229/1991 Zb. vymeranú a odovzdanú do náhradného užívania podľa § 15, pani ministerka vie, o čom hovorím, a príslušným rozhodnutím správneho orgánu, ktorým bol Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, rozhodnutiami č. j. 228/96/D zo 4. 4. 1996 a č. j. 246/96/PÚ/D zo dňa 16. 4. 1996 aj potrebnú poľnohospodársku pôdu o celkovej výmere 1,3877 ha. Túto pôdu začal ako aj, ako zodpovedný hospodár aj obrábať, resp. spočiatku ju aj zrekultivoval, nakoľko bola pôda v tejto časti, kde mu bolo vymerané, v kultúre smetisko. To znamená, urobil a zrekultivoval vlastne smetisko na poľnohospodársku pôdu a začal sa oň starať. Mal to v náhradnom užívaní, opakujem, v náhradnom užívaní, ktorý § 15 umožňoval, lebo jeho pozemky mal na viacerých miestach. Tým pádom mu to scelil do jedného, scelil jeho užívací vzťah nevlastnícky do jedného miesta. Tak začal ju užívať, zrekultivoval, následne podľa svojho podnikateľského plánu na časti tejto výmery vysadil ovocný sad. Nerušene ho užíval až do roku 2006, kedy sa začali robiť pozemkové úpravy v danom katastrálnom území. A tu začína problém.
Spracovatelia projektov pozemkových úprav ani správny orgán, lebo už to nie je Bratislava - vidiek, lebo sa, došlo k, no, k rekonštrukcii, poviem, štátnej správy a vznikol Obvodný pozemkový úrad v Senci, ako tvrdí pán Stojkovič, vôbec nebrali do úvahy tento ovocný sad a náhradného užívateľa a hoci mal pán Stojkovič v katastrálnom území Báhoň svoju pôdu ďalšiu a bol účastníkom konania, tak nové pozemky mal umiestnené celkom inde a dokonca ani nie v lokalitách, kde mal svoje pôvodné pozemky. Pán Stojkovič má podozrenie, že nakoľko nebol ochotný dať nejakú províziu príslušným osobám, úradníkom a spracovateľom v konaní projektov pozemkových úprav, tak o jeho umiestnení o novom, v novom stave na náhradných pozemkoch, ktoré užíval, nebolo možné ani debatovať, hoci sa o to aj so svojou bývalou manželkou niekoľkokrát aj domáhal, no bezvýsledne. Žiaľ, samozrejme, aj náhradu za trvalé porasty, to znamená stromy, no nárok mu nebol nikto ochotný zohľadniť a riešiť ho. Výsledok jeho niekoľkoročnej práce bol šmahom ruky pridelený bez akejkoľvek námahy ďalším vyvoleným osobám. Tak sa prakticky dostal, ako sa hovorí, na psí tridsiatok a tvrdí, že štát mu vzal 13 rokov života, jeho tvrdej práce a nik mu za toto zveľadenie územia nedal ani jedno euro. Myslíte si, pani ministerka, že tento občan nemá pravdu? Nie je okradnutý demokratickým zriadením? Ako je možné, že takýto stav sa dá legalizovať? Preto žiadam o prešetrenie tohto stavu vecí a podľa možnosti urobenia nápravy.
Zároveň sa vás pýtam, pani ministerka, aby ste sa zamysleli, že ako budeme v budúcnosti predchádzať takýmto situáciám, kde sa stala chyba, či neplánujete vo svojej legislatíve predložiť aj takýto návrh zákonov, aby sme takéto traumy občanom nerobili. Ďakujem za vašu skorú odpoveď.
Tretiu interpeláciu dávam tiež ministerke pani Gabriele Matečnej, ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a bude sa týkať pre niekoho nočnej mory, pre niekoho ľavou zadnou, však to je vybavené, čo vy tam chcete, a pre niekoho možnože modré z neba. Hovorím o Levočských vrchoch. Hovorím o bývalom Vojenskom obvode Javorina. Niekomu to niečo hovorí. Tejto rokovacej sále 100 % to niečo hovorí, lebo tam sedeli všetci títo, ktorí boli dotknutí a sú dotknutí do dnešného dňa. Tam sa pískalo a pred bránami tohto parlamentu sa skandovalo minimálne trikrát, čo ja pamätám, a preto sa pýtam, kde sme to v roku 2017 v tejto otázke. To, že si v Levočských vrchoch urobil klondike nejaký vojenský útvar alebo nejakí vojaci, to nech si vyšetrujú orgány, ktoré sú na to príslušné, ja sa pýtam za tých ľudí, ktorí majú dostať reštitúciu, a do dnešného dňa ju nemajú poriešenú. Takže dovolím si vás interpelovať, pani ministerka, v takejto veci.
Bolo podaných niekoľko tisíc vydaných rozhodnutí, ktoré, ako to vyzerá, musia sa prehodnotiť, a buď budú zrušené, alebo sa budú opravovať. Hovorím o reštitučných konaniach, ktoré sa spracovávajú na Obchodnom pozemkovom úrade v Kežmarku, ktorý má na starosti riešenie Vojenského obvodu Javorina.
Moja otázka teda znie: Aké boli urobené konkrétne kroky ministerstvom smerujúce k náprave, aby sa takéto anomálie, to znamená, že máme niečo vydané, správoplatnené rozhodnutia, a novelou zákona, ktorú sme urobili pred dvomi rokmi, sa to všetko vracia späť, to znamená, aké kroky robí ministerstvo k tomu, aby sa takéto niečo v budúcnosti možnože aj v iných zákonoch nezopakovalo? Vyvodili sa aj personálne postihy v tejto situácii, a ak áno, tak chcem vedieť konkrétne, kde a kto bol ako postihnutý, a ak nie, tak prečo nebol postihnutý?
Lebo toto sa tu stalo, že z civilného katastra sa stal vojenský kataster, a teraz ho dáme naspäť do civilného katastra a vydávané to bolo na vojenský kataster, nie na civilný kataster a niekto mi povie, že to je ako v súlade so zákonom, tak sa nehnevajte, tak toto v súlade so zákonom neni. A keď ste prijali novelu zákona 180, ktorá sa vyslovene týkala vojenského obvodu Javorina, a som sa pýtal kolegov, že podľa akého režimu to ideme riešiť, či reštitučného alebo o registroch, tak odpoveď znela podľa nového režimu. Podľa nového režimu. Áno, pán Blanár, tak bolo odpovedané. A ja som sa pozeral ako puk, reku to je aký režim. A momentálne toto vás dobieha, kolegovia. Žiaľ, ja som upozorňoval, bude s tým problém a už je to tu a máme veľké problémy.
Takže poďme ďalej. Pýtam sa na konkrétny stav, ktorý je k dnešnému dňu, pretože áno, nálady ľudí, ktorí tu štrajkovali, sa ukľudnili, keď sa prijala táto novela a povedalo sa, že to zvládneme.
1. Takže pýtam sa, ktorý úrad a koľko odborných pracovníkov sa podieľa na riešení týchto reštitučných nárokov vo vojenskom obvode, bývalom vojenskom obvode Javorina.
2. Aký bol východiskový stav pri nadobudnutí účinnosti novely zákona, koľko nárokov bolo uplatnených, koľko ukončených a koľko bolo ostatných? Všetko žiadam udať podľa katastrálnych území.
3. Odkedy bol vyhlásený tzv. stop stav na vydávanie ďalších zmätočných rozhodnutí, aby bolo jasné, odkedy už tam nemalo byť čo ďalšie rozhodnutie v zmätkovom konaní?
4. Ktorí spracovatelia zjednodušených registrov boli vysúťažení pre jednotlivé katastrálne územia a od akého dátumu mohli začať pracovať v tomto území?
5. O aké výmery sa konkrétne jedná po jednotlivých katastrálnych územiach, aby ste mi zodpovedali.
6. Ktorí konkrétni, po šieste, ktorí pracovníci okresného úradu, pozemkového odboru majú jednotlivé katastrálne územia v riešení a ich riešia? Neanonymne a kolektívna vina alebo celý úrad, alebo celý štát a celá republika, neviem kto, konkrétni ľudia, chcem vedieť, aby som mohol na mojich mítingov, keď pôjdem do vojenského obvodu Javorina, bývalého medzi ľudí, povedať, že idzte za tým, lebo ten je zodpovedný za to, vážení. Lebo byť v štátnej správe znamená niesť aj zodpovednosť. Takže chcem aj menovite.
7. Je nejaká lehota na ukončenie registrov a ako je dodržiavaná? Ak ste nejako ako ministerstvo vyhlásili, čo ja viem, je tam nejaká lehota, tak mi buď potvrďte, alebo mi ju vyvráťte. Koľko území je už ukončených? A pritom je tam 27 katastrálnych území, keď si dobre pamätám, o rozlohe asi 35-tisíc ha.
8. Ak sú ukončené registre, koľko rozhodnutí už bolo zrušených, koľko je novovydaných pre jednotlivé katastrálne územia?
9. Koľko je odvolaní podľa jednotlivých katastrálnych území?
10. Bola urobená osveta medzi dotknutými občanmi, akým spôsobom sa budú ich reštitučné nároky riešiť? Bola jasná metodika postupu v tomto novom akože rozhodovacom konaní, ktorá bola prijatá tou novelou zákona 180?
Toto sa pýtam pani ministerky a chcem, aby to bolo zodpovedané a aby sme tak, ako ja stále hovorím, že my nevyhodnocujeme vplyv tých zákonov na život bežného človeka. A teraz sa chcem pýtať, z akého východiskového bodu sa odrážate, pani ministerka, po roku, a kedy bude vojenský obvod Javorina konečne ukončený. Lebo 27 rokov, sa nehnevajte, je aj na možnože bývalý socializmus veľmi veľa. Takže ďakujem veľmi pekne, a dúfam, že sa dočkám uspokojivých odpovedí, ktoré nebudem musieť potom znovu revidovať, že nebol som s nimi spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme pekne, pán poslanec. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne v rámci tohto bodu programu. Končím možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa traja páni poslanci. Pán poslanec Kotleba, pán poslanec Mizík a pán poslanec Uhrík.
Pán poslanec Kotleba, nech sa páči, máte priestor.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si predniesť tri interpelácie. Prvú interpeláciu predkladám na pána predsedu vlády v súvislosti s programovým vyhlásením vlády.
Dňa 28. januára 2017 ste, pán predseda, vystúpili v rozhlasovej relácii RTVS s názvom Sobotné dialógy. Relácia sa okrem iných tém venovala aj téme nárastu extrémizmu. V rámci diskusie, ktorá má počúvanosť rádovo desaťtisíce poslucháčov, ste okrem iného povedali aj nasledovné: "Nuž aj Hitler mal dobrý ekonomický program a dobre vieme, ako to dopadlo." Tento váš výrok prevzali viaceré médiá, internetové portály.
Následne sa v priebehu dvoch týždňov na Slovensku uskutočnilo niekoľko politických krokov a rozhodnutí, ktoré nápadne pripomínajú vami spomínané obdobie vlády Adolfa Hitlera. Poslanci Národnej rady schválili vládny návrh na vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice, podobnosť nie zanedbateľná s Hitlerom naplánovaným útokom na Sovietsky zväz, ktorý sa začal 22. júna 1941 pod označením Operácia Barbarossa. Ministerstvo vnútra vytvorilo špeciálnu jednotku na boj proti terorizmu a extrémizmu, ktorá za dva týždne svojej existencie vykonala zásahy proti niekoľkým ľuďom, ktorí sa previnili len tým, že na internete mali údajne šíriť pre vládu neprijateľné názory. Podobnosť opäť nie zanedbateľná s tajnou políciou nemeckej tretej ríše, gestapom, ktorého príslušníci sa zameriavali najmä na prenasledovanie odporcov Hitleroveho štátu a vládnej strany. Policajti pri zákrokoch proti politicky nepohodlným osobám častokrát postupujú v rozpore s platnými zákonmi. Opäť ide o podobnosť nie zanedbateľnú s postupom príslušníkov gestapa, ktorí pre dosiahnutie svojich cieľov používali nezákonné metódy, okrem iného aj hrubý nátlak, mučenie podozrivých alebo vydieranie rodinných príslušníkov obetí.
V súvislosti s vyššie uvedeným si vám preto, pán predseda, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Na základe akých kritérií ste vyhodnotili program Adolfa Hitlera ako dobrý?
2. Tento výrok vás ako predsedu vlády a zároveň predstaviteľa politického prúdu sociálnodemokratického je možné v kontexte vyššie uvedených skutkov vami vedenej súčasnej vlády chápať ako pochvalu politického prúdu nacionálno-socialistického. Nemyslíte si, že súčasná spoločenská situácia v Slovenskej republike sa aj vaším pričinením až príliš začína podobať na situáciu panujúcu v 30. rokoch v Nemecku?
3. Nemyslíte si, pán predseda, že vaše vyjadrenie je podporou, propagáciou alebo prejavom sympatií k hnutiu spojenému s potláčaním základných práv a slobôd?
Ďakujem.
Druhú interpeláciu si dovolím predložiť tu prítomnej pani ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej.
Vážená pani ministerka, dňa 28. januára 2017 v rozhlasovej relácii RTVS s názvom Sobotné dialógy vystúpil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Relácia sa okrem iných tém venovala aj téme nárastu extrémizmu. V rámci diskusie, ktorá má počúvanosť radovo desaťtisíce poslucháčov, okrem iného povedal aj nasledovné: "Nuž aj Hitler mal dobrý ekonomický program a dobre vieme, ako to dopadlo." Tento jeho výrok prevzali viaceré médiá a internetové portály.
V súvislosti s vyššie uvedeným si vám preto, pani ministerka, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Nemyslíte si, že predmetné vyjadrenie predsedu vlády Roberta Fica je možné vnímať ako podporu, propagáciu alebo prejav sympatií k hnutiu spojenému s potláčaním základných práv a slobôd?
2. Nemyslíte si, že v rámci princípu rovnosti pred zákonom by sa výrokom predsedu vlády mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní tak, ako sa tieto orgány v minulosti zaoberali podobnými výrokmi občianskeho aktivistu Mariána Mišúna, alebo tak, ako sa zaujímali o údajné výroky poslancov Petra Krupu alebo Milana Mazureka?
Ďakujem.
Poslednú interpeláciu mám na ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, na základe článku uverejneného v novembrovom čísle mesačníka Polícia vydávanom Odborovým zväzom Polície v Slovenskej republike popisujúcom katastrofálne podmienky na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Spišských Vlachoch sme situáciu boli preveriť priamo na mieste.
Dňa 14. decembra 2016 poslanci klubu Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba a Stanislav Drobný osobne navštívili Obvodné oddelenie Policajného zboru v Spišských Vlachoch. Osobnou prehliadkou priestorov predmetného obvodného oddelenia sme zistili nasledovné skutočnosti. Priestory sú celkovo nedostačujúce. V tak malých priestoroch sa 19 policajtov jednoducho nemôže pomestiť, a to ešte v budove musia byť vyčlenené priestory pre predvolané a predvedené osoby. Niet kde skladovať spisy, pivničné priestory sú pravidelne zatápané. Policajti sa nemajú kde prezliecť, niet kde vypočúvať. Maličká vstupná miestnosť o rozmeroch necelých 3 x 3 m slúži ako vstupná chodba, zároveň ako čakáreň pre verejnosť a tiež ako miestnosť pre zaistené osoby. Vľavo od čakárne je priestor stálej služby, ktorý napriek tomu, že ide o režimové pracovisko, slúži aj ako prechod do provizórnej šatne. Šatňa zas slúži aj ako sklad a zároveň miestnosť pre pracovné porady. Šatňa slúži pre prezliekanie policajtov aj policajtiek, ktoré sú na oddelení dve. Špecialitou oddelenia v Spišských Vlachoch je jediné spoločné WC, ktoré slúži súčasne pre policajtov, policajtky aj verejnosť. Takisto na oddelení je len jedna jediná sprcha, ktorá je v súčasnosti nefunkčná.
Podotýkam, že do služobného obvodu oddelenia patrí jedna z najväčších cigánskych osád na Slovensku a že policajti z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišských Vlachoch svojou každodennou prácou prispievajú k udržaniu akej-takej úrovne verejného poriadku v celej oblasti. Policajtom na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Spišských Vlachoch je už od roku 2012 sľubované presťahovanie ich oddelenia do modernejšej budovy v majetku ministerstva vnútra, ktorá je na ulici Partizánskej č. 14 v Spišských Vlachoch. Podľa sprostredkovaných informácií od pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach sa však od presťahovania obvodného oddelenia do budovy na Partizánskej 14 upustilo, a to z dôvodu vysokých nákladov spojených s rekonštrukciou objektu.
Pravda je však taká, že v objekte na Partizánskej ulici už boli vykonané niektoré úpravy a rekonštrukcie a budova je aj v súčasnom stave na činnosť obvodného oddelenia nepomerne vhodnejšia ako súčasné sídlo oddelenia. Budova je nielen modernejšia, ale najmä poskytuje dostatočné priestorové kapacity nielen na stálu službu či kancelárske priestory, ale aj na hygienické zázemie alebo vybudovanie CPZ podľa požiadaviek definovaných v správe verejnej ochrankyne práv.
Vážený pán minister, v nadväznosti na vyššie uvedené si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Zaoberá sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru doslova katastrofálnymi pracovnými podmienkami policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Spišských Vlachoch?
2. Plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru presťahovanie obvodného oddelenia v Spišských Vlachoch do budovy na Partizánskej ulici?
3. Je vypracovaný investičný zámer alebo projektová dokumentácia rekonštrukcie budovy na Partizánskej ulici č. 14 v Spišských Vlachoch?
4. Ak je takáto dokumentácia vypracovaná, žiadam o jej sprístupnenie cestou výboru pre obranu a bezpečnosť.
Ďakujem.

Ďalej bude interpelovať pán poslanec Mizík.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Táto interpelácia je adresovaná pánovi JUDr. Robertovi Kaliňákovi, ministrovi vnútra.
V médiách bola zverejnená táto skutočnosť. Pred koncom roka 2016 podpísalo ministerstvo vnútra s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu dve grantové zmluvy v hodnote 1 832 209 eur. Hlavný cieľ projektu má hodnotu 1 mil. eur. Z tejto sumy je 250 827 eur priamo zo štátneho rozpočtu. Z celkovej sumy 1 mil. eur je 654-tisíc eur určené pre zamestnancov, to znamená na výplaty, na tlmočnícke služby. Na reintegráciu migrantov je zasa určených 828 900 eur. A z tejto sumy ide na platy 387-tisíc eur. Tu sú otázky:
Aké sú predpokladané kvantitatívne ciele v integrácii a v reintegrácii?
Druhá otázka. Keď tvrdíte, že kvóty odmietame, tak koho chcete integrovať?
Tretia otázka. Keď tvrdíte, že migrantov je tu minimum, tak načo sú tieto obrovské sumy?
Po štvrté. Nebolo by podľa vás lepšie tieto financie využiť na výstavbu bytových domov pre mladé rodiny?
A posledná otázka, čo je veľmi zaujímavá. Aký je dôvod začiernených mien na zmluve?
Ďakujem za slovo.

Ďalej bude interpelovať pán poslanec Uhrík.
Nech sa páči, máte slovo.