13. schôdza

S reakciou pani podpredsedníčka, nech sa páči.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Kolega Karol Galek, ja si to viem predstaviť, tie peniaze, ale tým, že som sa prihovárala k občanom, tak predpokladám, že bežný občan si toľko núl ani nevie predstaviť. Takže preto som hovorila o sume, ktorá je ťažko predstaviteľná pre toho bežného radového občana, ktorý celý život robí, odvádza dane, odvádza odvody a jednoducho vytvára tu nejaké hodnoty, ktoré iní len prerozdeľujú. A tým som chcela povedať, že ide o takú závratnú sumu, ktorú, je zbytočné podľa mňa o nej aj hovoriť, lebo ľudia si to skutočne, tí, čo žijú z 800, 700, 600 eur mesačne, ani nevedia predstaviť, koľko toho, čo oni odrobia, pretečie tými Hornonitrianskymi baňami a skončí niekde v alobale.
A, Natália Blahová, ešte že som bola teda otočená chrbtom. Ďakujem pekne.

Za klub SME RODINA, pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ctené stoličky, poslednú dobu sa často k nim prehováram, začína sa to stávať pravidlom, keď opoziční poslanci sa majú vyjadriť k vážnym témam, tak hovoríme k prázdnym stoličkám. Ale dobre, tak budem asi musieť hovoriť k ľuďom. K ľuďom, ktorí si možno niečo z našich rozpráv aj pozrú.
Vážení, keď si, keď sa vráti, keď premiér Fico po štyridsiatich dňoch zareagoval na ceny a odvolal pána Holjenčíka a hovorí nám všetkým, že to vyriešil, že sa ceny vrátia na rok 2016, že všetko je v poriadku, tak to vôbec nie je pravdou. Nič nie je v poriadku. Ceny v roku 2016 vás rovnakým spôsobom okrádajú, ako vás mali okrádať ceny v roku 2017. Ako som sa posledne dozvedel, tie ceny preto tak markantne narástli, lebo sa dohodli privatizéri so šéfom ÚRSO. No tak to je fakt pekné. To je taká banánová republika.
Ale dobre, poďme sa pozrieť, takže všetko je vyriešené, rok 2016. Ja tvrdím jednu vec, že ste všetci okrádaní minimálne tridsiatimi percentami aj v roku 2016 a veľmi rýchlo ľuďom a po lopate vysvetlím, aby vedeli, kde vlastne sú okrádaní. Elektrická energia je na trhu všade rovnaká, v Nemecku, v Rakúsku, na Slovensku, v Maďarsku, v Česku, úplne rovnaká. Každý si ju vieme kúpiť za rovnakú cenu, takmer za rovnakú cenu. Prečo je u nás drahá alebo najdrahšia? No, lebo sa nám do tej ceny energie ešte zarátavajú káble, ktorými sa dostane k vám do domácností, a rúry, ktorými sa dostane plyn k vám do domácnosti. Ako takto vzniká táto energia? Prečo to takto, takéto výšky platíme? Ja tu mám grafy, ktoré nemôžem použiť, ale môžem citovať. Sieťové ceny v domácnostiach, áno, alebo pre stredné podniky na Slovensku 144 euro, stredný podnik, v Česku iba 100 euro, v Maďarsku iba 35. No, radosť podnikať v Maďarsku, keď mám podnik, ktorý žere veľa elektrickej energie, ale zaplatím iba 35 na megawatt. Na Slovensku 144, dobre počujete, 144 euro. Môžeme sa pozrieť, ako podporujeme malé podniky na Slovensku. Slovensko, v Česku, v Maďarsku, v Nemecku. Nemecko, silná ekonomika, a platí sa tam iba 64 euro. Jasné, že potom naše podniky sú neni konkurencieschopné.
Aby som ľuďom vysvetlil, prečo sa toľko platí. Ten kábel, tá rúra stojí rovnako v Nemecku aj na Slovensku, aj v Maďarsku. Meď, železo sa dá kúpiť principiálne za rovnakú cenu. Potom musíte do tej ceny započítať ešte prácu. Ale tú prácu nemáme drahú na Slovensku, určite nižšiu ako v Nemecku. Prečo je to tak drahé? Lebo do toho vstupujú tri faktory. Jeden faktor je, že dotujeme zelenú elektriku. Áno, musíme zelené energie dotovať, dostali sme to, pokyn z Európskej únie 2020, do roku 2020 by sme mali mať 20 % zelenej energie. Musíme ju dotovať. Takže my musíme dotovať tú čistú zelenú energiu. Dobre, vláda sa mohla v roku 2009 rozhodnúť, ako ju bude dotovať, čím ju bude dotovať. Div sa svete, vybrala si tú najhoršiu vec pre občanov, dotácia solárnych, solárnej energie. A viete, koľkátimi peniazmi? Tristo až 400 eur. Tristo až 400 eur! Naproti tomu vodná energia je dotovaná iba 30, 40. No, prečo by sme občanov zaťažili 30, 40 eurami, keď ich môžeme zaťažiť 400? A div sa svete, kto dostane prvé licencie? Vyhlásili to v piatok a v pondelok už ten tender uzavreli. A prvú licenciu dostal pán Brhel, zakladateľ SMER-u. No nádhera! Dneska sa dozvieme, že župan za SMER, prešovský, má dve firmy na solár, ktorú dotujeme 11 mil. eur, vážení. Vážení občania, napríklad tomuto prešovskému županovi sa poskladáte všetci na dotáciách 11 mil. euro. Nech sa páči, toto je sociálna demokracia. Takže tuná máme dotáciu zelenej energie.
Potom tuná máme špinavú elektriku. Ja tomu hovorím dotácia fosílnych zdrojov. Už to tuná bolo veľakrát spomenuté. To, sú to Hornonitrianske bane. To znamená, že my na jednej strane ťažko dotujeme zelenú energiu, aby sme mali čistejšie životné prostredie, a na druhej strane si ju zašpiníme hnusným popolčekom. Zomiera tu kopec ľudí na tie choroby. A budeme si tú krajinu, zašpiníme si ju, budeme si to dotovať ešte skoro sto miliónmi. Každý rok sa tam pošle do tej Hornonitrianskej bane sto miliónov eur.
Bol som vyzvaný, že by som sa mal pozrieť baníkom do očí. No tak ja by som sa im vedel pozrieť, ale chcem kolegovi tunak poslancovi Tomášovi odkázať, že keď príde najbližšie do bane, nech sa pozrie tým baníkom, prečo majú tie platy tak nízke. Lebo podľa tej dotácie by mali mať dvojnásobný plat. Vážení baníci, všetci sa pozrite na svoju výplatnú pásku a vedzte, že my, všetci občania, sa vám skladáme na dvakrát také platy, ale dostanete len tú almužnu. A viete prečo? Lebo druhá časť sa balí do alobalu, áno, do alobalu a potom sa posiela na Súmračnú. Presne tak, ako to povedala manželka pána Jánoša. Takto sa to deje.
To znamená, že, občania, vy si draho platíte zelenú elektriku, aby ste mali čisté životné prostredie, a na druhej strane si platíte alobal a platíte si špinavú elektriku, ktorá vám znečisťuje životné prostredie, a dotujeme Hornonitrianske bane. Áno, je to pravda, že tam robí 2 200 baníkov a bolo by nešťastné, keby, keby stratili prácu. Ale ja vám poviem jednu vec, keby sme im poslali rovno výplatu, tú, čo teraz dostávajú, tak štát ušetrí 50 mil. a môžu ostať doma. A štát ušetrí 50 miliónov. Nie štát, vy všetci, občania, dôchodcovia, matky s deťmi, babičky, starčekovia, všetci ušetríte 50 mil., keď tí baníci budú len doma. Ale ja pevne som presvedčený, že to sú šikovní ľudia. Dnes máme problém s pracovnou silou, nevieme zamestnať ľudí do Jaguaru, nevieme zamestnať ľudí do fabrík, som presvedčený, že pri šikovnej rekvalifikácii by sa tí ľudia veľmi rýchlo umiestnili. Ale aj keby sedeli doma, je to zisk pre štát. Teraz to platíme my všetci. To farizejstvo, že ste to všetko naúčtovali obyčajným ľuďom. Takže to je druhá vec, prečo musíte platiť vysokú elektriku.
A tretia vec, tu máme privatizérov, oligarchov, ktorých treba nakŕmiť. A potom sa dohodnú len tak mirnix-dirnix s nominantom SMER-u Holjenčíkom a urobia 200, 300, 500, 600 eur vyššie faktúry z roka na rok. Len tak, lebo sa dohodnú, aby trošku zarobili viacej, sa im málilo predtým, tých pár stovák miliónov, tak treba viac. Toto je strana SMER –- sociálna demokracia.
Vážení, a na záver sa s vami rozlúčim posolstvom Roberta Fica. Občania, občania, pozor, pozor, elektrika nezdražela, babička na obrázku je z Čiech!
Ďakujem.

Jeden poslanec s faktickou poznámkou. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
A nech sa páči, pán poslanec Galek.

Pán Kollár, iba taká jedna technická poznámka, ale aj predtým sa už tu objavili informácie o obnoviteľných zdrojoch, fotovoltike, uhlí, hovoríme aj o kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Táto celá podpora má jeden jednotný názov, je to tarifa za prevádzku systému a táto je zahrnutá do koncovej ceny elektriny pre spotrebiteľa. No a to, že podporujeme obnoviteľné zdroje, prikázala nám to Únia, je to dobré pre životné prostredie, okej. Uhlie, sociálna podpora, v poriadku. Ale tu si treba uvedomiť to, že tá tarifa, to, že sa nám premieta do cien elektriny, toto nemáme zákonom. Toto máme zavedené vyhláškou a nové tarify, nové poplatky, nové dane sa môžu dávať iba zákonom.
Preto sme asi pred troma mesiacmi práve na Ústavnom súde túto tarifu napadli a označili za protiústavnú a budeme čakať na rozhodnutie Ústavného súdu. Pretože ak máme takúto tarifu platiť a máme sa na ňu skladať, tak nech o tom rozhodne Národná rada, v akom pomere. Napríklad v Českej republike majú jasne stanovené, že je to iba nejaká úroveň, všetko nad to ide zo štátneho rozpočtu alebo z predaja emisií. Hneď by si politici rozmysleli, či budú podporovať bane 100 mil., alebo nejaké ďalšie novoobnoviteľné zdroje, keby vedeli, že tieto peniaze im na budúci rok v tom štátnom rozpočte chýbať budú. Čiže je to aj o tej politickej zodpovednosti, ktorú doteraz politici odmietali prevziať.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Kollár.

Pán Galek, veľmi pekne ďakujem za vašu faktickú.

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Remišová, za klub OĽANO – NOVA, nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, ešte koncom minulého roka nám vláda a nominant SMER-u pán Holjenčík tvrdili, že elektrina a plyn zlacnie pre všetkých odberateľov, vrátane podnikov. Na tlačových konferenciách pán Holjenčík rozprával, o koľko budeme mať všetci nižšie ceny energií. Pán Fico následne oblepil Slovensko plagátmi, ako drží stabilné ceny. Ľuďom však postupne začali prichádzať faktúry a tieto faktúry pre niektoré domácnosti, podniky, pre obce boli drahšie o 900, 1 000, 1 400 percent. V prvej časti rozpravy sa budem venovať, ináč to ani neviem nazvať, podvodu na ľuďoch s obnoviteľnými zdrojmi, tak ako to už spomenuli kolegovia predo mnou, kolegyňa Nicholsonová a kolega Kollár, a v druhej časti sa budem venovať riešeniam z tejto situácie.
V roku 2016 dosiahli veľkoobchodné ceny elektriny najnižšiu úroveň za posledných desať rokov. Elektrina stála 30 eur za megawatthodinu. Na porovnanie, v roku 2011 za vlády pani Radičovej, na ktorú sa tak veľmi rád vyhovára pán Fico, tak elektrina stála na trhoch okolo 50 eur za megawatthodinu. Okrem ceny samotnej elektriny však obyvatelia vo svojich faktúrach musia platiť aj cenu za distribúciu elektriny, ktorej súčasťou je aj podpora obnoviteľných zdrojov energie. A ide o obrovskú sumu. Na rok 2016 bola plánovaná výška podpory na obnoviteľné zdroje elektriny viac ako 360 mil. eur, ktoré ľudia zaplatia vo svojich účtoch za elektrinu. Všetci ľudia sa poskladajú na týchto 360 mil. eur. Najväčší podiel na tejto sume má podpora pre solárne elektrárne.
Čiže väčšinu minulého roka stála megawatthodina elektriny okolo 30 eur. A koľko platíme za elektrinu zo solárnych elektrární postavených v rokoch 2009 a 2010? Platíme im približne 430 eur za megawatthodinu, teda 14-krát viac. A takúto premrštenú sumu všetci budeme platiť do roku 2025. A je to len a len vďaka vláde SNS a SMER-u, ktorá takúto podporu v roku 2009 zaviedla a ktorá tento rozprávkový biznis umožnila. Samozrejme, tento biznis nemohol robiť každý, lebo však potom by nebol ten biznis taký dobrý, ale mohli to robiť iba záujemcovia s povolením štátneho prevádzkovateľa rozvodných sietí, SEPS-u. Tento podnik, kompletne vo vlastníctve štátu, zaviedol nové pravidlá na udeľovanie súhlasu a zaviedol ich v piatok 30. novembra 2009. V piatok 30. novembra 2009. Uzávierku prvého kola prijímania žiadostí stanovil na pondelok 3. decembra, čiže ľudia mali sobotu, nedeľu a v pondelok bolo treba odovzdávať prihlášky. Ani jeden pracovný deň. Tá uzávierka bola v pondelok o štrnástej hodine. A súčasťou žiadosti mal byť napríklad aj súhlas prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Od piatku do pondelka 14.00 máte čas na to, aby ste si ten súhlas zohnali. V pondelok ráno dostal podnik 97 obálok a z kôpky vybral šťastných výhercov. A keďže veľmi rýchlo dosiahol stanovený limit, 40 obálok poslal neotvorených späť žiadateľom. Neviem si predstaviť, ako ten výber prebiehal, absolútne si to neviem predstaviť a ťažko by sme našli podivnejší a korupciou zaváňajúci spôsob výberu žiadateľov, ako je tento. A toto je ten rozprávkový biznis s fotovoltaikou.
Pán Danko aj pán Fico sa pri zdražovaní elektriny vyhovárali na rôzne finančné skupiny, na zahraničných investorov, ktorí spolu so štátom vlastnia energetické podniky. Nakoniec sa však ukázalo, že keď sa chce, tak cesta sa nájde. Pretože teraz pán Fico sa, zdá sa, veľmi rýchlo dohodol s nimi na zmene cien a vyhlasuje teda, že ceny klesnú na minuloročnú úroveň. Čiže zdá sa, že sa s nimi dá dohodnúť za pár dní. Ale aj mnohé solárne elektrárne sú koncentrované v rukách finančných skupín a oligarchov, nebudem ich menovať, ale s nimi sa nedohodne už nikto, pretože títo ľudia majú zákonom zaručenú podporu na pätnásť rokov. Túto podporu im zaručili práve strany SMER a SNS. Teda pätnásť rokov všetci odberatelia sa skladajú na ich zisky, ktoré sú niekedy až tretina tržieb, ich zisky. A to je obrovské číslo. Viete, ktorá slnečná elektráreň dostala v predminulom roku najväčší doplatok za výrobu elektriny zo slnka? S doplatkom skoro 1,9 mil. eur to bola firma pána Miškovského. Komu to meno nič nehovorí, je to obchodný partner pána Brhela. Nie nadarmo sa v spise Gorila píše o kšeftoch v energetike, ktoré mal pán Fico dohadovať, a o pánu Brhelovi sa tam píše ako o jednom z akcionárov strany SMER.
Príčinou chaosu okolo zdražovania elektriny sú koaličné strany, najmä strana SMER a SNS, ktorých nominanti v energetických podnikoch na situáciu včas neupozornili a neriešili ju. Zvýšené ceny boli firmám odsúhlasené v novembri, ale až do polovice januára sa vláda tvárila ako mŕtvy chrobák a nič nerobila.
Takisto príčinou sú tiež zmätočné vyhlásenia koaličných predstaviteľov a snaha hodiť vinu, ako vždy, na niekoho iného, buď na Radičovú, buď na privatizáciu, buď na energetické podniky, vždy je to len vyhováranie, vyhováranie, vyhováranie. Ale čo je však najdôležitejšie, hlavnou príčinou zdražovania elektriny, ceny, je zlý systém podpory pre obnoviteľné zdroje elektriny, ktorý zaviedla, a ešte raz opakujem, vláda SMER-u a SNS v roku 2009. Vyvoleným podnikateľom prináša obrovské zisky, na ktoré sa im cez platby za elektrinu skladajú aj tí najchudobnejší obyvatelia Slovenska.
Čo sa týka vývoja situácie, samozrejme je dobré, že pán Holjenčík prevzal zodpovednosť za zlyhanie úradu a z funkcie odstúpil. Je nesporné, že regulačný úrad zlyhal pri schvaľovaní cien distribúcie z elektrickej energie a nedostatočne posúdil vplyv navrhovaných cien na ľudí a hlavne na tie najzraniteľnejšie skupiny na Slovensku. Nejde, samozrejme, o prvé zlyhanie regulačného úradu a vládna koalícia by sa nad sebou mala vážne zamyslieť. Za chod úradu a kvalitu cenovej regulácie je zodpovedný predseda úradu a členovia regulačnej rady, najmenej piati zo siedmich členov rady vrátane predsedu sú nominantami niektorej zo strán vládnej koalície a tá za túto situáciu nesie plnú zodpovednosť.
Systém nezávislého regulátora je zavedený v celej Európe a keď sa pozrieme k našich susedom v Čechách, tak zistíme, že tam napríklad štát žiada regulátora o zvýšenie cien pri preprave plynu, pretože regulátor ich podľa vlády stanovil nízko a firmy kvôli tomu znižujú investície. Čiže keď budeme mať v orgánoch úradu odborníkov, ktorí sa zodpovedajú iba občanom a odberateľom elektriny, nebudeme sa musieť pozerať na smutný obraz, keď sa druhý a tretí najvyšší ústavný činiteľ predbiehajú vo vyhláseniach, kto viac rozhodnutia regulačného úradu, nezávislého regulačného úradu ovplyvnil. Akékoľvek ovplyvňovanie úradu zo strany politikov je protizákonné a títo dvaja páni predvádzali deštrukciu právneho štátu v priamom prenose.
Samozrejme, regulačný úrad, to je iba jedna strana mince, pretože pán Fico aj pán Danko sa vo svojich vystúpeniach k cenám elektriny snažili sa vytvoriť dymovú clonu. Snažili sa navodiť dojem, že za zvýšenie cien môže hlavne teda ten zlý regulačný úrad a taktne obchádzali fakt, že v tomto prípade regulačný úrad iba schválil cenový návrh distribučných spoločností. A ako sme to povedali už na tlačových konferenciách, štát má vo všetkých energetických podnikoch dvoch zástupcov v predstavenstve, ktoré firmy reálne riadi, väčšinu členov vo všetkých dozorných radách týchto podnikoch. Žiaľ, je zjavne nesprávne hovoriť o zástupcoch štátu, pretože mnohí štátni nominanti v týchto podnikoch nezastupujú štát, nezastupujú občanov tejto krajiny, ale zastupujú skôr politické strany a rôzne iné záujmy a často s energetikou, to tu už tiež bolo povedané, často s energetikou nemajú vôbec žiadne skúsenosti.
Však pozrime si teda tie dozorné rady, najvyššie kontrolné orgány týchto podnikov. Šéfka dozornej rady Západoslovenskej energetiky pani Milučká, predsedníčka klubu žien SNS, pán Dorkin, správca konkurznej podstaty Lesostav, ktorý pod vedením aj pána Danka skrachoval a zostal dlžný štátu aj zamestnancom milióny korún, pán Haťapka, ktorý bol zástupcom SNS v Rade pre vysielanie a retransmisiu, strana ho nominovala opäť, našťastie, na poslednú chvíľu kandidatúru stiahla. Títo páni tam sedia, berú vysoké odmeny. Napríklad vo Východoslovenskej energetike variabilná odmena, každá odmena je zložená z viacerých zložiek, variabilná odmena štátnemu podpredsedovi predstavenstva za rok 2016 bola 14 600 eur, za rok 2015 to bolo 16 827 eur. To bola matka, holding. Východoslovenská distribučná, variabilná odmena štátnemu podpredsedovi predstavenstva 2015 6 700 eur, mesačne podpredseda predstavenstva 2 626 eur, predseda dozornej rady mesačne 1 125 eur, podpredseda 900 eur. A tak ďalej a tak ďalej. Tie peniaze berú preto, že sú tam, aby dozerali na to, čo tá spoločnosť robí. A pán Danko aj pán Fico sa tvária, že štátni nominanti v týchto podnikoch nič nemôžu. Pán Danko dokonca začal spomínať akési znárodnenie energetických podnikov. Ale to vôbec nie je pravda, že štátni nominanti tam nič nemôžu. Tu mám akcionársku zmluvu týchto podnikov a podľa tejto zmluvy dozorná rada, teda štát musí schváliť nakladanie s majetkom, prepúšťanie, všetky väčšie investície, zástupca štátu v predstavenstve musí schváliť vymenovanie generálneho riaditeľa, musí schváliť investície, pôžičky, zmenu účtovných postupov a tak ďalej a tak ďalej, čiže všetky dôležité rozhodnutia, ktoré tieto firmy robia, či už matky alebo ich dcéry, musia schváliť aj nominanti štátu. Hovoriť o tom, že títo nominanti tam nemajú žiadnu moc, je klamstvo. Štát teda môže ovplyvňovať hospodárenie týchto podnikov a v každom prípade má dosť informácií o tom, aké ceny firma plánuje na ďalší rok. Nominanti štátu tam len sedeli, nič nerobili, brali peniaze a od minulého leta museli o nových cenách elektriny vedieť a je trestuhodné, že nominanti vládnej koalície takýto chaos v cenách elektriny spôsobili. Bol tu aj pán minister hospodárstva, ktorý sľúbil, sa mal stretnúť 6. februára s týmito politickými nominantami a vyvodiť dôsledky. Zatiaľ žiadne. O tom, že by boli vyvodené nejaké dôsledky, sme nič nepočuli. Absolútne žiadne prevzatie zodpovednosti.
A ešte k tomu znárodneniu. Samozrejme, nie som zástanca privatizácie všetkého, čo štát má, ale skôr, ako tu začneme rozvíjať nejaké teórie o znárodnení a o nejakých národných holdingoch, tak by sme si mali urobiť poriadok s korupciou a diletantizmom pri riadení štátu. Napríklad Slovenská národná strana mala vplyv na stopercentne štátne podniky počas vlády s Mečiarom a všetci si pamätáme výsledok. SPP, máme napríklad Duckého zmenky, ktoré štát strašia dodnes, a pána Duckého kvôli nim zavraždili. A vidíme, že aj dnes SNS do týchto podnikov posiela ľudí, ktorí nemajú s energetikou žiadne skúsenosti. Skrátka, takto sa to robiť nedá a nemôžeme dopustiť opätovné rozkrádanie a úpadok týchto energetických podnikov.
Čiže za hlavný problém považujem neodborné nominácie do regulačného úradu a do energetických podnikov, ktoré štát spoluvlastní. Príkladom neodborných nominácií je aj, a dosadzovania politických nominácií je aj sám predseda SNS pán Danko, ktorý sedel ako nominant Jána Slotu v Dozornej rade Západoslovenskej energetiky počas prvej vlády Roberta Fica, sedel tam od roku 2007 do roku 2011. A preto ako opozícia budeme pozorne sledovať, koho vládna koalícia navrhne za predsedu, nového predsedu regulačného úradu, aké budú jeho priority a budeme pozorne sledovať, či nebude previazaný na výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, keďže práve ich dotácie cenu elektriny pre spotrebiteľov výrazne predražujú.
Teraz by som sa ešte vyjadrila k politickým nomináciám vo všeobecnosti, pretože to, ako to robí vládna koalícia, a nielen v energetických podnikoch, ale v podstate všade, to považujem za rakovinu tejto spoločnosti. Proste všetko, čo je štátne, sa tu považuje za nejakú korisť, ktorú si politickí nominanti, ich kamaráti, spriaznení ľudia si ju tu delia ako zbojníci. Delia si ju za odmenu, za lojalitu a tak ďalej. Čiže nominácie. Stačí sa pozrieť ináč, kto tam sedí, v tých podnikoch. Nominácie do orgánov sú spolitizované. V orgánoch firiem, keď si pozriete, keď sa snažíte dohľadať životopisy, tak zistíte, že v orgánoch firiem často chýbajú niektoré profesné profily, ktoré dozorné rady a predstavenstvá veľmi potrebujú. Napriek formálnemu záväzku konkurzov, ktorý vláda schválila uznesením za, bolo to počas vlády Radičovej, kde stanovila aj nejaké všeobecné kvalifikačné kritériá a do predstavenstiev sa vláda zaviazala, že bude organizovať konkurzy, politické strany priznávajú, že tam majú svojich ľudí, čo podkopáva akúkoľvek dôveryhodnosť tzv. výberového konania na tieto miesta.
Ako by sa mali miesta v orgánoch štátnych podnikov obsadzovať? Môžeme sa pozrieť do zahraničia, ako to robia v zahraničí, lebo samozrejme problém s politickými nomináciami nemáme len na Slovensku. OECD napríklad odporúča, aby do nominácií členov štátnych orgánov alebo pološtátnych podnikov, aby tieto nominácie boli vyberané konzistentnou a transparentnou metódou. Niektoré štáty majú kvalifikačné požiadavky na nominantov zakotvené priamo v zákone a podliehajú akreditačnému procesu. V Izraeli napríklad sektoroví ministri sú zodpovední spoločne s ministerstvom financií za nominácie, ale kľúčovú úlohu majú aj dva ďalšie orgány, tzv. vládny úrad pre podniky a následne výbor, ktorý kontroluje a schvaľuje kvalifikačné kritériá, ktoré musia spĺňať nominanti. Veľká Británia, tá má zas otvorený systém, proces výberu kandidátov podlieha výboru pre nábor a výber pre verejnú správu, čiže tam sú konkurzy ako na každé iné miesta vo verejnej správe. Nový Zéland. Nový Zéland má komplexný prístup k nomináciám do štátnych podnikov od požiadaviek kontroly až po školenia. Keď tam dosadí svojich ľudí do orgánov, dokonca im poskytuje aj školenia, aby vedeli kvalifikovane v týchto orgánoch štátnych podnikov pôsobiť. Špeciálny výbor vyberie na zoznam vhodných kandidátov a súčasťou každého kandidáta je overenie, či kandidát nie je v konflikte záujmov, preverenie jeho skúsenosti a vzdelania. U nás o preverení konfliktu záujmov môžete len snívať. Dokonca je to často tak, že ľudia, čo sedia v dozorných radách a v predstavenstvách štátnych podnikov, sa ani netaja svojimi prepojeniami na súkromné biznisy. Fínsko. Fínsko je z hľadiska modernizácie výberových konaní do štátnych podnikov výrazne popredu pred ostatnými krajinami. Úrad, ktorý má na starosti štátne podniky, deleguje vytvorenie databázy a predvýber kandidátov špecializovanej personálnej agentúre a túto agentúru vyberá každé štyri roky. Personálna agentúra hľadá kandidátov, vhodných kandidátov v rozsiahlej sieti kontaktov a dokonca aj medzi členmi orgánov súkromných firiem, špeciálne sa sústreďuje na zahraničných odborníkov a expertov v danom odbore, ktorých sa snaží získať pre členstvo v orgánoch ich štátnych firiem najmä preto, aby sa vylúčilo rodinkárstvo, politické vplyvy a klientelizmus.
Niektoré krajiny delia nominačnú právomoc medzi viaceré ministerstvá. Napríklad Estónsko delí nominačnú právomoc medzi sektorové ministerstvo a medzi ministerstvo financií, ktoré nominuje zhruba polovicu členov orgánov spoločnosti, a vedie to aj k širšiemu spektru zručností a odborností, ktoré majú jednotliví členovia orgánov. Takisto mnohé z krajín majú presne popísané kvalifikácie a zručnosti, ktoré členovia dozorných rád a predstavenstiev jednotlivých podnikov musia zastávať a ktoré potrebujú. Vo väčšine krajín, kde tento systém transparentne funguje, sú to najmä skúsenosti z auditu, finančného manažmentu, niektoré krajiny tam dávajú aj požiadavku riadiacej praxe. V Taliansku napríklad prijali zákon, že, ktorý obmedzuje pôsobenie, jeden nominant nemôže byť vo viacerých orgánoch spoločnosti, pretože potom sedí v piatich firmách a nikde si neplní svoje povinnosti.
Takže ešte raz zdôrazňujem, že za tento chaos sú kompletne zodpovedné strany vládnej koalície, predovšetkým SMER a SNS, pretože v energetických podnikoch majú zjavne, pretože v energetických podnikoch majú dôležité posty a nominovali tam neodborníkov. A je úplný nezmysel, aby sa situácia riešila vytvorením ďalších štátnych zástupcov, nadradeným tým ostatným štátnym zástupcom tak, ako to navrhuje SNS. Pretože čo potrebujeme, potrebujeme väčšiu kontrolu verejnosti, viac informácií a hlavne profesionálnejšiu prácu regulačného úradu.
Takisto medzi riešeniami tejto situácie sme navrhovali nominovať do regulačného a ešte raz úradu a pološtátnych energetických podnikov odborne schopných a morálnych ľudí, nominovať ich cez výberové konania tak, ako to prikazuje uznesenie vlády. Zaviesť povinnosť regulačného úradu skúmať vplyv na najbežnejšie skupiny odberateľov, teda pri rozhodnutiach, ktoré menia cenu pre obyvateľov, podniky a obce. Takisto úrad musí zverejňovať oveľa viac informácií o svojom rozhodovaní. Nemôže sa skrývať tak, ako to robí doteraz, za obchodné tajomstvo regulovaných firiem. Tak ako povedali viacerí, ja opakujem, dnes sa všetci v cenách energie skladáme na podporu majiteľov solárnych elektrární a majiteľov baní, ale úrad pred ľuďmi tají, akú výšku podporí a teda navýšenie ceny a elektriny vypočítava. A takto to predsa nemôže byť. Keď im štát zabezpečuje monopolné postavenie, keď finančne podporuje obrovskými sumami, 360 mil. eur, podporuje ich podnikanie, tieto firmy skrátka musia strpeť väčšiu kontrolu verejnosti. Nemôžu sa skrývať za obchodné tajomstvo.
A posledné dve opatrenia sa týkajú účastníkov konania o regulácii. Žiadame tam doplniť aj zástupcov spotrebiteľov z radov firiem a domácností a rozdeliť funkciu predsedu úradu a predsedu regulačnej rady ako odvolacieho orgánu.
Ostáva mi ešte šesť minút. A na záver, my sme hovorili aj na tlačových konferenciách, že ľudia nám píšu, sťažujú sa na, sťažujú sa nám, posielajú nám svoje faktúry a nechcem teraz tak zbytočne márniť čas, ale ja si myslím, že tie, tie maily a sťažnosti, ktoré nám píšu, že si zaslúžia byť tu prečítané a zaslúžia si, aby aj tí, čo sú tu neni, poslanci vládnej koalície, aby si skrátka vypočuli, čo tí ľudia hovoria. Nebudem hovoriť mená.
"Som živnostník z Diviak nad Nitricou. Predpis platenia záloh mi chodí každý rok v januári a takisto aj práve dnes. Skoro ma trafil šľak, predpis na mesačnú platbu 88 eur. Najskôr som sa utešoval, to musí byť omyl. Ale kdeže! Slečna na infolinke mi milým hlasom vysvetlila, že je to skrátka tak, že je to po novom správne. Hlavná zložka platby je cena za prístup do distribučnej sústavy, to sa vraj počíta podľa veľkosti hlavného ističa. Nech sa to počíta, z čoho chce, ale je to 1760-percentný nárast. Priznám sa, neviem, do akej miery je SSE – distribúcia štátna alebo súkromná firma, ale toto je podľa uja Fica zlacňovanie? Pre koho má nárast ceny zabezpečiť sociálne istoty? Dielňa mala byť akýmsi mojím zabezpečením, ak by som prišiel o zákazky, ktoré ma momentálne živia. Neviem, koľko šťastných živnostníkov sa vám ozve, ale ja som sa musel rozhodnúť, že momentálne zruším to odberné miesto."
Ďalší pán. "Včera som navštívil..." Toto je zaujímavé, lebo vlastne pán Fico hovorí, že však ľudia majú mať čas na zrušenie a tých ističov, majú si, vlastne zmeniť, prispôsobiť sa tej novej situácii, takže toto tu, píše jeden občan. "Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktorí nemajú možnosť pomocou internetu vám napísať, akí sú sklamaní zo súčasnej situácie v energetike. Sú to predovšetkým starší ľudia a tak tlmočím ich mienku a svoju k nim pripájam. Včera som navštívil Východoslovenskú distribučnú, zákaznícke centrum v Poprade a rozhodol som sa odhlásiť istič na 380 voltov, ktorý mám v rodinnom dome a roky 380-voltový prúd nepoužívam. Žiaľ, nikdy som sa s tým nezoberal a v dobrej viere som si myslel, že v skutočnosti platím len za spotrebovanú energiu v domácnosti malými spotrebičmi. S hrôzou som zistil, že desiatky rokov platím aj za ten nevyužívaný istič, čo tvorí polovicu z mojej mesačnej zálohy na elektrinu. Som dôchodca, rozhodol som sa s tým skoncovať. V zákazníckom centre som vyplnil žiadosť. Pracovníčka mi povedala, že za odhlásenie musím zaplatiť 50 eur. Prečo, veď sa len odhlasujem? Podnik s tým nemá žiadnu prácu, žiadne finančné náklady. Potom musím zaplatiť za revíziu 30 eur, musím zariadiť si odmontovanie a namontovanie nízkonapäťového. Čiže celkovo ma tento špás vyjde asi na 120 eur. Východoslovenská distribučná nemá uverejnený cenník poplatkov napríklad za odhlásenie a prihlásenie, nehovorí, z akého princípu vychádza, či jej to dovoľuje zákon a či môže vyberať a stanovovať poplatky, aké chce. Všetko je proti ľuďom. Zasaďte sa, prosím, za zlepšenie tohto stavu a za odstránenie tejto nespravodlivosti."
A ešte prečítam jeden mail od dôchodkyne a s týmto skončím. "Som dôchodkyňa, ktorá žije na dedine v rodinnom dome po rodičoch. Už dlhšiu dobu sa rozhodujem, či mám zatepliť môj dom zo skromných celoživotných úspor. Má to vôbec význam? Načo má občan investovať veľké peniaze, aby napríklad klesla spotreba plynu, keď si firmy budú svoje zisky fixovať vo fixných poplatkoch? Na dedine žije dosť žien, ktoré žijú samé. Dokedy budú zvládať platiť neustále zvyšovanie cien energií z dôchodkov, ktoré všetci poznáme a ktoré sa zvýšia o 8,20 eur ako napríklad tento rok? To sa máme na staré kolená vrátiť o 30 rokov späť, začať kúriť v jedných kachliach a umývať sa v lavóroch a vylievať vodu na dvor? Ja som to ešte zažila. Celá filozofia, že tých, čo šetria energiami, vodou a tým pádom míňajú málo, treba potrestať. Je to zvrhlé. A, navyše, nie je aj v rozpore so všeobecnou potrebou znižovania spotreby energií v súvislosti s globálnym otepľovaním? Prajem vám veľa úspechov."
A týchto mailov, kde nám posielajú minuloročné faktúry, tohtoročné faktúry, sťažnosti, máme veľmi, veľmi, veľmi veľa. A ma to mrzí, že vláda, sociálna vláda tak veľmi dlho nekonala a v podstate týchto ľudí odbila. Najprv ich odbila len tým, že však dlho tvrdila, že však ceny sa v priemere budú znižovať. Áno, v priemere sa budú znižovať, ale mnohým zraniteľným spotrebiteľom vyskočili o stovky percent. Potom tvrdila, že však na východnom Slovensku to riešiť netreba, iba na strednom Slovensku. A teraz v podstate síce tvrdí, že sa vraciame k cenám za minulý rok, ale uvidíme teda, aké tie ceny budú. A to riešenie nie je také jednoduché, ako to vláda prezentuje. A táto schôdza nemá byť ani o vylievaní nenávisti alebo o nejakých, táto schôdza má byť skrátka o ľuďoch a má byť v mene ľudí, v mene všetkých ľudí, ktorí sa na nás obrátili, s dôverou obrátili a ktorí čakajú, že ich volení zástupcovia sa za nich zasadia a budú za nich tu v parlamente bojovať. A to sa snažíme aj s mojimi kolegami robiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)