14. schôdza

Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že sťahujem svoj návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 439), z programu tejto schôdze.

Pri hlasovaní č. 37 som uvedený ako nehlasujúci, do zápisu prosím zaznamenať, že som hlasoval za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie, schôdzu ústavnoprávneho výboru dnes o dvanástej.

Prosím pri hlasovaní č. 31 uviesť za. Hlasoval som, chcem hlasovať za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dobrý deň prajem všetkým, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zabezpečuje predovšetkým úplnú transpozíciu smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Návrh taktiež preberá vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vecne spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Okrem už spomenutého ďalšími dôvodmi predloženia vládneho návrhu zákona sú:
- Implementácia záverov obsiahnutých v náleze výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom, ktorý od roku 2009 do súčasnosti prerokovával dva prípady Slovenska vo vzťahu k Mochovciam 3, 4 a výsledkom bola požiadavka na posilnenie práv zainteresovanej verejnosti v rozhodovacom procese v jadrovej energetike.
- Proces elektronizácie verejnej správy v podmienkach konaní na Úrade jadrového dozoru na základe zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.
- Legislatívna úprava požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, konkrétne Dohovor o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie.
- A v neposlednej miere podnety z aplikačnej praxe a zo vstupu účastníkov legislatívneho procesu.
Vládny návrh zákona ťažiskovo pokrýva nasledovné oblasti zmien:
- sprísnenie bezpečnostných požiadaviek pri prevádzke jadrových zariadení v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime,
- zavedenie procesu samohodnotenia dozorných rámcov členských štátov a následného partnerského hodnotenia v desaťročnom cykle,
- úprava partnerského hodnotenia členských štátov na vybranú spoločnú technickú tému v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v šesťročnom cykle,
- sprísnenie požiadaviek v oblasti havarijnej pripravenosti a havarijnej odozvy,
- úprava činnosti styčného miesta, t. j. pracoviska slúžiaceho na informovanie o jadrovej havárii a radiačnom ohrození,
- vyššia miera informovanosti a participácie verejnosti na rozhodovacích procesoch úradu za účelom zvýšenia transparentnosti,
- posilnenie informačnej povinnosti voči verejnosti týkajúcej sa opatrení na ochranu zdravia v súvislosti s potenciálnou jadrovou hrozbou a
- precizovanie spôsobu podávania žiadostí elektronickou formou.
Okrem vyššie spomenutých ťažiskových oblastí novelizácie právnej úpravy sa realizujú aj nevyhnutné legislatívnotechnické zmeny súvisiace s navrhovanou úpravou ťažiskových oblastí.
Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 359), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 419 z 1. februára 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 172 zo 14. marca 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 81 zo 16. marca 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 62 zo 14. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 59 zo 14. marca 2017.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 88 z 21. marca 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, z dnešnej hodiny otázok by som chcel ospravedlniť nasledujúcich členov vlády: Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Pellegrini, zastupuje ho minister financií Peter Kažimír. Na zahraničnej pracovnej ceste je aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a zastupuje ho minister financií Peter Kažimír. Mám informáciu, že neprítomný bude aj minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Plavčan, zastupuje ho minister dopravy a výstavby pán Érsek. A žiadne otázky neboli postavené pani ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pani Matečnej.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať v stanovenom časovom limite na otázky poslankýň a poslancov Národnej rady.

Ďakujem, pán poslanec, pán predseda výboru, za postavenú otázku. Dámy a páni, summit v Ríme má predovšetkým slávnostný charakter, ale asi by bolo nesprávne zvýrazňovať iba tento rozmer stretnutia v hlavnom meste Talianska. Na summite je záujem prijať tzv. Rímsku deklaráciu, v tomto okamihu pomerne všeobecný dokument, ale dôležitý preto, lebo jednoznačne v tomto dokumente predstavitelia členských štátov potvrdzujú záujem pokračovať v projekte Európskej únie.
Rovnako dôležité je, že tento dokument reflektuje na stanovisko, ktoré k rímskemu procesu schválila V4 na svojom poslednom stretnutí vo Varšave.
Čo ja považujem za mimoriadne dôležité, je fakt, že v samotnom dokumente, o ktorom budeme rokovať a ktorý budeme aj podpisovať v Ríme, sa nehovorí o otváraní základných zmlúv, na základe ktorých je Európska únia postavená, ale - a to musím zvýrazniť a využiť túto príležitosť - hovoríme o jednom modeli, ktorý pravdepodobne bude modelom budúcnosti fungovania Európskej únie, a to je model tzv. posilnenej spolupráce.
Chcel by som, vážené dámy a páni, podčiarknuť, že Európska únia je pre Slovensko životný priestor. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky bude robiť také kroky v zahraničnej politike, ale aj tu na Slovensku, aby sme nikdy z akýchkoľvek dôvodov, či sú to formálne, alebo obsahové, neboli vyčlenení z jadra európskej integrácie. Slovensko je šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. Slovensko potrebuje byť súčasťou tohto životného priestoru. A preto musíme veľmi pozorne sledovať vývoj, ktorý momentálne v Európskej únii sledujeme. A ten vývoj nie je najpriaznivejší.
Musíme skonštatovať, že sú tu členské krajiny, ktoré hovoria, že ak sa skupina členov Európskej únie rozhodne postupovať rýchlejšie ako niekto iný, musí tejto skupine byť toto umožnené. A na tento účel existuje aj mechanizmus alebo model tzv. posilnenej spolupráce. Veľmi presne to popísala na ostatnom zasadnutí Európskej rady spolková kancelárka Merklová, ktorá skonštatovala, že ak sa rodina rozhodne ísť na výlet a jeden člen rodiny povie, že nejde, tak kvôli takémuto členovi nezostane rodina doma, ale pôjde na ten výlet. A veľmi bude záležať od toho zostávajúceho člena, ktorý je doma, či sa potom v budúcnosti pridá, či tento člen rodiny bude schopný vôbec udržať tempo, ktoré mu zostatok rodiny nastaví.
Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky bude naďalej presadzovať, aby základným princípom fungovania Európskej únie bol konsenzus 27 členských štátov po tom, čo Veľká Británia sa rozhodla z Európskej únie odísť. A tento princíp posilnenej spolupráce, že niektoré krajiny, ktoré chcú ísť dopredu, môžu ísť dopredu, môže byť len podporný mechanizmus, podporný model. Nesmie sa z toho stať spôsob fungovania Európskej únie, že nám povie desať, jedenásť, dvanásť členských štátov, my ideme takto a všetci ostatní buď sa pridáte, alebo budete zaostávať, čo by znamenalo, že nebudeme mať iba dve rýchlosti, ktoré dnes máme v Európskej únii. Jedna rýchlosť je to, že máme euro. Druhá rýchlosť, že máme členské štáty, ktoré euro nemajú. Ak však presadíme alebo budeme rešpektovať, že model posilnenej spolupráce má byť modelom fungovania Európskej únie, tak zakladáme v praxi ďalšie a ďalšie rýchlosti, čo si v tomto okamihu nemôžeme dovoliť.
Aj preto vláda Slovenskej republiky, ako som už uviedol, vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, urobí všetko, opakujem, všetko pre to, aby sme zostali súčasťou jadra európskej integrácie. A v tomto duchu sa budeme aj správať na rokovaní európskeho summitu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kvorka, chcem poďakovať aj vám za vašu otázku. V4 je typickým príkladom toho, ako môžu krajiny, keď sa spájajú, dosahovať konkrétne výsledky. Mali sme pred chvíľou zasadnutie integračného výboru, kde som skonštatoval, že na jednej strane je V4 pre nás životne dôležitý formát, pretože dohromady reprezentujeme viac ako 60 mil. obyvateľov, ale na druhej strane tento formát nemôže nahrádzať naše európske ambície, to, že chceme byť súčasťou jadra európskej integrácie. V4 už veľakrát potvrdila, že pokiaľ dosiahne spoločné závery a tieto spoločné závery aj presadzuje na zasadnutiach Európskej rady, tak môže byť úspešná.
Inicioval som pred niekoľkými týždňami zasadnutie krajín V4 predovšetkým k téme, ktorá sa dotýka každého jedného občana Slovenskej republiky a takisto občana Poľska, Maďarska a Českej republiky, k téme kvality potravín. Myslím si, že táto téma nie je len technického charakteru, nie je o tom, že či jeden výrobok obsahuje umelé sladidlá alebo konzervanty, je to téma, ktorá je výsostne politická, pretože robí z členských štátov Európskej únie a z obyvateľov, ktorí žijú na území Európskej únie, občanov prvej kategórie a občanov druhej kategórie. Štátna veterinárna a potravinová správa vykonala analýzu na Slovensku 22 identických výrobkov, ktoré majú rovnaký názov, označenie aj obal a boli zakúpené v rovnakej obchodnej sieti na Slovensku a v Rakúsku. Neuveriteľne u trinástich výrobkov boli zistené rozdiely rôzneho rozsahu v senzorických alebo kvalitatívnych ukazovateľoch, a pritom spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu potraviny tej istej značky bez ohľadu na krajinu výroby alebo nákupu. Jednoducho, presne takisto ten kečup vyzerá v Rakúsku, ako vyzerá na Slovensku, presne takisto ten sladený nápoj vyzerá v Rakúsku ako na Slovensku, ale zloženie týchto výrobkov je diametrálne odlišné.
My odmietame rešpektovať argumentáciu výrobcov, že na trhoch nových členských štátov Európskej únie majú ľudia iné chute alebo že ľudia na trhoch vo východnej Európe nie sú schopní z hľadiska svojich ekonomických možností kupovať si kvalitnejšie výrobky. Považujeme to za podvod, považujeme to za niečo, čo nás uráža, a ja som v tomto duchu hovoril aj na Európskej rade, že toto je zásadná politická otázka fungovania Európskej únie. Ak Európska komisia nebude dostatočne razantne reagovať na tento fenomén, ktorý tu je, tak to môže vyvolávať veľkú mieru nedôvery ľudí v krajinách, ako je Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, v schopnosti Európskej únie poskytovať všetkým obyvateľom rovnaké podmienky.
Dámy a páni, V4 vo Varšave prijala preto spoločný postup a podarilo sa nám presadiť do záverov Európskej rady, že Európska komisia sa musí témou dvojakej kvality potravinárskych výrobkov zaoberať a musí zabrániť nadnárodným výrobcom a monopolom takéto praktiky. Pretože v opačnom prípade budeme mať pocit, že ťaháme za kratší koniec povrazu, čo nepovažujem v tomto okamihu za správne.
Preto vnímam nielen V4, ale vnímam aj samotný európsky summit za veľké diplomatické víťazstvo nielen Slovenska, ale celej V4, preto musím poďakovať kolegom z V4. Chcem poďakovať aj pani ministerke Matečnej za to, že v tejto téme veľmi intenzívne pracuje. Očakávame, že urobíme ďalšiu podstatne hlbšiu analýzu výrobkov predávaných v Rakúsku a na Slovensku, aby sme mali ešte silnejšie argumenty a mohli presvedčiť Európsku komisiu. V každom prípade ďakujem za spoluprácu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, je to všecko známe nám, že potraviny konzumujeme všetci, dotýka sa nás to všeckých a každý chce, aby tieto potraviny, ktoré konzumujeme aj u nás, v našej republike, mali čo najvyššiu kvalitu. Preto si myslím, že summit V4 mal svoj význam, a chcem sa vám poďakovať, pán premiér, za aktivity, ktoré ste vykonali v tejto záležitosti.