14. schôdza

Ďakujeme aj my. Týmto sme vyčerpali 15-minútový limit na otázky pre predsedu vlády v zastúpení podpredsedu vlády pána Kaliňáka. Pokračovať budeme odpoveďami na členov vlády, členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Eriky Jurinovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a znie: "Vážený pán minister, od zriaďovateľov chránených dielní máme informácie, že úrady práce im zadržiavajú financie, refundácie prevádzkových nákladov. Jedná sa o nové usmernenie k zabezpečeniu jednotného postupu úradov práce, aplikáciou ktorého sa stalo, že chránené dielne nevedia získať marcovú refundáciu mzdových nákladov z roku 2016. Viete, pán minister, o tomto probléme a budete ho riešiť? Chce vláda naďalej podporovať chránené dielne? Aký je zámer ministerstva?"
Nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka za slovo. Prajem vám všetkým príjemný a dobrý deň a ďakujem aj za otázku položenú a dovoľte mi teda prečítať odpoveď v mene pána ministra práce.
V súvislosti so zmenou postupu úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránených dielní a chránených pracovísk a nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnaností a o zmene a doplnení niektorých zákonov cieľom zmeny vo vyplácaní predmetného príspevku nebolo a ani sa tak nestalo, pripraviť čo i len jednu chránenú dielňu alebo chránené pracovisko o im oprávnené patriace finančné prostriedky. Naopak, snahou bolo nastaviť pravidlá pri výpočte príspevku takým spôsobom, aby zamestnávatelia zamestnávajúci občanov so zdravotným postihnutím v prípadoch skončenia pracovného pomeru s takým zamestnancom alebo v prípade zrušenia postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska neprichádzali o príspevok za posledný mesiac. Súčasne sa tým sledoval cieľ zosúladenia postupu pri poskytovaní príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti, tak ako som to už uviedol. S pravidlami financovania tohto príspevku z prostriedkov ESF v rámci Operačného programu Ľudské zdroje a platným zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Dôvodom zmeny dovtedajšieho postupu úradov pri poskytovaní tohto príspevku boli nasledovné okolnosti:
V praxi dochádzalo k rozdielnym postupom úradov pri vyplácaní mzdových nákladov, ktoré síce vzniknú zamestnávateľovi v oprávnenom období príslušného štvrťroka, no tým, že sa mzdy vyplácajú spravidla až nasledujúci mesiac, reálny výdavok vzniká až mesiac po skončení štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada. Pred zmenou úrady postupovali takým spôsobom, že napríklad marcový mzdový náklad, ktorý vznikol vo forme výdavku v apríli, sa považoval za oprávnený náklad druhého štvrťroka a žiadateľ si ho uplatnil až v žiadosti podanej v júli v rámci úhrady prevádzkových nákladov za druhý štvrťrok.
V ďalšom problém nastával najmä pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím, kedy zamestnávateľ alebo aj SZČO so zdravotným postihnutím prichádzali o príspevok za posledný mesiac z dôvodu, že výdavok vznikol až v období, kedy zamestnanec so zdravotným postihnutím alebo aj samostatne zárobková činná osoba so zdravotným postihnutím už neboli zamestnancom takej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, pričom sa tento príspevok striktne viaže na zamestnanca so zdravotným postihnutím. Problematickosť takejto refundácie nákladov sa prejavila pri začatí financovania tohto príspevku z ESF v novom programovom období v rámci Operačného programu Ľudské zdroje s tým, že mzdový náklad, ktorý vznikne zamestnávateľovi v poslednom mesiaci štvrťroka, za ktorý si príspevok žiada, napríklad marcová mzda, sa priamo vzťahuje k tomuto štvrťroku, aj keď výdavok vznikol následne až v apríli, teda po skončení referenčného štvrťroka, pričom nie je možné, aby sa tento náklad prenášal do ďalšieho obdobia napríklad úhradami až v júli.
Podľa pravidiel ESF príspevok nie je možné poskytnúť za obdobie, kedy už zamestnanec so zdravotným postihnutím nebol účastníkom národného projektu, nie je teda možné poskytnúť príspevok na náklad, ktorý vznikol mimo príslušného štvrťroka. Podľa nových pravidiel pre poskytovanie príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie rokov 2014 až 2020 je poskytovateľ príspevku povinný zabezpečiť kartu účastníka projektu. Pri poskytovaní príspevku podľa spomenutého § 60 je chránená dielňa alebo chránené pracovisko povinné, sú povinné počas realizácie projektu predkladať vyplnenú kartu účastníka za každého svojho zamestnanca so zdravotným postihnutím, resp. za SZČO so zdravotným postihnutím. Karta účastníka projektu sa musí vyplniť za každý príslušný štvrťrok, za ktorý si príspevok žiada, pričom vstup do projektu je začiatok príslušného štvrťroka a výstup z projektu je koniec štvrťroka, t. j. z aspektu pravidiel pre ESF nie je možné poskytnúť príspevok na takého účastníka, ktorý už nie je v projekte a nie je možné predložiť jeho kartu účastníka.
Skončil som.

Pani poslankyňa Jurinová má doplňujúcu otázku, nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.

Ďakujem pekne. No zrejme mi, pán minister, nebudete vedieť ďalej odpovedať, alebo bližšie, ale pán minister Richter nezodpovedal na to, na čo sme sa pýtali. Tam je evidentné z tých podnetov, ktoré nám prišli, že práve za prvý štvrťrok im neboli uhradené z jedného mesiaca náklady. Za prvý štvrťrok boli akoby, im bolo povedané, že to sa presunie na ďalší štvrťrok, ale ako ste povedali, keďže ešte pravdepodobne vtedy nebol súčasťou projektu ten človek, takže tie náklady zostali chránenej dielni stále neuhradené. Takže kto vlastne znáša náklady na prevádzku chránenej dielne? No z tohto vyplýva, že zamestnávatelia a nie tak, ako by to podľa zákona malo byť, že, alebo spolupodieľa sa aj ministerstvo. Je to podľa mňa nie dobrý signál práve pre všetkých, ktorí prevádzkujú chránené dielne a je mi ľúto, že štát to nemá ako prioritu podľa všetkého, aj podľa toho, čo mi vlastne pán minister odkázal.
Berem to ako vyhováranie sa alebo že možno nechápe, že mnohým chráneným dielňam ide naozaj kvôli nezaplateniu jedného mesiaca o život. Že nevedia si to vykryť väčšími zákazkami, väčším počtom pracovníkov, lebo každomesačne bojujú o holé prežitie. A pokiaľ fakt nebude prioritou vlády zamestnávanie zdravotne postihnutých alebo pomoc pri zamestnávaní, tak potom táto spoločnosť asi vyspelá nikdy nebude.
Ale ďakujem za snahu, pán minister.

Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať.

Ja by som snáď ešte vo zvyšku odpovedi, ktorý som kvôli časovému limitu, vám prečítal tú časť, ktorá sa možno týka viac tej vašej otázky.
Podľa ministra Richtera teda o žiadne finančné prostriedky chránené dielne a chránené pracoviská neprišli, pretože maximálna ročná výška ani štvrťročná výška príspevku nebola znížená a v prípade zdokladovania vynaložených nákladov mohli dostať zákonom stanovenú maximálnu štvrťročnú, resp. ročnú výšku príspevku, ktorá predstavovala pre rok 2016 pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím s mierou zdravotného postihnutia do 70 % sumu až 2 903, niečo vyše 2 903 eur a pri zamestnancoch s mierou zdravotného postihnutia nad 70 % až 5 800, necelých 7, 5 807 eur. Za druhý štvrťrok 2016 v prípade zdokladovania vynaložených nákladov mohli dostať tieto dielne a pracoviská maximálnu výšku, ktorá predstavovala pri miere zdravotného postihnutia zamestnanca do tých 70 % 725 eur a pri miere zdravotného postihnutia nad 70 % 1 452 eur.
Snáď vám to pomôže, ja vám tú odpoveď aj odovzdám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Aj ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Erika Jurinová a je adresovaná ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriele Matečnej: "Vážená pani ministerka 23. 3. 2017 bola zrušená súťaž na geodetické práce týkajúce sa sceľovania pozemkov, a tak trojmesačná práca a príprava podkladov do súťaže aj finančná zábezpeka, na ktorú si niektorí i požičali, ak sa chceli zúčastniť, vyšla nazmar. Po roku bola súťaž zrušená. Ako budete ďalej postupovať. Bude prioritou ministerstva sceľovanie pozemkov? Budú na to vyčlenené peniaze?"
Nech sa páči, pani ministerka.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená poslankyňa, vážení poslanci, na základe žiadosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zaslanej ministerstvu vnútra na zrušenie použitého postupu verejného obstarávania na predmet zákazky Vypracovanie projektov pozemkových úprav vo vybraných katastrálnych územiach samosprávnych krajov Slovenskej republiky, zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania pod číslom 219/2015 zo dňa 5. 11. 2015, ministerstvo vnútra ako verejný obstarávateľ dňa 23. 3. 2017 použitý postup verejného obstarávania zrušilo. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky požiadalo o zrušenie verejnej súťaže z dôvodu, že sa v priebehu procesu verejného obstarávania vyskytli pochybnosti v súvislosti so stanovením podmienok účasti na preukázanie technickej, odbornej spôsobilosti najmä z hľadiska možnej teritoriálnej diskriminácie a následne sa nepodarilo tieto pochybnosti úplne vyvrátiť. Táto neistota bola znásobená aj tým, že uvedená zákazka mala byť spolufinancovaná z európskych zdrojov a hrozilo riziko možného udelenia sankcií zo strany Európskej únie za nedodržanie základných princípov verejného obstarávania.
Výsledok verejného obstarávania bol zverejnený vo Vestníku verejného obstarávania dňa 28. 3. 2017 pod číslom 62/17. Vykonávanie pozemkových úprav ako jediného komplexného nástroja na usporiadanie vlastníckych a užívacích práv, najmä k poľnohospodárskym a lesným pozemkom, patrí dlhodobo medzi priority rezortu pôdohospodárstva. Sceľovanie pozemkov na Slovensku podporuje tiež vláda Slovenskej republiky svojím Programovým vyhlásením na roky 2016 až 2020, v ktorom sa zaviazala, že podporí nástroje k doriešeniu vlastníckych vzťahov k pôde a racionálne usporiada pozemkové vlastníctvo ako predpoklad rozvoja trhu s pôdou a vytvorenie perspektívnych podmienok hospodárenia na pôde pre väčších či menších obhospodarovateľov.
Nakoľko v rámci schváleného Programového rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014 až 2020 boli vyčlenené finančné prostriedky aj pre vypracovanie projektov pozemkových úprav a po schválení druhej modifikácie PRV 2014 - 2020 už nič nebráni ich zakontrahovaniu z tohto programu, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánuje v najbližšej dobe v súlade s legislatívne korektne nastavenými podmienkami verejného obstarávania vyhlásiť nové verejné obstarávanie pre vypracovanie projektov pozemkových úprav, pričom v súčasnosti analyzuje možnosti zdynamizovania samotného procesu obstarávania. Urýchlenie postupu obstarávania je nevyhnutné tak vo vzťahu ku potenciálnym uchádzačom z dôvodu povinnosti založenia finančnej zábezpeky, ako aj povinnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vo vzťahu k Európskej komisii, že v rámci programovacieho obdobia 2014 - 2020 naplní merateľné ukazovatele aj pre túto oblasť v podobe 130 projektov pozemkových úprav zapísaných do katastra nehnuteľností.
Je všeobecne známe, že spracovanie týchto projektov je z časového hľadiska pomerne náročná záležitosť. Chceme tiež podotknúť, že proces pozemkových úprav nemožno zúžiť výlučne na ich komasačnú časť, čiže sceľovanie pozemkov. Program rozvoja vidieka na roky 2014 - 2020 podmieňuje čerpanie prostriedkov na vypracovanie projektov pozemkových úprav v uvedenom programovom období začatím výstavby spoločných zariadení ako integrálnej súčasti pozemkových úprav v určených obciach. Preto je nevyhnutné jednak vyrokovať modifikáciu pôvodného znenia programu rozvoja na roky 2014 - 2020 v predmetnej oblasti, ako aj, a to predovšetkým zabezpečiť realizáciu výstavby vyššie uvedených spoločných zariadení. Aby bolo zrejmé, čo sú spoločné zariadenia, to sú cesty, biokoridory, biocentrá a napríklad také suché poldre. A pre vašu informovanosť uvádzam, že v súčasnosti prebieha výstavba spoločných zariadení v 55 obciach v celkovej sume 47,86 mil. eur.
Aby som ešte priblížila, že ten proces naozaj je veľmi dynamický, minulý týždeň bolo stretnutie koordinátorov krajov v oblasti pozemkových úprav s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a zatiaľ spolu s koordinátorom bolo vybratých 173 katastrálnych území, ktoré spĺňajú podmienky prípravného konania pozemkových úprav v zmysle zákona 330/91.
Takže myslím si, že som zodpovedala asi to, čo ste chceli vedieť. Ďakujem veľmi pekne.

Predsa len sa opýtam pani poslankyne Jurinovej, či jej stačí takáto odpoveď. Chce doplňujúcu, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani ministerka. Je samozrejmé, že pokiaľ vznikli pochybnosti, tak je dobré, že sa verejné obstarávanie zrušilo, hej, najmä kvôli riziku sankcií.
Z toho, čo som vyrozumela od ľudí, ktorí poslali podnety, alebo teda zväčša ide o geodetov, tak oni majú skôr obavu, že či ministerstvo naozaj bude sa snažiť projekt naštartovať, to ste povedali, že áno. Ale mňa ešte tam napadla jedna vec, veď tento projekt bol vyhlásený pred rokom, viac ako rokom, vlastne ešte za predchádzajúcej vlády, že prečo až rok trvalo ministerstvu, kým prišlo na to, že tam vznikajú nejaké pochybnosti. Lebo viete, že za normálnych okolností, keď skončí prihlasovanie sa do projektov, malo by ministerstvo konať v čo najrýchlejšom čase a vyhodnocovať projekty. A rovnako keď ste povedali, že teraz vlastne tých 45 mil. bolo investovaných do výstavby spoločných zariadení, čo beriem, že koľko financií, koľko miliónov bude investovaných alebo by mohlo byť investovaných práve na tú komasáciu alebo sceľovanie pozemkov.
Ide o to, že tí ľudia investovali nielen teda čas a svoju prácu na to, aby sa pripravili na verejné obstarávane, ale dochádzalo k spájaniu jednotlivých firiem do veľkých celkov a museli investovať kvôli tomu, aby vyhoveli podmienkam. Lebo chápem, že v predchádzajúcom období boli mnohé firmy vylúčené len preto, lebo akoby nespĺňali požiadavku veľkosti a odbornosti, predpokladám, že áno, a tam boli podozrenia, že opäť sa to prihrávalo len určitým firmám. Takže aby sa nestalo toto. Podľa mňa ten spôsob, že boli spájané teraz menšie geodetické firmy do väčších celkov, ale s tým, že museli dať aj finančnú zábezpeku, je podľa mňa celkom rozumné a správne. Takže možnože keby ste mi toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)